Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Cbi/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228937
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113228937.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti
žalovanému: JUDr. Ivan Mojžiš, so sídlom V. Karadžiča 27, 811 08 Bratislava, SKPÚ X - ŠPORT SK,
s.r.o., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459, o určenie, že pohľadávka vo výške
122 126,20 € je pohľadávkou proti konkurznej podstate

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu vo výške 122 126,20 € uplatnená prihláškou zo dňa 24.10.2007 v
konkurznom konaní sp. zn. 2K/19/2007 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, je pohľadávkou proti
podstate z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 14.08.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka
žalobcu vo výške 122 126,20 €/3 679 174 Sk uplatnená prihláškou zo dňa 24.10.2007 v konkurznom
konaní sp. zn. 2K/19/2007 vedenom na Okresnom súde Bratislava I je pohľadávkou proti podstate z
titulu vyplatenia dávok garančného poistenia.

Žalobcauviedol,žeuznesenímsp.zn.:2K/19/2007zodňa01.08.2007OkresnýsúdvBratislavaIvyhlásil

konkurz na majetok dlžníka X- ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom: Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35
908 459. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 06.08.2007 a
týmto dňom nastali účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle ust. § 23 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii. Prihláškou pohľadávky zo dňa 24.10.2007, zn.: 1100-263-6031/07, doručenou
správcovi konkurznej podstaty JUDr. Ivanovi Mojžišovi dňa 26.10.2007, uplatnil právny predchodca
žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v zmysle ust. § 87 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), pohľadávku proti podstate

v sume 122 126,20 €/3 679 174 Sk vzniknutú z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia v súlade
s ust. § 102 a 103a zák. č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení zamestnancom úpadcu. Listom zo dňa
24.11.2010 správca konkurznej podstaty oznámil, že neuznáva pohľadávku vo výške 122 126,20 €/3
679 174 Sk z titulu vyplatených nárokov zamestnancom z garančného poistenia ako pohľadávku proti
podstate.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. P-33-2004/2008 zo dňa 07.05.2008 uzatvorenej medzi

pôvodným veriteľom Sociálnou poisťovňou, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava I, ako
postupcom a žalobcom Slovenskou konsolidačnou, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,
ako postupníkom (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ust. § 149 ods. 12, § 293s a § 293ak zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, boli postúpené pohľadávky pôvodného veriteľa- Sociálnej poisťovne voči úpadcovi X- ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom: Hattalova 12, 831 03 Bratislava,
IČO: 35 908 459, ako aj všetky práva k týmto postúpeným pohľadávkam, ich príslušenstvu a to v
celom rozsahu na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,

Slovenská republika, IČO: 35 776 005.

Žalobca sa domáha svojho nároku žalobou voči žalovanému - správcovi konkurznej podstaty, z dôvodu
jeho popretia prihlásenej pohľadávky vo výške 122 126,20 €/3 679 174 Sk proti podstate, pôvodným
veriteľom - Sociálnou poisťovňou a to z titulu vyplatených nárokov zamestnancom z garančného

poistenia vzniknuté v dôsledku platobnej neschopnosti úpadcu - X- ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom:
Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459.

Žalobcasaodvolávanaust.§2písm.d)zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívplatnomznení(ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“), v zmysle ktorého, sociálnym poistením je aj garančné poistenie ako
poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca

a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do
základného fondu príspevkov na starobné sporenie na ust. § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
platnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, na základe ktorého, sa za deň platobnej
neschopnosti považuje deň, kedy bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej
neschopnosti je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Výplata dávok

garančného poistenia je jednoznačne viazaná na platobnú neschopnosť zamestnávateľa a k vzniku
pohľadávky navrhovateľa môže teda dôjsť jedine po vyhlásení konkurzu.

Žalobca ďalej poukázal na ust.§ 18 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, nárok na dávku
garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods.

1 písm. a) po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podmienky sú upravené v § 102 zákona
č. 461/2003 Z.z. a výška dávky garančného poistenia je upravená v § 103 tohto zákona. V zmysle § 148
ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva
dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.

Žalobca uviedol, že dávky garančného poistenia v uplatňovanej výške boli splatné vo výške 864 619
Sk/28 700,09 dňa 25.09.2007, vo výške 2 619 156 Sk/86 940,05 € dňa 25.09.2007, vo výške 9 675 Sk/
321,15 € dňa 03.10.2007 a vo výške 185 724 Sk/6 164,90 € dňa 03.10.2007.

9Cbi/40/2013 - 57

1113228937

Z uvedeného vyplýva, že predmetné pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust.§ 87 ZKR, podľa ktorého, pohľadávkami proti podstate sú

pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku
podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých
to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa
uplatňujú prihláškou a na ust.§ 87 ods. 2 ZKR, ktoré stanovuje, že pohľadávkami proti podstate sú
tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné

poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky
zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného
pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za
pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nakoľko je v ust. § 87 ods. 2
ZKR použité ustanovenie „…ako“ („ako dane, poplatky,…“), nie sú pohľadávky proti podstate uvedené
taxatívne, ale len demonštratívne. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii teda použitím slovného spojenia
„…ako“ automaticky nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v
zmysleust.§87ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizácii,atedajemožnésemzaradiťajpohľadávky

vzniknuté z titulu výplaty dávok garančného poistenia Sociálnou poisťovňou.

Žalobca zároveň poukázal na použitie analógie pri interpretácii a aplikácii práva s ohľadom na
predchádzajúcu právnu úpravu uvedenú v ust. § 31 ods. 6 písm. i) zákona č. 328/1991 Zb. okonkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, kde peňažná náhrada vyplatená zamestnancom
z garančného fondu bola výslovne považovaná za pohľadávku proti podstate bez ohľadu kedy došlo k
jej výplate. Pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniknutá výplatou dávok garančného poistenia je typickou

pohľadávkou len pre konkurzné konanie a je preto nelogické, aby jej uspokojenie len z dôvodu absencie
doslovného zaradenia medzi pohľadávky proti podstate bola vylúčená z uspokojenia v rámci konkurzu.
Preto je potrebné aj v súčasnosti, za právneho stavu zavedeného novým zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii považovať za špecifický druh pohľadávok, ktoré sa svojou povahou jednoznačne aj z
hľadiska ich praktického uplatňovania zaraďujú medzi pohľadávky proti podstate.

Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý (aj ako dovolací súd) už vo viacerých
prípadoch rozhodol v súlade so žalobcovým právnym názorom (napr. Uznesenie NS SR 4 Obdo 3/2010
zo dňa 31.8.2010, Uznesenie NS SR 5 MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010, Uznesenie NS SR 5 Obdo
2/2010 zo dňa 27.5.2010, Uznesenie NS SR 4 Obdo 26/2011 zo dňa 31.08.2012).

Z uvedeného teda vyplýva, že dávky garančného poistenia boli vyplatené zamestnancom úpadcu t.j.
platobne neschopného zamestnávateľa X- ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom: Hattalova 12, 831 03 Bratislava,
IČO: 35 908 459, až po vyhlásení konkurzu, teda po 06.08.2007, nakoľko až po tomto čase, sa stali
splatnými.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 21.10.2014 a uviedol, že pôvodný veriteľ - Sociálna
poisťovňa si uplatnil listom zo dňa 24.10.2007, pohľadávku proti podstate vo výške 122 126,20 €/3 679
174 Sk a potvrdil, že ich vyplatila bývalým zamestnancom úpadcu a to v lehotách tak, ako to uviedol
žalobca.

Žalovaný uviedol, že ani jeden z bývalých zamestnancov úpadcu a ani Sociálna poisťovňa neprihlásili
podľa ustanovenia § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. žiadnu pohľadávku voči úpadcovi v zákonnej lehote.

Žalovaný poukázal na to, že pri klasifikácii pohľadávky, ktorú si uňho ako správcu konkurznej podstaty
úpadcu, uplatnil pôvodný veriteľ - Sociálna poisťovňa, je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - ust. § 102 ods. 1, ktorý stanovuje, že zamestnanec uvedený v § 4
ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa
stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú aj nárok na mzdu a
náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ako aj z ust. § 148 ods. 3, ktoré stanovuje, že po vyplatení dávky
garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa

stáva veriteľom dlžníka.

Žalovaný zdôraznil, že ust. § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. práve vyjadruje túto situáciu, t.
j. ak Sociálna poisťovňa vyplatí dávku garančného poistenia, stane sa veriteľom zamestnávateľa a
zamestnávateľ jeho dlžníkom. Teda medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou vzniká nový

záväzkový vzťah a z neho Sociálnej poisťovni nová pohľadávka. Táto pohľadávka v zmysle ustanovenia
§ 489 Občianskeho zákonníka vzniká zo skutočnosti uvedenej v zákone (t. j. z plnenia Sociálnej
poisťovne podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že Sociálna poisťovňa bude oprávnená vymáhať od platobne neschopného zamestnávateľa
túto/tieto pohľadávku(y) zamestnanca. Poisťovňa poskytne zamestnancovi, zamestnávateľ ktorého sa

stal platobne neschopným, plnenie označené ako „dávka garančného poistenia“. Ako to jednoznačne
vyplýva z ustanovenia § 103 zákona č. 461/2003 Z.z., výška dávky garančného poistenia nie je totožná s
nárokomzamestnancapodľaustanovenia§102ods.1zákonač.461/2003Z.z.(t.j.spohľadávkou,ktorú
má voči svojmu zamestnancovi). Ak Sociálna poisťovňa poskytne zamestnancovi dávku garančného
poistenia, neplní za iného. Plní svoj záväzok podľa ustanovení § 102 a § 103 zákona č. 461/2003 Z.z.

a na základe ustanovenia § 148 ods. 3 tohto zákona jej vznikne pohľadávka voči zamestnávateľovi.

Žalovaný uviedol, že pôvodný veriteľ - Sociálna poisťovňa, vyplatil dávky garančného poistenia bývalým
zamestnancom úpadcu, až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a teda predmetná pohľadávka
proti podstate, vznikla až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

Žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 28 ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi
vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok
ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúcehokonkurzu.Totoprávomusíbyťvkonkurzeriadneavčasuplatnenéprihláškou,inakpohľadávkunemožno
v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce
pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou a vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka pôvodného veriteľa

- Sociálnej poisťovne, ktorú si uplatnil u správcu konkurznej podstaty úpadcu vznikla až po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu, ju nie je možné ju uspokojiť z výťažku speňaženia majetku úpadcu.

9Cbi/40/2013 - 58
1113228937

Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pre ktorú zanikla vymáhateľnosť
a v tejto súvislosti sa odvolával na ust. § 28 ods. 6 ZKR, ktoré stanovuje, že doručenie predkonkurzných
pohľadávok uplatnených formálne správnou prihláškou na súd má právne účinky vo vzťahu k plynutiu
premlčacích lehôt a zánik práva ako uplatnenie práva na súde a že podľa ust. § 87 ZKR, nespôsobuje
uplatnenie pohľadávok proti podstate u správcu právne účinky uplatnenia nároku na súde a preto

veriteľom plynú lehoty na uplatnenie práva na súde okamihom nasledujúceho dňa po doručení
uplatnenia pohľadávky proti podstate správcovi. Preto uplatnenie práva na súde je potrebné vykonať
včas aby nedošlo k prekludovaniu alebo ku premlčaniu vymáhateľnosti pohľadávky.
Uviedol, že nárok na uplatnenie pohľadávky proti konkurznej podstate úpadcu je nesporne majetkovým
právom, ktoré podlieha premlčaniu. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí ak sa

nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Vdanejveci,kuplatneniupohľadávkyusprávcukonkurznejpodstatydošlodňa24.10.2007.Kuplatneniu
nároku, ktorého podkladom bola pohľadávka proti podstate došlo právnym nástupom hmotnoprávneho

veriteľa dňa 02.09.2013, kedy uplatnil nárok na súde. Z daného vyplýva, že nárok je premlčaný a v
súdnom konaní nemožno ho priznať.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.12.2014 a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že
jeho nárok je premlčaný a poukázal na ustanovenia § 47 ods. 1 ZKR, ktoré stanoví, že ak tento

zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené
alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane
úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním

návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
Ďalej uviedol, že podľa ust. ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca a podľa ustanovenia §

48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia majú byť všetky pohľadávky voči úpadcovi, či už
vzniknuté pred vyhlásením alebo po vyhlásení konkurzu uspokojené len v rámci konkurzného konania.

Z historických súvislostí ako i z aktuálnej právnej úpravy vyplýva, že veriteľ uplatňuje svoje pohľadávky
prihlásením do konkurzu resp. uplatnením u správcu a v prípade, ak správca konkurznej podstaty
neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky, veriteľ má možnosť po tom, čo sa dozvie o popretí
právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky, uplatniť v zákonnej lehote svoj nárok na súde incidenčnou
žalobou resp. žalobou o určenie pohľadávky. Samotný charakter a spôsob úpravy uspokojovania

pohľadávok po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vylučuje uplatňovanie si práva na súde
žalobami o zaplatenie. Prípadné podanie žaloby a následný úspech v spore by pre veriteľa nemal žiaden
význam, pretože by síce získal exekučný titul, ktorý by však bol reálne nevymožiteľný.
ZKR v znení platnom pre toto konanie neupravoval povinnosť veriteľa pohľadávky proti podstate uplatniť
si pohľadávku proti podstate u správcu, pretože v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 ZKR pohľadávky

proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia
ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je
možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávkyproti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas
uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
V súlade s odsekom 5 ZKR po vzniku pohľadávky proti podstate správca priradí pohľadávku proti

podstate tej súpisovej zložke majetku, v súvislosti s ktorou pohľadávka proti podstate vznikla. Ak
pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s viacerými súpisovými zložkami majetku, správca
pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich
vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise; ak je už súpisová zložka majetku
speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak nie je možné

určiť, v súvislosti s ktorou súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca
rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi všetky súpisové zložky majetku; ak však pohľadávka
proti podstate vznikla v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, správca pomerne rozpočíta
pohľadávku proti podstate medzi tie súpisové zložky majetku, ktoré tvoria tú podstatu, ktorá môže
mať z uplatňovania odporovacieho práva prospech. Pohľadávky proti podstate priradené súpisovej
zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta novým spôsobom. O priraďovaní a rozpočítavaní

pohľadávok proti podstate správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ,
právny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej
zložke majetku a dôvod tohto priradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne
pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.

Žalobca uviedol, že správca konkurznej podstaty mal pohľadávky žalobcu bez ohľadu na to, či boli
uplatnené alebo nie zapísať ich do zoznamu pohľadávok proti podstate a priradiť ich rozpočítať k
súpisných zložkám majetku. V prípade, že ich správca konkurznej podstaty popiera mal to oznámiť
veriteľovi.

Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v zmysle § 87 ZKR uplatnenie pohľadávok proti podstate
u správcu konkurznej podstaty nespôsobuje právne účinky uplatnenia nároku na súde.

Žalobca poukázal na to, že správca konkurznej podstaty (žalovaný), vyzval pôvodného veriteľa -
Sociálnu poisťovňu na uspokojenie pohľadávok proti podstate podaním zo dňa 24.10.2007, doručeným

26.10.2007, a ktorý mu oznámil, že jeho pohľadávku neuznáva až podaním zo dňa 23.11.2010,
doručeným dňa 24.11.2010, po tom čo mu ako nový veriteľ oznámil, že mu bola postúpená predmetná
pohľadávka a ktorý ho opätovne vyzval na jej uhradenie. Správca konkurznej podstaty teda poprel
uplatnené pohľadávky žalovaným, až po uplynutí 3 rokov a popieral iba poradie pohľadávky. Premlčanie
pohľadávky si uplatnil až po podaní tejto žaloby na súde.

Žalobca nesúhlasil, že jeho nárok je premlčaný, nakoľko sa jedná o osobitý druh nároku, ktorého vznik
je viazaný na vyhlásenie konkurzu. Uplatnený nárok z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia je
upravený predpismi verejného práva a to konkrétne zákonom o
9Cbi/40/2013 - 59

1113228937

sociálnom poistení, a preto nie je možné naň aplikovať ustanovenia súkromného práva. Premlčacia
lehota je upravená ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom veriteľa

Sociálnej poisťovne. V zmysle odseku 1 tohto ustanovenia pohľadávky na poistnom, pokutách a na
penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe
právoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia.Vzmysleodseku2rozhodnutieuvedenévodseku1možno
vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle ustanovenia
§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo

dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žalobca uviedol, že právo vymáhať uvedený nárok sa nemôže premlčať skôr ako právo predpísať tento
nárok,atedauplatnenápohľadávkaprotipodstatevovýške122126,20€/3679174Sk niejepremlčaná.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise: informatívnym výpisom z
obchodného registra žalobcu a úpadcu, prihláškou pohľadávky č. 1100-263-6031/07 zo dňa 24.10.2007
spolu s prílohami, stanoviskom k o oznámeniu o zmene veriteľa pohľadávky proti podstate, zmluvou
o postúpené pohľadávok č. P-33-2004/2008 zo dňa 07.05.2008 spolu s dodatkom a výpisom z prílohyč. 1 preukazujúcim postúpenie pohľadávky, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, prednesmi
právnych zástupcov žalobcu a žalovaného na pojednávaniach, a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa - Sociálnej poisťovne, sa žalobou domáha určenia
pravosti pohľadávok vo výške 122 126,20 €/3 679 174 Sk z titulu vyplatených nárokov zamestnancom z
garančného poistenia, popretých žalovaným - správcom konkurznej podstaty úpadcu, dlžníka X- ŠPORT
SK, s.r.o., so sídlom: Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459, na ktorého bol uznesením sp.

zn.: 2K/19/2007 zo dňa 01.08.2007 Okresného súdu Bratislava I vyhlásený konkurz.

V konaní nebolo sporné, že bol dňa 06.08.2007 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu X-ŠPORT SK,
s.r.o., so sídlom: Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908 459 a na základe uznesenia sp. zn.:
2K/19/2007 zo dňa 01.08.2007, vydaným Okresným súdom Bratislava I a ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 06.08.2007, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle ust. § 23 ZKR.

V konaní nebolo sporné, že pôvodný veriteľ - Sociálna poisťovňa, si uplatnil prihláškou zo dňa
24.10.2007, doručeným 26.10.2007 u žalovaného - správcu konkurznej podstaty pohľadávku vo
výške 122 126,20 €/3 679 174 Sk proti podstate, na základe vyplatenia dávok garančného poistenia
zamestnancom úpadcu X-ŠPORT SK, s.r.o., so sídlom: Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 908

459, a že správca konkurznej podstaty (žalovaný), túto pohľadávku poprel listom zo dňa 24.11.2010 a
ktorý zaslal žalobcovi ako novému veriteľovi.

V konaní nebolo sporné právne nástupníctvo na strane žalobcu, ku ktorému došlo na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. P-33-2004/2008 zo dňa 07.05.2008 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom

ako postupcom - Sociálnou poisťovňou, so sídlom ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava a žalobcom
- Slovenskou konsolidačnou, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, ako
postupníkom.

V konaní bolo sporné, že či dôvody uvedené žalovaným - správcom konkurznej podstaty, na základe

ktorých poprel uplatnenú pohľadávku proti podstate pôvodným veriteľom - Sociálnou poisťovňou,
následne uplatňovanú v tomto konaní žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a to vo
výške 122 126,20 €/3 679 174 Sk z titulu vyplatených nárokov zamestnancom z garančného poistenia,
sú oprávnené alebo nie.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou žalovaného, ktorý namietal premlčanie uplatneného nároku.

Súd posudzoval vec podľa ustanovení zákona:

Podľa ust. § 2 písm. d )

zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“), patrí do sociálneho poistenia aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad
platobnej neschopnosti zamestnávateľa na upokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov

na starobné dôchodkové sporenie.

Podľa ust. § 12 zákona o sociálnom poistení, je zamestnávateľ platobne neschopný, ak súd rozhodol
o vyhlásení konkurzu, alebo zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Za deň
vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu,

alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku. Ako to vyplýva z § 18 zákon o sociálnom poistení povinne garančne poistený je zamestnávateľ
uvedený v § 7 ods. 1 písm. a) a d) a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku garančného poistenia z garančného

poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 po
splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podmienky nároku na dávku garančného poistenia
sú upravené v § 102 zákona o sociálnom poistení a výška dávky garančného poistenia je upravená v
§ 103 zákona o sociálnom poistení.Podľa § 148 ods. 3 zákona čo sociálnom poistení, po vyplatení dávky garančného poistenia sa
zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka.

Odseky 1 a 2 platia rovnako.

Podľa § 46 zákona ZKR, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia
konkurzu považujú za splatné; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze

uplatňujú prihláškou.

Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti,
odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate
nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

9Cbi/40/2013 - 60
1113228937

Podľa § 87 ods. 2 ZKR, proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako

dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy
zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o
prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho
časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Podľa § 87 ods. 3 ZKR, pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku
dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti
dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca
zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka
proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že

postupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 87 ods. 7 ZKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu konkurznej podstaty, ktorý na
požiadanie oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane
poradia.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd dospel k záveru na základe vykonaných dôkazov a výkladu zákona, že právny predchodca žalobcu
sa stal veriteľom úpadcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia zamestnancom úpadcu.

Súd mal v konaní preukázané, že predmetná pohľadávka v sume 122 126,20 € proti podstate vznikla
po vyhlásení konkurzu, ktorý bol vyhlásený dňa 06.08.2007.

Z gramatického výkladu vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 87 ods. 1 a 2 ZKR, mal súd za
to, že uvedené ustanovenie neobsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. ZKR v ust.§ 87
výslovne ustanovuje, že pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti,

odmena správcu, ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon (napr. § 21 ods. 3), dane, clá,
poplatky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov
úpadcuaďalšienárokyzamestnancovúpadcuzpracovnýchzmlúv,alebodohôdoprácachuzatvorených
mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. V ust. § 87 ods. 2 ZKR, teda nie jeuvedený striktne výpočet konkrétnych typov pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, keďže
po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje
spojka „ako“ a táto v konkrétnom prípade vyjadruje vzťah medzi vetnými členmi, konkrétne vzťah medzi

„pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá
atď., teda príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ktoré môžu vzniknúť
po vyhlásení konkurzu. Keďže pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vznikla z titulu vyplatenia
dávokgarančnéhopoisteniapovyhláseníkonkurzu(právnypredchodcažalobcuakoposkytovateľdávky
z garančného fondu nebol veriteľom úpadcu, t. j zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu

existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu vyplatených
v rámci jedného druhu sociálneho poistenia, a to z garančného poistenia), má súd za to, že predmetnú
pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. K rovnakému záveru došiel aj Najvyšší súd
SR, pričom za základ zobral nielen gramatický výklad ustanovenia § 87 zákona o konkurze a vyrovnaní,
ale aj výklad logický a historický (v predchádzajúcom zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991
Zb. - v § 31 ods. 4 (pracovné nároky zamestnancov) a v ustanovení § 31 ods. 6 písm. i) (peňažné

náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obidva
tieto nároky boli pohľadávkami proti podstate). Súd na základe uvedeného, má za to, že predmetná
pohľadávka je pohľadávkou proti podstate.

Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného.

Súd v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania sporného nároku žalovaným, ktorý tvrdil, že
uplatnenie pohľadávky žalovaným proti podstate u správcu konkurznej podstaty nemá právne účinky
uplatnenia nároku na súde a teda, že žalobca si neuplatnil svoj nárok včas žalobou na súde, poukazuje
na ust. § 87 ods. 7 ZKR, v zmysle ktorého pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu konkurznej

podstaty, ktorý na požiadanie oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti
podstate, vrátane poradia.
Podľa ust. § 28 ods. 6 ZKR doručenie prihlášky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké
právne účinky ako uplatnenie práva na súde. To znamená, že doručením prihlášky správcovi konkurznej
podstaty prestávajú plynúť premlčacie a prekluzívne lehoty vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke. Tieto

lehoty sa prerušujú tak isto ako v prípade podania žaloby na súd.

V konaní bolo preukázané, že k uplatneniu danej pohľadávky u správcu konkurznej podstaty došlo
pôvodným veriteľom - Sociálnou poisťovňou, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu a to listom zo
dňa 24.10.2007, doručeným 26.10.2007 a že správca konkurznej podstaty (žalovaný), túto pohľadávku

poprel a uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 24.11.2010 a dospel k záveru, že
žalovaným vznesenú námietku premlčania je potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Žaloba bola žalobcom podaná na súd dňa 02.09.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si pohľadávku

v zákonnej trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, a preto jeho nárok nie je premlčaný
a z tohto dôvodu, súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú.

Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu je voči žalovanému dôvodný, nakoľko v konaní bol preukázaný naliehavý

právny záujem na určení spornej skutočnosti, že pohľadávka vo výške 122 126,20 € je pohľadávkou
proti podstate.

9Cbi/40/2013 - 61
1113228937

Súd preto vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní mal plný úspech žalobca, ktorému nevznikli žiadne trovy konania, a z tohto dôvodu mu ich
náhradu nepriznal.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).