Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201240
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za
účasti V. B., bytom N. XXX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 31. júla 2014, č. V 925/2014/
Vs-1 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 31. júla 2014 Č.k.: V 925/2014/Vs-1.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a §

22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) v konaní o návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 28.05.2014 na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. 209/2014-RAČ zo dňa 07.05.2014 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o.aV.B.zamietolpodľa§31ods.3katastrálnehozákonanávrhnavkladzáložnéhoprávadokatastra
nehnuteľností.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po prijatí návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
k nehnuteľnostiam v k. ú. N. vedeným na LV č. XXX na základe zmluvy o zriadení záložného práva č.
209/2014-RAČ zo dňa 07.05.2014 preskúmal listiny, požiadal o výpoveď V. B., skonfrontoval listinné
dôkazy s touto výpoveďou a tiež s výpoveďami iných účastníkov v pozícii splnomocniteľa. Zistil,
že predloženú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci (ďalej len združenie) na základe Dohody o splnomocnení, preto podrobil skúmaniu aj túto
dohodu. Poukázal na obsah a účel tejto dohody, citoval niektoré jej ustanovenia, mal zistené, že

išlo o formulárovú (predtlačenú) listinnú predlohu, ktorej obsahom bol aj rozsah splnomocnencovho
oprávnenia pri zriaďovaní záložného práva, pričom len údaje o konkrétnych nehnuteľnostiach a údaje o
splnomocniteľovi boli doplnené ručne. Dohoda bola podpísaná splnomocniteľom vo Vranove nad Topľou
a splnomocnencom v ten istý deň v Bratislave. Vo výpovedi splnomocniteľka k získaniu úveru uviedla,
že všetko vybavila v jeden deň, jednala iba s jednou osobou vo Vranove nad Topľou, o zabezpečovaní
jej záväzku zriadením záložného práva k jej nehnuteľnostiam a voľbe zástupcu nebola žiadna zmienka.
Všetkylistinypovažovalazasúčasťúverovejzmluvy,pretolistinudohodyosplnomocneníňoupodpísanú

považujezapodpísanúnevedome.Odporcapodotkol,ževrovnakomzmyslevypovedalisplnomocnitelia
aj v iných konaniach a rozhodovaní o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorí boli tiež
v pozícii záložcov. Na základe uvedeného odporca vyhodnotil dohodu tak, že nevznikla na základe
konsenzuálnej dohody oboch strán, ale rozhodnutím predkladateľa, dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah,možnosť voľby zástupcu bola nielen obmedzená, ale priamo odňatá. S poukazom na § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) tak išlo o právny úkon, pri uzavretí ktorého splnomocniteľ
neprejavilsvojuvôľuslobodneavážne,tovzhľadomnaskutočnosť,ženeexistovalavôľasplnomocniteľa

na uzavretí dohody. Z tohto dôvodu je takýto úkon v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, preto je podľa § 39
OZ absolútne neplatný, nemá právne účinky. V ďalšej časti odôvodnenia odporca uvádzal argumenty
k hodnoteniu predmetnej dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS, pričom vychádzal z kvalifikácie zmluvného vzťahu založeného úverovou zmluvou ako
spotrebiteľského, v rámci ktorého je dohoda podľa § 53 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda

podľa § 53 ods. 5 OZ neplatnou. Základ neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky videl v tom, že osoba
splnomocnenca bola vopred určená v zmluve, ktorá bola navyše formulárová, ďalej v tom, že podmienky
odstúpenia od dohody zo strany splnomocniteľa neboli upravené, ani spôsob kontaktovania sa za
účelomkonzultáciepriuzatváranízáložnejzmluvy,ženebolaposkytnutákópiadohodysplnomocniteľovi.
Na základe toho potom splnomocnenec nenadobudol hmotné právo v mene splnomocniteľa uzavrieť
záložnú zmluvu, preto je táto neplatná. Na základe týchto skutočností podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho

zákona zamietol návrh na vklad záložného práva pre nesplnenie podmienok na povolenie vkladu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 07.05.2014, č. 209/2014-RAČ povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie,

aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods.
1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, §

31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne,vsúladespríslušnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníkaaspĺňatakpožadovanénáležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok. Pre odporcu platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového
stavu veci, teda povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie vychádza

z ničím nepodložených predpokladov. Konštatovanie odporcu, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť
výber splnomocnenca je nedostatočné, nespĺňa kritérium odôvodnenia správneho rozhodnutia. K otázke
rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedla, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať, nestačí potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Záver správneho orgánu o rozpore podľa §
22 ods. 2 OZ je preto založený na nepodložených predpokladoch.

Ďalej uviedla, že Dohoda o splnomocnení je samostatným dvojstranným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Plnomocenstvo bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na
jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a

povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil
záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere. Uvedenie záložného
veriteľa a zástupcu v predtlači Dohody o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí
absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody a uvedenie
záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ

správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil zástupcu pre dlžníka, ide o
záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a odporca nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Navyše, pochybnosti o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca nie sú z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ postačujúce. Rozpor
záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu

možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej
normy. Správny orgán tento rozpor záujmov hodnoverne nepreukázal a rovnako nepreukázal, že v
prípade ustanoveného zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Navrhovateľka poukázala na to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne

a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje zákon pre platnosť právneho úkonu. Sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,
a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky priutváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje
s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne a musí

vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti

platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu
vôle zo strany záložcu.

Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie. Nesprávny je aj jeho záver, že Dohoda o splnomocnení
je absolútne neplatná. Nemožno ju totiž posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách,
lebonespĺňanáležitostispotrebiteľskejzmluvy.Jejpredmetomjeposkytnutiebezplatnéhozastupovania,

preto sa na ňu nevzťahuje § 53 OZ.

Uviedla, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo
medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Navrhovateľka tak len využila zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľke riadne vrátiť.
Súčasne poukázala na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade,
kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie

záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec príslušnému krajskému súdu,
pričom navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastníčka konania na pojednávaní pred súdom uviedla, že pri jednaní o úvere bola v kontakte s jedinou
osobou, ona jej prečítala úverovú zmluvu a splátkový kalendár, o iných listinách sa nezmienila. Vôbec
nevedela, že išlo o Dohodu o splnomocnení a že mala splnomocniť nejaké združenie na založenie jej
nehnuteľností. Nikomu nedala súhlas na založenie nehnuteľností pre spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
Žiadala, aby súd potvrdil rozhodnutie odporcu.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníčku
konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že

opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánuozamietnutínávrhunavkladzáložnejzmluvy
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom V. B. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je v

rozpore s § 37 ods. 1 OZ, čo má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu a tiež neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude
zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 07.05.2014 navrhovateľka žiadala o vklad

zmluvy o zriadení záložného práva č. 209/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a V. B. zastúpenou na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802101949 zo dňa
21.03.2013, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, najmä na zabezpečenie istiny úveru v
sume 400,00 EUR spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov.Zkópiedohodyosplnomocnení,ktorábolauzatvorenámedzisplnomocniteľomV.B.asplnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia

vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných
v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy
8023101949 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj

záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v

priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť
záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje

združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými
sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto
dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút
a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.

Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na
vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým

plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo zmluvy o úvere v celom
rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných

majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský
súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej
zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným

zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ v takejto situácii
nemohol ovplyvniť výber uvedeného zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym
úkonom, pričom podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v
priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa,

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s
navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jej strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez
kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení
nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu

tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Navyše plnomocenstvo na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malokopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich
vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

To, že dohoda o splnomocnení je navyše absolútne neplatným právnym úkonom aj pre zrejmý rozpor
záujmov dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd
napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je
záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností

splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva

vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých
zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade,

spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Ide o špecifickú ochranu spotrebiteľa upravenú osobitným zákonom, ktorú je možné aplikovať práve na
toto preskúmavané rozhodnutie.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.