Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714204066.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne E. H. (H. U.),

F.. XX.X.XXXX, T. H., U. X, zast. AK Hudzík & Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti
žalovanému D. P., XX.X.XXXX, T. H., P. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D.. S.
P., R. J. Ú. Z. J. T., v konaní o zaplatenie sumy 2.351,37 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 950,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 29.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 3 150,- eur s prísl., sumy 189,- eur s prísl., a príslušenstva zo sumy

401,37 eur z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1 950,- eur za obdobie od 19.3.2014 do
28.10.2014 a v rozsahu nad 5,05 % ročne z a s t a v u j e .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.4.2014 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.351,37
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 19.3.2014 do zaplatenia k náhrade trov konania.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 17Ro/162/2014-11 zo dňa 12.6.2014, ktorý sa
žalovanému nepodarilo doručiť, preto súd uznesením č. k. 17Ro/162/2014-19 zo dňa 29.10.2014
platobný rozkaz zrušil.

Podaním zo dňa 23.3.2015 žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby, na základe ktorého žiadala, aby súd
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3.701,37 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 29.6.2014

do zaplatenia a tiež k zaplateniu sumy 189,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 10.3.2015
do zaplatenia.

Uznesením č. k. 13C/149/2014-40 zo dňa 14.5.2015 súd zmenu žaloby pripustil.

Na pojednávaní dňa 4.8.2015 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 401,37 eur a v
tejto časti súd zastavil konanie uznesením č. k. 13C/149/2014-56 zo dňa 6.8.2015.

Podaním zo dňa 16.12.2015 žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby tak, že žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 5.100,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.10.2014 do
zaplatenia, ako aj k úhrade sumy 189,-- eur s 5,05 % ročným úrokomz omeškania od 10.3.2015 do zaplatenia. Uznesením č. k. 13C/149/2014-98 zo dňa 25.4.2016 súd
zmenu žaloby pripustil.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňa 20.12.2012 uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom bol prenájom bytu s tým, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 450,-- eur mesačne bez
energií.Odseptembra2013sižalovanýneplnilpovinnosťplatiťnájomnéakudňupodaniažalobydlhoval
na nájomnom sumu 1.950,-- eur. Následne došlo k rozšíreniu žaloby o sumu 1.350,-- eur z titulu dlžného
nájomného za obdobie od 1.4.2014 do 30.6.2014 a o sumu 1.800,-- eur z titulu dlžného nájomného za

obdobie od 1.7.2014 do 31.10.2014. Okrem dlžného nájomného si žalobkyňa uplatnila aj náhradu škody
v sume 189,-- eur, ktorú predstavujú výdavky z titulu poplatku za opätovné pripojenie elektrickej energie.

Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 4.8.2015 potvrdil uzavretie nájomnej zmluvy a uviedol, že
vo veci nájmu vždy jednal s manželom žalobkyne. V čase, keď si byt prenajal, išlo o holobyt, ktorý si
musel zariadiť a pôvodne s manželom žalobkyne boli dohodnutí, že mu odpočíta nejaké náklady, čo ale

nikdy neurobil. Žalovaný potvrdil, že vo vzťahu k žalobkyni si ani nikdy žiadne náklady neuplatňoval.
Mal záujem o odkúpenie bytu, z tohto dôvodu si vybavoval aj úver, k poskytnutiu ktorého však nedošlo,
pretože sa zistilo, že na predmetný byt je zriadené záložné právo. V tomto období aj prestal platiť nájom.
Vo februári alebo v marci 2014 mu manžel žalobkyne doručil výpoveď z nájmu, ktorú prevzal jeho otec
a následne manžel žalobkyne vymenil zámok na byte, takže asi od apríla 2014 nemal prístup do bytu.

Uviedol, že po týchto problémoch už ani nemal záujem o užívanie bytu, chcel si len vziať svoje veci,
čo mu ani neumožnil.

Keďže v priebehu konania sa žalovaný prestal zdržiavať na adrese trvalého pobytu, nepodarilo sa mu
doručiť žiadne zásielky a jeho súčasný pobyt nebol zistený, súd v zmysle

§ 29, ods. 2, O.s.p., ustanovil žalovanému na zastupovanie v konaní opatrovníka. Opatrovníčka sa k
veci nevyjadrila.

Z výpovedí účastníkov konania, z výpovede svedka M. H. a z pripojených listinných dôkazov, najmä
z obsahu výpisu z LV č. XXXX, nájomnej zmluvy, výpovede nájomnej zmluvy, faktúry za pripojovací

poplatok, dokladu o úhrade, prehľadu úhrad, vyúčtovaní, protokolu o prevzatí osobných vecí pani J.,
protokolu o prebratí predmetu nájmu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou štvorizbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu
nachádzajúceho sa v H. na ulici T. Č.. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Dňa 20.12.2012

účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa prenajala žalovanému vyššie
uvedený byt. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 20.12.2014 a v prospech žalovaného bolo
dohodnuté predkupné právo na predmetný byt. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné v sume 450,--
eur mesačne a platby za energie. Nájomné malo byť hradené vždy do 28. dňa v mesiaci na nasledujúci
mesiac. V zmysle článku V nájomnej zmluvy prenajímateľ má právo vypovedať zmluvu z dôvodu

omeškania s platením nájmu o viac ako jeden týždeň, a to s okamžitou platnosťou s tým, že nájomca je
povinný sa vysťahovať do dvoch dní od výpovede prenajímateľa.

Listom zo dňa 18.3.2014 žalobkyňa dala žalovanému výpoveď, a to z dôvodu, že vrátane mesiaca marec
2014 žalovaný dlhoval na nájomnom sumu 1.950,-- eur. Podľa predloženej výpovede za obdobie od

septembra 2013 do marca 2014 vrátane mal žalovaný uhradiť sumu 3.150,-- eur (7 x 450,-- eur), avšak
za toto obdobie uhradil iba sumu
1.200,-- eur, a to v mesiaci október 2013 sumu 900,-- eur a v mesiaci december 2013 sumu 300,-- eur.
Na výpovedi sa v spodnej časti uvádza poznámka, že žalovaný odmietol výpoveď z nájmu prevziať,
pričom výpoveď bola doručovaná za účasti manžela žalobkyne a svedka D. T..

Žalobkyňa si pôvodne uplatňovala aj zaplatenie sumy 401,37 eur z titulu neuhradených energií, v tejto
časti však zobrala návrh späť. Následne rozšírila žalobu o zaplatenie sumy 1.350,-- eur z titulu dlžného
nájomného za obdobie od 1.4.2014 do 30.6.2014 a o sumu 1.800,-- eur z titulu dlžného nájomného za
obdobie od 1.7.2014 do 31.10.2014.

Zo strany žalovaného nedošlo k odovzdaniu bytu, pretože podľa vyjadrenia žalovaného manžel
žalobkyne vymenil zámok na predmetnom byte, a teda od apríla 2014 nemal možnosť byt užívať.
Žalobkyňa predložila doklad zo dňa 4.10.2014 označený ako protokol o prevzatí osobných vecí paniJ., pričom má ísť o priateľku žalovaného. Z predloženého dokladu vyplýva, že menovaná si prevzala
veci, ktoré sú uvedené v tomto doklade, pričom má ísť o veci, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve.
Žalobkyňa predložila tiež protokol o prebratí predmetu nájmu, ktorý však nie je účastníkmi zmluvného

vzťahu podpísaný.

Svedok M. H., manžel žalobkyne, uviedol, že na základe ústnej dohody so žalobkyňou jednal so
žalovaným ohľadom nájmu predmetného bytu, vie, že žalovaný neplatil dlhšiu dobu, viackrát mu volal
a následne mu dali výpoveď z nájmu, ktorú žalovaný neprevzal. Keď si žalovaný výpoveď nepreberal,

tak boli za jeho otcom, ktorý výpoveď prebral a povedal, že mu ju odovzdá. V byte bol raz a vtedy videl,
že je odstránená kuchynská linka, chcel si zobrať televízor s čím žalovaný nesúhlasil, tak tam televízor
nechal. Potvrdil, že výpoveď bola doručovaná osobne aj za prítomnosti jeho pracovníka D. T. a žalovaný
bol vtedy arogantný a odmietol prevziať výpoveď. Keď prišiel do bytu po uplynutí výpovede, boli tam
už len osobné veci žalovaného a jeho priateľky, ktoré uložili do pivnice. Na základe výpovede zrejme
zavolali zámočníka a vymenili zámok.

Podľa § 685, ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 671, ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia dlžného nájomného a náhrady škody. Z
predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu, na
základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť platiť nájomné. V marci 2014 žalobkyňa dala žalovanému
výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol prevziať. Následne došlo k výmene zámku na
predmetnom byte a ako vyplynulo aj z výpovede žalovaného, ani on už nemal záujem o užívanie bytu.

Žalobkyňa preukázala, že za obdobie od septembra 2013 do marca 2014 žalovaný dlhoval na nájomnom
sumu 1.950,-- eur. Žalovaný síce tvrdil, že uhradil aj iné platby ako uvádzala žalobkyňa, avšak tieto
tvrdenia nepreukázal a nepredložil súdu doklady o platbách nájomného, čím by spochybnil tvrdenia
žalobkyne. Keďže žalovaný nepreukázal, že by uhradil aj iné platby ako uviedla žalobkyňa, čím by na

základe splnenia dlhu došlo k jeho zániku, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy
1.950,-- eur je dôvodný, a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

Podľa názoru súdu je však sporným nárok žalobkyne na dlžné nájomné za obdobie od 1.4.2014 do
31.10.2014 spolu v sume 3.150,-- eur. Žalobkyňa totiž predložila súdu výpoveď nájomnej zmluvy z

18.3.2014, na základe ktorej došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Podľa nájomnej zmluvy v prípade
neplatenia nájmu žalobkyňa mala možnosť vypovedať nájom s okamžitou platnosťou. Pre doručovanie
výpovede z nájmu v zmysle § 710, ods. 3, Obč. zákonníka, veta štvrtá, sa primerane použijú ustanovenia
O.s.p. Pokiaľ teda žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať výpoveď z nájmu, v zmysle § 50 O.s.p. má
sa za to, že písomnosť je doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté. Z uvedeného je potom zrejmé,

že v marci 2014 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, a teda za obdobie od 1.4.2014 si už žalobkyňa
nemôže voči žalovanému uplatňovať dlžné nájomné. V takom prípade by už bolo možné uvažovať iba
o nároku žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia za predpokladu, že žalovaný aj po ukončení
nájomného vzťahu predmetný byt naďalej užíval. Výška bezdôvodného obohatenia by však nemusela
zodpovedať výške dohodnutého nájmu, ale zrejme by bolo na mieste uplatňovať si nárok zodpovedajúci

obvyklému nájomnému v danom čase, ktorého výšku však žalobkyňa nepreukázala. Aj opodstatnenosť
tohto nároku je spochybnená vzhľadom na výpoveď žalovaného, ktorý uvádzal, že od apríla 2014 už
ani nemal možnosť užívať predmetný byt, pretože manžel žalobkyne vymenil v byte zámok. Svedok M.
H. túto skutočnosť aj potvrdil, i keď uvádzal, že presné dátumy si už nepamätá. Svedok uvádzal, že
do bytu prišiel až po uplynutí výpovednej lehoty, avšak podľa nájomnej zmluvy k zániku nájmu malo

dôjsť s okamžitou platnosťou a žalovaný ako nájomca sa mal vysťahovať do dvoch dní, teda pokiaľ
svedok uvádzal, že k výmene zámku došlo po skončení výpovednej doby, táto skutočnosť potvrdzuje
skôr tvrdenia žalovaného, že od apríla 2014 nemal možnosť užívať predmetný byt, teda žalobkyňou
uplatnený nárok nie je dôvodný ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoniec ani žalobkyňanespochybňovala, že žalovaný predmetný byt neužíval aj keď tvrdila, že mal tú možnosť, čo však
vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za preukázané. Z týchto dôvodov súd nárok žalobkyne
v časti o zaplatenie sumy 3.150,-- eur zamietol.

Žalobkyňa si tiež uplatnila nárok na náhradu škody v sume 189,-- eur, ktorá jej vznikla tak, že z
dôvodu neplatenia poplatkov za elektrickú energiu došlo k odpojeniu dodávky elektrickej energie do
predmetného bytu a teda musela zaplatiť poplatok za obnovenie dodávky elektrickej energie v uvedenej
výške, žalobkyňa predložila aj faktúru na zaplatenie poplatku a doklad o úhrade poplatku zo dňa

9.3.2015. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia určitej právnej povinnosti zo strany škodcu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobkyňa síce tvrdila vyššie uvedené skutočnosti,
avšak svoje tvrdenia nepreukázala žiadnym dôkazom. Predovšetkým nebolo preukázané, či k odpojeniu
dodávky elektrickej energie došlo skutočne z dôvodu neuhrádzania poplatkov za elektrickú energiu v
období, keď predmetný byt užíval žalovaný. Podľa vyjadrenia žalobkyne k odpojeniu elektrickej energie

došlo dňom 1.12.2014, teda v čase, keď už žalovaný v predmetnom byte nebýval asi 8 mesiacov.
Keďžežalobkyňanepreukázalaexistenciupríčinnejsúvislostimedzivznikomškodyaporušenímprávnej
povinnosti žalovaného, súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Žalobkyňa si z pôvodne žalovanej sumy 2.351,37 eur uplatňovala úrok z omeškania vo výške 8,25 %

ročne od 19.3.2014 do zaplatenia. V tejto sume bola zahrnutá aj suma
401,37 eur, ktorú si žalobkyňa uplatňovala z titulu neuhradených platieb za energie. Žalobkyňa tento
nárok nevedela preukázať a v tejto časti zobrala žalobu späť, avšak len ohľadom istiny, preto súd zastavil
konanie iba v tejto časti. Vzhľadom na nepreukázanie nároku však súd nepovažoval za dôvodný ani
úrok z omeškania z tejto sumy, a preto v časti úroku z omeškania zo sumy 401,37 eur žalobu zamietol.

Zo zvyšku uplatnenej sumy v pôvodnej žalobe, t. j. zo sumy 1.950,-- eur, si žalobkyňa uplatnila úrok z
omeškania tak, ako je vyššie uvedené. V podaní zo dňa 16.12.2005, ktorým navrhla rozšírenie žaloby, si
však už úrok z omeškania uplatňovala iba vo výške 5,05 % ročne od 29.10.2014, preto súd podľa obsahu
vyhodnotil toto podanie aj ako čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom úroku z omeškania za obdobie od

19.3.2014 do 28.10.2014, ako aj v rozsahu nad 5,05 % ročne a s poukazom na ust. § 96, ods. 1, O.s.p.
v tejto časti konanie zastavil.

Keďže žalovaný neuhrádzal platby nájomného v dohodnutej lehote splatnosti, t. j. do 28. dňa v mesiaci,
dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto s poukazom na cit. zák. ustanovenie

žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby súd priznal
úrok z omeškania od 29.10.2014, pretože v tomto období už bol žalovaný v omeškaní. Výška úroku
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.
v znení noviel).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože vo väčšom rozsahu bol v konaní úspešný
žalovaný, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v
konaní, avšak žalovaný náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísanéa datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).