Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223973
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113223973.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: Y. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. F. V. XXX/X, M., zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/208/2013-306 zo dňa 11. mája
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo výške 139,39 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť odporca na účet zástupcu navrhovateľky ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina,
Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.1.2012, sp. zn. 3C/273/2012 a odporcovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľke trovy konania na
účet zástupcu navrhovateľky.
Na základe dokazovania a pri výklade relevantných ustanovení právnych predpisov a poistnej zmluvy s
poukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR(sp.zn.6Cdo/1/2012)dospelkzáveru,žerozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom a rozhodcovská zmluva, na základe

ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Bola to navrhovateľka, ktorá bola v
konaní úspešná, a preto jej súd priznal trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku. Podstatné závery súdu (vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky) nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené,

čozakladájehonepreskúmateľnosťaarbitrárnosť.Odporcapritompoukázalnarozhodnutiasúdov,ktoré
v obdobných prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Naďalej zastával
názor, že rozhodcovská doložka medzi ním a navrhovateľkou bola dojednaná individuálne, pričom
poukázal na vybrané ustanovenia Všeobecných poistných podmienok. Zdôraznil, že aj keď poistník
podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje
poistná zmluva. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy.

Dojednanie rozhodcovskej doložky mohla navrhovateľka individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho,
aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Súd nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich
právnych záverov (opomenul aplikovať judikát ESD C-478/99), nakoľko posudzovaná rozhodcovskádoložka nie je vo svetle výkladu č. 3 ods. 1 a 3 Smernice 93/13/EHS a bod 1 písm. q) prílohy
Smernice Súdnym dvorom EÚ neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na aplikáciu neúčinného
ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a na procesné pochybenia - procesnú

povinnosť podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ všeobecný súd aplikoval vnútroštátne normy zamerané
na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom bola Smernica 93/13/EHS, je povinný interpretovať a
aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej
19 odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. Záverom poukázal aj na znenie novely
Exekučného poriadku a zdôraznil, že samotný rozhodcovský rozsudok prestal byť od 1.4.2015 záväzný,

teda bola anulovaná jeho právoplatnosť. Navrhol zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť, uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka považujúc rozhodnutie za vecne správne a nevidela
dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Stotožnila sa s názorom súdu, ktorý pri rozhodovaní o zrušení
rozhodcovského rozsudku zohľadnil postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľa. Poukázala na absenciu

zákonných náležitostí odvolania, zmeny v Exekučnom poriadku, ako i na otázku individuálne dojednanej
rozhodcovskej doložky. Navrhla rozsudok potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa

neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd
prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich

náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Medzi základné definičné prvky
práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces) patrí podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS
226/03, I. ÚS 344/10), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z
27. apríla 2006 sp.zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok z 30. septembra 2008 sp.zn. 4 Cdo 25/2007, etc.)

právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty jednotlivých
strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov
mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale
aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci

využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v
tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07).

Obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v našom právnom
poriadku vyjadrený v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Na druhej strane takúto požiadavku nemožno chápať spôsobom, že zahŕňa
právo účastníka byť pred súdom úspešný, prípadne právo na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), prípadne s navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), preto nie je porušením práva na súdnu ochranu, ani práva na spravodlivý proces, ak súd

nerozhodne podľa predstáv účastníka a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s
objektívnym právom. Po preskúmaní rozhodnutia súdu odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia spĺňa, keď je z neho zrejmé, čohosa navrhovateľka domáhala, ako rozhodol súd prvého stupňa, ako aj to, z akých dôvodov. Odvolaním
napadnuté rozhodnutie teda uvádza všetky podstatné skutočnosti.

Odporca v odvolaní naďalej zastával názor o individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke a o
tom, že nejde o neprijateľnú podmienku. Súd prvého stupňa sa tejto otázke venoval komplexným
spôsobom, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky bola konštatovaná
viacerými rozhodnutiami súdov SR. Nebolo možné súhlasiť s názorom odporcu, že súd prvého stupňa
rozhodol prepäto formalisticky bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na znenie a účel

predmetnej smernice (93/13/EHS). Treba zdôrazniť, že vnútroštátny zákonodarca môže upraviť právne
predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku prísnejšie ako tomu je v smernici.
Nárok navrhovateľky bol posudzovaný normami slovenského vnútroštátneho práva, pričom predmetná
smernica bola použitá iba ako interpretačné pravidlo.
Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup v zmysle ust. §
118ods.2O.s.p.,sudcanapojednávaníneuviedol,ktoréprávnevýznamnéskutkovétvrdeniaúčastníkov

je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne účastníci konania mohli upraviť
ďalší procesný postup v konaní s tým, že toto pochybenie prispelo k nepredvídateľnosti rozhodnutia,
pretože súd je povinný na základe výsledkov dokazovania vymedziť, ktoré podstatné skutkové tvrdenia
účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré za sporné. Odvolací súd nezistil existenciu dôvodu
odvolania, ktorý mal spočívať v nedodržaní procesného postupu súdom prvého stupňa, vyplývajúceho

z ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Podľa odvolacieho súdu aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia
nespôsobuje existenciu vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Ak totiž predseda
senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiadny priamy dosah na možnosť
vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu
zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa, keď súd prvého stupňa vykonával dokazovanie
výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami,
o ktorých dôkazoch mali účastníci právo priebežne sa vyjadrovať a v závere pojednávania sudca

účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Existencia tejto vady sama o sebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a nie je procesnou vadou. Odvolateľ preto neopodstatnene namietal, že nedodržaním
procesného postupu v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. mu súd odňal možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého

stupňa, ktorý prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol. Stotožnil sa so
záverom, v zmysle ktorého rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je
neplatná a z toho dôvodu rozhodcovský rozsudok ako nezákonný zrušil podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
c) zák. č. 244/2002 Z.z.. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že odporca uviedol, že predmetné
ustanovenie v čase rozhodovania okresného súdu nebolo účinné (platilo do 31.12.2014). V zmysle ust.

§ 372w O.s.p. spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na
súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na
konanie podľa doterajších predpisov. Teda súd správne v intenciách daného ustanovenia rozhodol
o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rovnako pokiaľ odporca poukazoval na novelizáciu súdneho

poriadku, konkrétne ust. § 243d Exekučného poriadku, je nutné posudzovať aj toto v zmysle uvedeného
ust. § 372w O.s.p..

Odporca v odvolaní poukázal na (ne)zohľadnenie 19 ods. (recitálu) Smernice 93/13/EHS v
posudzovanom prípade, ktorý sčasti aj citoval. Ním uvádzané skutočnosti nie celkom korešpondujú s

tým, čo je uvádzané v predmetnom odseku. Podľa tohto odseku sa na účely smernice hodnotenie
nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena
tovaru alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek
tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi
iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť

poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri
výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Odvolateľ nesprávne uviedol, že nie je zámerom smernice
hodnotiť podmienky v poistných zmluvách. Z uvedeného odseku je zrejmé, že zámerom smernice nie jehodnotiť podmienky v poistných zmluvách, ktoré „definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť
poisťovateľa,“ čo sa v predmetnom prípade nestalo a tieto podmienky hodnotené neboli.

So závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožňuje a tak nebolo úlohou odvolacieho súdu v
tomto odvolacom konaní sa nimi opakovane zaoberať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
(odvolacom) konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
ibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní,zostalispornéalebosúnevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a nakoľko odporca nebol úspešný, úspešná bola navrhovateľka a uplatnila si trovy odvolacieho
konania, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v ňou vyčíslenej výške 139,39
Eur. Trovy odvolacieho konania pozostávali z úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 11 ods. 1
písm. a), § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 66 Eur, účasti na vyhlásení rozsudku

(§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 33 Eur, 2 x režijného paušálu
(§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 17,16 Eur (2 x 8,58 Eur) a DPH z tejto sumy (20 %
zo sumy 116,16 Eur) vo výške 23,23 Eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.