Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010320
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115010320.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2015,
v trestnej veci odsúdeného Y. F., v konaní o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, prejednal sťažnosť, ktorú si odsúdený podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave
sp. zn. 30PP/36/2015 zo dňa 31.03.2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Y. F., nar. XX.XX.XXXX, s a
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného Y. F. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9.12.2011

pod sp. zn. 3T/46/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.3.2012 pod sp.
zn. 3To/14/2012, podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené podmienky
podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko

od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Je dôležité poukázať na
to, že odsúdený bol už vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol v minulosti z výkonu trestu
odňatia slobody aj podmienečne prepustený, a odsúdený teda mal možnosť v minulosti preukázať,
že výkon trestu odňatia slobody splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak
sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne
odsúdený. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne

pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Bolo prihliadnuté tiež na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra
trestov na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený bol 5-krát súdne trestaný), kedy
vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na

odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o osobu,
ktorá opakovane pácha trestnú činnosť. Uvedené potvrdzuje aj resocializačná prognóza odsúdeného,
ktorá je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá. Skutočnosť, že si odsúdený počas
výkonu trestu odňatia aktívne vytvára podmienky na získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na
to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná sloboda, sama osebe nepredstavuje
dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Zmysel

podmienečného prepustenia totiž nespočíva len v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za
vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustenýna slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (určenej doby vykonania trestu), bez
zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy,
ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na

slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať
na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení
bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život
s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd
prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel.

Proti tomuto uzneseniu si ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený, odôvodnenie ktorej do
času konania neverejného zasadnutia nadriadenému súdu doručené nebolo.

Podľa § 192 ods.1) Trestného poriadku : Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán, na podklade včas a riadne podanej sťažnosti podľa §
192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého
uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného

poriadku a dospel k správnemu záveru, že odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné
prepustenie - vykonal požadovanú časť z uloženého trestu, avšak nesplnil materiálnu podmienku hlavne
v tej podobe, že by bolo možné očakávať, že na slobode bude viesť riadny život. Takéto očakávanie je
nereálne, pretože odsúdený sa počas pobytu na slobode dopúšťal opakovane trestnej činnosti, pričom
v odpise registra trestov má zaznamenaných celkom 5 odsúdení, dokonca bol uznesením Okresného

súdu Trnava zo dňa 27.4.2007 pod sp.zn.5Pp38/2007 podmienečne prepustený (skúšobnú dobu mal
do 27.4.2011), teda v ďalšej trestnej činnosti pokračoval ďalej a trestnú činnosť, pre ktorú je vo výkone
trestu odňatia slobody spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody. Odsúdený teda v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas
doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Teda ani krajský súd nenachádza žiadny pozitívny moment v jeho správaní, ktorý by nasvedčoval
pozitívnej prognóze v naznačenom smere.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol

stručne a presvedčivo aj ostatné rozhodné právne skutočnosti a svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k
zamietnutiu žiadosti odsúdeného.

Krajský súd sa s týmto odôvodnením v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a odkazuje
na ne. Dodáva iba, že naozaj nie je daný žiadny rozumný dôvod pre pozitívne rozhodnutie o jeho

žiadosti, pretože s ohľadom na doterajší život odsúdeného na slobode vyvoláva obavu, že v prípade
podmienečného prepustenia na slobodu skôr, bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, než by viedol
riadny život, ktorý doteraz neviedol, hoci ho viesť predtým mohol.

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech

odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Trestného
poriadku).