Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/111/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109236325
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109236325.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov
JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobkyne: E. S., nar. X.X.XXXX, T. P., S. X, zast.
advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Advokátska kancelária Košice, Pražská 4, proti žalovanému: S. R.,
F.. X.X.XXXX, bytom P.O., C. X, zast. advokátom JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., Advokátska
kancelária Košice, Krmanova 1, 64.694,30 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Košice I, č.k. 11C/379/2009-103 z 12.12.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 64.584,43 € s prísl..

V ostatnej časti z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o 64.694,30 € s prísl., sumy predstavujúcej výšku
splátkového úveru vo výške 64.494,43 €, náklady na zhotovenie znaleckého posudku vo výške 90 € a
trovy právneho zastúpenia vo výške 109,87 €. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania
k rukám právneho zástupcu do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola vlastníčkou 1-izbového bytu, nachádzajúceho
sa v P., R. X a podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení domu, ktorý nadobudla na
základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu z 29.9.2003. Členstvo v družstve nadobudla
dohodou o prevode členských práv a povinností z 24.9.2001 od Q. Š., T. F. U. XX, nájomná zmluva
medzi ňou a družstvom bola uzavretá na dobu neurčitú 10.10.2001. Uzavretie predmetnej dohody
sprostredkovala realitná kancelária ESO REAL - T. T.. Q. Š. dohodu o prevode členských práv a
povinností nepodpísal osobne, ale prostredníctvom splnomocnenca Z. T.. Žalobkyňa za nadobudnutie
členských práv a povinností k bytu v P. na R. X uhradila čiastku 400.000,- Sk T. T., z ktorej táto uhradila
čiastku 350.000,- Sk Z. T.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.
30C/891/01 z 5.11.2002 bolo určené, že dohoda o prevode členských práv a povinností SBD Košice
IV uzavretá 17.6.2001 medzi D. U. I. E. T. je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.
zn. 45C/15/2006 z 12.11.2007 bolo určené, že dohoda o prevode členských práv k SBD IV Košice z
15.8.2001 uzavretá medzi E. T. I. Q. Š. je neplatná. Týmto rozsudkom zároveň bolo určené, že dohoda
o prevode členských práv a povinností SBD IV Košice z 24.9.2001 uzavretej medzi Q. Š. I. E. S. je
neplatná. Takisto určil, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi E. S. I. SBD
IV Košice je neplatná a napokon určil, že žalobca D. U. je nájomcom bytu č. 29, poschodie II, vchod 7, v
obytnom dome P., R. X, v správe SBD II Košice a výlučným členom družstva. Predmetný rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2008 zo 7.10.2008.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 7T/35/2004 z 20.4.2006 zistil, že S. R. a S. E. boli uznaní
vinní, že spoločným konaním v úmysle získať finančné prostriedky uviedli do omylu D. U., tým spôsobom,
že pri uzavretí ústnej dohody, ktorou mu prisľúbili zabezpečiť bližšie neurčenú garsónku s doplatkom
200.000,-Sk výmenou za 1-izbový byt F. R. Č.. X, k čomu poškodený pod zámienkou podpisu listiny
týkajúcej sa výmeny bytu na notárskom úrade podpísal splnomocnenie pre S. R. na zastupovanie pri
prevode členských práv k jeho bytu. Následne tento previedol byt na tretiu osobu, sľúbenú garsónku s
doplatkom poškodenému nezabezpečil, čím poškodenému spôsobil škodu a bol odsúdený k súhrnnému
trestu odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. Napokon vychádzal zo
zistenia, že v dôsledku vyššie uvádzaného rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 45C/15/2006
vlastníkom bytu bola žalobkyňa vyzývaná na vypratanie bytu, tento byt však 2.7.2007 vrátila SBD IV
Košice ako jeho vlastníkovi. V dôsledku týchto okolností bola nútená zabezpečiť si iný byt, a to na základe
kúpnej zmluvy z 18.5.2009 uzavretej medzi ňou a vlastníkom bytu S. P., F. J. R. P., S. X, poschodie 4., byt
č. 13, pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva a spoluvlastnícky podiel k pozemkom
k zastavaným plochám a nádvoria za kúpnu cenu 39.832 €. Finančné prostriedky na kúpu tohto bytu
získala od SLSP a.s. zmluvou o splátkovom úvere z 18.5.2009, ktorý jej bol poskytnutý vo výške 40.000
€ s úrokom 6,4 % dohodnutým počtom splátok 187, výškou splátky istiny 342,60 € mesačne, poplatok
za správu úveru 2,99 € mesačne. V súvislosti s poskytnutím tohto úveru bola nútená dať vyhotoviť
znalecký posudok za vyhotovenie ktorého uhradila čiastku 90 €. V konaní vedenom na Okresnom súde
Košice II sp.zn. 45C/15/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2007
bola zaviazaná uhradiť advokátke trovy právneho zastúpenia vo výške 109,87 €.

Vychádzajúc z § 420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania,
dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti, keďže v trestnom konaní bol síce žalovaný odsúdený,
avšak poškodeným v tomto konaní bola iná osoba, ktorá bola so svojím nárokom odkázaná na
občianskoprávne konanie, teda žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni nedopustil žiadneho trestného činu,
žalovaný nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou, resp. s ňou neuzavrel žiadny právny úkon,
žalobkyňa neplatný právny úkon - dohodu o prevode členských práv v bytovom družstve uzavrela s
prevodcom Q. Š., keďže prevodca na ňu previedol viac práv než mal sám, lebo tento nadobudol členské
práva na základe neplatného právneho úkonu. Žalovaný bol v právnom vzťahu výlučne s E. T., na ktorú
previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve, teda nenesie zodpovednosť za neplatnosť
právnych úkonov, ktorých nebol účastníkom. Prihliadajúc na skutočnosť, že žalobkyňou vyčíslená škoda
mala pozostávať z úveru, ktorý si zobrala na platby spojené s úverom, platbu za vypracovaný posudok
a trovy konania, ktoré musela vyplatiť advokátke, mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo
zistené, že by došlo k zmenšeniu majetku žalobkyne, nakoľko táto nadobudla do svojho vlastníctva byt.
Mal za to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tým, že žalovaný spáchal trestný čin voči
inej osobe, medzi určením neplatnosti právnych úkonov súdom a medzi následkom spočívajúcim v tom,
že si zabezpečila - kúpila byt. Mal za to, že nebola preukázaná existencia vedomostnej stránky, t.j.,
že žalovaný vedel o tom, že svojím konaním spôsobí škodu. Takúto vedomosť mohol mať vo vzťahu k
osobe, ktorej on sám prevádzal členské práva. Ďalšie prevody už presiahli vedomostnú stránku žalobcu,
a teda i vôľovú zložku zavinenia. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že
žalovaný žalobkyni nespôsobil škodu zaplatenia, ktorej sa domáha v tomto konaní, preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo na
náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. O povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy
právneho zastúpenia priamo advokátovi rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa. Navrhla ho zmeniť a zaviazať žalovaného na
náhradu čiastky 64.494,43 € s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 18.5.2009 do zaplatenia
a domáhala sa náhrady trov konania, ktoré vyčíslila. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa
považovala za nesprávne, nelogické, nezákonné a nespravodlivé. V ďalšej časti odvolania poukázala
na okolnosti, za ktorých nadobudla byt nachádzajúci sa v P., R. X, okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí
predmetného bytu (trestné stíhanie žalovaného, konania o neplatnosť právnych úkonov), konštatovala,
že súdom bola vyslovená neplatnosť všetkých zmlúv a dohôd, ktorých predmetom bol byt v P.O., R.
X, ktorého bola vlastníčkou. Po právoplatnosti týchto rozhodnutí bola povinná vrátiť byt vlastníkovi, teda
SBD Košice IV. Poukazujúc na ust. § 457 OZ, ktorý rieši otázku neplatnosti dvojstranného právneho

úkonu uviedla, že dohoda o prevode členských práv a povinností bola súdom určená za neplatnú
a na základe tejto dohody uhradila T. T. 400.000,-Sk, z ktorej sumu 350.000,-Sk táto zaplatila Z. T.,
splnomocnencovi Q. Š.. Predmetný byt bola zo zákona povinná vrátiť, čím jej nevyhnutne vznikla potreba
zabezpečiť si bývanie, keďže nedisponovala žiadnou finančnou hotovosťou, bola nútená čerpať úver.
Za účelom zabezpečenia úveru bola povinná si dať vyhotoviť znalecký posudok, za ktorý uhradila
90 € a na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2007 advokátke zaplatila
trovy právneho zastúpenia vo výške 109,87 €. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospela k záveru, že
nemohla sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žiadneho z účastníkov dohôd, ktorí boli
aj účastníkmi súdnych konaní, nakoľko nemohla splniť svoj záväzok vyplývajúci z neplatnej dohody
o prevode členských a nájomných práv, preto jej vznikla škoda vyčísliteľná v peniazoch, o ktorú sa
jej majetok zmenšil. Keby nebola dohoda o prevode členských práv a povinností týkajúca sa prevodu
vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v P.O., R. X, neplatná, nemusela by vrátiť predmetný byt a nemusela
čerpať úver na kúpu v poradí druhého bytu, ktorého splácanie má negatívny dopad na jej kvalitu života,
keďže všetky jej príjmy plynú na splátky úveru. Nemusela by hradiť trovy súdnych konaní a nevznikla
by jej škoda. Poukazovala na Občiansky zákonník, Veľký Komentár prvý diel JUDr. Imrich Fekete
Eurokodex Bratislava 2011, podľa ktorého okrem iného „zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú
neplatnosťou právnym úkonom je ten, komu možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti
právneho úkonu.... Postačuje aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti. Náhrady škody podľa §
42 OZ sa v niektorých prípadoch môže domáhať aj tretí subjekt, ktorý síce nebol účastníkom zmluvného
vzťahu, ale v dôsledku neplatnosti zmluvy bolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry“. Zastávala názor,
že všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného v danom prípade preukázala, v súdnom konaní bolo
preukázané, že žalovaný spôsobil úmyselným podvodným konaním neplatnosť právneho úkonu, škoda,
ktorá vznikla ako následok jeho protiprávneho konania sa neprejavila v majetkovej sfére poškodeného,
ale v jej majetkovej sfére. Poukazovala aj na odôvodnenie rozhodnutia vo veci Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 5Co/85/2011, na rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 1126/07, sp.zn. 2 ÚS 2221/07, zdôrazňovala,
že aj keď nespôsobila neplatnosť žiadneho právneho úkonu, nekonala v rozpore s objektívnym právom,
ani v jednom zo súdnych konaní nebolo prihliadané na jej práva a nároky z nich plynúce a nedostalo
sa jej ochrany, aj keď riadnym zákonným spôsobom nadobudla vlastníctvo k bytu na Važeckej 7 v
Košiciach od vlastníka. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ktorým bola zaviazaná nahradiť žalovanému
trovy konania považovala takisto za nesprávne a nezákonné, poukazujúc na to, že podala žiadosť
o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, jej žiadosti bolo vyhovené, čo do výšky 97 %. Súd
prvého stupňa na pojednávaní síce konštatoval, že z priložených listín je zrejmé, že následky neplatnosti
právnych úkonov v plnej miere znáša výlučne ona, no svoj názor nepreniesol do rozhodnutia o náhrade
trov konania, napriek jej nemajetnosti, nepostupoval podľa § 150 O.s.p. a už vôbec neskúmal okolnosti,
ktoré by svedčili v jej prospech, také, ktoré by viedli k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a zohľadnil by
zvláštne okolnosti daného konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a domáhal
sa náhrady trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Poukázal na to, že žalobkyňa v odvolaní nepolemizuje s konkrétnymi dôvodmi napadnutého rozsudku,
či už po skutkovej alebo právnej stránke, ale iba znovu opakuje tvrdenia obsiahnuté v žalobe, s ktorými
sa súd prvého stupňa po právnej stránke vyporiadal postačujúcim a vecne správnym spôsobom. Bol
toho názoru, že už len z opisu skutkového stavu je evidentné, že medzi ním a žalobkyňou nie je žiadny
zodpovednostný, ani iný právny vzťah, že žalobkyňa sa má domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu v súlade s § 451 ods. 2 OZ voči tomu, komu na základe
takéhoto úkonu plnila, t.j. voči T. T.. Bol toho názoru, že bez právnej relevancie vo vzťahu k predmetu
konania sú ňou citované komentáre k Občianskemu zákonníku, týkajúce sa zodpovednosti za neplatnosť
právneho úkonu uvádzajúc, že osobou, ktorá z právneho hľadiska spôsobila neplatnosť právneho úkonu
je výlučne prevodca T. T., touto osobou v žiadnom prípade nie je on. Podľa neho jeho zodpovednosť
za škodu spôsobenú žalobkyni nevyplýva ani z jeho právoplatného odsúdenia, ako to žalobkyňa tvrdí
v odvolaní, keďže bol odsúdený za trestný čin, ktorým spôsobil škodu poškodenému D. U., teda nie
žalobkyni. Skutok popísaný žalobkyňou v tejto žalobe je diametrálne odlišný od skutku, pre ktorý bol
odsúdený. Uvádzal, že nie je pravdou, že by v dôsledku rozhodnutia súdu prvého stupňa nebol povinný
znášať následky svojho protiprávneho konania, ako sa to uvádza v odvolaní, pretože bol právoplatne
odsúdený a bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu. Naopak, bolo by podľa neho absurdné, ak by
bol zaviazaný k tomu, aby po splnení povinnosti voči poškodenému ešte kupoval žalobkyni byt, a to
hocijaký, podľa jej vlastného výberu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozsudok súdu
prvého stupňa v časti, ktorej žaloba o zaplatenie 64.584,43 € s prísl. bola zamietnutá ako vecne správny
podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. V ostatnej časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, i keď to žalobkyňa výslovne neuvádza, že svoje odôvodňuje
odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne
vtedy, ak zo skutočnosti dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nie je daný, pretože vo vzťahu k uplatneniu
nároku na náhradu škody súvisiaceho so zabezpečením iného bytu žalobkyňou súd prvého stupňa vec
správne právne posúdil, použil správny právny predpis, správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.

V danom prípade rozhodujúcou otázkou pre posúdenie, či vyššie uvádzaný nárok na náhradu škody
žalobkyňou je (ne) dôvodný, je zistenie, či sú splnené všetky štyri základné predpoklady zodpovednosti
za náhradu škody, ako to správne skonštatoval aj súd prvého stupňa, a to porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pokiaľ,
čo i len jeden zo základných predpokladov nie je splnený, nie sú splnené podmienky pre priznanie
náhrady škody.

Pod pojmom škody je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ako jedna zo
zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody musí byť vzťah a príčiny a následku. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v
súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych
predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, príp.
i z porušenia ust. § 415 OZ. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola
spôsobená úmyselne, alebo z nedbanlivosti.

V danom prípade žalobkyňa za škodu považuje výšku úveru, vrátane príslušenstva a nákladov na
zabezpečenie tohto úveru, v súvislosti s kúpou iného bytu, ktorý si bola nútená zadovážiť, keďže byt,
ktorý nadobudla neplatným právnym úkonom bola povinná vrátiť vlastníkovi bytu. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade výška týchto nákladov nepredstavuje u
žalobkyni škodu vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s jeho protiprávnou činnosťou, za ktorú bol rozsudkom
uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že žalobkyňa je
vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla z finančných prostriedkov získaných predmetným úverom, teda
nemožno konštatovať, že došlo u nej v tejto súvislosti k ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére. V
danom prípade sa totiž hodnota úveru pretavila do hodnoty bytu, ktorého v súčasnej dobe je vlastníčkou.
Odvolací súd sa takisto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, keďže ako už bolo vyššie
uvedené žalobkyňa nepreukázala vznik škody. Odvolací súd sa síce nestotožňuje plne so závermi súdu
prvého stupňa v súvislosti s porušením právnej povinnosti a zavinením, uvedená skutočnosť však nemá
vplyv na správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade nebola splnená podmienka
pre priznanie náhrady škody žalobkyni, pretože ako už bolo vyššie uvedené pre splnenie podmienok na
náhradu škody sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch vyššie uvádzaných základných predpokladov, čo
v danom prípade preukázané jednoznačným spôsobom nebolo.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
žaloba v časti o zaplatenie 64.584,43€ sumy, predstavujúcej výšku splátkového úveru a nákladov na
zabezpečenie tohto úveru, bola zamietnutá.

V časti, v ktorej žaloba o nahradenie škody pozostávajúcej z výšky trov právneho zastúpenia, ktoré bola
žalobkyňa povinná v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Košice II v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2008 zaplatiť žalobcovi, odvolací súd má za to, že v tomto smere je
rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre neexistenciu dôvodov.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.,
pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne
realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom
zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolaním napadnutý rozsudok vo vyššie uvedenej časti nemá všetky uvedené náležitosti, preto
nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti nie je zrejmé, na základe akých skutkových
zistení a na základe akých úvah dospel k záveru, že suma 109,87 €, ktorú žalobkyňa zaplatila na
základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2008 advokátke žalobcu, v danom prípade
u žalobkyni nepredstavuje škodu. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé ani to, akými úvahami
sa riadil pri konštatovaní, že ani ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu ohľadne tohto nároku nie
sú splnené. Ohľadne tohto nároku súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil svoje rozhodnutie.

V dôsledku absencie vyššie uvedených náležitostí odôvodnenia rozsudku nemohol byť rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti predmetom odvolacieho prieskumu, preto bol zrušený a v rozsahu zrušenia
vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť v časti nároku, v ktorej bol
rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, posúdiť, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu u žalovaného a vo veci opätovne rozhodnúť, rozsudok odôvodniť tak,
aby bol preskúmateľný. Zároveň bude potrebné vyporiadať sa aj s námietkami žalobkyne vo vzťahu k
tomuto uplatnenému nároku a vo vzťahu k trovám konania uvedeným v odvolaní.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.