Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108205257
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5108205257.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XX, XXX XX H. X, štátna občianka Slovenskej republiky, pre vymoženie
pohľadávky 33,19 Eur a trov exekúcie, ktorá exekúcia je vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Cirbesom, so sídlom Exekútorského úradu X. XX, XXX XX H., pod sp.zn. EX 195/2008, na základe

odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 24Er/410/2008-7 zo dňa 02.07.2012,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 24Er/410/2008-7 zo dňa 02.07.2012 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti exekútora, okresný
súd vydal poverenie č. 5511 038674* zo dňa 20.03.2008. Okresný súd pri lustrovaní v spise zistil, že
exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným z dôvodu uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty.
Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania

možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Vyššie uvedená 3-ročná
lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota, čo znamená, že po jej uplynutí právo na nútený výkon
rozhodnutia zaniká, predmetné rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty nemôže byť spôsobilým podkladom
pre exekúciu. V zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch 3-ročná prekluzívna lehota, v ktorej
bolo možné vykonať dané rozhodnutie ohľadne predmetnej pokuty, uplynula dňom 26.03.2009. Na
základe uvedeného okresný súd teda konštatoval, že po uvedenom dátume exekúcia ako nútený výkon

rozhodnutia vo vzťahu k danej pokute a trovám konania už nie je prípustná. Na základe uvedených
skutočností okresný súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a súčasne ju aj zastavil. Na rozhodnutie o náhrade trov konania si okresný súd vyčlenil
samostatné uznesenie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že zákonom

č. 298/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2008 sa vypustilo znenie § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch a doterajšie odseky 2 a 3 sa prečíslovali na 1 a 2. Predmetné znenie § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch pojednávalo o skutočnosti, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o
nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na ich zaplatenie. Nakoľko v čase rozhodovania súdu (t.j. 02.07.2012) zákon o priestupkoch
po novele zákona č. 298/2008 Z.z. účinného od 01.09.2008 neobsahuje ustanovenie o prekluzívnej

lehote, súd zastavil exekučné konanie na základe už zrušenej právnej normy. Z dôvodu, že prechodné a
záverečné ustanovenia zákona o priestupkoch účinnom v čase rozhodovania neupravujú právne vzťahy,ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z., je potrebné, aby súd postupoval
podľa znenia zákona v čase rozhodovania, teda v čase, keď už bola v účinnosti zmena zákona o
priestupkoch bez ustanovenia pojednávajúcom o prekluzívnej lehote. Z tohto dôvodu má oprávnený za

to, že rozhodnutie súdu o zastavení predmetnej exekúcie nebolo vydané v súlade s platným zákonom o
priestupkoch. V zmysle daného výkladu súd môže aplikovať znenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch
(preklúzia nároku) len vtedy, ak trojročná lehota určená na jeho vymáhanie končí pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z., t.j. do 31.08.2008, čo nie je tento prípad, keďže trojročná lehota
na vymáhanie priestupku by podľa odôvodnenia rozhodnutia uplynula až 26.03.2009. Na základe

uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina
sp.zn. 24 Er/410/2008 zo dňa 02.07.2012, ktorým bola exekúcia zastavená.

Povinný sa k podanému odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 03.04.2013, v ktorom uviedol, že súhlasí so
zaplatením sumy 33,19 Eur oprávnenému.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 219 O.s.p. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydal vyšší súdny

úradník. V súvislosti s predložením veci Krajskému súdu v Žiline samosudca okresného súdu uviedol,
že nemieni vyhovieť odvolaniu oprávneného s ohľadom na totožné stanovisko k preklúzii nároku a aj na
štandardnú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniaikonania,ktorémupredchádzalo,dospelkzáveru,

že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne
právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2
O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Je nesporné, že zákon č. 298/2008 Z.z. účinný od 01.09.2008 (novela zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch) neobsahuje prechodné ustanovenia týkajúce sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení
pokuty za priestupok, ku ktorému došlo za účinnosti zákona o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008, a to najmä vo vzťahu k lehotám na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť za účinnosti
predchádzajúcich právnych predpisov a v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z. ešte
neuplynuli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy

treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať
podľaprávaplatného(účinného)včase,vktoromkuvzniku,zmenealebozánikuprávnehovzťahudošlo.
Pre oblasť verejného práva, osobitne pre oblasť správneho trestania však platí, že novšia právna úprava,
ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by
predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Ak však novšia právna úprava je pre adresáta

nevýhodnejšia, platí v tomto prípade všeobecne platná zásada - zásada zákazu retroaktivity právnej
normy. Pokuta za priestupok je dôsledok porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a
má nesporne sankčný charakter. Porušenie zákona sankcionované ukladaním pokuty patrí do oblasti
správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj vyplývajúce dôsledky posudzovať podľa zásad
platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu účinného v čase,

kedy došlo ku konaniu odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú
plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok
podľa práva účinného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na
výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, keď už táto lehota začala plynúť, môže
sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje

alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal
by všeobecne platnej zásade trestania uvedenej v článku 50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa
trestnosťčinuposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keďbolčinspáchaný.Uvedenú
zásadu je potrebné aplikovať aj na prípady správneho trestania. Aplikácia zákona o priestupkoch v zneníúčinnom od 01.09.2008, tak ako na to oprávnený poukazuje v odvolaní, je pre povinného nevýhodnejšia,
pretože umožňuje vykonať pokutu za priestupok v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v ust. § 88
ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. účinného do 31.08.2008. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a

právne závery potom zákon o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 nemožno použiť v tých
prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúceho právneho predpisu. Ak v predmetnej
veci vznikla povinnému povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok do 26.03.2006, t.j. za účinnosti zák. č.
372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008, bolo potrebné aplikovať na plynutie lehôt ustanovenie pre
páchateľapriestupkuvýhodnejšie,t.j.ustanovenie§88ods.1zákonaopriestupkochvzneníúčinnomdo

31.08.2008. Nakoľko rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie vychádza z vyššie uvedených
právnych záverov, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, nakoľko
prvostupňový súd si na rozhodnutie o trovách konania vyhradil v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
samostatné uznesenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR Bratislava, č. p.: SLV-
PS-1120/2012 z 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií, došlo k 31.12.2012 k zrušeniu
Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, v dôsledku čoho označený subjekt stratil právnu subjektivitu, všetok
majetok, pohľadávky a záväzky, ktoré má označený subjekt v správe, prešli počnúc dňom 1.1.2013

na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odvolací súd konal v tomto odvolacom konaní ako s
oprávneným už so Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.