Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010361
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7213010361.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich Ing.
Petra Hubu a Kataríny Prazňákovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. 12. 2013 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
X. Dušan U., nar. XX. 2. XXXX v Košiciach, bytom Košice, Q. trieda č. XX , prechodne Košice H. č.
XX u J. X., t.č. bez pracovného pomeru,
X. Peter R., nar. 2. 1. XXXX v Košiciach, bytom Košice- Západ, prechodne Košice, J. č. 13 u p. U.,
t.č. bez pracovného pomeru

s ú v i n n í , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 17. 8. 2012 okolo 17,00 hod. v Košiciach na ul. Palárikovej
č. 1 za použitia násilia voči poškodenému H. T., nar. 6. 2. XXXX sa zmocnili jeho peňaženky, retiazky
zo žltého kovu a poškodili mu slnečné okuliare zn. Hamer tak, že obž. Dušan U. ho zozadu chytil rukami
v oblasti krku, stiahol na zem, kde ho obaja obžalovaní kopali do celého tela, pričom poškodený sa
jednou rukou bránil a druhou si pridržiaval peňaženku, ktorú mal v zadnom vrecku nohavíc a keď sa mu
Rastislav E. pokúsil pomôcť, obž. Peter R. ho chytil za krk, stiahol ho na zem a škrtil a keď sa obž. Dušan
U. zmocnil retiazky, ktorú mal poškodený na ruke a jeho peňaženky, v ktorej mal občiansky preukaz,
preukaz poistenca zdravotnej poisťovne D., bankomatovú kartu Visa k účtu vedenému v Y. sporiteľni,
a.s., čipovú kartu Sodexo s kreditom 162,00 eur a hotovosť 200,00 eur, obaja z miesta činu ušli, čím
poškodenému Jozefovi T. spôsobili škodu vo výške najmenej 517,00 eur a povrchové poranenia na tele
bez práceneschopnosti,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

t ý m s p á c h a l i

- zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o i m u k l a d á :

obž. D. U.

Podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov /šesťdesiat/.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu ho zaraďuje do ÚVTOS so stredným stupňom
stráženia.

obž. R. R.

Podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov /
päťdesiatšesť /.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu ho zaraďuje do ÚVTOS so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu
pošk. H. T., nar. 6. 2. XXXX, bytom Košice, R.. 1 vo výške 500,00 eur / päťsto /.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaných, svedka - poškodeného
J. T., svedkov R. E., L. T., M. T., V. T., prečítaním listinných dôkazov v spise obsiahnutých a po zvážení
jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej náväznosti, dospel k záveru, ktorý je uvedený
vo výrokovej časti rozsudku.

Obaja obžalovaní vinu popreli.

Obž. Dušan U. uviedol, že dňa 17. 8. 2012 asi po týždni práce na lešení si chcel posedieť s nejakou
partiou, niečo vypiť. V pohostinstve hral na automatoch, prehral 45 eur , popíjal a zoznámil sa s
poškodeným. Z pohostinstva odchádzal s poškodeným, spoluobžalovaným a R. E., ktorý mal z nich
najmenej vypité. Boli v „ normálnej „ nálade on aj poškodený. Cestou k Auparku však poškodený
povedal, že ide ráno do práce, preto už ďalej piť nejde a keď mu povedal „ poď “, poškodený do
neho strčil. Vtedy ho strčil aj on, následne obaja spadli a zápasili, preto nevidel, čo medzitým robili
spoluobžalovaný a R. Goliáš. V prípravnom konaní však uviedol, že sa aj oni zapojili do ich potýčky, a
tento rozpor vo výpovedi zdôvodnil tým, že pre odstup času si to už nepamätal.
Obž. Peter Paločko vypovedal, že po práci išiel so spoluobžalovaným do krčmy Výmeník , kde toho
vypili dosť a hrali aj na automatoch. Poškodený si od nich vypýtal cigarety a kúpil im alkohol. Prišiel za
ním nejaký Rasťo, poškodený od neho pýtal peniaze, ktoré mu požičal. Keď poškodený odišiel, on a
spoluobžalovaný práve dopili, vyšli za ním a začali sa dohadovať, kam si ešte pôjdu vypiť. Potom došlo ,
nevie prečo, k fyzickej potýčke medzi poškodeným a spoluobžalovaným Bucherom, na ktorého začal
útočiť aj Rasťo, aby kolegu ochránil, začal ich oddeľovať. Zhodil Rasťa na zem a pridržiaval, nevidel, či
spoluobžalovaný bije poškodeného. Keď spoluobžalovaný vstal, obaja odišli preč každý svojou cestou.
Pretože v prípravnom konaní výslovne uviedol, že obž. Bucher zaútočil na poškodeného, mal rozpor vo
svojich výpovediach vysvetliť. Obžalovaný uviedol, že tento rozdiel vo výpovediach vysvetliť nevie.

Svedok - poškodený Jozef T. vypovedal, že sa na udalosť pamätá, aj ke´d si predtým vypil a to asi 4- 5
poldeci alkoholu. Bol v bistre Výmeník, hral na automatoch, vyhral 120,00 eur. Obžalovaní, ktorých videl
prvýkrát až v bistre, hrali tiež, prehrávali a keď už nemali peniaze, sledovali jeho hru. Kúpil im alkohol
aj pivo, videli, že má v peňaženke dvesto eur na zaplatenie šekov , zmienil sa, že mal pred niekoľkými
dňami v U. S. Steel dobrú výplatu. Z bistra odišiel s kamarátom Rasťom, ktorý išiel k nemu domov na
návštevu. Prešli asi 100 - 150 m a boli už pred blokom, kde býva, keď obaja obžalovaní sa zjavili za
nimi a začali ho prehovárať, aby ešte išiel s nimi do krčmy Domino. Povedal opakovane, že nikam nejde,
že už má vypité a keď sa otočil, že ide domov, vtedy ho odzadu obž. U. podkopol a stiahol za krk na
zem, spadol na chrbát. Začali ho obaja kopať do celého tela, jednou rukou sa chránil, druhou pridržiaval
peňaženku v zadnom vrecku nohavíc. Obž. U. mu strhol z ruky zlatú retiazku a snažil sa mu vytiahnuť
peňaženku, zatiaľ čo ho obž. R. pridržiaval. Vtedy mu už išiel na pomoc Rasťo E., obž. R. ho pustil a
uchopil za krk E.. Keď sa obž. U. zmocnil aj peňaženky , rozbehol sa preč, obž. R. pustil E. a dal sa tiež na
útek. V tom čase už prichádzali na miesto činu jeho dcéry, pretože už od začiatku útoku volal o pomoc.
Utrpel oderky a pohmoždeniny po celom tele, ošetrila ho privolaná záchranka, práceneschopný nebol.

Svedok Rastislav E. vypovedal, že poškodený ho pozná od jeho narodenia a aj jeho rodinu. Keď
potrebuje peniaze, vždy mu požičia, je kľudnej povahy, nevidel, že by mal nejaký konflikt v bistre
Výmeník alebo Domino, kde chodieva, keď má voľno. V inkriminovanej dobe boli spolu v bistre Výmeník,

boli tam aj obžalovaní, poškodený vyhral nejaké peniaze na automatoch, kúpil pivo a alkohol nielen
jemu ale aj obžalovaným. Potom ho odprevádzal domov, išli pomaly , keď boli blízko domu, kde býva
poškodený, dobehli ich obžalovaní. Obž. Bucher udrel odzadu poškodeného a keď spadol, hneď
mu začal prehľadávať vrecká, druhý obžalovaný na ňom kľačal a pridržiaval mu ruky, či ho aj bili, si
už nepamätal, ale videl, že poškodený krváca z úst. On stál vedľa, jeho si nevšímali, až keď chcel
poškodenému pomôcť a odťahoval obž. R., ten ho chytil za krk, ťahal preč, vtedy spadli a na zemi ho
aj škrtil. Pretože poškodený kričal, vybehla na balkón bytu jeho dcéra a keď k nim dobehla, povedala,
že volala políciu.

Svedkyne Lenka a Mária T., dcéry obžalovaného, svedčili, že obžalovaní , ktorí odchádzali rýchlejším
krokom z miesta činu, začali utekať preč každý iným smerom, keď zbadali, že sa za nimi rozbehli. Boli
doma v byte na 9. posch., keď počuli zvonku nejaký hluk. Následne zistili, že o pomoc volá ich otec, ležal
na zemi, pri ňom boli dvaja chlapi a vedľa stál Rasťo E.. Svedkyňa Lenka T. videla, ako dve osoby kopú
do jej otca. Kričali na útočníkov, aby otca nechali na pokoji a utekali mu na pomoc, privolali záchrannú
službu, ktorá ho ošetrila. Otec im povedal, že ho prepadli, zobrali mu peňaženku a zlatú retiazku. Aj keď
mal otec vypité, rozprával tak, že mu porozumeli, čo sa stalo. Obe uviedli, že sa oblieka modernejšie
ako jeho rovesníci, pretože má mladšiu priateľku a aj oni mu radia, aké šatstvo si má kupovať. Podľa
dcéry Lenky aj preto vyzerá na svoj vek mladšie, takýto názor majú aj ich známi a jej priateľky.

Svedok Ing. Vladimír T. uviedol, že bol vo svojom byte na 6. posch., keď počul zvonku nejaký krik. Vyšiel
na logiu a uvidel štyri osoby, medzi nimi spoznal poškodeného, ktorý kričal . „volajte políciu“. Dvaja muži
do neho dobiedzali, bolo zrejmé, že je tam nejaký konflikt, potom jeden z dvojice zvalil poškodeného
na zem, kde zápasili a prekotúľali sa z trávnika na kanalizačnú mrežu, na ktorej neskôr videl krv. Tretí
muž sa správal pasívne, ostal pri poškodenom do príchodu polície. Bitka skončila potom, ako sa prvému
útočníkovi podarilo čosi vytiahnuť spod poškodeného, dal sa na útek a druhý muž tiež ale na druhú
stranu. Na diaľku 30 m nevidel, o čo poškodený prišiel , neskôr mu pri stretnutí povedal, že ho okradli.
Svedok charakterizoval poškodeného ako suseda, ktorého pozná 20 rokov, že je nekonfliktný , ochotný
a že dokázal sám vychovať svoje deti.

Podľa záznamu o zhodnotení zdravotného stavu Záchrannej služby Košice / čl. 140 / bol poškodený
ošetrený dňa 17. 8. 2012 o 17,40 hod. , pri verbálnom kontakte bol orientovaný, transport odmietol.

Podľa odborného vyjadrenia Ing. Miloslava P., znalca z odboru : drahé kovy a kamene, klenoty , hodiny,
bola všeobecná hodnota zlatého retiazkového náramku v čase činu 155,02 eur.

Na základe týchto výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchali
obžalovaní , ktorí konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnili po objektívnej stránke znaky
skutkovej podstaty zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zákona a že po
stránke subjektívnej konali vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaní vinu popreli a tvrdili, že išlo iba o šarvátku , ktorá sa strhla kvôli odmietavému postoju
poškodeného k ich návrhu, aby si ešte išli vypiť. Z použitia fyzického násilia voči poškodenému z
lúpežného úmyslu ich však bezpečne usvedčilo svedectvo poškodeného a svedka R. E. a v zhode s
ich výpoveďami sú aj ostatné dôkazy, ktoré sú uvedené vyššie. Aj keď jednotlivé výpovede svedkov
nie sú úplne totožné, čo možno pripísať podnapilosti, či nekoncentrovanému, povrchnému sledovaniu
incidentu z balkóna či logie, v lúpežnej podstate skutkových okolností konania obžalovaných sa
zhodujú.

Súd nemohol uveriť obrane obžalovaných aj z toho dôvodu, že je nelogické, aby z miesta činu ušli,
keď poškodenému nič nevzali a k tomu ešte aj každý iným smerom, hoci predtým popíjali spolu a aj
ďalej chceli . Nemohli mať na ďalšej účasti poškodeného, ktorého dovtedy vôbec nepoznali, až taký
záujem, že iba preto došlo k fyzickej potýčke. Obžalovaní prehrali v bistre, zatiaľ čo poškodený bol pri
automatoch úspešný a naviac ani netajil , že má okrem výhry pri sebe ďalšiu hotovosť.

Súd sa pri ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovaných odchýlil od záveru obžaloby, ktorá im
kládla za vinu, že sa skutku dopustili na chránenej osobe v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona,
teda na osobe vyššieho veku. Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto
zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Poškodený Jozef T. dovŕšil vek 60 rokov dňa 6.
2. 2011.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný
v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Súd dospel k záveru, že lúpežné
prepadnutie poškodeného nesúvislo s jeho vekom, pretože poškodený fyzicky zjavne nepôsobí
dojmom osoby vyššieho veku. Pokiaľ sa pre obžalovaných stal predmetom ich záujmu, stalo sa tak
predovšetkým pre finančné prostriedky, ktoré mal pri sebe, a zlatú retiazku a že pre podnapilosť jeho
ako aj jeho sprievodcu sa mohlo zdať, že prípadný odpor bude ľahko prekonateľný, o čom svedčí aj tá
okolnosť, že k činu došlo na frekventovanom mieste a vo frekventovanej letnej dennej dobe.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie sankcií ako
sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd teda prihliadal predovšetkým na spôsob spáchania činu
a jeho následok, na osobné pomery obžalovaných a možnosti ich nápravy.

Obaja obžalovaní nemajú stále zamestnanie, pracujú brigádnicky, nemajú poriešenú bytovú otázku, žijú
v podnájmoch. Trestný čin spáchali obaja v skúšobných dobách, podmienečného odsúdenia / obž. D.
U. / a podmienečného prepustenia na slobodu / obž. P. R. /.

Obž. D. U. má XX rokov, v registri trestov má XX záznamov. Od r. 1994 bol doposiaľ XX-krát odsúdený
za menej závažnú majetkovú trestnú činnosť. V r. 2006 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie sp. zn.
2T XX/XXXX zo dňa 7. 5. 2012 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody, skúšobná doba v trvaní 14 mesiacov
mu uplynula 30. 9. 2013. K podmienečnému trestu odňatia slobody bol vtedy odsúdený po druhýkrát,
po prvýkrát to bolo v r. 1994 , všetky ostatné odsúdenia nie sú zahladené. Poľahčujúce okolnosti súd
nezistil, obžalovanému priťažuje, že už bol za tr. čin odsúdený / § 37 písm. m/ Tr. zákona/.

Obž. Peter R. má XX rokov, v registri trestov má od r. 2005 X záznamy, z toho sa jeden týka odsúdenia
v Českej republike v r. 2009. Prvé dve odsúdenia už majú fikciu zahladenia odsúdenia, v r. 2010
bol odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a z výkonu uloženého trestu bol
podmienečne prepustený 2. 6. 2011, skúšobná doba mu uplynula 2. 12. 2012. Ani u tohto obžalovaného
súd nezistil poľahčujúce okolnosti a aj jemu priťažuje, že už bol za tr. čin odsúdený / § 37 písm. m/ Tr.
zákona /.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje
pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Základom pre zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby / § 39 ods. 8 Tr. zákona / . V prejednávanej veci je týmto základom
rozdiel medzi 36 mesiacmi a 96 mesiacmi, t.j. 60 mesiacov. Zvýšenie spodnej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu predstavuje 56 mesiacov / 36 + 20 /.

Trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov súd uložil obž. P. R. a trest odňatia slobody v trvaní
60 mesiacov súd uložil obž. D. U., aby tým diferencoval osoby obžalovaných, z ktorých, vzhľadom
na početnosť odsúdení , je obž. D. Bucher viac kriminálne narušeným páchateľom. Pretože pred
spáchaním trestného činu boli v posledných 10 rokoch obaja obžalovaní vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselnú tr. činnosť, boli podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradení pre výkon trestu
do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody a požadoval ju v rozsahu 500,00 eur. Aj
keď výška škody, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných, predstavuje len na
odcudzených finančných prostriedkoch a retiazke sumu 517,00 eur, súd zaviazal oboch obžalovaných
solidárne k náhrade škody v tej výške, ktorú požadoval pošk. J. T..

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.