Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709210704
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7709210704.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: INICO TREBIŠOV spol. s r.o., so sídlom
Ruskovská 6, Trebišov, proti povinnému: Správa cestovného ruchu Zemplínska Šírava, Kaluža, IČO: 35
509 325, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, so sídlom Jantárová 30, Košice, pod sp.
zn. Ex 2065/2009, o vymoženie 77655,33 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 02.04.2015, č. k. 14Er/336/2009-32, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 02.04.2015, č.k.
14Er/336/2009-32 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu

exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 69,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že vydal dňa 10.9.2009 poverenie pre súdneho exekútora
na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 77.655,33 EUR v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia - Okresného súdu Michalovce, č. 17Cb/36/2006-146 zo dňa 25.4.2007

ako aj trov exekúcie. Dňa 17.6.2013 mu predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V tomto podnete uviedol, že dňa 29.10.2009 bolo
vydané Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému zaslané na poslednú známu adresu,
pričom sa zásielka vrátila späť s poznámkou, že adresát je neznámy. Osobnou návštevou v sídle
podnikania spoločnosti bolo zistené, že povinný tam už nesídli dlhšiu dobu a je dlhodobo nefunkčný.
Zásielky nepreberá. Konateľ spoločnosti na výzvy nereaguje. Preverovaním vlastníckych vzťahov k

nehnuteľnostiam v centrálnom registri nehnuteľností bolo zistené, že spoločnosť nevlastní nehnuteľnosti
ani podielovo. Lustráciou na príslušnom dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že spoločnosť má
zaevidované v evidencii motorové vozidlo CITROEN AX a AVIA. Tieto vozidla boli vyradené z premávky.
Na vozidlách je záznam o ich blokácii v prospech ďalších 5-tich exekučných konaní. Nebol zistený
žiadny hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Povinný nemá
registrovaný podľa lustrácie žiadny bankový účet. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy

exekúcie. Súd prvého stupňa poukázal na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
a zaoberal sa predloženými podkladmi súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Z predloženého
exekútorského spisu súdnym exekútorom mal za zrejmé, že z vykonanej lustrácie majetku povinného
vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku.
Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2009 a majetkové pomery
povinného sa po dobu 5 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd prvého stupňa

bola rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalšíchúkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu
trov exekučného konania. Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok,
nebolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Preto uplatnená pohľadávka sa súdu prvého stupňa

javí nedobytnou a nevymožiteľnou. Súd prvého stupňa s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu
preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si v tomto konaní uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške
72,79 €, čo vyplýva z predloženej špecifikácie trov exekúcie zo dňa 11.6.2013. Súd prvého stupňa priznal
súdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške69,95Euranaichnáhraduzaviazaloprávnenéhovsúlade

s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil. V odvolaní oprávnený
poukázal na to, že už v priebehu súdneho konania došlo delimitáciou zo strany povinného k odovzdaniu
všetkého majetku v správe povinného ako príspevkovej organizácie zriaďovateľským obciam a v správe

povinného žiaden majetok postihnuteľný exekúciou neostal. Týmto postupom bola zmarená akákoľvek
možnosť oprávneného uspokojiť súdom priznaný nárok z majetku dlžníka. Zo strany zriaďovateľských
obcí podľa oprávneného došlo a stále dochádza k porušeniu povinnosti stanovenej § 21 ods. 12 písm. a/
a b/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a to povinnosť zrušiť príspevkovú
organizáciu, pokiaľ táto nepokrýva 50 % svojich nákladov tržbami a ak dlhodobo neplná úlohy určené

zriaďovateľom. Správa cestovného ruchu žiadne tržby nedosahuje, jej činnosť je zámerne utlmená a
jej ďalšia existencia je absolútne neúčelná. Podľa oprávneného povinný mal byť obligatórne zrušený
k 31.12.2007, k čomu však do dnešného dňa nedošlo čím dlhodobo dochádza k nezákonnej činnosti
pri plnení povinnosti explicitne ustanovenej zákonom. Z uvedeného dôvodu sa oprávnený obrátil na
prokuratúru, ktorá má v kompetencii prostredníctvom upozornenia prokurátora nariadiť zriaďovateľom

zrušenie povinného, čím ex lege dôjde k prechodu záväzkov povinného na zriaďovateľské obce. Za
daných okolností na základe zmeny povinného subjektu bude môcť byť nárok oprávneného uspokojený
z rozsiahleho majetku zriaďovateľských obcí.

K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnutý výrok rozhodnutia, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako
dôvodu pre zastavenie exekúcie.

Uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V danom prípade nepochybne bolo preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v
zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvého stupňa,
ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pretože po dôkladnom prešetrení
majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora tak, ako sú podrobne uvedené v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, bolo zistené, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.

Ako vyplýva zo súdneho spisu, povinný nemal evidované žiadne účty v peňažných ústavoch, nemá
evidované vlastníctvo v katastrálnych územiach Veľké Kapušany, na 2 motorové vozidlá, ktoré sú vo
vlastníctve povinného je zriadených osem exekútorských blokácií. Zo správy súdneho exekútora Mgr.

RudolfaDulinuvinejexekučnejprotipovinnémuvecivedenejpodsp.zn.Ex191/05vyplýva,žekpredaju
predmetných motorových vozidiel nedošlo z dôvodu, že by náklady na predaj prevýšili výťažok z dražby.
Inýhnuteľnýalebonehnuteľnýmajetokpovinnéhonebolzistený.Zatejtosituáciebyvykonávanieďalšíchúkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov
exekučného konania.

Vecne správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil.

Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne
opodstatnenie, vychádzajúce z jej zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v

danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v
auguste 2009, teda zistené majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t. j.
po dobu 5 a pol roka nezmenili. Nejedná sa teda v prípade povinného len o nejaký prechodný stav, kedy
niejemožnéexekúciuvykonávať,alejednásaostavpretrvávajúciminimálnepodobudlhšiuako5rokov.
Úvahy o možnom prechode záväzkov na iný subjekt, z dôvodu zrušenia povinného sú bez právneho

významu, nakoľko uvedená situácia nemusí nikdy nastať a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav,
ktorý platný v čase rozhodovania o predmetnej veci. Z uvedeného je zrejmé, že ďalšie pokračovanie
vykonávania exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Účastníkom odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože neúspešnému

oprávnenému nepatrí právo na náhradu trov konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.