Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212700
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714212700.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSISlovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,právnezastúpeného:TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: O. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXXX/XX, T., O..Č.. XX I. H., A., A., D. W., v konaní o zaplatenie 7.296,95
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.375,23 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 76,81 Eur od 11.10.2011 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.11.2011 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.12.2011 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.01.2012 do 04.11.2012

zo sumy 76,81 Eur od 11.02.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.03.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.04.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.05.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.06.2012 do 04.11.2012

zo sumy 76,81 Eur od 11.07.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.08.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.09.2012 do 04.11.2012
zo sumy 76,81 Eur od 11.10.2012 do 04.11.2012
a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.375,23 Eur od 05.11.2012 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 25.09.2014 sa navrhovateľ EOS KSI, s.r.o. domáhal
zaplateniasumy7.296,96Eursúrokomzomeškaniazosplátokzaobdobieod11.10.2010do04.11.2012

vo výške 179,41 Eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 7.296,95 Eur od 05.11.2012
do zaplatenia a trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.

Ako dôvod podania návrhu navrhovateľ uviedol Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú
dňa 11.09.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 145.000,-Sk.Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 27.09.2012 bola uzavretá
zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a EOS KSI
Slovensko,s.r.o.akopostupníkom,predmetnomktorejbolodplatnýprevodpohľadávoknanavrhovateľa,

vrátane pohľadávky voči odporcovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi: návrhom navrhovateľa,
zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou dňa 11.09.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami,
dodatkom č. 7 k Všeobecným obchodným podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa

16.10.2012, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.202, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
SLSP č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012, pokusom o zmier zo dňa 27.08.2014 a zistil nasledovný
skutkový stav.

Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 11.09.2008 Zmluvu o úvere, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy sa
navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 4.813,12 Eur (145.000,-Sk). Odporca sa
zaviazal navrhovateľovi splatiť poskytnutý úver vo výške 4.813,12 Eur a spracovateľský poplatok vo
výške 122,78 Eur (3.699,-Sk), poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur (60,-Sk) mesačne a to
všetko v 119 mesačných splátkach vo výške 76,81 Eur (2.314,-Sk), pričom splatnosť prvej splátky bola

10.10.2008, splatnosť každej ďalšej splátky bola dohodnutá vždy k 10-temu dňu v mesiaci s konečnou
splatnosťou úveru 10.08.2018

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca medzi
sebou uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na

základe predmetnej zmluvy boli odporcovi poskytované finančné prostriedky formou úveru, teda ide o
dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľovi za dohodnutých
podmienok.

Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posudzoval ako spotrebiteľský, a to s poukazom na §

52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako
dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek. Odporca v predmetnom spore

vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto
posudzoval plynutie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na spotrebiteľský
charakter uzavretej zmluvy. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere,
pretože to vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul
napr. aj pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je
logicképovažovaťzmluvuospotrebiteľskomúvereakosubtypzmluvyoúvere,akposkytnutiefinančných
prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale

je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku. Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme
rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských
úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom type
by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o úvere
ako osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie toho,

že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona o
spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona nie sú
dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov , pričom osobitnými predpismi
sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom

sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom tento
výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr.. Subsidiarita Občianskeho zákonníka
je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010. Obchodný zákonník a jeho
časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na zmluvy o úveroch, ktoré sú spod režimuspotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ... ( § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch)

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C/17/2015- 66 zo dňa 23.04.2015 tak že, v časti návrhu
navrhovateľa, v ktorej žiadal zaplatenie splátok poskytnutého úveru, splatných odo dňa 11.10.2011
vrátane do konečnej splatnosti poskytnutého úveru a sumy nevrátenej časti poskytnutého úveru,
považoval súd za právne opodstatnený a v tejto časti návrhu navrhovateľa na začatie konania vyhovel.
Spolu s uvedeným nárokom priznal súd navrhovateľovi aj nárok na úroky z omeškania z týchto splátok

a nevrátenej časti, a to odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. Vo vzťahu k splátkam poskytnutého
úveru, splatným odo dňa 11.10.2010 do 11.09.2011 vrátane, bol návrh na začatie konania podľa súdu
podaný po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, nárok na zaplatenie týchto splátok je premlčaný, súd ho
preto navrhovateľovi nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v tejto časti zamietol. V návrhu na
začatie konania si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z omeškania ako vyčíslený úrok z omeškania ku
dňu 04.11.2012 a úrok z omeškania nevrátenej časti poskytnutého úveru od 05.11.2012 do zaplatenia.

Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania len zo splátok splatných
do 04.11.2012 a zo sumy nevrátenej časti poskytnutého úveru , ktorý mu priznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca aj navrhovateľ.
Navrhovateľ namietal, použitie 3 ročnej premlčacej doby pri posudzovaní premlčania uplatnenej
pohľadávky. Odporca uviedol, že poskytnutý úver bol zosplatnený v roku 2009 a celý uplatnený

nárok navrhovateľa je premlčaný. O odvolaniach účastníkov konania rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 11Co/279/20145- 99 zo dňa 27.08.2015, a to tak že rozsudok prvého stupňa zrušil.
V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd uviedol, že okresný súd dostatočným spôsobom
nevykonal dokazovanie a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil.

Okresný súd následne doplnením dokazovania odstránil vytýkané nedostatky tohto dokazovania a
dospel k nasledovným záverom.

Súd na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom aplikoval ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru, a to nielen príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti okresný
súd uvádza, že v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala
viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská
republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napr. zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do

právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri
predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne
uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov, prostredníctvom ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako

dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromno-právna zmluva,
ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici
93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo
iným osobitným zákonom. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová zmluva nesporne charakter
absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy

a súčasnú súdnu prax aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keď súdna prax vo vzťahu k
aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola
jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne
vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.

Na zdôraznenie správnosti právneho posúdenia veci súd dodáva, že je pravdou, že súdna prax v

Slovenskej republike nebola spočiatku jednotná, pokiaľ išlo o právne posúdenie premlčania práv zo
spotrebiteľnýchzmlúv.Vsúčasnostisavšakjudikatúravzásadezjednotilaaustálilanatútoproblematiku
taký právny názor, aký zaujal okresný súd v napadnutom rozhodnutí (rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015
sp.zn. 3M Cdo 12/2014, zhodne 3 M Cdo 14/2014).Na základe ustálenej súdnej praxe, teda súd konštatuje, že ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Súd rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenie práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, jeho premlčania alebo na inú zákonné prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj

keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1. mája 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co/202/2015-84 zo dňa 29.09.2015

Na základe uvedeného, súd aj po opätovnom vykonaní dokazovania dospel k rovnakému záveru ako
v zrušenom rozsudku a premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa posudzoval za použitia 3 ročnej
premlčacej doby.

Na posúdenie dátumu zosplatnenia poskytnutého úveru súd doplnil dokazovanie a vyzval účastníkov

konania, ako aj právneho predchodcu navrhovateľa na vyjadrenie, kedy došlo k tomuto zosplatneniu a
na preukázanie svojich tvrdení.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu 11.11 2015, právny predchodca navrhovateľa uviedol, že
poskytnutý úver bol zosplatnený dňa 24.09.2012. Na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil žiadne

dôkazy.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2015, odporca uviedol, že poskytnutý úver bol
zosplatnený v roku 2009. Sám uviedol, že toto svoje tvrdenie nemá čím preukázať.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.1.2016, navrhovateľ uviedol, že má vedomosť o tom, že
jeho právny predchodca pred postúpením svojich pohľadávok pristupuje k zosplatneniu poskytnutých
úveroch, avšak toto zosplatnenie je vykonané len v jeho systéme a preto ho nepovažuje za účinné.
Z uvedeného dôvodu sám pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru a to už
uvedenou výzvou zo dňa 16.10.2012, v ktorej odporcu vyzval na zaplatenie celej žalovanej sumy do

31.10.2012. Ďalej uviedol, že nevyhlásenie predčasnej splatnosti poskytnutého úveru vyplýva tiež z
dokumentácieposkytnutejmujehoprávnympredchodcom,ktorejsúčasťouniesúžiadnelistinyzktorých
by vyplývalo, že k tomu vyhláseniu došlo.

Podaním, doručeným doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2016, sa k dátumu predčasnej splatnosti

poskytnutého úveru opätovne vyjadril právny predchodca navrhovateľa uviedol, že nie je schopný
preukázať tento dátum, nakoľko všetku potrebnú dokumentáciu odovzdal navrhovateľovi.

Vychádzajúc z uvedeného a berúc do úvahy skutočnosti známe mu zo svojej činnosti sa súd stotožnil s
vyjadrením navrhovateľa o tom, že jeho právny predchodca postupuje navrhovateľovi svoje pohľadávky

vyplývajúce z úverových vzťahov bez toho, aby vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutých úveroch
a to aj v prípade dlhodobého nesplácania týchto úverov zo strany dlžníkov, resp. k vyhláseniu
predčasnej splatnosti týchto úverov pristupuje len vo svojom vlastnom systéme na účely postúpenia
týchto pohľadávok navrhovateľovi. Súd nemohol prisvedčiť tvrdeniam odporcu, nakoľko svoje tvrdenie
o zosplatnení úveru v roku 2009 žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majúvýznam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na
preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k

uneseniudôkaznéhobremena,atedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho
účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j.
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom

konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.

V zmysle vyššie uvedeného súd považoval za preukázané, že pred postúpením pohľadávky jeho
právneho predchodcu navrhovateľovi nedošlo k účinného zosplatneniu poskytnutého úveru. K tomuto
zosplatneniu došlo až na základe vyššie uvedenej výzvy navrhovateľa zo dňa 16.10.2012 a to ku dňu
31.10.2012. Ďalej súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že k

vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 4.11.2012 a odo dňa nasledujúceho si aj uplatnil nárok
na zaplateniu úroku z omeškania z celej žalovanej sumy. Súd však tento dátum nepovažoval za dátum
vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko z obsahu spisového materiálu, vrátene
vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, žeby ním bol. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj bral tento
dátum za dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, nárok navrhovateľa na zaplatenie

úroku z omeškania tak ako si ho uplatnil by bol dôvodný. Odstránenie tohto rozporu nemá vplyv na
dôvodnosť výšky nároku uplatneného v návrhu na začatie konania a priznaného vydaným rozsudkom.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je 3 ročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z vykonaného doplnenia dokazovania súd dospel k rovnakým skutkovým a právnym

dôvodom ako v zrušenom rozsudku, a preto navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie nepremlčaných
splátokposkytnutéhoúveru,tedasplátoksplatnýchpo23.09.2011 asumynevrátenejčastiposkytnutého
úveru, vrátane príslušného úroku z omeškania a vo zvyšku návrh na začatie konania zamietol, tak ako
je uvedené vo výroku rozsudku.Čo sa týka trov konania, súd si vyhradil právo o týchto rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).