Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010868
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314010868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Kataríny

Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. V. pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 18.05.2015, sp. zn. 29T/147/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u-
j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný O. V., nar. XX.XX.XXXX vo X., trvale bytom X.,
J. I. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m

zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 9.3.2013 v meste D. uzavreli zmluvu označenú ako Dohoda o zaplatení zálohy - objednávka vozidla
s objednávateľom S. O., v ktorej sa zaviazal obstarať osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia
1,9 TDi elegance, šedá metalíza, stav tachometra 171 000 km, rok výroby: 2004 za dohodnutú sumu
5.900,- Eur, pričom pri podpise zmluvy mu poškodený S. O. zaplatil zálohu vo výške 1.300,- Eur, potom
dňa 18.4.2013 obvinený odstúpil od zmluvy pre nemožnosť plnenia ale zálohu 1.300,- Eur vyplatenú pri
podpise zmluvy doposiaľ nevrátil, čím poškodenému S. O. spôsobil škodu vo výške 1.300,- Eur.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden)

rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému S.
O., nar. XX.XX.XXXX v N., D., C. XXX/XX, . škodu vo výške 1.300,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného O. V. za vinného z prečinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 9.3.2014 v meste D. uzavreli zmluvu označenú ako Dohoda o zaplatení zálohy - objednávka vozidla
s objednávateľom S. O., v ktorej sa zaviazal obstarať osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia
1,9 TDi elegance, šedá metalíza, stav tachometra 171 000 km, rok výroby: 2004 za dohodnutú sumu
5.900,- Eur, pričom pri podpise zmluvy mu poškodený S. O. zaplatil zálohu vo výške 1.300,- Eur, potom
dňa 18.4.2014 obvinený odstúpil od zmluvy pre nemožnosť plnenia ale zálohu 1.300,- Eur vyplatenú pri

podpise zmluvy doposiaľ nevrátil, čím poškodenému S. O. spôsobil škodu vo výške 1.300,- Eur.

Za tento trestný čin uložil obžalovanému podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden)
rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému S. O.
škodu vo výške 1.300,- Eur.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa založil svoje rozhodnutie na dôkazoch
vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktorých rozsah aj obsah vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, rovnako, ako aj to, akým spôsobom jednotlivé dôkazy súd I. stupňa vyhodnotil, keď mal za
to, že tak z priamych, ako aj nepriamych dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný uzatvorenie

zmluvy s poškodeným nepopieral, nepopieral ani prevzatie zálohy, avšak nedodržal dohodnutý termín
dodania vozidla, začal sa vyhýbať kontaktu s poškodeným ako objednávateľom. Súd I. stupňa mal
preukázané, že prinajmenšom od okamihu, kedy uplynul dohodnutý termín dodania vozidla a najmä od
okamihu, kedy sa dohodli s poškodeným na odstúpení od zmluvy, je zjavné, že obžalovaný nemienil
svoj záväzok - vrátiť zálohu, dodržať. V tejto súvislosti súd I. stupňa poukázal najmä na to, že napriek

tomu, že obžalovaný slovne deklaroval, že splní svoj záväzok a zálohu vráti, vrátenie zálohy je aj
obsahom listiny - „odstúpenie od zmluvy“, tento svoj záväzok nemienil splniť a zálohu vrátiť, jednalo sa
len o snahu vyhnúť sa trestnému stíhaniu. V priebehu trestného stíhania v sťažnosti proti uzneseniu o
vznesení obvinenia a neskôr v odpore proti trestnému rozkazu popieral, že by v uzavretej zmluve bolo
dohodnuté vrátenie zálohy v prípade nedovozenie vozidla, rozvíjal také teórie, ktorými sa snažil obhájiť

svoj nárok na zálohu. Obranu obžalovaného považoval súd I. stupňa za účelovú a dospel k záveru,
že obžalovaný si prisvojil zálohu, ktorú bol povinný vrátiť poškodenému, nakoľko mu nedodal vozidlo.
Pri vyhodnotení konania obžalovaného a jeho právnej kvalifikácii poukázal súd I. stupňa aj na to, že
nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nie je spreneverou; je ňou až vtedy, ak páchateľ odmietne
vec vrátiť, k čomu prišlo aj v danom prípade, kedy obžalovaný odmietol vrátiť zálohu poškodenému

napriek splneniu podmienok na jej vrátenie, túto si prisvojil a nakladal s ňou ako s vlastnou a ani do
budúcna jej vrátenie nepripúšťa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V dôvodoch odvolania namietal
procesný postup súdu I. stupňa, ktorý napriek jeho ospravedlneniu rozhodol na hlavnom pojednávaní v

jeho neprítomnosti, tiež namietal nezákonnosť rozsudku z dôvodu, že sa odvoláva na úradný záznam
policajta, ktorého pravdivosť popiera. Nie je pravda, že došlo k naplneniu znakov prečinu sprenevery,
nakoľko nebolo preukázané, že sumu 1.300 Eur spreneveril, ale bolo preukázané iba to, že uvedenú
sumu nevrátil. Túto sumu si ponechal, stále s ňou disponuje, nepoužil ju pre vlastnú potrebu, ale
ju zadržiava z titulu uplatnenia zádržného práva, ako finančný záloh na vysporiadanie oprávnených

nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s plnením úlohy, ktorou bol ako príkazník poškodeným, ako
príkazcom, poverený. Dohodu o zaplatení zálohy - objednávka vozidla zo dňa 09.03.2013 žiadal podľa
obsahu posudzovať ako príkaznú zmluvu a žalovaný skutok ako občianskoprávny vzťah medzi ním a
poškodeným.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania.
Obhajca obžalovaného v súlade s týmto odvolaním mal za to, že zo strany obžalovaného nedošlo k
naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery. Nebolo skúmané, či mal dostatok
finančných prostriedkov na to, aby zaplatil zálohu. Zároveň poukázal na porušenie práva na obhajobu,keď hlavné pojednávanie dňa 18.05.2015 vykonal súd I. stupňa v neprítomnosti obžalovaného napriek
tomu, že obžalovaný sa riadne ospravedlnil mailom, ktorý bol doručený súdu o 08.32 hod.. Pokiaľ sa o
tomto ospravedlnení obžalovaného samosudkyňa dozvedela až po vykonaní hlavného pojednávania o

11.00bolotobezzavineniaobžalovaného.Takýmtopostupommubolupretéprávozúčastniťnahlavnom
pojednávaní osobne a riadne sa obhajovať. Navrhol, aby bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec
bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne vzhľadom k tomu, že sa
jedná o výlučne občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodeným navrhol obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že
rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a vo všetkých smeroch zákonný.

Splnomocnený zástupca poškodeného navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné:

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.
stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Pri posudzovaní odvolacích námietok obžalovaného ohľadom procesného postupu súdu I. stupňa,

krajský súd zohľadnil, že obžalovanému bola obžaloba a trestný rozkaz v prejednávanej trestnej veci
doručený dňa 11.11.2014. Proti trestnému rozkazu podal dňa 26.02.2015 odpor, o ustanovenie obhajcu
nežiadal.

Predvolanie na hlavné pojednávanie určené na deň 18.05.2015 obžalovaný prevzal dňa 10.04.2015.

Pokiaľ obžalovaný až v deň konania hlavného pojednávania doručil súdu I. stupňa požiadavku na
ustanovenie obhajcu a priznanie práva na bezplatnú obhajobu, konal podľa názoru krajského súdu
účelovo, v snahe zmariť hlavné pojednávanie, pretože mal dostatok času urobiť tak s dostatočným
predstihom od času doručenia obžaloby, resp. najneskôr od času doručenia predvolania na hlavné
pojednávanie. Túto nečinnosť obžalovaného nemožno vyhodnotiť v jeho prospech.

V prejednávanej veci boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky podmienky v zmysle § 252 ods. 2 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku. Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas
predvolaný, mal možnosť už v prípravnom konaní vyjadriť sa ku skutku a v doručenom predvolaní

bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Bez ohľadu na to, že
súd I. stupňa nemal v čase vykonávania hlavného pojednávania k dispozícii ospravedlnenie neúčasti
obžalovaného, ani krajský súd toto jeho ospravedlnenie nepovažoval za dostatočné, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu § 2 ods. 10 Trestného poriadku
a zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Skutkové zistenia súdu I. stupňa
považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Súd I. stupňa
postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto
zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, súd I. stupňa uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel ku
skutkovým zisteniam a tiež aj akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Okresný súd v napadnutom rozsudku
poukázal, o ktoré dôkazy sa opiera, aj akým spôsobom vyhodnotil dôkaznú situáciu. S týmito závermi

sa stotožňuje aj odvolací súd. Zároveň odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
má všetky náležitosti v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku.Na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil
konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so
zisteným skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný na základe

dohody o zaplatení zálohy - objednávka vozidla, zo dňa 09.03.2013 (č. l. 54), prevzal ako obstarávateľ
vozidla od poškodeného finančnú zálohu v sume 1.300 Eur. V zmysle tejto dohody sa zaviazal dodať
poškodenému objednané motorové vozidlo najneskôr do 22.03.2013, v prípade, že sa tak nestane bola
v dohode zakotvená povinnosť obžalovaného v termíne najneskôr do 3 pracovných dní od dohodnutého
termínu dodania zálohu vrátiť.

Z vyššie citovanej dohody nevyplýva žiadny nárok obžalovaného na úhradu nákladov vynaložených na
obstarávanie vozidla pre poškodeného, nebolo preukázané, že by akékoľvek vozidlo pre poškodeného
zaobstaral, ani to, že by poškodený zaobstarané vozidlo odmietol prevziať. Z listiny na č. l. 55 spisu
„odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 18.04.2013 vyplýva, že obžalovaný odstúpil od zmluvy „dohody o
zaplatení zálohy - objednávka vozidla“ zo dňa 09.03.2013 pre nemožnosť plnenia, ktorá spočíva v tom,

že nie je možné zabezpečiť vozidlo podľa špecifikácií poškodeného a za dohodnutú cenu a zároveň
vyzvalpoškodenéhonaoznámeniečíslaúčtu,abymumoholpoukázaťsumu,ktorúprevzalakozálohu.V
kontexte tejto dohody aj krajský súd vyvodil, že v čase odstúpenia od zmluvy ešte obžalovaný disponoval
s finančnými prostriedkami, ktoré prevzal od poškodeného a pokiaľ mu túto finančnú zálohu nevrátil,
jednoznačne sa dopustil trestného činu sprenevery, pretože s touto prevzatou finančnou čiastkou

disponoval ďalej spôsobom, ktorý nezodpovedá základnému účelu zverenia. Nemožno preto akceptovať
odvolaciu námietku obžalovaného, že sa jedná o občianskoprávny vzťah medzi ním a poškodeným, ani
to, že uvedenými finančnými prostriedkami si má refundovať údajné náklady spojené s vycestovaním
do zahraničia za účelom obstarania vozidla, nakoľko na takýto účel mu táto záloha zverená nebola.

Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že napadnutým rozsudkom rozhodol miestne príslušný súd.
Miestna príslušnosť je upravená v ustanovení § 17 Trestného poriadku. V zmysle tohto zákonného
ustanovenia prvotným hľadiskom pre určenie miestnej príslušnosti je miesto spáchania činu. Za miesto
spáchania činu sa považuje miesto, kde bolo uskutočnené konanie, ktoré napĺňa znaky trestného
činu, ako aj miesto, kde nastal, alebo mal nastať následok trestného činu. Miestna príslušnosť je v

prejednávanej veci určená jednak dohodou o zaplatení zálohy zo dňa 09.03.2013, ktorá bola spísaná
v D., ako aj miestom bydliska poškodeného, ktorému obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu ako
následok trestného činu.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa bol zámer krajského súdu odstrániť

pochybnosti o zákonnosti spôsobu akým bol vyhlásený napadnutý rozsudok v neprítomnosti
obžalovaného. Následne krajský súd rozhodol o vine obžalovaného zhodne ako súd I. stupňa, a to z
dôvodov vyššie uvedených, keď mal za to, že doposiaľ zabezpečené dôkazy, ani prednes obžalovaného
na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu iné rozhodnutie nepripúšťa.

Pri rozhodovaní o treste, ani krajský súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle
§ 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o
druhu a výmere trestu krajský súd sledoval zabezpečenie účelu trestu v zmysle hľadísk § 34 Trestného
zákona a po vyhodnotení osoby obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom
(prečinúverovéhopodvodu),dospelkzáveru,žetakzhľadiskaindividuálnej,akoajgenerálnejprevencie

je v danom prípade primerané uložiť obžalovanému podmienečný trest v strede trestnej sadzby so
skúšobnou dobou na 1 rok.

Pretože poškodený S. O. už v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorej
výška nebola sporná, uložil krajský súd obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť

nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok