Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211384
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215211384.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej : A. X., X.. X.X.XXXX, V. L. N.. H. XXXX, F., t.č. na
neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou B. L.Z., V. S. R. F., o zaplatenie 176,69 Eur istiny
s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 128,89 Eur s úrokom z omeškania: vo výške 8,75%
ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.5.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.6.2013 do zaplatenia,

vo výške 8,50% ročne zo sumy 42,68 Eur od 4.7.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50% ročne zo sumy 40,45 Eur od 4.8.2013 do zaplatenia
a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu žalobcu v sume 36,93 Eur, z toho titulom súdneho
poplatku 7,57 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 29,36 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 22.6.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 176,69

Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.5.2013 do
zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.6.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 42,68 Eur
od 4.7.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 40,45 Eur od 4.8.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne
zo sumy 47,80 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku
16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 63,96 Eur.

V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku voči žalovanej mu postúpil postupca Slovak Telekom a.s.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení
č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 1.6.2011 medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách
v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy boli žalovanej poskytované telekomunikačné služby
špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca
jej vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami,

vystavil jej faktúry spolu v sume 176,69 Eur, ktorú však žalovaná neuhradila a preto uplatňuje si voči
nej aj zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. K zmluvnej pokute uviedol, že
tento právny nárok vyplýva z bodu 1 písm. b) a bodu 4 v spojení s tabuľkou č. 1 Dodatku k Zmluve o
pripojení uzatvoreného medzi postupcom a žalovanou dňa 1.6.2011.Žalovaná sa na adrese svojho trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava. Adresu jej terajšieho pobytu súd
nevedel zistiť ani rozsiahlym šetrením, preto uznesením zo dňa 20.1.2016 ustanovil jej na toto konanie

podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. opatrovníka v osobe súdnej tajomníčky. Úlohou opatrovníka je dbať na to,
aby žalovaná pre jej neznámy pobyt neutrpela žiadnu ujmu na svojich právach.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa

1.6.2011 uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého
dňa, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len VV), Cenníkom
SlovakTelekoma.s.ajejfaktúrami,ZmluvouopostúpenípohľadávokuzatvorenejmedziSlovakTelekom
a.s. a žalobcom dňa 20.11.2014, Prílohou k nej a pokusom o zmier zo dňa 24.4.2015. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 1.6.2011 Zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. Zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V ten istý deň uzatvorili aj
Dodatok k tejto Zmluve, ktorou sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VTS a Cenník Slovak Telekom, a.s. Na základe tejto zmluvy boli
žalovanej poskytované telekomunikačné služby za ktoré dodávateľ jej účtoval nasledovne :

- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2013 za obdobie od 15.3.2013 do 14.4.2013 sumu
22,88 Eur splatnú 3.5.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2013 za obdobie od 15.4.2013 do 14.5.2013 sumu
22,88 Eur splatnú 3.6.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.6.2013 za obdobie od 15.5.2013 do 14.6.2013 sumu

42,68 Eur splatnú 3.7.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2013 za obdobie od 15.6.2013 do 14.7.2013 sumu
40,45 Eur splatnú 3.8.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 156.3.2014 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur splatnú
31.3.2014, t.j. spolu 176,69 Eur.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaná fakturované sumy nezaplatila, vykonaným dokazovaním vyvrátené
nebolo. Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo uzavretej dňa 20.11.2014.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase
uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry,

Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez

súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2011 (1) Spotrebiteľskou zmluvou
jekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb posúdil

ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o
elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania
uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení ako aj Dodatok k nej, z ktorých žalovanej vyplýva povinnosť platiť
dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených
služieb medzi účastníkmi sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu, preto

súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 128,89 Eur ( 22,88 Eur + 22,88 Eur + 42,68 Eur + 40,45 Eur)
považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej
pokuty v sume 47,80 Eur s poukazom na bod 4. Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého v prípade

porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1. písm. b) tohto Dodatku, alebo v bode 3. Dodatku,
alebo v čl. 3. bod 3.6 VP alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a) až c) VP, v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č.1 (47,80 Eur).Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej

pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako neobmedzujú maximálnu
výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o
zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39

Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty,
výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou
sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci
záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú
zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť

veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch

alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť
s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.

V Dodatku k zmluve o pripojení dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v
prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si

plnila svoju povinnosť odoberať služby postupcu, riadne, platila ich úhradu až do doby napr. mesiac-dva
pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval
medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej
začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru

súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Z bodu 1. písm. b) Dodatku navyše vyplýva, že dodávateľ
má nárok na zmluvnú pokutu za včasné neuhradenie ceny za zriadenie a poskytovanie služieb,
za nedodržiavanie svojich povinností v súlade so Zmluvou, Dodatkom, Všeobecnými podmienkami,
Cenníkom, za nezaplatenie administratívneho poplatku, teda táto zmluvná podmienka umožňuje
dodávateľovi uložiť pokutu viacnásobne za akékoľvek poručenie zmluvných podmienok. Súdna kontrola

štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Ustanovenie § 53 a OZ je dôsledkom transpozície smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl.
7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v

bode 4. Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje
intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených
strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, žalovaná
nemala možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku . Z uvedeného dôvodu
návrh na platenie zmluvnej pokuty zamietol. V rozsudku neurčil, že táto podmienka je neplatná pre

neprijateľnosť s poukazom na ustanovenie § 53s ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súdu je z
vlastnej praxe známe, že táto zmluvná podmienka už bola viacerými rozsudkami súdov vyslovená za
neplatnú.Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške stanovenej Vládnym nariadením
č. 87/1995 Z.z.

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Diskontná sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75 %, od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50% .

Zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013, preto súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
uložil žalovanej povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých neuhradených faktúr.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania sumou 80,46 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 16,50 Eur
a titulom trov právneho zastúpenia sumou 63,96 Eur za tieto služby právnej pomoci podľa Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
- za prevzatie veci podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a) 18,26 Eur,

- za vypracovanie žaloby dňa 22.6.2015 podľa § 10 ods. 1 a§ 13a ods. 1 písm. c) 18,26 Eur,
- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 2x 8,39 Eur, t.j. 16,78 Eur,
- 20% DPH podľa § 18 ods. 3 zo sumy 53,30 Eur (18,26 Eur x 2 + 16,78 =53,30 Eur x 20%)
t.j. 10,66 Eur. Žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila.

Žalobca mal vo veci 72,95 % - ný úspech, žalovaná 27,05 %-ný, čo znamená právo žalobcu na náhradu
svojich účelne vynaložených trov vo výške 45,90% (72,95% - 27,05% = 45,90%), čomu zo súdneho
poplatku zaplateného podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. zo sumy 16,50,- Eur
zodpovedá suma 7,57 Eur a z trov právneho zastúpenia (zo sumy 63,96, Eur) 29,36 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne vo 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa podľa § 205 ods. 1 O.s.p. má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa
osobitného zákona.