Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/203/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104898647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7104898647.19

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcu: v 1.
rade E. J., R.. X.X.XXXX, H. XX, J., v 2. rade K. N., R.. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, J., zast. JUDr. Vladimír
Zeleňák, advokát so sídlom Letná 45, Košice, proti žalovanému: v 1. rade K. Z. N. I., I..W..V.., X.: XX
XXX XXX I. I., I. P. XXXX, X. N. A., zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o. so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava,
v 2. rade: K. J., X.: XX XXX XXX, T. I. Č.. XX/A, J., za účasti vedľajšieho účastníka: P. I. I..W..V.., X.:
XX XXX XXX I. I. U. Š.J. X, X. N. A., zast. JUDr. Mária Švestková, Štúrova 82, Modra, v konaní, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v 1. a v 2. rade žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2004 upresnenou písomným podaním
doručeným súdu dňa 7.5.2015 žiadali, aby určil, že pôvodná parcela:

Súd určuje, že pôvodná parcela č. XXXXX/X z celku zapísaná na LV č. XXXX katast. územie Ť. č. vložky
XX o výmere 2244 m2 toho času zapísaná ako parcela KN-E č.XXXX na LV č. XXXX katastr. územie
R. Ť. o výmere 636 m2, orná pôda v 1/8 z celku v prospech mesta Košice, parcela KN-C č. XXXX/XXX
o výmere 1046 m2 zastavaná plocha v 1/8 z celku odčlenená od parcely KN-C č. XXXX/XX zapísané
na LV č. XXXX katastr. územie Nové G. a parcela KN-C č. XXXX/XXX o výmere 681 m2 zastavaná
plocha v 1/8 z celku odčlenená od parcely KN-C č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX katastr. územie
R. Ť. na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 20.4.2015 spracovaného X.. U. Z. úradne
overeného Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice - mesto dňa 5.5.2015 pod č. 344/2015 patrí
do dedičstva po poručiteľke K. Ž. rod. F., R.. X.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX. Geometrický plán č. XX/
XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalovaní sú povinní uhradiť žalovaným trovy konania, ktoré
budú vyčíslené v zákonnej lehote.

Žalobcovia si uplatnili náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote.

Rozhodnutím Obvodného národného výboru v Košiciach, odbor výstavby ÚPa zo dňa 20.10.1986 č. X/
XXXX/XX-Z., ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným 12.1.1987 v znení rozhodnutia č. X/XXXX/
XX/XX zo dňa 25.2.1987 v položke pod por. č. XX došlo k vyvlastneniu parcely č. XXXX o výmere 2244
m2 katast. územie Ť., LV-PK XXVX/X z celku voči K. Ž., W.. F., v ktorej položke je uvedená poznámka,
že jedná sa o vlastníka zdržiavajúceho sa na neznámom mieste. K.Á. Ž., W.. F., nar. X.X.XXXX zomrela
dňa X.X.XXXX.

Po menovanej poručiteľke pripadajú do úvahy ako dedičia žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade a
to namiesto svojej matky K. J., W.. Ž., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Ďalším dedičom
po poručiteľke bol jej syn N. Ž.X., R.. X.X.XXXX, J. U. X.XX.XXXX, po ktorom výlučnými dedičmi sú
žalobkyňa v 1. a 2. rade.

Rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 20.10.1986 v znení rozhodnutia z 25.2.1987 sa vlastníkom spornej
nehnuteľnosti stal Československý štát v zastúpení I. J..

Predmetná vyvlastnená nehnuteľnosť na žiadosť žalovaného v 2. rade bola v roku 2000 zapísaná na LV
č. XXX katast. úz. Ť.. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej 10.7.2000, resp. 29.7.2000 žalovaný v 2. rade
odpredal časť predmetnej nehnuteľnosti vedľajšiemu účastníkovi. Geometrickým plánom č. XX/XXXX
zo dňa 20.4.2000 bol od parcely č. XXXX- orná pôda odčlenený diel č. XX o výmere 1727 m2, ktorý bol
pričlenený k parc. č. XXXX/XX, katast. úz. G.. Tento vedľajší účastník kúpil z uvedenej pôvodnej parcely
č. XXXX diel č. XX o výmere XXXX m2 a zvyšok parcely č. XXXX o výmere č. 517 m2 zostal naďalej
vedený na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného v 2. rade.

Vedľajší účastník kúpnou zmluvou zo dňa 31.7.2000 a 13.8.2000 odpredal predmetnú nehnuteľnosť ako
súčasť parcely č. XXXX/XX o výmere 53700 m2 - ovocné sady žalovanému v 1. rade. Vklad vlastníckeho
práva v jeho prospech bol povolený 22.11.2000 pod č. V XXXX/XXXX.

Pobyt K. Ž. W.. F. nemohol byť v čase vyvlastňovacieho rozhodnutia známy. Z uvedeného dôvodu došlo
zo strany vyvlastňovateľa k závažnému pochybeniu. K. Ž. nebola podľa vyvlastňovacích rozhodnutí
účastníčkou správneho konania a vyvlastňovacieho rozhodnutia vo vzťahu k Č.P XXXX v pomere 1/8
z celku nemohlo nadobudnúť právoplatnosť keďže v tejto časti sa vôbec so spoluvlastníčkou nekonalo,
hoci mala byť účastníčkou konania. Tým, že vyvlastňovacie rozhodnutie z 20.10.1986 a z 25.2.1987 voči
K. Ž. W.. F. nenadobudli právoplatnosť, nemohlo dôjsť ani k právoplatnému vyvlastneniu nehnuteľnosti
č.P. XXXX v 1/8 z celku voči menovanej a K. Ž. mala byť naďalej v EN vedená ako jej spoluvlastníčka.

Keďže voči menovanej K. Ž. prebiehalo vyvlastnenie parcely č. N. XXXX v 1/8 z celku spôsobom, že sa
jedná o vlastníka zdržujúceho sa na neznámom mieste, čo sa nezakladá na pravde, preto vyvlastňovacie
rozhodnutia voči nej podľa žalobkyne v 1. a 2. rade sú právne neúčinné, pretože jej ako spoluvlastníčke
predmetnej nehnuteľnosti neboli doručené, a preto nemala ani možnosť riadne brániť svoje práva a
právom chránené záujmy. Z uvedeného dôvodu jej nebola vyplatená ani cena za vyvlastnenie spornej
časti parcely č. XXXX.

Nakoľko žalovaný v 2. rade nemohol platne nadobudnúť spornú nehnuteľnosť od K. Ž. na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia, pretože nadobúdací titul je neplatný žalobkyne v 1. a 2. rade zastávajú
názor, že č. parc. XXXX v 1/8 z celku patrili do dedičstva po tejto poručiteľke, ktorej výlučnými dedičkami
sú žalobkyne v 1. a 2. rade.

K podanému návrhu sa písomne vyjadril vedľajší účastník dňa 5.12.2005. Vedľajší účastník a to
spoločnosť P. I. I..W..V.. so sídlom za školou X. pri A. nadobudla sporné nehnuteľnosti dobromyseľne
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 29.7.2000 od pôvodného
vlastníka, ktorým bolo Mesto Košice. Mesto Košice pri uzatváraní kúpnej zmluvy preukázalo svoje
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam výpisom z listu vlastníctva Katastra nehnuteľností.

Podľa ich vedomostí Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na
základe ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a to dňom
účinnosti citovaného zákona.

Vedľajší účastník spoločnosť P. I. I..W..V.. kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 22.11.2000
odpredal predmetnú nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade spoločnosti K. Z. N. I., s.r.o., v ktorého
vlastníctve je doposiaľ. Pôvodná vlastníčka ako uvádzajú žalobkyne v 1. a 2. rade voči ktorej bolo
vedené vyvlastňovacie konanie zomrela dňa 9.5.1989. Žalovaný v 2. rade Mesto Košice, ktorý nadobudol
vlastnícke právo na základe vyššie uvedeného zákona, dal si vlastnícke právo zapísať do Katastra
nehnuteľností v roku 2000, pričom k tomu dátumu napriek prebiehajúcemu dedičskému konaniu po K.
Ž. nikto neuplatňoval a nenamietal vlastníctvo štátu a následne Mesta Košice.

Žalobkyne v 1. a 2. rade teda minimálne od roku 2000 vedeli alebo mohli vedieť, že na spornom pozemku
je zapísané vlastníctvo Mesta Košice a následne na základe kúpnych zmlúv vedľajší účastník P. I.
I..W..V.. a žalovaný v 1. rade spoločnosť K. Z. N. I., I..W..V.., nakoľko kataster nehnuteľností a výpisy z
LV sú verejnými listinami a sú dostupné každému, kto preukáže právny záujem získať z nich informácie.

Keďže terajší vlastníci nehnuteľnosti spolu s právnymi predchodcami mali nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe po dobu viac ako 10 rokov, došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva zo zákona vydržaním a
pokiaľ žalobkyne v 1. a 2. rade spochybňujú platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, boli splnené všetky
požadované podmienky pre vydržanie minimálne vlastníkom Mestom Košice, spoločnosťou P. I. I..W..V..
a spoločnosťou K. Z. N. I., I..W..V...

Vedľajší účastník uviedol, že ubehla aj ich všeobecná 3-ročná premlčacia lehoty, kedy sa právo na
určenie vlastníctva nehnuteľnosti mohlo vykonať po prvý raz, nakoľko zápis vlastníctva Mesta Košice
ako uvádzajú v žalobe žalobkyne v 1. a 2. rade bolo zapísané na L č. XXX v roku 2000, t.j. ku dňu
podania žaloby viac ako 3 roky, s čím je vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty, kedy oprávnené
mohli vedieť o svojom práve a mohli toto uplatniť.

Žalovaný v 2. rade sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 1.3.2005.
Žalovaný v 2. rade Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe
ust. § 2 ods. 5 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe
zákona sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky ale
má iba deklarotvorný charakter - § 34 ods. 1 Zákona č. 162/1995. Mesto Košice pri podpisovaní kúpnej
zmluvy so spoločnosťou P. I. I..W..V.. preukázalo svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
výpisom z LV. V zmysle ust. § 134 ods. 1 O.o.z. sa v prípade nehnuteľnosti oprávnený držiteľ stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10-ich rokov, pričom sa do tejto doby započítava
aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Terajší vlastník spolu s jeho právnymi
predchodcami mal nehnuteľnosť v oprávnenej držbe od roku 1987, čo je viac ako 10 rokov, ktoré sú
potrebné na originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona - vydržania. Žalobkyne
vo svojej žalobe uvádzajú ako dôkaz rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17Co 198/03 zo
dňa 13.1.2004. V tomto rozsudku na strane 9 je uvedené „pokiaľ žalovaný v 2. rade (Mesto Košice)
vstúpil do držby dňom 1.5.1991, t.j. dňom nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obci č. 138/91
Zbierky, v prípade žalovaného v 2. rade možno hovoriť o tom, že vstúpil do dobromyseľnej držby
týmto dňom, pretože nadobudol vlastnícke právo priamo zo zákona a teda nemusel mať vedomosti o
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho právneho predchodcu.“ Boli splnené ďalšie podmienky
pre dodržanie, ktoré zákon vyžaduje a to je spôsobilosť subjektu vydržania, spôsobilosť predmetu
vydržania a oprávnenosť držby. Aj napriek tomu, ak by súd rozhodol, že rozhodnutie OPNV Košice
I zo dňa 20.10.1986 je neplatné, toto rozhodnutie nesporne zakladá titul, na základe ktorého sa
dobromyseľný držiteľ (štát) mohol domnievať, že sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda
zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie
je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním judikatúra 4484 vydaných dňa 20.6.1996
Najvyšší súd SR, RC 44/96, rozsudok 3Cdo 117/94. Žalovaný v 2. rade má za to, že dňa 12.1.1997
žalovaný v 2. rade originálnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na dodržanie vlastníckeho práva. Keďže Mesto Košice
sa priamo zo zákona stalo vlastníkom predmetu držby, nadobudnutie vlastníckeho práva nie je viazané
na akékoľvek rozhodnutia štátneho orgánu. Následne vedľajší účastník P. I. I..W..V.. a K. Z. N. I., s.r.o.
nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od nespochybniteľného vlastníka.

Zákonom č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych práv k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,
umožnil štát všetkým občanom, ktorých sa to týka obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde.
Žalobkyne mali zákonnú možnosť domáhať sa navrátenia pozemkov, ktoré im boli vyvlastnené v termíne
do 31.12.1992. Opakovane štát umožnil navrátenie vlastníctva k pozemkov, ktoré prešli na štát alebo inú
právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia nehnuteľnosti a to zákonom č. 503/2003 Zb. zákonov § 3 ods.
1. Žalobkyne si neuplatnili v termíne do 31.12.1992 svoj reštančný nárok ani nevyzvali Mesto Košice
povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom sa nejedná o obnovenie
pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde, pretože toto umožňoval zákon o pôde, ktorý žalobcovia
nevyužili na reštitúciu majetku. V prípade, ak by na týchto pozemkoch nestáli žiadne stavby, napriek
tomu, že boli vyvlastnené, žalobcovia by o ich navrátenie záujem nemali, čo potvrdzuje skutočnosť,
že reštitučný nárok vôbec neuplatnili. Žalobkyne mali znovu možnosť do 31.12.2004 získať náhradný

pozemok rovnakej bonity a výmery v rovnakej lokalite, nakoľko sporný pozemok je zastavaný a ako taký,
zákon neumožňuje vydať § 6 ods. 1, písm. d/ Zákona č. 503/2003 Zbierky zákonov. Okresné úrady ( do
31.12.2003) teraz Obvodný pozemkový úrad ako príslušné orgány bežne priznávajú vlastnícke právo
oprávneným osobám alebo dedičom k pozemkov, ktoré boli vyvlastnené pre účely výstavby rozličných
komplexov stavieb. V prípade ak sa jedná o zastavané pozemky Okresný úrad priznáva vlastnícke
právo oprávneným osobám alebo ich dedičom náhradným pozemkom v rovnakej výmere kvality aké boli
vyvlastnené pozemky a v tej istej lokalite.

V obdobnej veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach dňa 13.10.2004 pod sp. zn. 15C 794/00 a v
odôvodnení uznesenia uvádza „oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej dobe
bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov,
najmä však ust. § 126 ods. 1 O.o.z. a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c)
O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci, napr. podľa § 6 ods. 1, písm. i) Zákona o pôde. To platí v prípade,
ak oprávnená osoba tento nárok uplatnila ale v reštitučnom konaní o ňom ešte nebolo rozhodnuté.
Vyslovený právny názor deklaruje, že žiadny nárok, ktorý vychádzal z reštitučných predpisov nemožno
uplatniť podľa tzv. všeobecných predpisov a to ani žalobou na určenie vlastníckeho práva. Toto
platí pri všeobecných reštitučných nárokoch. Platí záver, že pokiaľ oprávnené osoby reštitučný nárok
neuplatnili alebo ho uplatnili neúspešne, zaniká ich vlastnícke právo náhlym uplynutím lehoty uplatnením
nároku, prípadne právnou mocou rozhodnutia, ktorým nebol uplatnený nárok priznaný. Ide teda o zánik
vlastníctva v dôsledku pasivity vlastníka, ktorý neuplatnil nárok na vydanie veci v stanovenej lehote.
Žalovaný v 2. rade sa odvoláva na tento právny názor Krajského súdu v Košiciach.

Žalovaný v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.6.2007 uviedol, že vydržacia lehota
začala plynúť dňom nadobudnutia vlastníckeho práva Mesta Košice k spornej parcele podľa zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. dňom 1.5.1991 a skončila po uplynutí 10-ich rokov, t.j. dňa 1.5.2001,
kedy sa vlastníkom spornej nehnuteľnosti stal terajší vlastník nehnuteľnosti K. Z. N. I., I..W..V...

Žalovaný v 2. rade z vyššie uvedených dôvod, preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 1. rade sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
9.6.2008.

Žalovaný v 1. rade z dôvodu objasnenia genézy prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to
pozemku parcely č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou
katastra Košice I, obec Košice sídlisko Ť., katast. úz. R. Ť. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8
poukazuje na niekoľko rozhodujúcich, skutkových a právnych okolností.

Vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti voči pôvodnej vlastníčke K. Ž. W.. F., došlo na základe
rozhodnutia OBNV Košice I zo dňa 20.10.1986, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.1987 a
rozhodnutia OBNV Košice I zo dňa 25.2.1987. Na základe uvedených vyvlastňovacích rozhodnutí
sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal Československý štát v zastúpení I. X. J.. Ako vyplýva
z dostupnej spisovej dokumentácie pôvodná vlastníčka nehnuteľnosti, voči ktorej bolo predmetné
vyvlastňovacie konanie vedené, zomrela dňa 9.5.1989.

Následne v zmysle ust. § 2 ods. 5 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.5.1991, týmto dňom nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti priamo zo zákona Mesto
Košice ako žalovaný v 2. rade. Predmetná nehnuteľnosť bola na žiadosť žalovaného v 2. rade zapísaná
na LV č. XXX v roku 2000. V uvedenej súvislosti to znamená, že katastra nehnuteľností ako aj výpisy z
listov vlastníctva sú verejnými listinami prístupnými každému, kto preukáže oprávnený právny záujem.
Vzhľadom na zavkladovanie vlastníckeho práva a zápis na LV z roku 2000 je zrejmé, že osobám, ktoré
preukázali daný právny záujem boli tieto informácie verejne dostupnými. Napriek týmto skutočnostiam,
však mimo-vlastnícke právo štátu, resp. Mesta Košice žiadnym spôsobom zamietané a to ani v rámci v
tom čase prebiehajúceho dedičského konania po zosnulej pôvodnej vlastníčke K. Ž. W.. F..

Ako vyplýva zo zápisov na príslušnej správe katastra, žalovaný v 2. rade - K. J. odpredal vedľajšiemu
účastníkovi - spoločnosti P. I. I..W..V.. predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa
10.7.2000, ktorej vklad bolo povolený dňa 29.7.2000, pričom sa geometrickým plánom č. XX/XXXX z

danej parcely č. XXXX - orná pôda odčlenil diel č. XX o výmere 1727 m2, ktorý bol následne pričlenený
k parcele č. XXXX/XX katast. úz. Ťahanovce.

Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s predávajúcim - spoločnosťou P. I. I..W..V.. ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený dňa 22.11.2000. Spoločnosť P. I. I..W..V.. riadne preukázal vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti výpisom z LV č. XXXX. Podrobne spoločnosť P. I. I..W..V.. ako predávajúci nadobudla
predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne na základe kúpnej zmluvy od pôvodného vlastníka - K. J., ktorý
preukázal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti výpisom z LV.

Pričom kupujúcemu teda nemohla vzniknúť ani najmenšia pochybnosť o nespornosti vlastníctva Mesta
Košice k predmetnej predávanej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu
v dobrej viera, že nehnuteľnosť kupuje od jej pravého, teda nesporného vlastníka, ktorý jej bol ako
taký riadne zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. S poukazom na uvedené a právne doloženú
argumentáciu je nesporné, že žalovaný v 1. rade riadne uzatvoril danú kúpnu zmluvu a odo dňa
nadobudnutia jej účinnosti bol a doposiaľ je nesporným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Nakoľko predmetný návrh o určení, že vec patrí do dedičstva je zo strany žalobcu podložený
skutočnosťou, že pôvodný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva štátu, t.j. rozhodnutie
Stavebného úradu 1. stupňa OPNV Košice I zo dňa 20.10.1986 právoplatného dňa 18.1.1987 ako aj
rozhodnutie zo dňa 25.2.1987 nie sú platným právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva štátu,
nakoľko vyvlastňovacie konanie voči pôvodnej vlastníčke bolo vedené ako voči vlastníkovi zdržujúcom
sa na neznámom mieste, poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutia o vyvlastnení boli okrem
obvyklého spôsobu doručené aj verejnou vyhláškou, čím sa stali všeobecné známymi.

Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva aj zo strany 1 samotného rozhodnutia OBNV Košice.
Žalovaný v 1. rade v ďalšom poukazuje aj na subsidiaritu zákona č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní v
znení účinnom v roku 1986 a 1987. Samotný žalobcovia vo svojom návrhu prezentujú, že pobyt pôvodnej
vlastníčky nemohol byť pri relevantnej dobe príslušnému stavebnému úradu neznámy. Z uvedenej
argumentácie možno jednoznačne vyvodiť, že v zmysle tvrdení žalobcu sa pôvodná vlastníčka v dobe
doručovania rozhodnutia v mieste doručovania zdržiavala. V zmysle platného správneho poriadku a
stavebného zákona je dostatočne odôvodnený záver, že je v prípade neprevzatia doručovanej listiny,
nadobudla táto právoplatnosť a to na základe právnej fikcie doručenia. Ak by však súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že pobyt pôvodnej vlastníčky nebol v relevantnej dobe známy, resp.
zdržiaval sa na neznámom mieste, má za to, že predmetné rozhodnutie bolo riadne doručené verejnou
vyhláškou a nadobudlo právoplatnosť uplynutím stanovenej lehoty 15. dní odo dňa jeho vyvesenia na
príslušnej úradnej tabuli.

Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu týkajúce sa nevyplatenia ceny za vyvlastnenie
časti spornej parcely č. XXXX, nakoľko z listiny spisovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že táto
bola vyplatená zložením čiastky 112,20 Kčs na prechodný účet pre štátne notárstvo Košice - Mesto v
prospech vlastníka na neznámom mieste.

V zmysle relevantných zákonných ustanovení určených v dobe vydania predmetných vyvlastňovacích
rozhodnutí v roku 1986 a v roku 1987 nadobudli tieto uvedeným spôsobom právoplatnosť a stali sa
účinnými voči všetkým zúčastneným subjektom. S poukazu na tieto skutočnosti má za preukázané, že
predmetné rozhodnutia o vyvlastnení sú nesporným platným právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva štátu a jeho právnych nástupcov, teda v konečnom dôsledku aj žalovaného v 1. rade.

Ak by za akéhokoľvek dôvodu nenadobudli uvedené rozhodnutia právne účinky voči zúčastneným
subjektom, resp. by sa jednalo o neplatné právne úkony, uvedené by nič nemenilo na skutočnosti, že na
základe vyššie uvedených skutkových a právnych okolností bola predmetná nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe subjektu, ktorý ju v dobrej viere nadobudol. Uvedené vyvlastňovacie rozhodnutia, teda nesporne
zakladajú právny titul, na základe ktorého sa dobromyseľný držiteľ (štát) mohol domnievať, že sa stal
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda zakladá domnienku dobromyseľnosti držiteľa.

Samotnú skutočnosť, že sa štát správal k predmetnému pozemku ako vlastník potvrdzuje aj skutočnosť,
že tento bol určený na investičnú výstavbu, ktorá sa v podobe výstavby príjazdovej komunikácie pre

druhý sídelný obvod Košice - Ťahanovce aj realizovala a zároveň vzhľadom na dobromyseľnosť a nikým
nespochybnené vlastnícke právo štátu, bola predmetná nehnuteľnosť na základe ust. § 2 ods. 5 Zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov prevedené do vlastníctva Mesta Košice.

Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade má za to spolu s právnymi predchodcami mali predmetnú
nehnuteľnosť v držbe viac ako 10 rokov. Z uvedeného dôvodu boli splnené všetky obligatórne náležitosti
zákonom vyžadované, pre aplikáciu inštitútu vydržania v zmysle príslušných ustanovení občianskeho
zákonníka ako všeobecného originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. V tejto súvislosti
poukazuje najmä na ustn. § 132 ods. 1 O.o.z. zákona č. 40/1964 v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia ako aj relevantnú judikatúru možno záverom konštatovať,
že rozhodnutie OBNV Košice I zo dňa 20.10.1986 ako aj rozhodnutie OBNV Košice I zo dňa
25.2.1987 sú nesporným platným právnym titulom prevodu vlastníckeho práva na právneho nástupcu
- Československý štát a ďalších právnych nástupcov a to v zmysle naplnenia všetkých obligatórnych
podmienok a kogentných ustanovení zakotvených stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení účinnom
v roku 1986 a v roku 1987 ako aj vykonávacej vyhlášky č. 85/1976 Zb. v znení účinnom v roku 1986
a roku 1987 ako aj ostatných všeobecné platných právnych predpisov korešpondujúc ustálenej právnej
praxi a relevantnej judikatúre.

S poukazom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že došlo k naplneniu všetkých zákonom
vyžadovaných obligatórnych náležitostí vydržania, teda v prípade ak by aj v súvislosti s vyvlastňovacím
konaním bolo došlo z akéhokoľvek dôvodu k vydaniu neplatného právneho úkonu - rozhodnutie o
vyvlastnení, resp. ak by uvedené rozhodnutie z akéhokoľvek dôvodu nenadobudlo právoplatnosť,
nesporne by žalovaný v 2. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť zo svojho výlučného vlastníctva na
základe inštitútu o vydržanie.

Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že je
nedôvodný a podložený právne irelevantnými argumentmi.

V ďalšom vyjadrení žalovaný v 1. rade uviedol, že v zmysle ustanovení zákona č. 503/2003 Zb.
z. vlastníctvom k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť ak pozemok bol po prechode
alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavený. V danom prípade zákon
uvádza, že možno previesť vlastnícke právo oprávnenej osobe k inému pozemku vo vlastníctve štátu tzv.
náhradný pozemok v primeranej výmere a bonite v akej boli jej pôvodné pozemky. V ďalšom poukázal na
doterajšie písomné vyjadrenia žalovaných, ktoré uviedli argumentáciu v aplikácii v zákonom ustanovení
o vydržaní. V prípade splnenia zákonom určených podmienok vydržania dochádza k nemu priamo zo
zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu, preto považuje žalovaný v prvom rade
za irelevantné tvrdenie žalobkýň o zápise vlastníckeho práva žalovaným v druhom rade s časovým
odstupom. Žalobkyne ďalej vo svojom písomnom podaní uviedli, že právna predchodkyňa žalobkýň bola
spoluvlastníčkou sporných parciel 1/8 z celku. Vo zvyšnej časti podielu 7/8 bolo už Krajským súdom
v Košiciach právoplatne rozhodnuté. Žalobkyne z uvedeného dôvodu žiadajú, aby príslušne konajúci
súd postupoval v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ignorujúc vyššie uvedenú judikatúru
MSSR ÚS SR IMSČR, čo je v zmysle právnej úpravy o postavení a právomoci súdom neprípustné.
Nemožno súhlasiť s názorom žalobkýň, že nepriznaním vlastníckeho práva jednému z pôvodných
spoluvlastníkov by došlo k porušeniu jeho ústavných práv, nakoľko tento je vyvrátený práve judikátmi
ÚS SR. K postaveniu spoluvlastníkov si dovoľuje žalovaný v 1. rade uviesť judikát NSSR sp. zn. 2Cdo
46/2008 z 12.5.2009, podľa ktorého v konaní o určenie či právny predchodca žalobcov bol ku dňu svojej
smrti výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a tieto sú súčasťou dedičstva po poručiteľovi, sa musia okrem
všetkých dedičov, či už na strane žaloby alebo žalovaných zúčastniť aj všetci podieloví spoluvlastníci,
prípadne ich právny nástupcovia, ktorí sú subjektmi hmotno-právneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Z toho vyplýva aj nevyhnutnosť, aby všetci podieloví spoluvlastníci boli účastníkmi konania.
Ak by totiž všetci podieloví spoluvlastníci (prípadne ich právny nástupcovia neboli účastníkmi konania,
nebolo by možné žalobe vyhovieť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.

Z výpovede žalobkyne v 1. rade súd zistil, že je dedičkou po poručiteľke K. Ž. W.. F. a to namiesto
svojej matky K. J., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a bola dcérou K. Ž. W.. F.. Ďalším dedičom po
poručiteľke bol jej syn N. Ž., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, po ktorom výlučnými dedičmi sú žalobkyňa
v 1. a 2. rade. O skutočnosti, že v konaní v ktorom malo dôjsť k rozhodnutiu vyvlastňovaciemu sa

dozvedeli od pána Prešovského a že z ich starou matkou K. Ž. nebolo konané z dôvodu, že bola na
neznámom mieste. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že sa to dozvedeli od pána Prešovského, ktorý už nežije,
ale ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva ohľadne nehnuteľnosti, ktorá bola tiež vyvlastnená.
Svojho nároku sa domáhali z toho dôvodu, že im to povedal pán Prešovský. Keď sa na túto skutočnosť
pýtali babky, tak povedali, že s ňou jednané nebolo. Nedostala ani listinu o vyvlastnení ani náhradu
za predmetnú nehnuteľnosť. Predmetná nehnuteľnosť boli Sady, ktoré užívala babka K. Ž. W.. F. asi
do roku 1950. Následne predmetný pozemok užívalo družstvo. Všetky parcely užívalo družstvo, potom
došlo k vyvlastneniu. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že jej babka bola doma, nikto ju nehľadal, babku
navštevovala, chodila za ňou do doby až kým nezomrela. V čase keď predmetnú nehnuteľnosť začalo
užívať družstvo, mala asi 5 rokov a následne v roku 1986 došlo k vyvlastneniu. O tom, či bola babka
nahliadnuť na úradnú tabuľu uviesť nevedela.

Z výpovede žalobkyne v 2. rade súd zistil, že svojho nároku sa domáha na základe toho, že jej to
povedala sestra. Uviedla, že babku navštevovala. V plnom rozsahu sa pripojila k výpovedi žalobkyne
v 1. rade.

Žalobkyne v 1. a 2. rade predložili súdu fotokópiu listinného dokladu zo dňa 18.6.2004, z ktorého vyplýva,
že podali na Obvodný pozemkový úrad oznámenie nároku na vrátenie vlastníctva v zmysle zákona č.
503/2003. Súčasne uviedli, že v reštitučnom návrhu si uplatňujú z podielu, ktorý vlastnila ich babka,
matka a strýko. Podľa zákona č. 229/1991 si reštitučný nárok neuplatnili.

Z pripojenej identifikácie parciel doručenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor bolo zistené, že
v katast. úz. R. Ť. Č.. N. XX, par. č. XXXX, druh pozemku roľa, výmera 624 m2, parc. č. XXXX, druh
pozemku orná pôda, výmera 636 m2 je mesto Košice (E. XXXX). Žalovaný v 1. rade K. Z. N. I. I..W..V..
je podľa identifikácie parciel vlastníkom parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy, časť parcely č. XXXX/
XX, zastavané plochy, časť P. XXXX.

Z pripojenej fotokópie rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby, ÚPa č. C. X/XXXX/
XX-Z. zo dňa 20.10.1986 boli vyvlastnené nehnuteľnosti katast. úz. J. - G. konkrétne aj parcela č.
XXXX pre realizáciu stavby - 2. sídelný obvod Košice G., príjazdová komunikácia, verejná vyhláška. Z
uvedeného rozhodnutia pod položkou XX je uvedená K. Ž., W.. F. podiel 1/8, č. LV-PK parc. vložka XX
vyvlastňovaná výmera 2244 m2 a náhrada Kčs 897,60 Kčs. Uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie bolo
opravené rozhodnutím č. C.. X/XXXX/XX/XX-Z. zo dňa 25.2.1987, v uvedenom uznesení, v ktorom sa
opravoval a doplňoval enunciát rozhodnutia č. C.. X/XXXX/XX-Z. zo dňa 20.10.1986 sa netýka bodu č.
73, t.j. poručiteľky K. Ž. W.. F.. Rozhodnutie zo dňa 20.10.1986 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.1987.

Z oznámenia Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova č. 7 ako príslušný
stavebný úrad 1. stupňa vedie archív stavebného úradu od roku 2002. Žiadosti súdu ohľadne zaslania
kompletného vyvlastňovacieho spisu nemohli vyhovieť.

Na základe oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.8.2009 ohľadne zaslania vyvlastňovacieho
rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice I odbor výstavby z archívneho fondu bolo zistené,
že predmetné rozhodnutie, prípadne spisový materiál sa tam nenachádza a teda žiadny spis k
vyvlastňovaciemu rozhodnutiu č. C.. X/XXXX/XX-Z. týkajúci sa vyhlásenia parc. č. XXXX o výmere 624
m2 za účelom výstavby príjazdovej komunikácie.

V čase vyvlastnenia spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knižnej vložke
č. XX boli pod bodom XX O. E. W.. F. v podiele 7/8 a K. Ž., W.. F. v podiele 1/8.

Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke K. Ž. W.. F..

Z pripojeného úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu Mestskej časti Košice - Juh
vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX je zapísaný dátum úmrtia K. Ž. W.. F. je dňa
9.5.1989.

Z pripojeného rozhodnutia - vyvlastnenie nehnuteľností č. C.. X/XXXX/XX-Z. zo dňa 20.10.1986
bolo zistené, že sa vyvlastnila par. č. XXXX, ktorá v čase vyvlastnenia patrila O. E. W.. F. v
podiele 7/8 a K. Ž. W.. F. v podiele 1/8. Vyvlastnenie viacerých nehnuteľností okrem inej aj parc.

č. XXXX bolo vykonané verejnou vyhláškou pre realizáciu stavby - druhý sídelný obvod Košice
- Ťahanovce príjazdová komunikácia. Po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 10.10.1986. Odbor
výstavby Obvodného národného výboru Košice I ako stavebný úrad 1. stupňa rozhodol tak, že žiadosti
vyhovel a vyvlastnil v prospech Československého štátu v zastúpení I. X..X..V.. J.. Predmetné parcely
uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí.

Podľa ust. § 80, písm.c/ zák. č. 99/63 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národným
výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento zákon upravuje
prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými
výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným
národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

Podľa ust, § 3 ods. 1) vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len
organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií
uvedených v odsekoch 2 a 3.

Podľa ust. § 2 ods. 3) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

Podľa § 14 ods. 1) vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O
prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií
spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

Podľa § 133 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( v znení platnom do 30.6.1988 ), osobné
vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ ( v znení platnom do 30.6.1988 ), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa ust. § 399 ods. 1 ) OZ ( v znení platnom do 30.6.1988 ), kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť
za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 3) OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa ust. §129 ods. 1) OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1) OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. § 868 OZ účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými spôsobmi
a to kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Jedným z nich je vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona.
K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza pri splnení zákonom stanovených podmienok,
ktorými sú: spôsobilosť predmetu vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá
počas celej zákonom stanovenej doby.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že
držiteľovi tieto veci patria. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nie
len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Naplnenie
obsahu dobrej viery nemôže preto postačovať presvedčenie držiteľa, že vec mu patrí. Toto tvrdenie musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa reálne dá usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú
vydržaciu dobu bolo dôvodné.

Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným a neoprávneným držiteľom je dobrá viera, resp. jej
nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa neskúma subjektívne ale objektívne. To nepochybne
vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ktorý požaduje, aby oprávnený držiteľ
bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera tiež predpokladá vedomie držiteľa, že
nadobudnutím držby nespôsobil bezprávie druhému. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamihu,
kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom ako
náhle sa dozvedel, alebo vzhľadom na okolnosti sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej vec
a stáva sa preto držiteľom neoprávneným.

Podľa § 132a ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991 kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a
so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak,
obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia
vyplýva, že oprávneným držiteľom mohol byť ktokoľvek, tak fyzické ako právnické osoby, teda aj štát.

Právna úprava vydržania pred 1.1.1992, t.j. pred účinnosťou zákona č. 509/91 Zb. zásadne
neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto právnická osoba nebola spôsobilým subjektom
vydržateľa. Podľa § 132a ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991 sa právnická osoba mohla stať
oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že jej vec patrí. Zákon výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval, ale napriek
tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva na
základe vydržania s ohľadom na znenie § 135a OZ v znení platnom do 31.12.1991. Až na základe
zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť
k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti platného OZ v zmysle § 134 ods. 1 OZ spôsobilým
subjektom vydržania. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má
nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom
pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej pred týmto
dňom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v roku 1986 začal užívať parc. č. XXXX o výmere
2244 m2 a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Československý štát. Uvedenú skutočnosť o
užívaní pozemku od roku 1986 potvrdili aj žalobkyne v 1. a 2. rade.

To znamená, že už v roku 1986 vstúpil štát do držby predmetného pozemku. Skutočnosť, že štát užíval
pozemok takým spôsobom, že ním nakladal ako vlastník, svedčí to, že bol v dobrej viere o tom, že mu
daný pozemok patrí.
K vyvlastňovaciemu rozhodnutiu súd uvádza nasledovné:
Vyvlastňovacie rozhodnutie má charakter verejnej listiny, nakoľko nie je pochybné, že bolo vydané
príslušným štátnym orgánom v medziach jeho právomoci a teda v príde hodnotenia tohto listinného
dôkazu je nevyhnutné vychádzať s prezumpcie jeho pravdivosti a správnosti.

Vzhľadom k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako verejná listina osvedčuje správnosť údajov v ňom
uvedených alebo z neho vyplývajúcich, pokiaľ nie je dokázaný opak. Z tohto dôvodu vyvlastňovacie
rozhodnutie opatrené doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti taktiež dokazuje, že toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s príslušnými v danom období platnými právnymi
predpismi, teda osvedčuje, že bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými právnymi predpismi
všetkým účastníkom konania.

Skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 29 rokoch od vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia a od nadobudnutia jeho právoplatnosti nenachádza niektorá doručenka ešte neznamená,
že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a to obzvlášť v prípade, keď dlhú dobu vôbec
nebolo jasné, kde sa vlastne vyvlastňovací spis nachádza komu bol zapožičaný, v akom stave bol
vrátený a teda o jeho úplnosti po viac ako 29 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia sú na mieste dôvodné pochybnosti.

V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.2005 Z.z. sp. zn. 22 Cdo
1400/2004, v ktorom Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej
skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym
spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy, čo platí
rovnako pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho
orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej
dobe neuskutočnili obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade
tomu tak nebolo na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2005 sp. zn. 22
Cdo 2384/2005).

Podľa ust. § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, je pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Medzi účastníkmi je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola nehnuteľnosť
špecifikovaná vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. C.. X/XXXX/XX - Z., rovnako tak medzi účastníkmi
bolo nesporné, že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prevzal túto
nehnuteľnosť právny predchodca žalovaného, že prevzal túto nehnuteľnosť žalovaný v 2. rade tak,
že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prestali túto nehnuteľnosť
pôvodný vlastníci užívať a tento stav trvá aj v súčasnosti.

Z obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako celku
prešlo na žalovaného v 2. rade, t.j. prešlo na právneho predchodcu žalovaného v 2. rade, t.j. na
Československý štát dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, či táto
zmena bola premietnutá do evidencie nehnuteľností.
Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že ak bez akéhokoľvek dôvodu nedošlo k prechodu vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti, resp. k niektorému spoluvlastníckych podielov na právneho predchodcu
žalovaného v 2. rade na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia k prechodu vlastníckeho práva na
právneho predchodcu žalovaného v 2. rade by došlo z dôvodu vydržania najneskôr dňom 12.1.1997
a teda, že aj keď štát v čase vstupu do oprávnenej držby v roku 1987 (t.j. 12.1.1987 nadobudlo
právoplatnosť vyvlastňovacie rozhodnutie nebol spôsobilým subjektom nehnuteľnosti vydržať, bol len
oprávneným držiteľom po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty sa stal vlastníkom sporného pozemku.
Toto tvrdenie podporujú aj závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 200/2005,
nakoľko Najvyšší súd SR judikoval, že podľa § 132a ods. 1 O.z. v znení platnom od 1.1.1992 sa právnická

osoba mohla stať oprávneným držiteľom ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí s tým že si do tejto doby vydržania mohla započítať
aj oprávnenú držbu do 1.1.1992. Skutočnosť, že právnická osoba nebola zapísaná v bývalej evidencii
nehnuteľnosti ako vlastníčka nehnuteľnosti, nevylučuje so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že vlastníčkou bola.

Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalovaného v 2. rade prevzal držbu predmetnej nehnuteľnosti
najskôr v roku 1987 v dobrej viere, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Túto nehnuteľnosť v dobrej viere užíval ako vlastnú v období pred
1.1.1992, 5 rokov jeho vlastnícke právo v tomto období nebolo nikdy spochybnené a následne po
1.1.1992 po započítaní oprávnenej držby 5 rokov splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

V prípade, že by sa nadriadený súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne 10-ročnej
vydržacej lehoty pred 1.1.1992, súd uvádza nasledovné:

Z dôvodu prechodu veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a
príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný
orgán štátnej správy, alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy z majetku Slovenskej republiky
do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je
zrejmé, že majetok pôvodne Slovenskej republiky prešiel do vlastníctva žalobcu dňom účinnosti zák. č.
138/1991 Zb. t.j. k 1.5.1991. To znamená, že žalovaný v 2. rade svoje vlastníctvo nadobudol priamo zo
zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu.
Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku je nutné konštatovať, že konkrétne žalovaný v 2. rade
vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca a to
dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. 1.5.1991, kedy svoju dobromyseľnosť odvodzoval
od citovaného zákona ako titul vstupu do držby. Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž
odvíja od skutočnosti na základe ktorých sa účastník, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva získal
vec držby - svojej faktickej moci t.j., či sa so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky
patrí a nakladal s ňou ako s vecou vlastnou. Žalovaný v 2. rade teda vstúpil do držby dňa 1.5.1991 a po
uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty k 1.5.2001 sa stal vlastníkom predmetného pozemku žalovaný v 1.
rade (kúpna zmluva zo dňa 10.7.2000), nakoľko tento pozemok nerušene držal, užíval, nakladal s ním
ako so svojim vlastníctvom po celý tento čas. Jeho držba nebola nijakým spôsobom napadnutá ani zo
strany žalovaného v 1., 2. rade. Nechceli žiaden nájom ani inú odplatu za užívanie pozemku.

Vychádzajúc z ust. § 80, písm.c/ O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo
neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností.

Podľa názoru súdu žalobkyne mali naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľke K. Ž. W.. F., R.. X.X.XXXX zomr. X.X.XXXX v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko tak v
čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom LV sú ako podielový spoluvlastníci
spornej nehnuteľnosti vedený práve žalovaný v 1. a 2. rade a teda právne postavenie žalobkýň bolo
neisté, pretože zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nie je možné vykonať.

Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto v celom rozsahu zamietol. Vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti patrilo žalovanému v 2. rade a jeho právnemu predchodcovi titulom
vyvlastňovacieho rozhodnutia č. C.. X/XXXX/XX - Z. a pokiaľ by aj uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie
nebolo titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ďalším titulom je vydržania a to či už
jeho právnym predchodcom, t.j. právnym predchodcom žalovaného v 2. rade, ktorého doba držby sa

započítava do držby samotného žalovaného v 2. rade, resp. aj len samotným žalovaným v 2. rade.
Následne žalovaný v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy predal žalovanému v
1. rade.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.