Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204678.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému L. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha 268,
Rimavská Sobota, pod spis. zn.: EX 7055/2015, pre vymoženie istiny 564,22 Eur s príslušenstvom a
trov exekučného konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.:

5Er/433/2015-35 zo dňa 02.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 23.03.2015, doručenom
súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre uspokojenie
peňažnej pohľadávky vo výške 564,22 Eur s príslušenstvom a trov konania, vyplývajúcej z
rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0713/0147 zo dňa 08.11.2013, ktorý sa stal
právoplatným dňa 09.01.2014 a vykonateľným dňa 13.01.2014. Dňa 30.04.2015 doručil súdny exekútor
tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu pripojeného návrhu,
exekučného titulu, ako aj trov exekučného konania.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1 a 2, § 45

ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok") v platnom znení, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
"ZRK"), § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej Zmluvy (ďalej len "OZ").

Konštatoval, že medzi účastníkmi bola dňa 31.05.2010 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej

bol povinnému poskytnutý úver vo výške 700,00 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 21,00 Eur. Výška RPMN bola vypočítaná vo výške 38,09 %.

Súd prvého stupňa posúdil Zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba,

nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
predmetnej Zmluvy je evidentné, že táto bola uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísanéúdaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť meniť obsah Obchodných podmienok pre
úver oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzavretej Zmluvy. Povinný teda mal možnosť len
akceptovať alebo neakceptovať Zmluvu ako celok.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Ochrana,
ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu

obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo. Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť
z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však

nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí
zmluvy.

Ďalej konštatoval, že oprávnený sa domáhal práv z uzavretej zmluvy proti povinnému žalobou na
STÁLOM ROZHODCOVSKOM SÚDE zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,

a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na základe
rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako prijateľnú a vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Bod 6
Zmluvy o úvere upravuje riešenie sporov tak, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient

berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou
na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní.“.

V bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené: „Banka a Klient sa dohodli na

rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v

čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Podľa bodu 2 v 1. časti VOP - „Definícia pojmov“ rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd

zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 3157/B.“

Súdprvéhostupňapreskúmalvyššieuvedenúrozhodcovskúdoložku,činiejeneprijateľnoupodmienkou
v spotrebiteľskej zmluve v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka tvorí

súčasť všeobecných obchodných podmienok dodávateľa - právneho predchodcu oprávneného, nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a neumožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou
všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami.
Povinný - spotrebiteľ mal možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým obchodným

podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom. Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis).

Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znakyneprijateľnejpodmienkyvzmysle§53ods.1OZajevsúlades§53ods.5OZabsolútneneplatná.Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Oprávnený v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“)/ a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že
tvorca Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 ods. 3 písm.
q) uvádza nie taxatívny, ale indikatívny zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Za

nekalú podmienku považuje aj podmienku, podľa ktorej sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory
výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia
pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Ďalej oprávnený uviedol, že slovenská
verzia prekladu smernice je zavádzajúca, nakoľko všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút
neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od

spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená
právnymi predpismi. To však podľa názoru oprávneného nie je prípad rozhodcovského konania podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zároveň oprávnený citoval rôzne jazykové preklady
prílohy bodu 1 písm. q) smernice. Právna úprava uvedenej problematiky v Občianskom zákonníku
je obsiahnutá v § 53 ods. 4 písm. r), ktoré za neprijateľnú podmienku považuje najmä ustanovenia,

ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie bolo do Občianskeho zákonníka doplnené
od 01.01.2008, pričom podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami zákona č. 568/2007
Z. z. spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov a teda nie

je možné ich aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2008. Oprávnený vyslovil v odvolaní názor,
že rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od
dodávateľa, zostáva v platnosti. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka
bola obsiahnutá v bode 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok. Povinný mal možnosť v zmysle
čl. 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Ak by

povinný vyjadril tento nesúhlas, rozhodcovská doložka by neplatila, teda by nezakladala právomoc
rozhodcovského súdu a právny predchodca oprávneného by spor mohol riešiť len pred všeobecným
súdom. Povinný však nesúhlas rozhodcovskou doložkou nevyjadril. Oprávnený podotkol, že zmluva o
úvere bola uzavretá medzi ním ako podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe
bankového povolenia Národnej banky Slovenska a pod jej bankovým dohľadom. Poskytnutie peňažných

prostriedkov povinného na základe zmluvy o úvere je bankový produkt oprávneného. Oprávnený bol
v čase uzatvárania zmluvy o úvere podľa § 93 zákona o bankách povinný ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Preto prvostupňový súd svojím rozhodnutím, ktoré odôvodnil uvedeným

spôsobom, vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom
a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t. j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde zákonom ustanoveným spôsobom. Ako ďalej oprávnený poznamenal, exekučný
súd svojim postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Tá
jediným úkonom nevyužila procesné práva, ktoré jej zákon v nachádzacom konaní priznával - nepodala

žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Ani pozícia spotrebiteľa, ako „slabšej
strany“, nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky
vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne ako svojprávna dospelá osoba
spôsobilá na právne úkony. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva.

Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného
rozhodcovského rozsudku. Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý
si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy.Súdny exekútor a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne, ako na správne a zákonné, v

podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 08.11.2013, sp.zn. IA-
C/0713/0147,vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAA
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcom Mgr. L. G.. U. rozhodcovského

súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku
10.2.2 časti Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa
31.05.2010 uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného

poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovaniao udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol
na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.07.2009, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje
problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo
viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia

chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku
zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že
Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol

vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa21.03.2012,sp.zn.6Cdo1/2012,princíp„vigilantibusiura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo
oprávnený namietal aj s poukazom na zavádzajúci preklad slovenskej verzie Smernice č. 19/93/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 10.2.2 II. časti Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 31.05.2010.

Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka a klient sa dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných

podmienok predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením
súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného
formuláravypracovanéhoposkytovateľomúveru,vdanomprípadePoštovejbanky,a.s.akooprávneným
a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo
nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené

vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže
spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z
prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady
93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská

doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13
EHS z 05.04.1993 a v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. q)
bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná
smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto

znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

K námietke oprávneného, že zákonná úprava (§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách) dáva
bankámpovinnosťspotrebiteľoviponúknuťriešeniesporovrozhodcovskýmsúdomodvolacísúduvádza,že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom
vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že
spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe

riešeniasporovmábyťspotrebiteľ,ktorýniejepodnikateľomanepoznáprávnuúpravutakéhotokonania,
ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal
možnosť si vybrať, či spor s oprávneným, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo
v konaní pred všeobecným súdom.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v
ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných
obchodných podmienkach.

Čo sa týka námietky odvolateľa, týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský

rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

K námietke res iudicata odvolací súd uvádza, že prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.