Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/500/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512203098
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512203098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu K. I., K. G. Q. Č.. X Z. C.Š., zastúpeného
JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti žalovanému B.
A., bývajúcemu v G. O. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom na
Šoltésovej č. 5 v Košiciach, o zaplatenie 15.216,50 eur príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 7C/133/2012-140 zo dňa 26.2.2014 a uzneseniu z č.l. 44
zo dňa 5.9.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

M e n í uznesenie z č.l. 44 z 5.9.2012 tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť súdny poplatok za odpor
v sume 400 € do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.216,50 eur, dohodnutý
úrok vo výške 9,8 % ročne, zo sumy 15.216,50 eur od 5.3.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne, zo sumy 15.216,50 eur od 6.3.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil tým, že v priebehu konania zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný dlžník uzavreli
dňa 4.3.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému peňažné prostriedky
vo výške 15.216,50 eur tak, že tieto dňa 5.3.2010 poukázal na účet oznámený žalovaným a žalovaný
sa zaviazal požičané peniaze vrátiť do 5.3.2011. Žalovaný po uplynutí dojednanej doby požičané
prostriedky nevrátil, preto mu túto povinnosť uložil súd tak, že ho zaviazal k tejto náhrade spolu s
úrokom z omeškania, vychádzal pritom z ustanovení § 657 a 658 ods. 1 OZ a 517 ods. 1 v spojení
s ustanoveniami § 3 ods. 1 a 10 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.. Nesplnením svojej povinnosti vrátiť

poskytnutéfinančnéprostriedkyriadneavčassažalovanýdospeldoomeškaniasplnenímpočnúcdňom
6.3.2011. Obdobie od 6.3.2011 do zaplatenia úroková sadzba úroku z omeškania predstavovala 9 %
ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 6.3.2011 vo výške 1
% a úrok z omeškania je 8 % bodov vyšší.

Účastníci pri peňažnej pôžičke dohodli úrok vo výške 9,8 % ročne, preto súd prvého stupňa 658 ods.
1 OZ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi tento úrok od 5.3.2010 do zaplatenia. Nesplnením svojej

povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas sa podľa súdu prvého stupňa žalovaný
dostal do omeškania s plnením dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, teda dňom 6.3.2011, keďže
mal pôžičku vrátiť do 5.3.2011, teda do roka od poskytnutia pôžičky. Súd prvého stupňa zistil, že
žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 4.3.2010 zmluvu o pôžičke v písomnej formeoznačenú ako úpisný list, na ktorej bol podpis žalovaného osvedčený dňa 5.3.2010. Predmetom pôžičky
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 15.216,50 € žalobcom žalovanému, splatných do
roka, teda do 5.3.2011. Za poskytnutie finančných prostriedkov bol dojednaný úrok 9,8 % ročne.

Sumu 15.216,50 € žalobca poukázal žalovanému prevodom z účtu dňa 5.3.2010 a žalovaný z týchto
prostriedkov splatil svoj úver. Uvedené medzi účastníkmi nebolo sporné. Žalobca v priebehu konania
písomným zápočtom pohľadávky z 1.10.2013 jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške
207,544,63 € s pohľadávkou žalobcu v rozsahu, v akom sa kryjú, keď vychádzal z toho, že ako
spoločníkov spoločnosti TC mont s.r.o. mu bola spoločnosťou spôsobená škoda v uvedenej výške, keď

žalovanýnapriekfaktu,žespoločnosť,ktorábolazaložená4.9.2008nazákladespoločenskejzmluvyako
právnická osoba a vznikla zápisom do obchodného registra 7.11.2008 a oprávnenie konať za spoločnosť
mali obaja účastníci ako konatelia súčasne, uzatvoril žalobca zmluvu o bežnom účte pre spoločnosť
ešte 2.10.2008 a stal sa jediným disponentom s týmto účtom a následne na škodu spoločnosti previedol
alebo uskutočnil výber finančných prostriedkov v objeme 207.544,63 € bez zmluvného krytia, čím došlo
k porušeniu jeho povinnosti pri výkone spôsobilosti konateľa, a teda je povinný uhradiť spoločnosti škodu

podľa § 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka s poukazom na § 757 Obchodného zákonníka).
Súd prvého stupňa sa zaoberal aj námietkou započítania a vychádzajúc z ust. § 580 OZ dospel k
záveru, že pohľadávka voči žalobcovi vo výške 207.544,63 €, o ktorej žalovaný tvrdí, že si ju započítal,
neexistuje. Podľa žalobcu malo ísť o nevyplatenie podielu zo zisku spoločnosti TC mont s.r.o.. Z výpisu
spoločnostiTCmonts.r.o.zobchodnéhoregistraSRsúdzistil,žespoločnosťvzniklazápisomdoregistra

17.11.2008 a od vzniku sú jej spoločníkmi a konateľmi obaja účastníci tohto konania. Za spoločnosť
konajú a písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti podpisujú obaja konatelia spoločne
od jej vzniku doposiaľ. Zo zhodných výpovedí účastníkov zistil, že Valné zhromaždenie spoločnosti
TC mont s.r.o. nerozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti, preto nemá žalovaný zatiaľ voči spoločnosti
pohľadávku a nemá voči spoločnosti ani postavenie veriteľa. Okrem toho veriteľom tejto pohľadávky by

bola spoločnosť TC mont s.r.o. a nie žalovaný, ktorý je konateľom a spoločníkom spoločnosti, preto súd
prvého stupňa zamietol návrh na vykonanie dokazovania pripojením a oboznámením vyšetrovacieho
spisu vo veci trestného oznámenia podaného spoločnosťou TC mont s.r.o. zastúpenou žalovaným ako
konateľomnaneznámehopáchateľapretrestnýčinpodvodu,resp.inýtrestnýčinvsúvislostisprevodom
alebo výberom finančných prostriedkov 207.544,63 € žalobcom z účtu spoločnosti bez zmluvného krytia

v období od novembra do marca 2010, pretože navrhnutý dôkaz je irelevantný pre rozhodnutie vo veci.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Uznesením z č.l. 44 zo dňa 5.9.2012 súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za

odpor proti platobnému rozkazu vo výške 912,50 € do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto rozsudku aj uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Odvolaním proti rozsudku žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko názor súdu

prvéhostupňa,žekzánikupohľadávkyžalobcuzapočítanímnedošlo,nepovažujezasprávnyadôvodný.
Vychádzal z toho, že žalobca ako jediný disponujúci s účtom na škodu spoločnosti TC mont. s.r.o.
previedol alebo uskutočnil výber finančných prostriedkov v objeme 207.544,63 € bez akéhokoľvek
zmluvnéhokrytia.Poukázalnaust.§123ods.1,135aods.1až5a757Obchodnéhozákonníka.Žalobca
konal už pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte za spoločnosť TC mont s.r.o. v rozpore s ustanovením

článku 8 spoločenskej zmluvy, preto došlo v súlade s ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka k
porušeniu žalobcových povinností pri výkone pôsobnosti konateľa, a teda žalobca je povinný nahradiť
spoločnosti TC mont s.r.o. škodu, ktorú tým spôsobil. V danom prípade mu bola ako spoločníkovi
spoločnosti TC mont s.r.o. spôsobená spoločnosťou škoda vo výške 207.544,63 €, preto vychádzajúc
zo znenia ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu

škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Preto si voči žalobcovi titulom pohľadávky zo zisku
túto náhradu škody uplatnil.

Žalobca vo vyjadrení k tomuto odvolaniu uviedol, že žiada potvrdiť napadnutý rozsudok, uplatnil si

náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nemá postavenie veriteľa vo
vzťahu k spoločnosti a nemôže preto postupovať podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Na
výplatu podielu na zisku spoločnosti nie je právny nárok a vždy o jeho rozdelení musí rozhodnúť valné
zhromaždenie.Vodvolaníprotiuzneseniuopovinnostizaplatiťsúdnypoplatokzodporužalovanýnamietal,ževzhľadom
na to, že spoločnosť TC mont s.r.o., ktorej činnosť znefunkčnil žalobca, táto spoločnosť nevykonáva

činnosť a bola jediným zdrojom jeho príjmu, žalovaný bol nútený prijať prácu mimo územia SR pri
výstavbe elektrárne. Aktuálne žalovaný nemá potrebné finančné prostriedky na zaplatenie vyrúbeného
súdneho poplatku, žiadal preto priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a

uznesenie a dospel k záveru, že pokiaľ išlo o rozsudok, neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie
rozsudku, naopak pre uznesenie boli podmienky na jeho zmenu.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne môže na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje ho za
vecne správne, pretože aj podľa odvolacieho súdu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom
a žalovaným, ako dvomi fyzickými osobami, nie medzi občanom a spoločnosťou. Za tohto stavu potom
nemohol žalovaný započítať svoju pohľadávku vo vzťahu ku žalobcovi ako fyzickej osobe, keď vyplývala

z obchodného vzťahu v spoločnosti, v ktorej však ešte nedošlo valným zhromaždením k rozhodnutiu o
rozdelení zisku spoločnosti. Preto správne súd prvého stupňa postupoval, keď nezapočítal pohľadávku
žalobcu,ktorúvtomtokonanívočižalobcoviuplatnil,pretoodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne
vec právne posúdil, správne vyčíslil aj úrok z omeškania.

Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odporu z
dôvodu, že súd prvého stupňa uznesením z č.l. 101 zo dňa 27.2.2013 priznal odporcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov nad sumu 400 €.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i
spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Keďže žalobca bol zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku z odporu uznesením zo dňa 5.9.2012
a uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nad sumu 400 € sa stalo právoplatným

21.3.2013 a v uznesení nie je uvedené, že by oslobodenie od súdnych poplatkov nemalo spätnú
účinnosť, preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 tak, že miesto sumy
912,50 € zaviazal žalovaného na náhradu súdneho poplatku len do výšky 400 €.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože o trovách celého konania bude

rozhodovať súd prvého stupňa po právoplatnosti konania vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.