Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221876
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612221876.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľky A. E., H..

XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XXX, D., právne zastúpená JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Za šestnástkou
17, Spišská Nová Ves proti odporcovi Q. F. Ž. S., B..K.. O. X, E., P.: XX XXX XXX právne zastúpený JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom, B. Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice,
spisovej značky 2C/82/2012 zo dňa 19.1.2012.

O d k l a d á vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku, do právoplatnosti skončenia tohto

konania.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 504,10 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.11.2012 sa navrhovateľka domáhala zrušenia

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/82/2012 zo dňa 19.1.2012 a náhrady
trov konania. V návrhu uviedla, že odporkyňa v návrhu na začatie rozhodcovského konania uviedla,
že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku. Poukázala na to, že
rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok
v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku
zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. Vzhľadom na predmet a
povahuzmluvyakoajsamotnéustanoveniapredmetnejpoistnejzmluvynepochybneideospotrebiteľskú

zmluvu. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ - žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložky
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Z predmetnej poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy,
keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Spotrebiteľovi tým bola fakticky odopretá možnosťbrániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na
účinnú právnu obranu. V prípade uplatnenia práv na rozhodcovskom súde v tejto veci zo strany

poisťovne došlo k znemožneniu práva spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd a vec bol nútený
prejednať pred rozhodcovským súdom zvoleným poisťovňou.
Zároveň navrhla, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení vzniesol námietku miestnej

nepríslušnosti, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a preto
toto konanie nie je zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov. Rozhodcovský rozsudok, pokiaľ
nebol zrušený v osobitnom inštančnom postupe predvídanom v § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní je riadnym právoplatný a vykonateľným exekučným titulom. Všeobecnému
súdu po vydaní rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný
pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie vykonané pred

rozhodcovským súdom.
Navrhovateľ nemusel podriadiť rozhodovanie sporov režimu rozhodcovského konania. Ak aj tak urobil,
mohol ešte v určitej dobe rozhodcovskú doložku individuálne odmietnuť a zrušiť jej účinky bez toho
aby mala vplyv na zvyšok poistného vzťahu. Navrhovateľ túto možnosť odstúpenia od rozhodcovskej
doložky nevyužil, z vlastnej vôle rezignoval na štandardné pravidlá konania pred všeobecným súdom.

Neskorší subjektívny dojem, že raz uzavretá písomná dohoda môže byť pre neho menej výhodná, nie
je dôvodom neplatnosti zmluvy.
Ďalším podaním žiadal konanie prerušiť do doby, kým nebude rozhodnuté Ústavným súdom SR o
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo 1/2012.
Krajský súdu v Košiciach uznesením sp. zn. 13NcC/20/2014-103 zo dňa 7.7.2014 rozhodol, že na

konanie je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves. Uznesením tunajšieho súdu 10C/126/2014-111 zo
dňa 18.9.2014 súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených listinných dokladov a písomných vyjadrení, z predloženej
kópie spisu 2C/82/2012, výsluchom účastníkov konania a svedkyne zistil tento skutkový a právny stav:

Z predloženej kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice mal súd preukázané, že dňa 22.10.2007 bola medzi
navrhovateľkou a odporkyňou uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia
dňa 23.10.2007 a koncom poistenia dňa 23.10.2030. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby,
ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (navrhovateľky), že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými

podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.
Na základe žiadosti navrhovateľky doručenej odporcovi dňa 5.11.2009 o zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia dňom 23.12.2009 so zostatkom 111,69 Eur, tento zostatok
( odkúpná hodnota ) mala byť navrhovateľke vyplatená do 14 dní od zániku poistenia. Odporca podal
dňa 4.1.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti navrhovateľke na vymoženie pohľadávky podľa časti

XVII. ods. 7a, VPP z 21.5.2007. Pohľadávku vyčíslil na sumu 102,90 Eur a táto zodpovedala nákladom
žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.
Podľa bodu 7a totiž: „ S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo

výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/82/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice
bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporkyni sumu 102,90 Eur a nahradiť trovy konania vo výške
276,- Eur.
Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala navrhovateľka do vlastných rúk dňa 8.10.2012, spolu s

žalobou, čo je zrejme z doručenky predloženej rozhodcovským súdom.

Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z časti XV. predložených poistnýchpodmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných
dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporcu (v tomto konaní
navrhovateľky), ktorá nebola povinná ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Mala možnosť zmluvnú

podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda možnosť úpravu
časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú
doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v
tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech
odporkyne.

Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou, v časti XV. s názvom Rozhodcovské
konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou

vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto

všeobecných poistných podmienkach.
Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľkou dňa 22.10.2007 sú
uvedené Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, kde podľa bodu 2 poistník a
poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia

rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné
dojednania sú podpísané navrhovateľkou dňa 22.10.2007.

Súd vypočul svedkyňu - sprostredkovateľku poistenia, ktorá uviedla, že po zistení finančnej situácie
v rodine ponúkla klientke poistný produkt, vysvetlila jej všetky výhody tohto produktu, čo má kryté z

tohto poistenia, čo to pre ňu znamená, aké má poistné udalosti, na akú dobu sa poistenie uzatvára.
Po komplexnom vysvetlení produktu sa jej spýtala, či súhlasí s uzavretím tohto návrhu poistnej zmluvy,
klientka sa rozhodla, že áno. Najprv vypísali tlačiva, skôr ako dala návrh poistnej zmluvy podpísať
klientke, prešla s ňou každé jedno tlačivo a vysvetlila som jej čo vlastne podpisuje. Upozornila ju, že
čo vypisuje je návrh poistnej zmluvy, všetky originály tlačív posielala na ústredie do Košíc, v priebehu

30 dní jej prídu originál zmluvy podpísané prezidentom a tieto tlačivá jej prinesie osobne, do vtedy sa s
kópiami dokladov môže oboznámiť. Vysvetlila jej, že ak by došlo k neplateniu poistného alebo k vzniku
dlhu, tak spoločnosť bude tento dlh vymáhať, ich spoločnosť to rieši cez rozhodcovský súd. Vysvetlila jej,
že je to trochu iné ako riešenie súdnou cestou a ona s tým súhlasila, upozornila ju, že toto už bude riešiť
vedenie. Klientka musela podpísať všetky kolónky, podpísanie rozhodcovskej doložky bolo nevyhnutnou

súčasťou uzavretia zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je
zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného

registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej
poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby pri uzatváraní poistnej zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť

zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa
navrhovateľky.Odporca vo svojich vyjadreniach k žalobe vzniesol námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti
navrhovateľky v spore. Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol
podanýnavrhovateľkouakospotrebiteľom.Ztohodôvodujepodľa§4ods.2písm.za/zákonač.71/1992

Z.z. o súdnych poplatkov oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka
nesplnenia poplatkovej povinnosti uplatnená odporcom nie je dôvodná.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom

stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke
doručený dňa 8.10.2012 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 7.11.2012.
Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/82/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd
rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam

rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa

práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie §
54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako
to tvrdil odporca. Odporca poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka
samostatne podpísala. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporca nepreukázal skutočnosť, aby
bola navrhovateľka riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľka
všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že

navrhovateľka sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné
podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo
právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich
prečítaťaabypochopilichtextvkrátkejdobe,bezmožnostisasnimivopredriadneoboznámiť.Uvedené
je zrejmé z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľom

podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne
uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť,
že navrhovateľka podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú
doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Zo strany odporcu
nebolo preukázané jeho tvrdenie, že navrhovateľka ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť podpísať

rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah. Táto skutočnosť nevyplýva zo
zmluvy, ani zo všeobecných poistných podmienok a ani z osobitných zmluvných dojednaní.Súd vypočul sprostredkovateľku poistenia, ktorá potvrdila, že klientov neupozornila na to, že
rozhodcovskú doložku nemusia podpísať, tiež uviedla, že klientka musela podpísať všetky kolónky,
podpísanie rozhodcovskej doložky bolo nevyhnutnou súčasťou uzavretia zmluvy.

Rozhodcovskú doložku robí neplatnou však aj ust. § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov)
alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Podľa § 12 ods. 6, zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí,

že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase
začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak. V rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom, avšak vôbec ho neurčili, preto nie je možné ustáliť, že sa podrobujú predpisom
teda rokovaciemu poriadku tohto súdu. Toto dojednanie je teda neurčité a nejasné a ako také je samo
o sebe neprijateľnou doložkou a teda aj neplatným zmluvným dojednaním.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú

pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu odporcu bez toho, aby tento výber mal
navrhovateľ možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.

všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda
nemal právomoc vo veci konať. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa

v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná
aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci
konať. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Navrhovateľka v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
2C/82/2012. V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však
nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a

v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je
exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom odkladu
vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme, že napriek
prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia.
V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mala navrhovateľka úspech, rozhodnutie však nie je

právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti daného
rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z
neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému
navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského rozsudku.
Poukazujúc na uvedené súd rozhodol tak, že odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do

právoplatného skončenia veci.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a zaviazal odporcu, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť navrhovateľke trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených
v zmysle § 10 ods. 1 a §13a ods. 1, vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 2012 58,69 Eur
2. písomné podanie na súd - žaloba 58,69 Eur
3. námietka k postúpeniu veci 58,69 Eur
4. odvolanie 16.1.2013 60,08 Eur
5. vyjadrenie vo veci 60,08 Eur

6. pojednávaní dňa 18.11.2014
odročené bez prejednania veci 1 15,46 Eur
7. účasť na pojednávaní dňa 5.2.2015 64,54 Eur
8. účasť na pojednávaní dňa 14.4.2015 64,54 Eur
Spolu 440,77 Eur
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.

3 x 7,63Eur, 2 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, 2 x 8,39 Eur
Spolu 63,33 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia 504,10 Eur

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 3 písm. c/ sadzobníka

súdnych poplatkov t.j. vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.