Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314204473
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314204473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sidónie
Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 , proti odporcovi: V. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, o zaplatenie 6. 824, 09 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Levice č. k. 9C/166/2014-81 zo dňa 28. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r -d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.924,21 eura s
príslušenstvom v 50,- eurových splátkach mesačne p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5. 924,21
eura s 8, 75 % úrokom z omeškania zo sumy 74,99 eura za obdobie od 21.03.2011 do 25.02.2013 vo

výške 153, eur a úrok z omeškania vo výške 8, 75 % ročne zo sumy 5.924,21 eura od 26.02.2013 do
zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 25.dňa toho ktorého
mesiaca, a nahradiť trovy konania titulom súdneho poplatku sumu 298, 28 eura a trovy právneho
zastúpenia 979,21 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti. Vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,3,4, § 54 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, §

2, § 4 ods. 1,2, 4,5 zákona č. 258/2001 Z.z., §5b zákona č. 102/2004 Z.z., ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho dospel k záveru, že v časti je nárok navrhovateľa dôvodný. Za preukázané
považoval, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa
11.10.2007 zmluvu o splátkovom úvere číslo 0222985175, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
spotrebný bezúčelový úver vo výške 4. 979, 08 eura ( 150. 000 Sk ), ktorý sa odporca zaviazal splatiť
v 119 mesačných splátkach po 74, 98 eura ( 2. 250 Sk ) mesačne, pri úrokovej sadzbe , určenej v
zmluve premenlivo vo výške 12. 35 % v deň uzavretia zmluvy, splatnosť prvej splátky dňa 20.11.2007 a

posledná dňa 20.09.2017a pri ročnej percentuálnej miere nákladov 14,63 %. Okrem toho bol dojednaný
spracovateľský poplatok vo výške 99, 58 eura. Rovnako mal za preukázané ,že odporca zaplatil spolu
1. 675, 93 eura , pričom odporca listom zo dňa 06.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
21.02.2013. Súd prvého stupňa ako predbežnú otázku skúmal, či navrhovateľ svoje právo uplatnil
včas, či pohľadávka nie je premlčaná, keďže odporca vzniesol námietku premlčania. Súd predmetnú
úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Z uvedeného dôvodu predĺženie premlčacej doby na

štyri roky ako inštitút obchodno-záväzkového vzťahu ( § 401 Obchodného zákonníka ), považoval pre
tento právny vzťah za neprípustné. Dojednanie zmluvných podmienok, a tak aj o predĺžení premlčacej
doby na štyri roky v predmetnej úverovej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka súd posúdil v rozpores § 53 a 54 Občianskeho zákonníka a za neplatné. Súd preto na predĺženie premlčacej doby na
štyri roky neprihliadol a posúdil vec v zmysle všeobecnej premlčacej doby, ktorá je trojročná a ktorá
začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na základe úverovej zmluvy,

ktorú účastníci uzavreli 11.10.2007, sa odporca zaviazal splatiť poskytnutý úver v 119 mesačných
splátkach. Keďže dňom 21.02.2013 sa stal úver splatným a návrh bol podaný na súd dňa 24.02.2014,
súd nárok do 21.02.2011 posúdil ako premlčaný, t. j. 12 splátok po 74,99 eur spolu 899,88 eura. V
tejto časti súd žalobu pre premlčanie nároku zamietol s tým, že predmetom konania tak ostal nárok
žalobcu za nepremlčanú dobu, v časti o 5.924,21 eura. V ďalšom súd preto skúmal, či zmluva o

splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Zmluva o splátkovom úvere v čl. I upravuje všetky informácie o tom, aká je výška
úroku, spôsob splácania úveru, začiatok a koniec záväzkového vzťahu. Súd majúc za preukázané,
že úverová zmluva neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky, dospel k záveru, že odporca porušil
svoju povinnosť riadne v dohodnutých termínoch splácať úver, preto je povinný zaplatiť zostatok
neuhradeného úveru. S poukazom na uvedené súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.

924,21euras8,75%úrokomzomeškaniazosumy74,99eurazaobdobieod21.03.2011do25.02.2013
vo výške 153, eur a úrok z omeškania vo výške 8, 75 % ročne zo sumy 5.924,21 eura od 26.02.2013
do zaplatenia , pričom povolil odporcovi vzhľadom na výšku dlhu a jeho pomery splácať pohľadávku v
splátkach s tým, že ak neuhradí čo len jednu splátku, stane sa celý zostatok dlhu splatný naraz. Podľa
názoru súdu povolenie splátok a ani pomerne dlhšia lehota na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí

navrhovateľovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Odporca je poberateľom invalidného
dôchodku vo výške 355,70 eura, z ktorého nie je schopný uhrádzať svoje potreby a súčasne platiť vyššie
splátky úveru. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi, ktorý
mal v konaní čiastočný úspech, priznal náhradu trov v pomernej časti , t.j. 72, 93 % , pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku 298, 28 eur a trov právneho zastúpenia 979, 21 eur. Súd priznal

odmenu za nasledovné úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava, žaloba a účasť na pojednávaní
dňa 28.01.2015, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 14.01.2015 , jeden úkon po 237, 34 eur s tým,
že za účasť na nemeritórnom pojednávaní patrí odmena vo výške 1 v sume 59,34 eura . Ku každému
úkonu priznal režijný paušál, ktorý v roku 2014 bol v sume 8, 04 eur a v roku 2015 v sume 8, 39 eura.
Okrem toho priznal cestovné výdavky Bratislava - Levice a späť dňa 14.01.2015 a 28.01.2015 spolu

138, 88 eura ( 270 km x 0,183 eur + 5,3 l/270 km x 1, 4 eur x 2 ) a náhradu za stratu času 167, 76
eur ( 12 x 13,90 eur x 2 ) . Keďže právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH, priznal 20 % DPH.
Spolu trovy konania predstavuj sumu 1.342,68 eura, z ktorej patrí navrhovateľovi náhrada v pomere
úspechu 72, 93 % t. j. v sume 979, 21 eura. Súd upravil náhradu v časti cestovných výdavkov, nakoľko
vzdialenosť Bratislava - Levice je 135 km, a späť je 270 km a nie 300 km, z ktorej vzdialenosti vychádzal

právny zástupca navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.924,21 eura s
príslušenstvom v 50,- eurových splátkach mesačne podal písomne v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom

rozsahu vyhovieť , resp. v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu,ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho
názoru, že bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčacej dobe, keďže
zmluva o úvere uzavretá dňa 11.10.2007 je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, a to aj napriek
tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa

11.10.2007 , pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu § 55 OZ. Zmluva o úvere bola
upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku čoho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená
v ust. § 879f ods. 3 OZ. Preto nie je možné posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy podľa ust. § 52
až § 54 OZ , ale je potrebné právne vzťahy z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení Obchodného

zákonníka.SvojezáveryoprelajorozhodnutiaNajvyššiehosúduSRaodvolacíchsúdovSR. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z
omeškania z každej splátky odo doňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Ďalej
nesúhlasil s výškou splátok 50 eur mesačne, pretože pri takto nastavenej výške mesačných splátok
s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý (už len priznaná

istina vo výške 5.924,21 eura by bola uhradená v časovom rozmedzí cca 10 rokov). Navrhovateľ sa
nebránil plneniu dlžnej sumy zo strany odporcu v splátkach, avšak vo výške, ktorá bude primeraná
výške celkovej dlžnej sumy. V danom prípade je navrhovateľ ochotný súhlasiť so splátkami v minimálnej
výške 100,- eur mesačne.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§
213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP,
s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti a

v časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.924,21 eura s príslušenstvom v 50,- eurových splátkach je vecne
správne a odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP rozsudok v
napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške
6.824,09 eura spolu s úrokom z omeškania zo splátok vo výške 348,39 za obdobie od 21.03.2010

do 25.02.2013 a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 6.824,09 eura od 26.02.2013
do zaplatenia. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom
navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa 11.10.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0222985175,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 4. 979, 08 eura ( 150.
000 Sk ), ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach po 74, 98 eura ( 2. 250 Sk )

mesačne, pri úrokovej sadzbe , určenej v zmluve premenlivo vo výške 12. 35 % v deň uzavretia zmluvy,
splatnosť prvej splátky dňa 20.11.2007 a posledná dňa 20.09.2017a pri ročnej percentuálnej miere
nákladov 14,63 %. Okrem toho bol dojednaný spracovateľský poplatok vo výške 99, 58 eura. Rovnako
mal za preukázané ,že odporca zaplatil spolu 1. 675, 93 eura, pričom odporca listom zo dňa 06.02.2013
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.02.2013. Ako je už vyššie uvedené súd prvého stupňa

návrhunavrhovateľačiastočne vyhovela odporcu zaviazalzaplatiťnavrhovateľovisumu5.924,21eura
s 8, 75 % úrokom z omeškania zo sumy 74,99 eura za obdobie od 21.03.2011 do 25.02.2013 vo výške
153, eur a úrok z omeškania vo výške 8, 75 % ročne zo sumy 5.924,21 eura od 26.02.2013 do zaplatenia
v splátkach po 50 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca,
a nahradiť trovy konania titulom súdneho poplatku sumu 298, 28 eura a trovy právneho zastúpenia

979,21 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti. Vo zvyšku návrh z
dôvodu premlčania nároku zamietol. Do tejto vyhovujúcej časti súdneho rozhodnutia účastníci konania
odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania bola iba zamietajúca časť a časť týkajúca
sa zaplatenia sumy 5.924,21 eura s príslušenstvom v 50,- eurových splátkach.

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom
v ním podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nebolo možné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčacej dobe, pretože v danom prípade má odporca

postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že medzi účastníkmi
ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy , t.j. do 11.10.2007) a tiež príslušné ust.
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy). Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení

v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi tohto konania o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 OZ a od účinnosti tohto zákona t.j. 1. januára 2008 podľa
§ 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváradodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie § 879j zák. č.568/2007 Z.z. výslovne uvádza, že
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba
posudzovanú zmluvu o splátkovom úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú , odporcu za spotrebiteľa

a právneho predchodcu navrhovateľa za dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne
postupoval, keď na predĺženie premlčacej doby na štyri roky ako inštitút obchodno-záväzkového vzťahu
neprihliadol a nárok navrhovateľa z hľadiska premlčania posúdil v zmysle všeobecnej premlčacej doby,
ktorá je trojročná a ktorá v tomto prípade začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Podľa predmetnej zmluvy o splátkovom úvere boli dojednané splátky vo výške 74,99 eura ,

splatnosť prvej splátky 20.11.2007 a konečná splatnosť úveru dňa 20.09.2017 . Zo špecifikácie žalovanej
sumy zo dňa 17.12.2014 (č.l 48 - 54 spisu) vyplýva, že žalovaná suma 6.824,09 eura predstavuje 91
splátok úveru, ktoré odporca neuhradil, a to za obdobie 20.03.2010 do 20.09.207 s tým, že splátky
pôvodne splatné od 20.02.2013 do 20.09.2017 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy navrhovateľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže odporca za február 2011 nezaplatil splátku , a návrh bol
podanýaž24.02.2014posplatnostisplátkyzamesiacfebruár,prišlokpremlčaniusplátok,ktorémalibyť

zaplatené do 20.02.2011, t.j. 12 splátok po 74,99 eura, spolu 899, 88 eura. Z týchto dôvodov rozsudok
súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zákon v citovanom ustanovení stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v rozsahu 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Či je určená lehota plnenia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom

a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch
strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa
cit. zákonného ustanovenia alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné
vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj
z postavenia účastníkov konania, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v

určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú
by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.924,21 eura

s príslušenstvom v 50,- eurových splátkach mesačne dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku
súdu prvého stupňa aj v tejto napadnutej časti. Odvolací súd dodáva, že či je určená lehota plnenia
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je
vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri
úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa § 160 OSP alebo pri učení, že peňažné plnenie

sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných
a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia účastníkov konania, pričom treba posúdiť, či
prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku
omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy,
nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V prejednávanej veci súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom umožnil odporcovi priznanú sumu 5.924,21 eura s príslušenstvom zaplatiť v
splátkach po 50 eur mesačne. Odvolací súd súdom prvého stupňa povolenú výšku splátky v prípade
istiny vo výške 50 s ohľadom na sociálnu a majetkovú situáciu odporcu považoval za primeranú. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok a ani pomerne dlhšia lehota na uhradenie prisúdenej
čiastky nespôsobí navrhovateľovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. V danom prípade

bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že odporca je poberateľom invalidného dôchodku 355, 70 eura, z
ktorého nie je schopný uhrádzať svoje potreby a súčasne platiť vyššie splátky úveru, ani vo výške 100
eur, ako požadoval navrhovateľ v odvolaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a

v napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.924,21 eura s príslušenstvom v 50,- eurových
splátkach mesačne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním
vznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.