Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010198
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812010198.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. marca 2015 v Žiline
o odvolaní obžalovaného S.. Y. S. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/71/2012 zo
dňa 5.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/71/2012 z 5.9.2014

z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného S.. Y. S. vinným zo zločinu

neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák., účinného do 30.9.2012, na tom skutkovom
základe, že:

v snahe vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu, podal za spoločnosť EM BOX, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, 029 01, IČO: 3665076, dňa 14.12.2007 na Daňovom úrade
v Námestove daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok, v ktorom si uplatnil nadmerný

odpočet dane vo výške 9 468 772,- Sk (314 305,70 Eur) na podklade fiktívnych účtovných dokladov, a
to faktúry č. FO-07/0018 od spoločnosti LM TRADE, s.r.o., Košice na sumu 59 500 000,- Sk a faktúry č.
2007/682 od spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o., Bratislava na sumu 5 532 978,- Sk, ktorá bola následne
nahradená faktúrou č. 30092007 od spoločnosti TECHNOHALL, s.r.o., Trstená na rovnakú sumu, hoci
zdaniteľné plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa neuskutočnili, čím sa snažil od Slovenskej
republiky - Daňového úradu Námestovo protiprávne vylákať vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške

314 305,70 Eur (9 468 772,- Sk).
Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., účinného do 30.9.2012, § 38 ods. 2 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na
výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú Slovenskú republiku, v zastúpení Daňovým úradom Žilina, odkázal na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že daňové konanie a trestné konanie majú svoje
špecifiká, pričom tieto jednotlivé konania sú samostatné, navzájom sa síce dopĺňajú, avšak sú na
sebe nezávislé. To znamená, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné náležite zistiť skutkový
stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, nielen z dôkazov získaných z daňového konania, ale aj

z iných dôkazov, ktoré sú povinné zabezpečiť bez ohľadu na to, ktorej strane prospievajú. Napadnutý
rozsudok je výsledkom jednostranného posúdenia jednostranne zabezpečených dôkazov. K faktúreč. 30092007 uviedol, že celý skutok je založený na výpovedi svedka M. N., ktorého výpoveď je
ale súdom hodnotená v rozpore s princípom prezumpcie neviny a hlavne zásadou „kto žaluje, nech
dokáže“. V osobe svedka M. N. ide o osobu s kriminálnou minulosťou a o pravdivosti jeho tvrdení

svedčia rôzne obsahy výpovedí v rámci daňového a trestného konania. Podstatným ale je, že jeho
výpoveď na hlavnom pojednávaní zo 14.3.2013 neusvedčuje obžalovaného a nepotvrdzuje obžalobu.
Svedok nepotvrdil, že práce na konkrétnej stavbe (silážno-senážne žľaby) neboli vykonané. Svedok
doslova uviedol: „Podľa mňa fakturované práce na silážno-senážnych žľaboch sa nerealizovali, resp.
sa zrealizovali, ale určite firmou EM Box alebo Technohall. Určite sa takéto práce uvedenými firmami

nevykonali. Prehľad o vykonávaných prácach firmy Technohall som stratil...“ Z výpovede tohto svedka
zjavne vyplýva, že o činnosti firmy Technohall nevedel nič a hlavne nevedel nič o prácach na konkrétnej
stavbe (silážno-senážne žľaby). Tvrdenie prokurátora v obžalobe o fiktívnej faktúre nebolo preukázané
žiadnymi dôkazmi, pretože prokurátor nepredložil žiaden dôkaz o tom, že stavebné práce vykonané
boli, resp. nepredložil dôkaz, kto stavebné práce na označenej stavbe v skutočnosti vykonal. V priebehu
trestného konania nikto nepreukázal, že stavba nebola realizovaná a nikto nepreukázal, kto konkrétne

stavbu vykonal. Dôkazné bremeno je za tejto situácie na prokurátorovi. Samotná svedkyňa Ing.
I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že práce mali byť vykonávané aj načierno, ale to sa nedá preveriť.
Pre daňové konanie tento záver svedčí proti daňovému subjektu, pretože na ňom je dôkazné bremeno.
V trestnom konaní tento záver znamená zistiť ďalšími dôkazmi, či došlo k vydaniu fiktívnej faktúry
bez reálneho vykonania prác a dodania materiálu. V rámci zisťovania skutkového stavu, o ktorom by

nemali byť dôvodné pochybnosti, nikto nezisťoval podstatné okolnosti týkajúce sa samotnej stavebnej
akcie. Nikto nezisťoval, kto bol investorom stavebnej akcie, nikto nezisťoval, kto bol dodávateľom
stavebných prác (súd odmietol výsluch podstatného svedka P. K.) a nemožno vylúčiť, že spoločnosti
EM BOX, s.r.o. a TECHNOHALL, s.r.o. boli subdodávateľmi a tieto spoločnosti mohli vykonať práce
prostredníctvom ďalších subdodávateľov. Systém subdodávateľov je v stavebnom priemysle úplne

bežný. Nikto na mieste samom neskúmal, či boli práce vykonané a kto ich vykonal, nikto neskúmal
podklady pre vystavenie faktúry, k hodnote vykonaných prác sa nevyjadril investor, dodávateľ a prípadne
znalec, nikto nepreveril tok platieb v poradí investor - dodávateľ - subdodávateľ. Poukázal ďalej na
to, že ak má byť spoločnosť PAD ARMO SK, s.r.o. dodávateľov (subdodávateľom) prác, vykonanie
ktorých objednala u firmy EM BOX, s.r.o., tak potom výpoveď obhajobou navrhovaného svedka K. je

jedným z najvýznamnejších dôkazov. Odôvodnenie postupu okresného súdu pri odmietnutí výsluchu
obhajobou navrhnutého svedka K. v zmysle práva na spravodlivý proces neobstojí. Svedok K. môže
vypovedať o rozhodných okolnostiach, ktoré doteraz vôbec neboli predmetom dokazovania, a to vo
vzťahu investor - dodávateľ - subdodávateľ, o kvalite a kvantite vykonaných prác, resp. dodaných
materiálov na stavbu a podobne. Stavba označovaná ako silážno-senážne žľaby reálne existovala

a niekto musel byť investorom, dodávateľom, niekto musel reálne práce vykonať a niekto musel za
ne niekomu zaplatiť. Všetky tieto skutočnosti mal preukázať prokurátor a keďže tak doteraz neurobil,
nezostalo nič iné, len navrhnúť vypočuť tohto svedka.
K faktúre č. FO-07/0018 uviedol, že až v rámci trestného konania sa z výpovede svedkyne Ing. I.
dozvedel, že spoločnosť LM-TRADE, s.r.o. do faktúry č. FO-07/0018, ktorá bola vystavená za konkrétny

obchodný prípad, nesprávne zahrnula aj daň z pridanej hodnoty, pričom takáto daň sa na realizovaný
obchodný prípad nevzťahovala. Za tejto situácie z nevedomosti uplatnil vrátenie DPH, ktorú zaplatil
na podklade nesprávnej faktúry. Nemá dôvod spochybňovať odbornosť svedkyne Ing. I., pričom z jej
výpovede ale vyplynulo, že spoločnosť EM BOX, s.r.o. bola spoločnosťou LM-TRADE, s.r.o. uvedená
do omylu, pretože si uplatnila DPH, ktorú si podľa zákona uplatňovať nemala. Vzhľadom k obsahu

faktúry FO-07/0018 mu po vyplatení fakturovaných súm nezostalo nič iné, len uplatňovať vrátenie
DPH na príslušnom daňovom úrade. V žiadnom prípade si neuplatňoval úmyselne vrátenie DPH, na
ktorú by spoločnosť, v ktorej bol konateľom, nemala zákonný nárok. V prípade, ak by vedel, že na
obchodný prípad so spoločnosťou LM-TRADE, s.r.o. sa nevzťahuje daň z pridanej hodnoty, tak by ju tejto
spoločnosti nezaplatil a logicky by si potom neuplatňoval vrátenie dane z pridanej hodnoty od štátu. V

konečnom dôsledku takto spoločnosť EM BOX, s.r.o. zostala poškodenou, pretože zaplatila spoločnosti
LM-TRADE, s.r.o. daň z pridanej hodnoty, na ktorú táto nárok nemala. Za daného skutkového stavu jeho
postup nemá žiadne znaky konania s trestnoprávnou zodpovednosťou.

Osobitne namietol procesný postup okresného súdu dňa 26.6.2014 s tým, že zápisnica o hlavnom

pojednávaní a ani uznesenie z č.l. 1453 z toho dňa nezodpovedajú skutočnosti. Po príchode
do pojednávacej miestnosti predsedníčka senátu oznámila, že sa nedostaví prísediaci, pretože je
„cezpoľný“, pričom bolo zrejmé, že sa nedostaví svedok N. a hlavné pojednávanie sa neuskutoční.
V dvojčlennom zložení senátu sa potom v čase od 10.00 hod. do 10.50 hod. spisovala zápisnica ohlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní je uvedené aj meno muža ako
prísediaceho a rovnako je uvedené toto meno aj v uznesení z 26.6.2014, sa dozvedel až po doručení
zápisnice o hlavnom pojednávaní a uznesenia. Pri rešpektovaní zásady „súd pozná právo“ nemal dôvod

namietať procesný postup súdu v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto ho namieta v odvolacom
konaní.

Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol po odstránení pochybností o skutkovom stave, ako vyplývajú z dôvodov odvolania.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril za poškodeného zástupca Daňového úradu Žilina, pričom z
obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu s tým, že správca
dane má za to, že kontrolovaný daňový subjekt mal dostatočný priestor na dokazovanie počas daňových
kontrol, resp. odvolacích konaní. Bola na štatutárnom zástupcovi daňového subjektu EM BOX, s.r.o.,
aby počas daňových kontrol a odvolacích konaní vyvrátil nezrovnalosti zistené správcom dane a závery

prijaté správcom dane a svoje tvrdenia podložil reálnymi dôkazmi. Skutočnosti uvedené v protokoloch z
daňových kontrol preukazujú, že daňovému subjektu bolo umožnené predložiť dôkazy, resp. navrhnúť
vykonať dôkazy, ktoré nemôže sám vykonať.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu ani k vyjadreniu Daňového úradu Žilina nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiavala písomných
dôvodov podaného odvolania a zotrvala na návrhu napadnutý rozsudok zrušiť postupom podľa § 321
ods. 1 písm. c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Ako krajnú alternatívu pre prípad uznania viny navrhla aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní druhu a výmery trestu s poukazom na značný časový
odstup, ako aj skutočnosť, že konaním obžalovaného nevznikla štátu žiadna škoda a škoda nevznikla
ani investorom a ani nikomu inému.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal
pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné
a rozhodnutie okresného súdu je minimálne predčasné, pretože vznikli pochybnosti o správnosti

skutkových zistení, pričom je potrebné doplniť na odstránenie týchto pochybností ďalšie dôkazy.

Krajský súd úvodom musí zhrnúť, že obžalovanému sa v podstate kladie za vinu, že si uplatnil daň z
pridanej hodnoty za III. štvrťrok roku 2007 a nadmerný odpočet tejto dane na podklade dvoch fiktívnych
účtovných dokladov, a to faktúry č. FO-07/0018 od spoločnosti LM TRADE, s.r.o. na sumu 59 500 000,-

Sk a faktúry č. 2007/682 od spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o. na sumu 5 532 978,- Sk, ktorá bola
následne nahradená faktúrou č. 30092007 od spoločnosti TECHNOHALL, s.r.o. V obidvoch prípadoch
skutková veta obsahuje konštatovanie, že ide o fiktívne faktúry, a teda zdaniteľné plnenia deklarované
v týchto faktúrach sa neuskutočnili.

Pokiaľ ide o doposiaľ vykonané dokazovanie, z výpovede obžalovaného vyplýva, že kupoval pozemky
v obci Veľká Lomnica a spoločnosti LM TRADE Košice uhradil províziu za sprostredkovanie kúpnej
ceny za predmetné pozemky. Poukázal pritom na to, že prevod vlastníctva k týmto pozemkom reálne
prebehol, pričom v čase, kedy sa uskutočňoval uvedený obchod, kontaktovala ho pani F. konateľka
spoločnosti LM TRADE, ktorá mala o ňom informácie od pána N. a kontaktovala ho s tým, že dokáže

znížiť cenu pozemkov, čo sa aj stalo. Obžalovaný však nevedel uviesť, ako a cez aké osoby bola provízia
vyplatená. Pokiaľ ide o druhú faktúru od spoločnosti ZIPP a TECHNOHALL, zotrval na tom, že práce boli
vykonané, avšak faktúra od firmy ZIPP ostala v účtovníctve omylom, bola stornovaná. Poukázal na to, že
sa zaujímal o stav diela u firmy PAD Armo u pána K.. Kompletné práce vykonávala firma TECHNOHALL
a on im za to platil. Faktúra od firmy ZIPP bola v účtovníctve omylom a bola to len informatívna faktúra.

Svedok F.. Z. Z., ako aj svedkyňa N. Z. v podstate potvrdili, že uzavreli s obžalovaným kúpnu zmluvu
ohľadne predaja pozemkov v katastrálnom území I. X.. Svedok poukázal na to, že pokiaľ ide o kúpnu
cenu, túto navrhol obžalovaný, on ním navrhnutú kúpnu cenu prijal a dal ju aj do návrhu zmluvy o budúcejzmluve, ktorú pripravil a zaslal obžalovanému na pripomienkovanie. Nevie nič o tom, že by niekto iný
vstupoval do rokovaní ohľadne predaja a kúpy predmetných pozemkov. Spoločnosť LM TRADE mu nič
nehovorí, avšak v tomto období ho kontaktovalo veľa firiem ohľadne predaja predmetných pozemkov,

určite však nekomunikoval s firmou LM TRADE ohľadne dojednania zmluvných podmienok. Osoby X.
F., M. V. mu nič nehovoria, takéto osoby nepozná.

Svedok V. G. vo vzťahu k firme LM TRADE uviedol, že mu niečo hovorí, vie, že do rokovaní o pozemky
vstupovalo viacero ľudí a prvýkrát sa názov LM TRADE spomínal, keď bolo treba vyplácať províziu

vo výške viac ako 50 000 000,- Sk. Pokiaľ ide o firmu TECHNOHALL, uviedol, že táto firma robila
viac vecí pre EM BOX, pričom mal vedomosť aj o tom, že obžalovaný potreboval vykonať práce
silážno-senážne žľaby, a preto si objednal spoločnosť TECHNOHALL, pričom medzi obžalovaným a
spoločnosťou TECHNOHALL a pánom N. boli zo začiatku vzťahy normálne, ale neskôr pán N. prestal
vyplácať zamestnancov, začal sa správať čudne.

Svedkyňa F.. I. za daňový úrad predniesla zistenia, ktoré boli v rámci daňovej kontroly zistené s tým,
že pokiaľ sa jedná o faktúru firmy ZIPP, v rámci daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie na miestne
príslušný Daňový úrad v Bratislave, ktorý vykonával preverovanie spoločnosti ZIPP, a bolo zistené,
že predmetná faktúra sa v daňovom účtovníctve tohto subjektu nenachádza. Oprávnená osoba za
spoločnosť ZIPP potvrdila, že predmetná faktúra nebola vyhotovená touto spoločnosťou. Od firmy EM

BOX boli vyžiadané účtovné knihy, ktoré boli viackrát predložené s viacerými dátumami vyhotovenia,
pričom v niektorých bola táto faktúra zaúčtovaná a v niektorých nebola zaúčtovaná, ale bola zaúčtovaná
faktúra od firmy TECHNOHALL, s.r.o. V podstate bolo zistené, že boli dve rôzne faktúry na tie isté
dodávateľské práce od dvoch firiem, a preto tu bola veľká pochybnosť, či tieto práce boli vykonané. Prvá
faktúra bola fiktívna od spoločnosti ZIPP, čo bolo potvrdené dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorý

potvrdil, že takúto faktúru nevyhotovil a dodávky nerealizoval. Pri faktúre od firmy TECHNOHALL, s.r.o.
boli tiež dôvodné pochybnosti, nakoľko konateľom bola osoba, ktorá bola podozrivá už z iných daňových
kontrol týkajúcich sa tohto subjektu, že v jeho prípade sa jedná o fiktívne fakturácie a nereálne dodávky.
Preto bol obžalovaný vyzvaný, aby preukázal, že reálne boli vykonané dodávky vyúčtované vo faktúre
TECHNOHALLU, akými osobami boli vykonané, ako prebiehali, aby preukázal svoje tvrdenia, že boli

zrealizované osobou, ktorá je uvedená na faktúre od firmy TECHNOHALL, pričom obžalovaný k tomuto
nepredložil dôkazy. Pokiaľ ide o faktúru vystavenú spoločnosťou LM TRADE, konateľka spoločnosti LM
TRADE potvrdila, že bol sprostredkovaný predaj pozemkov, pričom bolo zisťované, že v čase predaja
a uzavretia kúpnej zmluvy sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, teda oslobodenú dodávku podľa §
38 zákona o DPH, pri ktorých nie je nárok na odpočet dane, takže správca dane prijal záver, že

nebola splnená hmotnoprávna podmienka na odpočet dane, a preto ďalej neskúmali, či došlo k dodaniu
fakturovaných služieb firmou LM TRADE, nakoľko konateľka spoločnosti to potvrdila. Na daňovom úrade
v rámci kontroly nebol prijatý záver, že sprostredkovanie predaja pozemkov fakturované firmou LM
TRADE nebolo zrealizované.

Svedkyňa X. F. ako konateľka spoločnosti LM TRADE uviedla, že K. za ňou chodil s rôznymi papiermi,
ktoré podpisovala a dostávala za to finančnú odmenu. Podpisovala doklady ako konateľka spoločnosti
LM TRADE, faktúry nečítala, podpísala ich len tak, ako už uviedla, za finančnú odmenu. Nie je jej nič
známe ohľadne faktúry FO 070018. Vo firme LM TRADE figurovala ako konateľ, avšak pečiatku tejto
spoločnosti niekedy nemala, vypovedala vždy len to, čo jej povedal pán K..

Svedok S. N. ako konateľ spoločnosti TECHNOHALL, s.r.o., Trstená uviedol, že o faktúre č. 2007/682
sa dozvedel až na daňovom úrade, pričom túto faktúru nevystavil a ani nepodpísal. Fakturované práce
podľa neho na silážno-senážnych žľaboch sa nerealizovali, resp. sa zrealizovali, ale určite nie firmou EM
BOX alebo TECHNOHALL. Nemá prehľad, ani nikdy nemal prehľad o podnikaní spoločnosti EM BOX.

Krajský súd v predmetnej veci už rozhodol uznesením zo dňa 6. novembra 2013, pričom predchádzajúce
rozhodnutie Okresného súdu Námestovo zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie. Okresný súd po vrátení veci opätovne vypočul svedkyňu X. F., ktorá v zásade zotrvala
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a svedka F. N., ktorý uviedol, že sa stretol s X. F., kde pri

stretnutí sa jej zmienil, že má spoločnosť - realitku v Bratislave a že sprostredkúva predaj pozemkov.
Predpokladá, že F. sa stretla s S., mala informácie o predmetných pozemkoch a pravdepodobne potom
požadovala od obžalovaného S. zaplatenej nejakej provízie.Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že okresný súd neodstránil rozpory, ktoré vo výpovediach svedkov
vznikli. Pokiaľ ide o prvý realizovaný obchod a faktúru od firmy LM TRADE, tu na jednej strane svedkyňa
F. potvrdzuje dodanie sprostredkovateľskej provízie, avšak popiera zrealizovanie takéhoto obchodu. Na

druhej strane svedok N. vo svojej výpovedi uviedol, že sa na neho kontaktovala práve uvedená svedkyňa
ohľadne predaja predmetných pozemkov. Tu nastal rozpor vo výpovediach, pričom nie je možné bez
ďalšieho vybrať si za hodnovernú jednu alebo druhú výpoveď. Okresný súd bude povinný odstrániť
rozpor medzi týmito dvomi výpoveďami, prípadne aj s použitím vzájomnej konfrontácie týchto dvoch
svedkov, pretože nimi uvádzané skutočnosti sú podstatné a významné hlavne vzhľadom na posúdenie

v otázke fiktívnosti faktúry č. FO 07/0018.

Pokiaľ ide o úplné zistenie skutočnosti ohľadne uvedenej faktúry bude nutné ďalej odstrániť tiež rozpory
a nájsť odpovede na otázky, ktoré vyplývajú z výpovede samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že
nevedel ako a cez aké osoby bola provízia vyplatená. Malo ísť pritom o sumu 59.500.000,- Sk, čo
nie je zanedbateľná suma, preto dotazom u obžalovaného bude opätovne táto skutočnosť zisťovaná.

Rovnako tiež bude nutné výsluchom svedka G. zistiť, keďže vypovedal, že prvýkrát sa názov LM TRADE
spomínal, keď bolo treba vyplácať províziu vo výške 50.000.000,- Sk. Bude potrebné, aby sa tento
svedokjednoznačnevyjadril,čivedelzačotomalabyťprovíziaačiskutočnetátosumabolaajvyplatená,
kým a akým spôsobom.

Pokiaľ ide o vykonanie silážno-senážnych prác, tu sa krajský súd stotožnil s návrhom obhajoby, že je
nutné vypočuť svedka K. a tiež doplniť dokazovanie vo vzťahu k vedomosti obžalovaného o tom, kto
práce na silážno-senážnych žľaboch vykonával, ako boli tieto práce zabezpečené a kým. Bez doplnenia
dokazovania je rozhodnutie okresného súdu predčasné a jeho skutkové zistenia nie sú úplné.

Okresný súd bude preto povinný v naznačenom smere doplniť dokazovanie, odstrániť rozpory, ktoré
vznikli z predchádzajúcich výpovedí a až následne bude môcť dospieť k záveru o vine či nevine
obžalovaného. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné pripomenúť, že daňové konanie
a trestné konanie sú dve rôzne konania, ktoré sú postavené na rôznych princípoch a nemožno ich
porovnávať, či nejakým spôsobom stotožňovať.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby vznesenú v podanom odvolaní týkajúcu sa zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 26.6.2014, z tejto vyplýva, že v zápisnici je uvedená prítomnosť oboch členov
senátu Ing. Branislava Zumríka aj Mgr. Eleny Ferancovej. Skutočnosti uvádzané obhajobou nie je možné
overiť, pričom vzhľadom na priebeh hlavného pojednávania dňa 26.6.2014 možno konštatovať, že na
tomto pojednávaní nebolo vykonávané žiadne dokazovanie, a teda v prípade, že by došlo k takému

pochybeniu ako uvádza obhajoba o neprítomnosti jedného člena senátu, nemohlo to mať vplyv na
správnosť rozhodnutia.

Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností, po zistení, že rozhodnutie okresného súdu
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.