Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. november 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200455
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214200455.7

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa: R. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXX/XX, XXX XX Q.Í., proti odporcom: v X. L.: H. O., I..
XX.XX.XXXX, Z. V. XXXX/X, XXX XX X. M., F. O. X. L.: M. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXXX/X, XXX XX
X. M., o návrhu na zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.1.2014 domáhal na tunajšom súde zapretia otcovstva voči
odporkyniam. Tvrdil, že odporkyňa v 1. rade počas rozvodu oznámila, že odporkyňa v 2. rade nie je jeho
dcérou. Jeho pochybnosť mala potvrdiť vykonaná skúška DNA z vlasov z oblečenia odporkyne v 2. rade

k jednoznačnému dôkazu potreboval biologický materiál priamo od odporkyne v 2. rade, v čom mu mala
brániť odporkyňa v 1.rade. V dôsledku pretrvávajúcich pochybností zotrval na podanom návrhu.

Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Tvrdenia navrhovateľa
považoval za nepravdivé, keď počas trvania manželstva nemalo známosti s iným mužom.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Dunajská Streda XC/XXX/XXXX F. XC/XX/XXXX, nariadením znaleckého dokazovania
z odvetvia zdravotníctva odbor genetika znalcom W.. V. W., na základe, ktorých dôkazov súd ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 1. rade bolo právoplatne rozvedené ku dňu 24.5.2007

rozsudkom Okresného súd Dunajská Streda zo dňa 3.5.2007 číslo konania XC/XX/XXXX - XX, kde súd
schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí, H. I. XX.XX.XXXX F. Z. I. X.XX.XXXX pre čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matke.

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 29. 9. 2010 domáhal zapretia otcovstva voči
odporkyniam v 1. a v 2. rade, v tom čase voči malo. odporkyňa v 2. rade, zastúpená súdom ustanoveným

kolíznymopatrovníkom..Návrhbolzamietnutýrozsudkomtunajšiehosúduzodňa26.10.2010vspojitosti
s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 18.4.2011 číslo konania XXCo/XX/XXXX - XX, keď
konštatoval,ženavrhovateľovimárneuplynulalehotanapodanienávrhunazapretieotcovstvanajneskôr
do 29.5.1995, keď v rozhodnom čase ustanovená šesťmesačná lehota na zapretie otcovstva bola
prepadnou (prekluzívnou lehotou/, jej márnym uplynutím právo zaniklo. Začiatok plynutia uvedenej
lehoty bol viazaný na nadobudnutiu vedomosti o narodení dieťaťa. Z dokladov pripojených v uvedenom

spise súd zistil, že podľa rodného listu maloletej H., I. XX.XX.XXXX a rodičia sú zapísaní navrhovateľ a
odporkyňa v 1. rade. Zo správy o novorodencovi z decembra 1994 vyplýva že odporkyňa 2/ sa narodila19.12. 994. Z pripojeného potvrdenia od ošetrujúcej lekárky zo dňa 23. 9. 2010 odporkyňa 2/ má krvnú
skupinu 0 Rh pozit. Z pripojeného potvrdenia zo dňa 29.4.1998 vyplynulo, že odporkyňa 1/ má krvnú
skupinu B, Rh pozit a navrhovateľ mal podľa potvrdenia zo dňa 21.01.1997 krvnú skupinu B. Rh a pozit.

Z podaného návrhu navrhovateľa vyplynulo, že vedel o tom, že pred uzavretím ich manželstva mal mať
o odporkyňu v 1. rade záujem aj jeho ženatý kolega, ale ona jeho záujem neopätovala. Vždy tvrdila, že
otcom dieťaťa je on. Následne nemal pochybnosti o tom. Počas rozvodového konania mala odporkyňa
v 1. rade vyhlásiť, že odporkyňa 2/ nie je jeho dcérou. Jeho pochybnosti boli väčšie potom, keď na

internetovej stránke zistil, že deti majú krvné skupiny po svojich rodičoch. Odporkyňa v 1. rade mu
nedovolila urobiť skúšku DNA hoci sa to stalo ešte v máji 2006. Výsledky krvných skupín mal mať už
v čase narodenia dieťaťa.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 4.12. 2014 a poveril znalca z
odvetvia zdravotníctva odbor genetika s vykonaním znaleckého úkonu určiť pravdepodobnosť otcovstva

navrhovateľa k odporkyni v 1. rade.. Znalec vo svojom znaleckom posudku vyhotovený dňa 20.4.2015
pod číslom 3/2015 v závere konštatoval na otázku súdu, či je možné určiť metódou, založenou na
analýze genetického materiálu (DNA) zúčastnených osôb označeného muža vylúčiť ako biologického
otca dieťaťa a ak nie, stanoviť hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva. Znalec konštatoval, že z
výsledkov uvedených v tabuľke vyplynulo, že nie je možné vylúčiť otcovstvo označeného muža voči

testovanému dieťaťu, pretože označený už mal všetky alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa.
Ako vyplynulo z výpočtovej hodnoty pravdepodobnosti vylúčenia neotca /Pv/, až 99,99988 % mužov
v našej populácii (neotcov daného dieťaťa ) takúto kombináciu alel nemá, boli by teda vykonaným
vyšetrením vylúčený z otcovstva. Zo stanovenej hodnoty indexu paternity PI 63 935 518, a z hodnoty
pravdepodobnosti otcovstva W rovná sa 99,999998 % vyplýva, že otcovstvo označeného muža voči

testovanému dieťaťu treba pokladá za prakticky dokázané, keď hodnota indexu paternity je vyššia ako
1000 a pravdepodobnosť otcovstva W je vyššia ako 99,9 %. Na základe takto vykonaného dokazovania
nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu. Znalec konštatoval, že takýto
výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania treba pokladať otcovstvo navrhovateľa voči
odporkyni 1/prakticky za dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre

praktické účely stotožniť s istotu.

Znalec k totožnosť osôb pre účel vykonania znaleckého úkonu zisťoval v prípade navrhovateľa z
občianskeho preukazu číslo S. XXX XXX, s pripojenou fotografiou, ako aj odtlačkom palca pravej ruky.
V prípade odporkyne 2/uvedením údajov z občianskeho preukazu S. XXX XXX a v prípade maloletého

odporkyne 2/uvedením rodného čísla dieťaťa odtlačok palca pravej ruky odporkyne v 2. rade.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku trval na vykonaní kontrolného znaleckého
dokazovania, keď spochybnil postup znalca, ktorý pri zisťovaní totožnosti zúčastnených osôb vyhotovil
fotodokumentáciu len u neho a nie u odporkyni v 1. a 2. rade, ktoré neboli v tom istom čase prítomné

na odbere vzorky. V prípade odporkyne 1/ neuviedol totožnosť z občianskeho preukazu a vyšetrenie
odporkyne 2/považoval za zbytočné, keď jej materstvo spochybnené nebolo.

Znalec k pochybnostiam navrhovateľa sa vyjadril dňa 2. 9. 2015, keď konštatoval, že jeho postup
pri vykonaní znaleckého úkonu bol štandardný, rovnaký ako v prípade vyhotovenia akéhokoľvek

iného znaleckého posudku. Odporkyňa X/Silvia O. sa dostavila na odbere dňa 1. 4. 2015 uvedené
zaznamenali sa údaje do zápisu o odbere biologického materiálu, totožnosť overil podľa občianskeho
preukazu. Potvrdené odtlačkom palca pravej ruky. Tým splnil povinnosť overiť totožnosť zúčastnených
osôb osobne podľa dokladov totožnosti .Odobrať odtlačky prstov, vyhotovenie fotografie sú úkony
doplňujúce nie nevyhnutné. V prípade odporkyne 1/ znalec sa vyjadril že sa osobne dostavila na odber

biologického materiálu v prítomnosti svojej matky odporkyne 2/. Totožnosť odporkyne 1/kontroloval
podľa občianskeho preukazu a do zápisu o odbere uviedol rodné číslo, ktoré by uviesť nemohol keby
nemal jej doklad totožnosti. Odporkyňa 1/konštatovala, že pri zisťovaní totožnosti si znalec vyžiadal jej
občiansky preukaz..

Účastníci konania na pojednávaní dňa 13.11.2015 konštatovali, že odber biologického materiálu znalec
vykonal výterom z úst.Podľa § 84 Zákona o rodine , Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 Zákona o rodine , Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine, Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel

nemá.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011sp. zn. B.. Ú. X/XXXX rozhodol, že
ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Vzhľadom na uvedený nález Ústavného súdu v ďalšom neplatila lehota šesť mesiacov na podanie
návrhu na zapretie otcovstva. Navrhovateľ mohol podať návrh v neobmedzenom čase, keď sa dozvedel
o narodení dieťaťa .

Významnou funkciou rodiny je reprodukčná funkcia, ktorá vyplýva zo vzájomného citového, intímneho
vzťahu manželov, čo zodpovedá spoločenskej skúsenosti, ako aj spoločenskej morálke a predstavám
o účele manželstva. Existencia právneho vzťahu manželstva má teda z tohto hľadiska pre určenie
otcovstva manžela matky zásadný význam.
Domnienky otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím o

zapretie otcovstva, vydaným v konaní začatom na návrh manžela, respektíve skoršieho manžela alebo
návrh matky (§ 88 ods. 2), alebo na návrh dieťaťa (§ 96).

Zapieracie právo vo vzťahu k domnienke otcovstva svedčiacej manželovi matky patrí manželovi a
matke (bez ohľadu na prípadný neskorší zánik manželstva. Domnienka bude pôsobiť, pokiaľ sa narodí

dieťa ktorýkoľvek deň v časovom období odo dňa uzavretia manželstva (okamih súhlasného vyhlásenia
snúbencov pred matričným úradom alebo orgánom cirkvi) do uplynutia 300 dní od zániku manželstva (t.j.
od právoplatnosti rozsudku o rozvode, od úmrtia manžela, resp. odo dňa, ktorý bol uvedený v rozhodnutí
o vyhlásení za mŕtveho ako deň smrti) alebo právoplatnosti jeho vyhlásenia za neplatné.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.6.1994, ktoré manželstvo bolo rozvedené právoplatne ku
dňu 24. 5. 2007. Odporkyňa 1/ v sa narodila dňa 19.12.1994, teda počas trvania manželstva účastníkov
konania. Platí domnienka otcovstva navrhovateľa v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine.

Na základe vykonanej dedičnou - biologickej skúšky mal súd za preukázané, že otcovstvo navrhovateľa

s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s prakticky dokázaným otcovstvom navrhovateľa k
odporkyni 1/, súd považoval za dostatočný podklad pre splnenie predpokladu vyplývajúce z ustanovenia
§ 85 ods. 1 Zákona o rodine, že otcom odporkyne 1/ v čase jej narodenia bol v tom čase
manžel odporkyne 2/, navrhovateľ. Výšku pravdepodobnosti otcovstva navrhovateľa vyčíslil znalec po
porovnaní údajov v tabuľke tak u navrhovateľa, ako aj odporkyni v 1. a 2. rade, keď konštatoval,

že označený muž, navrhovateľ, má všetky alely ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Výška
pravdepodobnosti percentuálne vyjadrená 99,995998 % označeného muža voči testovanému dieťaťu
pokladal za prakticky dokázané, keď hodnota indexu paternity je vyššia ako 1000 a pravdepodobnosť
otcovstva vyššia ako 99,9 % .

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa čo odlišnosti krvných skupín dieťaťa a rodičov, vykonanie krvnej
skúšky, by s menšou pravdepodobnosťou preukázala pravdepodobnosť otcovstva ako genetická skúška
DNA, ktorej pravdepodobnosť sa blíži k praktickému dokázaniu otcovstva dotknutej osoby alebo jeho
vylúčeniu. Navrhovateľ iného muža ako pravdepodobného otca dieťaťa neoznačil, ani nepreukázal
prípadnú neveru na strane odporkyne v 2.rade, ktoré by spochybnilo otcovstvo navrhovateľa, ako

bývalého manžela. Súd po preverení vykonania odberov vzoriek od účastníkov konania a dotazom
na znalca nemal pochybnosť o dodržaní postupu i pri vykonaní znaleckého úkonu, preto nepovažoval
za dôvodné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie dedično-bilologickou skúškou DNA. Záverznaleckého posudku nevylúčil otcovstvo navrhovateľa, v dôsledku čoho návrh na zapretie otcovstva
zamietol ako neodôvodnený.

Podľa § 151 O.s.p., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ v konaní požiadal o oslobodenie od poplatkovej povinnosti , keď súd uznesením zo dňa
14.3.2014 priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, následne odňal toto právo

uznesením tunajšieho súdu 4. 12. 2014, proti ktorému v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ,
o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté .

V prípade uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a zloženia preddavku na znalečné, uložené
navrhovateľovi a odporkyni v 2. rade uznesením tunajšieho súdu dňa 4.12.2014, podali obaja odvolanie,

o ktorom odvolací súd doposiaľ nerozhodol. S poukazom na citované ustanovenie 151 ods. 3 O.s.p., až
po vyjasnení týchto skutočností, bude môcť súd rozhodnúť o trovách štátu a účastníkov tohto konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).