Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200412.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska
cesta 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanému Obvodný banský úrad Banská Bystrica, ul. 9. mája
2, 975 90 Banská Bystrica v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy o žalobcovom návrhu na
uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť takto

r o z h o d o l :

U k l a d á Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica v lehote 30 dní od doručenia pripojených

spisov správneho orgánu konať a rozhodnúť v správnom konaní sp. zn. 4/2014 (predtým 13/2013
a predtým 23/2012) začatom na základe návrhu Eastern Medditerranean Resources - Slovakia, s.r.o.,
Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica zo dňa 24.1.2011, ktoré bolo prerušené rozhodnutím
žalovaného č. j. 13-3360/I/2013 zo dňa 16.12.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.3.2015 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti

žalovanému v lehote 30-tich dní od doručenia rozhodnutia konať a rozhodnúť v súlade s platnou úpravou
v správnom konaní o návrhu Eastern Medditerranean Resources - Slovakia, s.r.o., Banská Štiavnica z
24.1.2011 na určenie dobývacieho priestoru Detva.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je v konaní nečinný, keď za nečinnosť je potrebné považovať
aj postup orgánu verejnej správy, ktorý je v rozpore so zákonom. Konštatoval, že konanie bolo začaté

24.1.2011 na základe návrhu navrhovateľa o určenie dobývacieho priestoru Detva pre výhradné ložisko
zlata. Návrhu bolo vyhovené rozhodnutím č. 23-3160/2012 zo dňa 19.11.2012, ktoré bolo zrušené
rozhodnutím odvolacieho orgánu Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 456-1213/2013 zo dňa
27.5.2013 a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný následne vyzval navrhovateľa
na doplnenie podania v lehote do 31.3.2014 výzvou zo dňa 12.8.2013. Žiadal o doplnenie podania
o skutočnosti uvedené pod bodmi 1 až 10. Podľa bodu 8 bolo úlohou navrhovateľa podanie doplniť o

zapracovanie požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených
podľa osobitných predpisov. Navrhovateľ 2.9.2013 doručil podanie, ktoré označil, ako doplnenie
návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Následne žalovaný vykonal ústne pojednávanie 7.11.2013
a rozhodnutím zo dňa 16.12.2013 č. 13-3360/I/2013 prerušil konanie do 31.12.2016. Zároveň vyzval
navrhovateľa listom zo dňa 16.12.2013 na doplnenie návrhu o 1/ záväzné stanoviská príslušných
stavebných úradov podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. Mesta Detva a Obce Dúbravy v súlade s §

27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.; 2/ záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné
prostrediepodľazákonač.24/2009Z.z.;3/dokladozosúladenínávrhunaurčeniedobývaciehopriestoru
Detva s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC BBSK z pohľadu využitia územia na
dobývanie nerastného bohatstva; 4/ časovo aktuálne vyjadrenia orgánov a organizácií, ktorým prislúcha
ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov (napr. Slovak Telekom, a.s., Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s., SITEL s.r.o., Orange Slovensko, a.s., Telefónica Slovakia, s.r.o., eustream,

a.s.).Žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil § 10 ods. 1, písm. d), § 27 ods. 1 a ods. 5, § 28 ods. 1, 2, 6,
11, 12, 13, § 41 zákona č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len banský zákon) a
ďalej sa neriadil § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 29 ods. 1, § 49 ods. 1,2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku

(ďalejlensprávnyporiadok).Podľažalobybanskýzákonumožňujezačaťkonanieourčeniedobývacieho
priestoru aj vtedy, keď navrhovateľ nepredloží všetky doklady a dokumentáciu. V takom prípade správny
orgán určí lehotu na doplnenie návrhu. Ak v určenej lehote návrh nie je doplnený, konanie zastaví.
Žalovaný sa v správnom konaní nevysporiadal so skutočnosťou, či navrhovateľ splnil výzvu na doplnenie
návrhu. Na ústnom pojednávaní Občianske združenie Podpoľanie nad zlato poukázalo na to, že nebol

splnený bod 8 tejto výzvy. Zo spisu vyplýva, že k tomuto bodu výzvy navrhovateľ uviedol len to, že má
záujem na riešení v súlade s právnymi predpismi dohodnúť sa s vlastníkmi pozemkov. Podľa žalobcu
požiadavka na doplnenie návrhu v tomto bode bola oprávnená, avšak žalovaný bol povinný vyhodnotiť,
či doplnenie bolo vykonané v zmysle výzvy. Po zistení, že navrhovateľ nedoplnil návrh, bol žalovaný
povinný konanie zastaviť, pretože iný postup mu právna úprava neumožňuje. Žalovaný tak ale neurobil
a namiesto toho nariadil ústne pojednávanie. Nekonal teda v súlade so zákonom, ale oddialil vydanie

rozhodnutia vyžadovaním ďalším dokladov, o ktorých tvrdí, že sú potrebné pre rozhodnutie. Žalobca tiež
žalovanému vyčítal, že sa nesprávne domnieva, že o návrhu na určenie dobývacieho priestoru nemôže
rozhodnúť zamietavým rozhodnutím ale len kladným rozhodnutím, alebo zastavením konania. Takýto
jeho nesprávny názor mu bráni v tom, aby vec meritórne rozhodol.

Žalobcaďalejnamietal,žerozhodnutieoprerušeníkonanianevychádzaználežitezistenéhoskutkového
stavu potrebného pre dané rozhodnutie (§ 32 správneho poriadku) a tiež, že každé aj procesné
rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené (§ 47 správneho poriadku). Ďalej, že postup žalovaného nie
je v súlade so zákonom, pretože prerušenie konania na viac ako tri roky je v príkrom rozpore so zmyslom
a účelom právnej úpravy a príkladným porušením právnej istoty všetkých účastníkov konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.11.2014 z vyššie uvedených dôvodov podal upozornenie
prokurátora za účelom odstránenia porušovania zákonnosti spočívajúcej v nečinnosti. Žalovaný
nevyhovel upozorneniu a vec predložil Hlavnému banskému úradu, ktorý žalobcovi oznámil, že
upozorneniu nevyhovuje. Tento postup odôvodnil tým, že dôvody prerušenia konania trvajú, z právnych

predpisov ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/18/2012 vyplýva
povinnosť pred vydaním rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru uskutočniť proces posudzovania
vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) a zabezpečiť záverečné stanovisko z procesu posudzovania
vplyvov na životné prostredie. Správny orgán poukázal na právny názor prvostupňového správneho
orgánu,podľaktoréhozákonneumožňujenávrhzamietnuť.Konštatoval,žežiadosťodoplnenienávrhuo

zapracovanie požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených
podľa osobitných predpisov, ktorú navrhovateľ nesplnil, že splnenie tejto požiadavky nebolo potrebné.
Žalobca nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré nebolo vyhovené upozorneniu prokurátora, uviedol, že Najvyšší
súd SR sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberal otázkou, kedy sa má uskutočniť posudzovanie vplyvov
na životné prostredie, ale vyslovil záväzný právny názor o nevyhnutnosti účasti verejnosti na konaní

už v tomto štádiu konania. K otázke nesplnenia výzvy žalobca uviedol, že pokiaľ bola požiadavka na
doplnenie návrhu oprávnená, nebola v rozpore so zákonom a vyplynula najmä z námietok účastníkov
konania, potom ak návrh nebol doplnený, bol postup nesprávny, keď konanie nebolo zastavené.

Žalobca poukázal na to, že s účinnosťou od 1.11.2014 sa zmenil banský zákon a od tohto dňa je

zakázaná metóda kyanidového lúhovania. Navrhovateľ uviedol v návrhu ako spôsob a zušľachťovania
rúd (povinná príloha návrhu) - metódu kyanidového lúhovania, pričom uviedol, že vzhľadom na spôsob
vystupovania zlata v rude a minerálnu paragenézu, v ktorej zlato vystupuje, je technológia kyanidového
lúhovania na haldách jedinou možnou technológiou na úpravu rudy. Preto mal banský úrad v súlade s § 3
ods.4 správneho poriadku bez akéhokoľvek ďalšieho zaťažovania účastníkov konania návrh zamietnuť,

keďže nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že je úplne nepochybné, že správny orgán môže vždy návrhu nielen
vyhovieť ale ho aj zamietnuť, alebo konanie zastaviť. Na to nie je potrebné, aby bola osobitná právna
úprava, ktorá by expressis verbis vymenúvala všetky možné spôsoby rozhodnutí. Rozhodnutie o

zamietnutí návrhu o určenie dobývacieho priestoru v prípade nesplnenia podmienok na jeho vyhovenie
by v žiadnom prípade nebolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako sa domnieva
žalovaný ani inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon nepochybne nepredpokladá,
že v prípade nesplnenia podmienok na vydanie rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru anesplnenia podmienok na zastavenie konania, ponechá správny orgán konania neskončené. Postup
správneho orgánu, ktorý roky udržiava konanie neskončené a všetkých účastníkov konania v stave
absolútnej právnej neistoty, je v právnom štáte neakceptovateľný. Každý účastník správneho konania

má nárok na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote, nielen navrhovateľ. Prerušenie konania do
31.12.2016 spôsobuje stav absolútnej právnej neistoty pre všetkých účastníkov konania. Poukázal na
ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty, ktorý spočíva aj v tom,
že účastníci môžu odôvodnene očakávať, že orgány verejnej správy budú konať a rozhodovať podľa

platných právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať. Princíp právnej istoty musí byť
prítomný v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca
považuje nečinnosť žalovaného v dôsledku zákazu používať pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov
technológiu kyanidového lúhovania ako neprípustnú a v ostatnej časti ako nedôvodnú.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľa vyzval na doplnenie návrhu na základe
predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu. Navrhovateľ doplnil svoj návrh, čo
správny orgán vyhodnotil ako splnenie výzvy, a preto vo veci vykonal nové prejednanie. Vychádzal
z toho, že v konaní o určenie dobývacieho priestoru vlastným určením dobývacieho priestoru Detva

nedôjde k žiadnym zmenám a ani obmedzeniu používania, resp. využívania nehnuteľností. Navrhovateľ
musí dokladovať vyriešenie stretov záujmov až pri povolení banskej činnosti tak, ako to ukladá § 17 ods.
2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákona č. 51/1988 Zb.), podľa ktorého ak banskou činnosťou sú ohrozené právom
chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov a

nie v procese konania o určení dobývacieho priestoru, ako sa mylne domnievajú účastníci konania.
To bol dôvod, pre ktorý žalovaný vyhodnotil doplnenie podania ako vyhovujúce. Potvrdzuje to aj
rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sž 154/96 zo dňa 27.1.1996 v obdobnej veci (žaloba týkajúca sa
vlastníctva pozemkov dotknutých určením dobývacieho priestoru), v ktorom sa na str. 3 uvádza, že
určenie dobývacieho priestoru samo osebe nemá za následok zmenu vlastníckeho práva a ani jeho

obmedzenie, a preto žalovaný neporušil zákon, ak určil dobývací priestor na pozemku, ku ktorému nemá
žiadateľ vlastnícke právo, prípadne iné právo užívania. To, že žalovaný vyhodnotil doplnenie podania
navrhovateľom ako dostatočné, vyplýva z toho, že nariadil ústne pojednávanie. Na pojednávaní zistil,
že došlo k zmene dôkaznej situácie, pretože pôvodne súhlasné záväzné stanoviská stavebných úradov
Obce Dúbravy a Mesta Detva boli zmenené na nesúhlasné. To znamená, že nebola dosiahnutá dohoda

podľa § 33 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., na ktorý odkazuje § 27 ods. 1 banského zákona. Keďže
banský zákon nemá žiadne ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný mohol neurčiť dobývací priestor,
vyhodnotil zmenu týchto stanovísk na nesúhlasné ako nedostatok podania a vyzval navrhovateľa na
odstránenie. Keďže bez dosiahnutia dohody v zmysle § 33 ods. 2 stavebného zákona nemôžu vo
veci rozhodnúť, považuje vydanie záväzného stanoviska príslušného stavebného úradu za predbežnú

otázku. Okrem toho, uložil navrhovateľovi povinnosť predložiť záverečného stanovisko podľa § 24/2006
Z. z. ako aj zosúladenie návrhu s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC BBSK a
potom časovo aktuálne vyjadrenia orgánov a organizácií, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených
podľa osobitných predpisov (napr. Slovák Telekom, a.s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia
a.s., SITEL, s.r.o., Orange Slovensko, a.s., Telefónica Slovakia, s.r.o., eustream, a.s.). Preto bolo

konanie prerušené do doplnenia podania najneskôr do 31.12.2016. Podľa žalovaného rozhodnutie o
prerušení konania vychádzalo z náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného pre dané rozhodnutie
a bolo náležite odôvodnené. Dôvody prerušenia nepominuli do vydania vyjadrenia k žalobe. Doplnenie
návrhu tak, ako bolo uvedené vo výzve zo 16.12.2013, je potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci
určenia dobývacieho priestoru Detva. Dĺžka prerušenia bola stanovená s ohľadom na to, že proces

posudzovania EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako aj spracovanie územného plánu je časovo náročné
a bolo v súlade s § 15 ods. 1 banského zákona.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že postupoval podľa § 28 zákona č. 41/1988 Zb..
Žalovaný ďalej poukázal na zmenu úpravy k 1.1.2015 a to znenie § 28a ods. 5, 6, 8 a 9 banského

zákona a § 38 ods. 1, 3 a 9 zákona č. 24/2006 Z.z.. Uviedol, že v predmetnom konaní vychádzal z
rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžp/18/2012, podľa ktorého určenie dobývacieho priestoru predstavuje
prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti. Preto OBÚ už v konaní o určenie DP Detva musel
postupovať tak, ako pri konaní o povolenie banskej činnosti a vyžadovať od navrhovateľa aj stanovisko zposudzovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. V súčasnosti už má zákonnú povinnosť uvedenú
v § 28a banského zákona. Žalovaný uviedol, že preto nechápe žalobcom podanie žaloby, že žalovaný
nekoná bez vážneho dôvodu.

K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že návrh navrhovateľa bol doplnený aj v bode 8
dostatočne, preto bolo nariadené ústne pojednávanie dňa 7.11.2013. Výzva na doplnenie návrhu zo dňa
16.12.2013 bola navrhovateľovi daná na základe žiadosti účastníkov konania, ktoré vyplynuli z ústneho
pojednávania. Preto týchto účastníkov nemôže výzva na doplnenie podania a následne rozhodnutie o

prerušení konania za týmto účelom zaťažovať.

Žalovaný k námietke, že mohol rozhodnutie zamietnuť, uviedol, že žalobca neuviedol podľa ktorého
ustanovenia by tak mohol urobiť. Žalovaný môže konať len na základe a medziach zákona podľa § 28
ods. 6 banského zákona môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade, ak nie sú k
dispozícii všetky doklady a dokumentácia podľa odseku 1 písm. d) a e) a odseku 2. Vtedy správny orgán

určí lehotu na doplnenie návrhu, a ak návrh nebude doplnený v stanovenej lehote úrad konanie zastaví.
Teda, v procese určovania dobývacieho priestoru, v ktorom sa postupuje podľa špeciálneho zákona,
banského zákona nie je možné návrh zamietnuť.

Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že v rozhodnutí o prerušení konania chýbajú dôvody, pre ktoré návrh

nepostačoval na spoľahlivé posúdenie dobývacieho priestoru, teda jeho určenie, je nesprávne, pretože
vo výzve na doplnenie podania zo dňa 16.12.2013 je presne vyšpecifikované, čo má navrhovateľ doplniť.
Výzva vychádzala z pripomienok účastníkov a to z hlavne z neplatnosti predchádzajúcich vydaných
záväznýchstanovískMestaDetvaaObceDúbravykurčeniudobývaciehopriestoruDetva.Ďalejpotreba
vykonania posudzovania vplyvov návrhu na určenie dobývacieho priestoru na životné prostredie podľa

zák. č. 24/2006 Z. z. a zosúladenie návrhu s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC
BBSK z pohľadu využitia územia na dobývanie nerastného bohatstva.

Pokiaľ ide o dĺžku prerušenia konania žalovaný uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie
posúdil ako predbežnú otázku. Toto posudzovanie je zložitý a náročný proces, a preto nie je možné

predpokladať lehotu, v ktorom bude ukončený. Preto bola určená lehota na doplnenie podania. Konanie
bolo prerušené do doplnenia podania a zároveň stanovená hraničná lehota najneskôr do 31.12.2016.
Akonáhle navrhovateľ doplní podanie, správny orgán bude pokračovať. Takéto konanie žalovaného je v
súlade v súčasnosti platnou úpravou a § 28a ods. 5 banského zákona. Podľa žalovaného právna istota
účastníkov konania nemôže byť prerušením konania porušená, pretože takýto postup stanovuje zákon.

Potom zákon porušuje právnu istotu všetkých účastníkov konania.

Žalovaný a ani Hlavný banský úrad nevyhoveli upozorneniu prokurátora, pretože žalovaný tým, že
prerušil konanie konal v súlade so zákonom. Poukázal tiež na to, že podľa § 22 ods. 1 zákona č.
24/2006 Z. z. platného do 31.12.2014, ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť

alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je
navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom
potrebných počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak
doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer o priebehu zisťovacieho konania podľa § 29. Z

toho jednoznačne vyplýva, že predmetom posudzovania bol zámer činnosti (banskej činnosti) a nie
určovanie dobývacieho priestoru. Tieto skutočnosti boli žalovanému jasné aj zrejmé. Len najvyšší súd
uviedol na jedenástej strane rozsudku 3Sžp/18/2012 z 12.3.2013 právny názor, že „určenie dobývacieho
priestoru predstavuje prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti“. Preto bolo potrebné, aby OBÚ
vyzval navrhovateľa na doplnenie podania.

Žalovaný ďalej uviedol, že v upozornení prokurátora nebola zmienka o nečinnosti žalovaného v
dôsledku zákazu používať pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov technológiu kyanidového lúhovania
vyplývajúceho zo zákona č. 285/2014 Z. z., ktorým sa zmenil banský zákon. Toto nebolo predmetom
upozornenia prokurátora. Prokurátor ale môže podať žalobu len v tých prípadoch, v ktorých sa

nevyhovelo upozorneniu prokurátora. Podľa § 250t O.s.p. môže prokurátor podať návrh, ak orgán
verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. V tomto bode teda žalovaný
nespĺňa podmienky návrhu podľa § 35 ods. 1, písm. c) O.s.p. a § 250t ods. 2 O.s.p., pretože prokurátornedal upozornenie pre nečinnosť v dôsledku zákazu používať pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov
technológiu kyanidového lúhovania.

Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažoval za potrebné doplniť požiadavky právnických a fyzických
osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov, hoci také doplnenie
vyžadoval výzvou z 12.8.2013, pretože tieto požiadavky smerovali na vyriešenie stretov záujmov podľa
§ 33 ods. 1 banského zákona, ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené
podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických osôb alebo právnických osôb sú organizácia,

orgány a fyzické osoby a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinné
vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného
ložiska pri zabezpečení ochrany uvedených objektov a záujmov. Podľa odseku 2 organizácia je povinná
pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska dohodnúť
cez orgány, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým prislúcha ochrana objektov a záujmov
podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu, prípadne po

akú dobu a dohodu predložiť okresnému úradu na zaujatie stanoviska. Dohoda je platná, ak okresný
úrad do jedného mesiaca od jej predloženia nevyjadrí dohodou nesúhlas. Povinnosť uzavrieť dohodu
sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia,
dobývacieho priestoru, prípadne pri projektovaní výstavby alebo rekonštrukcie bane a lomu, a ak postup
priichriešeníustanovujúosobitnépredpisy.Žalovanývkonaníourčenídobývaciehopriestoruvychádzal

zoskutočnosti,žeurčenímdobývaciehopriestoruDetvanedôjdekžiadnymzmenámaaniobmedzeniam
používania alebo využívania nehnuteľností. Navrhovateľ musí dokladovať vyriešenie stretov záujmov
až pri povoľovaní banskej činnosti tak, ako to ukladá § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. „ak banskou
činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady
o vyriešení stretov záujmov“. Toto potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave 6Sž

154/1996 zo dňa 27.1.1996.

Ďalej žalovaný uviedol, že navrhovateľ môže zmeniť návrh na určenie dobývacieho priestoru v priebehu
konania a spôsob technológie úpravy nerastu kyanidovou metódou z návrhu vypustiť. Navyše, ak podal
na príslušný orgán zámer na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti budú bezpochyby úprava a

zušľachťovanie nerastov technológiu kyanidového lúhovania posudzované v procese EIA. Následne
bude musieť navrhovateľ zosúladiť návrh na určenie dobývacieho priestoru so závermi posudzovania,
či už so záverečným stanoviskom alebo s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní. Žalovaný bez
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydanom v zisťovacom konaní nemôže rozhodnúť (§28a
ods. 8 a 9 banského zákona).

Žalovaný k žalobnej námietke nesprávneho právneho názoru žalovaného o tom, že nemôže vydať
zamietavé rozhodnutie uviedol, že musí konať podľa zákona, pričom v zmysle § 27 ods. 1 banského
zákona dobývací priestor príslušný obvodný banský úrad určí, čo znamená, že musí určiť rozhodnutím,
ak boli splnené podmienky pre určenie dobývacieho priestoru. Ak nebol návrh doplnený v určenej

lehote, konanie zastaví. Takýto prípad od podania návrhu na určenie dobývacieho priestoru nenastal.
Platná právna úprava neumožňuje banskému úradu iný postup a zamietnutie návrhu je v rozpore s §
27 ods. 1, § 28 ods. 6 banského zákona, ktorý taký postup nepozná. Prednostné právo navrhovateľa
na určenie dobývacieho priestoru nikto nespochybňuje. Navrhovateľ má prednostné právo na určenie
dobývaciehopriestoruanienapodanienávrhunaurčeniedobývaciehopriestoru.Čižeprednostnéprávo

navrhovateľa sa naplní len určením dobývacieho priestoru.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že konanie nebolo prerušené do 31.12.2016 ale do doplnenia návrhu a
najneskôr do 31.12.2016.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal zákonnosť napadnutého
postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250t ods.1, 2 v spojení 249j ods. 2
O.s.p.) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

Podľa § 250t ods. 1, 2 a 4 O.s.p. (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je
v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujeosobitný predpis. (2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní
nečinný aj po upozornení prokurátorom. (4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak
súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo

správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej
správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný
alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 7 a 8 O.s.p. (7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. (8) Na
konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto

hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) (1) Prokurátor
je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a
ostatnýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,kuktorémudošlovpostupeorgánuverejnejsprávy
pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo jeho nečinnosťou.
Podľa § 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití ochranného bohatstva v znení účinnom do

14.6.2014 (ďalej len banský zákon) účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho
využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní
ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj
bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.
Podľa § 24 ods. 1, 2 banského zákona 1) Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie

s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie 12a) a ktorej sa určí dobývací
priestor. (2) Prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené
prieskumné územie 2a) a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednostné právo možno uplatniť
podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do jedného roka po posúdení a
schválení záverečnej správy obsahujúcej výpočet zásob v období ložiskového, geologického prieskumu

Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 3. Počas platnosti rozhodnutia
o určení prieskumného územia nie je možné v jeho hraniciach určiť dobývací priestor inej organizácii na
ten istý druh nerastu, na ktorý je určené prieskumné územie, okrem organizácie uplatňujúcej prednostné
právo na určenie dobývacieho priestoru v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete.
Podľa § 25 ods. 1 banského zákona (1) Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu

ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné
pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza
z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a
na vplyv dobývania.
Podľa § 27 ods. 1, 6 a 17 banského zákona (1) Dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí

obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody 7a) a na základe
záväzného stanoviska stavebného úradu. (6) Rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je
rozhodnutím o využití územia 13) v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. (17) Podrobnosti o návrhoch
dobývacích priestorov a o postupe pri ich určení, zmenách, zrušení a evidencii ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 50/19776 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) (2) Ak je na územné konanie, ktorým sa vydáva rozhodnutie o využití územia alebo
o chránenom území či o ochrannom pásme, príslušný podľa osobitných predpisov iný orgán štátnej
správy než orgán uvedený v odseku 1, dohodne sa tento orgán o návrhu rozhodnutia alebo opatrenia
so stavebným úradom.

Podľa § 28 ods. 1 banského zákona (1) Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru
(ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru") sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej
katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu. Návrh
sa doloží
a) stanoviskom ministerstva príslušného podľa druhu nerastu, najmä z hľadiska realizácie surovinovej

politiky,
b) rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia,
c) príslušným banským oprávnením, 12a)
d) dokladmi a dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu,
e) zoznamom fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú

navrhovateľovi známe,
f) dokumentáciou, v prípade návrhu na použitie technológie kyanidového lúhovania alebo návrhu na
otvárku, prípravu, dobývanie, úpravu a zušľachťovanie rádioaktívnych nerastov, obsahujúcou1. navrhovaný spôsob dobývania, ako aj spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania,
predbežné termíny otvárkových, prípravných a dobývacích prác,
2. opatrenia na zníženie vplyvov činností na životné prostredie,

3. finančné možnosti navrhovateľa,
4. technické možnosti navrhovateľa,
5. informáciu o stave v riešení stretov záujmov,
6. výpočet predpokladaných prínosov využitia ložiska nerastu pre štát z titulu predpokladanej platby
úhrady za nerasty vydobyté z výhradného ložiska.

Podľa § 28 ods. 2 a 5 banského zákona (2) Obvodný banský úrad môže určiť, že sa k
návrhu priložia ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a
racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb
národného hospodárstva a verejných záujmov. (5) Obvodný banský úrad oznámi začatie konania o
určenie dobývacieho priestoru dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom
konania najneskôr 7 dní pred ústnym pojednávaním a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla

s miestnou ohliadkou. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje pripomienky a návrhy môžu uplatniť
najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Orgány, ktoré sa k návrhu na
určenie dobývacieho priestoru vyjadrovali podľa osobitných predpisov, 11) sa už na konanie neprizvú.
Podľa § 28 ods. 8, 9 a 10 banského zákona (8) Obvodný banský úrad v konaní o
určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a využitia nerastného

bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného
ložiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu baní alebo lomov
a požiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov. (9) Obvodný
banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej
správy a posúdi pripomienky a návrhy účastníkov.(10) V rozhodnutí o určení dobývacieho

priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia
verejné záujmy v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania.
Podľa § 41 banského zákona všeobecné predpisy o správnom konaní 22) sa nevzťahujú na konanie
podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.
Podľa § 3 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok (1) Správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4)
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej

zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku (1) Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

Podľa § 49 ods. 1, 2 správneho poriadku (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.(2) V
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci
do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno
vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán

príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní,
je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany pred nezákonným stavom spočívajúcim v tom, že
žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, a preto je jeho konanie potrebné posúdiť ako nečinnosť
a nápravy spočívajúcej v tom, že súd uloží žalovanému povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.

Súd preskúmal napadnutý postup žalovaného z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a po
preskúmaní postupu žalovaného dospel k názoru, že žaloba bola dôvodná. Nečinnosťou orgánu verejnej
správy je každý postup, ktorý je v rozpore so zákonom. Môže byť ním tak bezdôvodné opomenutie
zákonom uložených povinností, ako aj konanie, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo nejde o konanie
na základe zákona a v jeho medziach.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. je návrh podaný prokurátorom prípustný len v takom prípade, že správny
orgán zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Návrh prokurátora nie je prípustný, ak na nečinnosť
správny orgán neupozornil a nepoužil tak svoje zákonné oprávnenie dosiahnuť nápravu nezákonného
stavu mimo súdneho konania. Žalobca podal upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre žalovanému podaním zo dňa 28.11.2014, v ktorom sú uvedené dôvody

nezákonnosti v súlade so žalobou uplatnenými dôvodmi s výnimkou upozornenia na nezákonnosť
postupu, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nezamietol návrh po tom, ako nadobudol účinnosť
zákon č. 285/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný banský zákon a ktorým bolo zakázané používanie
technológie kyanidovaného lúhovania. Treba súhlasiť so žalovaným, že absencia predchádzajúceho
upozornenia na nečinnosť žalovaného z tohto dôvodu, by bola dôvodom na zamietnutie žaloby pre

jej neprípustnosť v prípade, že by išlo o jediný žalobný dôvod nečinnosti. Vzhľadom na to, že zvyšné
žalobné dôvody boli obsiahnuté v predchádzajúcom upozornení prokurátora, ktorému správny orgán
nevyhovel, súd na tento, v upozornení neuvedený žalobný dôvod, v tomto konaní neprihliadol.

V preskúmavanom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný v začatom správnom konaní

o určení dobývacieho priestoru vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou z 12.8.2013. Nebolo
sporné ani to, že navrhovateľ v stanovenej lehote do 31.3.2014 návrh nedoplnil o zapracovanie
požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa
osobitných predpisov. Sporné bolo právne posúdenie tejto skutočnosti. Podľa cit. § 28 ods. 1
banského zákona, sú povinnými náležitosťami návrhu tam uvedené doklady. Podľa odseku 2 tohto

ustanoveniažalovanýjeoprávnenýžiadaťpredloženieďalšíchdokladov,ktorésúpotrebnénaspoľahlivé
posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov
jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. Dôvodom
na zastavenie konania podľa § 28 ods. 6 banského zákona je nedoplnenie návrhu v určenej lehote.
Nie je pochybnosť o tom, že banský zákon nevyžaduje ako povinnú prílohu návrhu „zapracovanie

požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorými prislúcha ochrana záujmov chránených podľa
osobitných predpisov“. Žalovaný je oprávnený požadovať také podklady, ktoré sú potrebné pre
spoľahlivé posúdenie veci, a teda pre vydanie rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Ak tak
urobí, je navrhovateľ povinný návrh doplniť, inak žalovaný musí konanie zastaviť. Z toho vyplýva, že
správny orgán je oprávnený požadovať predloženie dokladov, ktoré vyžaduje zákon a tiež tých, ktoré v

zákone uvedené nie sú, ale na základe okolnosti daného prípadu sú objektívne potrebné na spoľahlivé
posúdenie veci z hľadísk ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva a dôsledkov
dobývanialožiska(ochranyživotnéhoprostredia),potriebnárodnéhohospodárstvaaverejnýchzáujmov.
V prípade, že správny orgán požiadal navrhovateľa o doplnenie návrhu o také podklady, ktoré sú pre
také posúdenie potrebné, je nesplnenie uloženej povinnosti dôvodom na zastavenie konania. Žalobca

v žalobe netvrdí, že zapracovanie nekonkretizovaných požiadaviek, nekonkretizovaných subjektov do
návrhu na určenie dobývacieho priestoru je objektívne takým podkladom, ktorý je potrebný na vyššie
uvedené posúdenie a rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru. Keďže správny orgán je oprávnený
vyžadovať len také podklady, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, potom dôvodom na zastavenie konania
je nesplnenie uloženej povinnosti predložiť podklad potrebný na rozhodnutie v stanovenej lehote.

Požiadavka v bode 8 výzvy žalovaného zapracovať požiadavky právnických a fyzických osôb, ktorým
prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov, nie je dostatočne konkrétna, aby
bolo možné uzavrieť, že bez takéhoto zapracovania nie je možné návrh spoľahlivo posúdiť zo zákonom
stanovených hľadísk. Okrem toho § 33 Banského zákona, ktorý upravuje riešenie stretov záujmov,
nepodmieňuje vydanie rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vyriešenými stretmi záujmov. Z

uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný neporušil zákon tým, že konanie nezastavil, keď navrhovateľ
nesplnil povinnosť uloženú v bode 8 výzvy zo dňa 31.3.2014, pretože z bodu 8 výzvy nevyplýva, že
žalovaný žiadal doplniť návrh o v ňom chýbajúcu zákonom stanovenú náležitosť alebo o doklad potrebnýna spoľahlivé posúdenie a rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru. Z tohto dôvodu preto nebolo
možné žalobe vyhovieť.

Z obsahu rozhodnutia žalovaného č. 13-3360/I/2013 zo dňa 16.12.2013 súd zistil, že žalovaný prerušil
konanie vo veci návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva začatého na základe návrhu Eastern
Medditerranean Resources - Slovakia, s. r.o. zo dňa 24.1.2011 do doby odstránenia nedostatkov
podania, resp. do 31.12.2016. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že predložený návrh neposkytuje
dostatočný podklad na spoľahlivé posúdenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Ďalej, že podľa

§ 19 ods. 3 správneho poriadku a § 28 ods. 3 banského zákona žalovaný vyzval navrhovateľa na
odstránenie nedostatkov a doplnenie podania. Treba súhlasiť so žalobcom, že rozhodnutie o prerušení
konania trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, nakoľko všeobecný odkaz na potrebu
doplnenia návrhu a podkladov nie je označením skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté.
Odôvodnenie musí v zmysle § 47 správneho poriadku obsahovať označenie skutočností, ktoré boli
podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nedáva odpoveď na otázku, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a ani na otázku, ktoré dôvody bránia pokračovaniu v konaní a už
vôbec nie, akou úvahou sa žalovaný spravoval pri určení dĺžky lehoty. Prerušenie konania s vymedzením
doby prerušenia, tak ako to urobil žalovaný, „do doplnenia podania, resp. do 31.12.2016“ bez toho,
aby zároveň bola stanovená lehota na doplnenie podania, je prerušením konania do 31.12.2016.
Navrhovateľa nič nenúti doplniť požadované doklady skôr. Preto súd nemohol súhlasiť s interpretáciou

žalovaného, že konanie neprerušil do 31.12.2016, t. j. na dobu 3 rokov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
o prerušení konania bolo dôvodom prerušenia nedostatok náležitostí návrhu a nie riešenie predbežnej
otázky, ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Trojročná lehota na odstránenie vád návrhu
nemôže obstáť. Správny orgán je povinný rozhodnúť, ak je to možné bezodkladne, inak do 30 dní,
v zložitých prípadoch do 60 dní, pričom táto lehota môže byť predĺžená výnimočne nadriadeným

orgánom. Správny orgán je povinný postupovať tak, aby bolo zabezpečené Ústavou Slovenskej
republiky garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a v rámci nej právo podľa článku 48 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepublikynaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Zásadarýchlostisprávneho
konaniajevyjadrenáajv§3ods.4citovanéhosprávnehoporiadku.Takustanoveniasprávnehoporiadku
ako aj osobitné procesné ustanovenia obsiahnuté v banskom zákone, ktoré sú špeciálne pre konanie

o určení dobývacieho priestoru, teda preskúmavané správne konanie, je potrebné vykladať v zmysle
uvedenej zásady správneho poriadku, čo zabezpečí, aby ten výklad bol ústavne konformný. Správny
orgán musí určiť navrhovateľovi lehotu na odstránenie vád návrhu alebo doplnenie návrhu v takej dĺžke,
ktorá je primeraná významu a zložitosti ukladanej povinnosti. Toto v danom prípade naplnené nebolo,
resp. z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania nevyplýva, že by tomu tak bolo. Odôvodnenie

obsahuje len všeobecné tvrdenie o potrebe doplniť návrh, pretože neposkytuje dostatočný podklad na
spoľahlivé posúdenie návrhu.

Navrhovateľ bol súčasne s prerušením konania vyzvaný na doplnenie podania výzvou z decembra 2013
značky 13-3360/2013 o záväzné stanoviská stavebných úradov podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb.

z dôvodu, že nebola dosiahnutá dohoda so stavebnými úradmi podľa § 33 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb., čo žalovaný vyhodnotil ako nedostatok podania, pretože banský zákon nemá ustanovenie, podľa
ktorého by mohol dobývací priestor neurčiť. Takáto argumentácia je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia. Žalobca správne uvádza, že nezákonný postup žalovaného vychádza práve z mylného
právneho názoru, že o návrhu účastníka správneho konania možno v konaní o určení dobývacieho

priestoru rozhodnúť len tak, že sa konanie zastaví alebo sa návrhu vyhovie. Naopak, ak nie sú splnené
podmienky na zastavenie konania a nie sú splnené ani podmienky na určenie dobývacieho priestoru (čo
je vždy vtedy, ak existujú závažné dôvody, brániace tomu, aby na danom území mohlo byť racionálne
využívanénerastnébohatstvo,napr.závažnédôvodyzhľadiskaverejnéhozáujmualebozinýchpovinne
posudzovaných hľadísk) nie je možné rozhodnúť tak, že sa určí dobývací priestor, pretože by nešlo o

rozhodnutie na základe zákona. To znamená, že v takom prípade treba o návrhu rozhodnúť negatívnym
rozhodnutím. Správny orgán totiž musí v zmysle správneho poriadku rozhodnúť o každom návrhu a to
v zákonom stanovených lehotách. Podľa citovaného § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v
súlade so zákonom a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z týchto procesných
ustanovení je zrejmé, že pokiaľ návrhu nemožno vyhovieť, je potrebné ho zamietnuť. Práve po posúdení

hľadísk, v prípade, že ostatné posudzované záujmy prevažujú nad banským zákonom chráneným
záujmom na racionálnom využívaní nerastného bohatstva alebo nerastné bohatstvo v danom ložisku
nie je možné využívať za súčasného stavu techniky racionálnym spôsobom, bolo by v rozpore s účelom
banského zákona, ak by bol dobývací priestor navrhovateľovi určený. V takomto prípade rozhodnutievydané na základe zákona môže byť len také, že návrhu sa nevyhovie. Je to práve správny poriadok,
ktorý prikazuje správnemu orgánu o návrhu rozhodnúť a to na základe zákona v stanovenej lehote. Na
tom nič nemení fakt, že banský zákon obsahuje niektoré procesné ustanovenia, ktoré sú osobitné pre

konanie o určení dobývacieho priestoru. Stavebný zákon v citovanom § 33 ods. 2 výslovne stanovuje,
že pre rozhodnutie o využití územia musí dôjsť k dohode o využití územia medzi orgánom štátnej
správy oprávneným o tom rozhodnúť a stavebným úradom. Bolo preto úlohou žalovaného pokúsiť sa
príslušnými stavebnými úradmi o takúto dohodu. Ak sa takáto dohoda nedosiahne nie je to možné
kvalifikovať ako nedostatok návrhu alebo ako nedostatok podmienok na určenie dobývacieho priestoru.

Dôvody, pre ktoré stavebné úrady nesúhlasia s určením dobývacieho priestoru sú dôvodmi, pre ktoré
by takéto využitie územia nebolo v súlade so stavebným zákonom a ním chránenými záujmami sú
potom dôvodmi, pre ktoré je potrebné návrh zamietnuť. Z toho vyplýva, že chýbajúca dohoda so
stavebnými úradmi nebola dôvodom na prerušenie konania. Prerušenia konania z takéhoto dôvodu je
preto výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.

Žalovaný žiadal vo vyššie uvedenej výzve z decembra 2013 o doplnenie návrhu tak, aby bol zosúladený
s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja. To
ale nie je požiadavka na doplnenie návrhu, ale na jeho zmenu. Správy poriadok oprávňuje správny
orgán, aby požadoval od navrhovateľa odstrániť chyby návrhu spočívajúce v chýbajúcich zákonom
predpísaných náležitostiach návrhu. Banský zákon v znení rozhodnom pre posúdenie podanej žaloby

účinnom ku dňu prerušenia konania navyše oprávňuje žalovaného v citovanom § 28 ods. 2 žiadať od
navrhovateľa, aby priložil ďalšie podklady potrebné na posúdenie návrhu. Z týchto ustanovení nemožno
vyvodiť ani to, že nesúlad návrhu s územnými plánmi je chýbajúcou náležitosťou návrhu v zmysle § 28
ods. 1. Nejde ani o požiadavku na predloženie ďalšieho podkladu ale o požiadavku na zmenu návrhu.
Z uvedeného vyplýva, že ani takúto požiadavku nemožno považovať za zákonný dôvod na prerušenie

konania.

Ďalšiapožiadavkazdecembra2013vočinavrhovateľovibolodoplneniepodkladovoaktuálnevyjadrenia
organizácií, ktorým prislúcha ochrana iných záujmov z dôvodu, že boli časovo obmedzené a ich platnosť
vzhľadom na dĺžku konania vypršala. Splnenie takejto úlohy si nevyžaduje ani s ohľadom na jej zložitosť

a ani s ohľadom na jej závažnosť lehotu 3 rokov a pre splnenie takejto úlohy je podľa názoru súdu
primeraná lehota maximálne 30 dní.

Žalovaný vyzval navrhovateľa v predmetnej výzve z decembra 2013 aj o doplnenie o záverečné
stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Z

obsahu tejto výzvy vyplýva, že konanie bolo prerušené bez toho, aby žalovaný zisťoval, či navrhovateľ
takýto návrh podal, a teda či začalo konanie o predbežnej otázke. To znamená, že vo vzťahu k
tomuto dôvodu žalovaný rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu. Súd posudzoval nečinnosť
žalovaného podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania. Aj podľa
súčasného znenia banského zákona, kedy nemožno rozhodnúť o určení dobývacieho priestoru, ak malo

ísť o ťažobnú činnosť uvedenú v prílohe 8 zákona č. 24/2006 Z.z. bez toho, aby bolo vydané rozhodnutie,
či už v zisťovacom alebo posudzovacom konaní, platí, že musia byť všetky ostatné podmienky splnené,
aby bol dôvod na prerušenie konania podľa § 28a za účelom posúdenia veci podľa zákona č. 24/2006
Z. z.. Vyplýva to práve z § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého sa konanie riadi zásadou
hospodárnostiazásadourýchlosti.Jenepochybné,žeakexistujúvecnédôvodynavydanienegatívneho

rozhodnutia o návrhu na určenie dobývacieho priestoru, ktoré nemôžu byť ovplyvnené výsledkom
zisťovacieho alebo posudzovacieho konania vedeného podľa zákona č. 24/2006 Z.z., výsledok takýchto
konaní nemá žiadny právny význam pre rozhodnutie o návrhu. V takom prípade nie je dôvod na
prerušenie konania a práve naopak, pri uplatnení zásady hospodárnosti a rýchlosti konania je potrebné
vecné rozhodnutie, ktorým konanie skončilo. Na druhej strane, ak takéto vecné dôvody na zamietnutie

návrhu neexistujú, je rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru možné vydať až po skončení takéhoto
konania a podľa jeho výsledkov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný prerušil konanie, pričom svoje rozhodnutie nezaložil na
spoľahlivo zistenom stave, nesprávne právne posúdil chýbajúcu dohodu stavebných úradov ako

nedostatok návrhu. Okrem toho v rozpore so zásadou rýchlosti správneho konania a s článkom 48
Ústavy Slovenskej republiky prerušil konanie na dobu 3 rokov. Žalovaný bol v konaní nečinný, pretože
jeho postup - prerušenie konania - nebol postupom, ktorý by bol v súlade so zákonom. Bude úlohou
žalovaného znovu posúdiť návrh a podklady rozhodnutia a vo veci rozhodnúť. Chýbajúca dohoda sostavebnýmiúradmibránivydaniukladnéhorozhodnutia.Postuppodľa§28abanskéhozákonavplatnom
znení je možný len v prípade, že nie je tu žiadny dôvod na zastavenie konania a ani na zamietnutie
návrhu.

Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ v správnom konaní Eastern Medditerranean Resources -
Slovakia, s. r.o., Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35943513 podaním doručeným súdu
25.mája2015podalnávrhnaprijatiedokonania.Účastníkovsprávnehokonanianiejemožnépovažovať
za účastníkov súdneho konania v zmysle § 250 ods. 1, veta druhá O. s. p., pretože podľa § 250t ods. 8

O. s. p. sa na konanie podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy,
piatej časti O. s. p. len primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 250t ods.
1 a 2 však nesporne vyplýva, a to aj vzhľadom na charakter a účel konania podľa štvrtej hlavy, piatej
časti O. s. p., že účastníkmi tohto konania sú na strane žalobcu fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný (§ 250t ods. 1 O.s.p.) - za predpokladu, že žaloba je

prípustná, resp. prokurátor, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátora (§
250t ods. 2 O. s. p.) a na strane žalovaného je účastníkom konania správny orgán, resp. orgán verejnej
správy, ktorého nečinnosť žalobca namieta, t. j. nečinný správny orgán.

Toto rozhodnutie prijal krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o

súdoch).

Poučenie:

Po u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3,písm. a)
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250t ods. 7 O.s.p.).