Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215657
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215215657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v právnej

veci navrhovateľky: M. S., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, G., proti odporcovi: S. S., J.. XX.XX.XXXX, G.
G. XX, G., zast. Mgr. Andrejom Gundelom, advokátom so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, o výživné
pre nerozvedenú matku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 243,28 €,
do 3 dní od dňa právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by

súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 400 eur mesačne vždy do
dvadsiateho dňa v mesiaci počnúc dňom 01.07.2015.

Návrh bol odôvodnený predovšetkým tým, že navrhovateľka s odporcom uzatvorila manželstvo dňa
27.03.2010, pričom dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra N. S. a dňa XX.XX.XXXX syn S. S..
Ďalej uviedla, že manželstvo medzi ňou a odporcom naďalej trvá. Navrhovateľka je v súčasnosti bez
zamestnania a do 24.04.2015 poberala materské dávky vo výške 200 eur. Odporca pracuje v spoločnosti

OMV s.r.o. kde jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí približne 500 eur. Z dôvodu pretrvávajúcich
nezhôd sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojej priateľke, pričom je celá starostlivosť o
domácnosť a o spoločné deti na navrhovateľke. Odporca neprispieva na domácnosť ani na deti žiadnou
sumou dôvodiac tým, že potrebuje peniaze na seba, svoju novú priateľku a jej deti.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.08.2015 kde uviedol,
že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný. Skutočnosti ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom

návrhu sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore s faktickým stavom. Odporca v súčasnosti aj naďalej
žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, pričom sa plne finančne aj osobne podieľa na chode
domácnosti, ako aj na starostlivosti o maloleté deti. Odporca ďalej uviedol, že potvrdenie o výške príjmu
preukazuje, že čistý mesačný zárobok odporcu je 510 eur, avšak odporca z tejto sumy uhrádza všetky
výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, záujmové krúžky maloletých a časť z tejto sumy do apríla 2015
poukazoval pravidelne k rukám navrhovateľky na bežné výdavky. Od apríla 2015 však navrhovateľka
tieto finančné príspevky odmieta prijať. Odporca súčasne uviedol, že navrhovateľkou uvedené tvrdenie,

že je bez zamestnania je sporné, nakoľko od apríla 2015 pravidelne tri až šesťkrát do týždňa medzi 21:00
hod - 7:00 hod, resp. 17:00 hod - 2:00 hod odchádza z bytu, pričom odporcovi odmieta túto prácu bližšie
špecifikovať. Odporca si teda vyživovaciu povinnosť voči manželke, ak aj maloletým deťom dobrovoľne
a ochotne plní.Súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľkypodľa§101ods.2O.s.p.,nakoľkosanapojednávanie
nedostavila a pojednávanie nežiadala z dôležitého dôvodu odročiť. Navrhovateľka mala predvolanie

riadne doručené dňa 19.10.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom maloletého S. S.
S., nar. 24.04.2012, rodným listom maloletej N. S. S., nar. 27.06.2010, potvrdením o pracovnom
pomere zo dňa 23.07.2015, špecifikáciou mesačného príjmu a odôvodnených výdavkov odporcu zo dňa

28.07.2015, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014 a 2015, prehľadom odôvodnených
výdavkov navrhovateľky, kalkuláciou predpokladaných nákladov za poskytnutie detektívnej služby zo
dňa 30.09.2015, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný
nakoľko nie sú dané dôvody pre priznanie požadovaného nároku. Navrhovateľka svoj nárok nijakým

spôsobom nepreukázala, pričom po rozvode uviedla, že vezme predmetný návrh späť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine (ďalej len ZoR), manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za potrebné návrh zamietnuť. Je predovšetkým
nevyhnutné uviesť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká
rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne trvá teda počas celého trvania manželstva bez
ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie a vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. V súvislosti

s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej
povinnosti a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19 Zákona o rodine. Návrh na určenie vyživovacej
povinnosti voči manželovi však možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje
sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielu životnú úroveň. Toto je práve
aplikácia zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho

postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti.

Súd mal v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol rodinnoprávny vzťah založený
manželstvom (manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. XXP/X/XXXX rozvedené) z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Navrhovateľka sa svojím

návrhom domáhala, aby bol odporca zaviazaný prispievať jej na výživu sumou 400 eur mesačne
dôvodiac tým, že odporca navrhovateľke neprispieva na domácnosť, ani na maloleté deti pochádzajúce
z ich manželstva žiadnou sumou. Na podporu dôvodnosti svojho nároku navrhovateľka doložila
špecifikáciu odôvodnených výdavkov spojených s chodom domácnosti, ako aj starostlivosťou o maloleté
deti. Odporca však s predmetným návrhom navrhovateľky nesúhlasil a vo svojej procesnej obrane

voči návrhu uviedol, že navrhovateľkou uvádzané skutočnosti sú v rozpore s faktickým stavom, pričom
odporca s navrhovateľkou naďalej žije v spoločnej domácnosti a osobne sa podieľa tak na chode o
domácnosť, ako aj na starostlivosti o maloleté deti.

Súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,

ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je
výlučne vecou účastníkov konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na účastníkoch konania (len celkom výnimočne aj súdu
podľa § 120 ods. 1 veta posledná OSP) a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdení.Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak ich vyhodnotením nebola

preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie
je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie vo veci samej.

V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že len samotné tvrdenia navrhovateľky bez preukázania

relevantných skutočností v žiadnom prípade nepreukazujú akýkoľvek jej nárok. Je to pritom práve
navrhovateľka, ktorú v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení a
pokiaľ dôkazné bremeno neuniesla, jej návrh bolo potrebné zamietnuť. Navrhovateľka v priebehu
konania na podporu dôvodnosti svojho nároku nepredložila súdu nijaký dôkaz, ktorým by preukázala
opodstatnenosť jej návrhu. Navrhovateľka súdu predložila len špecifikáciu odôvodnených výdavkov
kde v závere tohto podania uviedla, že nedisponuje žiadnym dokladom, ktorým by vedela preukázať

skutočné vynaloženie finančných prostriedkov na výdavky bližšie špecifikované v tomto podaní, nakoľko
sa odporca všetkého zbavil. Súd aj toto podanie, resp. tvrdenie navrhovateľky považoval za ničím
nepodložené a pre právne posúdenie predmetnej veci za irelevantné.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Súd preto priznal odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v
sume 243,28 eur za štyri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd, 2x účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 (odročené) a 02.12.2015,t. j. 3x 64,53 eur, 1x 16,13 eur,
režijný paušál: 4 x 8,39 eur + 20 % DPH, t. j. spolu 243,28 eur; všetko podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1,
13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Súd odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené jeho právnym
zástupcom. Súd však trovy upravil tak, že hodnota úkonu právnej služby pokiaľ ide o účasť na
pojednávaní zo dňa 07.10.2015 je vo výške 16,13 eur (v nadväznosti na ustanovenie § 13a ods. 4 veta
druhá) a nie vo výške 64,53 eur, ako si ju právny zástupca odporcu uplatnil, nakoľko toto pojednávanie

bolo odročené bez prejednania veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

Právne neúčinné je podanie odvolania účastníkov, ktorí sa tohto práva pred súdom vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.