Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315202525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315202525.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. XXX, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského
úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. Zn. EX599/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 8,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.

k. 5Er/216/2015 - 20 zo dňa 26. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 26. 05. 2015
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa
ustanovenia§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, žesúdny exekútor predložil na okresný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 2C/2888/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Oprávnený
ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 29. 11. 2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky. Zmluvný vzťah založený medzi

oprávneným a povinným poistnou zmluvou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie
tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok.
Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Vychádzal zo záveru, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený už
od začiatku sledoval tú skutočnosť, aby boli prípadné spory zo zmluvy vždy riešené v rozhodcovskom
konaní na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávený, pričom ide o súd, ktorý sa nachádza v mieste
sídla oprávneného, čím budú jeho náklady minimálne, ale na druhej strane by sa podstatne sťažilo
právo spotrebiteľa (povinného) na uplatnenie jeho práv. Všeobecné poistné podmienky sú predtlačené,
univerzálne,používanéopakovanepriuzatváranízmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu.Spotrebiteľ

nemá možnosť dohodnúť sa individuálne na znení týchto poistných podmienok s dodávateľom.
Osobitné zmluvné dojednania tvoria tiež predtlačený formulár a aj keď sú zaradené za všeobecné
poistné podmienky, je zrejmé, že spotrebiteľ ich osobne nevyjednáva a nemôže ich ani ovplyvniť
a vo svojej podstate predstavujú súčasť formulárovej poistnej zmluvy. Ďalej uviedol, že oprávnený
predložil povinnému k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej rozhodcovskej doložky, ktorá pritom
jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, pričom nie je

možnosť alternatívy “súhlasí-nesúhlasí”. Ak by aj povinný nepodpísal Osobitné zmluvné dojednania, tak
je zrejmé, že oprávnený uplatňuje riešenie sporov iba formou rozhodcovského konania. Rozhodcovskádoložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Spotrebiteľovi je
tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností

zo strany oprávneného je v absolútnej väčšine prípadov vylúčené.
Exekučný súd na základe uvedeného dospel k názoru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so
zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní namietal, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu
jeho ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež k porušeniu čl. 36
ods. 2 Listiny. Oprávnený uviedol, že okresný súd si nad rámec zákona vlastnou iniciatívou zabezpečil
listinné dôkazy ( Všeobecné poistné podmienky s Osobitnými zmluvnými dojednaniami), a to bez účasti

oprávneného. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver,
pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím mu odňal možnosť
konať pred súdom. Uvedená argumentácia je podporená v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013. Napriek tomu, že exekučný súd dospel k záveru o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) a bol povinný o tom informovať účastníkov konania, tak

preukázateľne nepostupoval a podporne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-472/11 Csipai.

Uviedol, že rozhodcovská doložka sa mala v konaní správne posudzovať podľa čl. 4 Smernice 93/13
EHS, a to vykoním testu primeranosti podmienky, ktorý vymedzuje okolnosti potrebné vziať do úvahy

pri prijatí záveru o neprijateľnosti skúmanej podmienky. Ide o posudzovanie okolnosti známych v čase
uzavretia zmluvy. Z daného ustanovenia teda nepochybne vyplýva, že ak je spôsobená neprimeranosť
podmienky až neskôr, nie je možné túto, pre spotrebiteľa síce negatívnu okolnosť, pri samotnom
vyhodnocovaní neprimeranosti podmienky podľa čl. 4 Smernice použiť.

Okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, teda
vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka bola platne dojednaná v súlade s § 3 a § 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V čase uzavretia poistnej zmluvy (29. 11. 2007)
bolo možné v zmysle predmetného zákona rozhodovať v rámci rozhodcovského konania i spotrebiteľské
spory. Spotrebiteľ s dodávateľom sa dojednaním rozhodcovskej doložky dohodli, že vzájomné spory sa

prejednajú prednostne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi
nebola jedna zo strán spokojná, môže sa so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať
preskúmania jeho zákonnosti na všeobecnom súde. K uvedenému na podporu svojej argumentácie
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 394/2012-13 a rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie C-342/13 Szebestyéni.

Pokiaľ ide o individuálnosť dojednanej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že poistné podmienky
v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.
Upravujú však množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú vtedy, ak tak
konkretizuje poistná zmluva. Poistník svojim podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP a ďalším

samostatným podpisom v časti Osobitné zmluvné dojednania prejavil vôľu, aby bol spor s poisťovňou
prejednaný v rozhodcovskom konaní s odkazom na XV. časť VPP. Oprávnený zdôraznil, že v čase
uzavretia poistnej zmluvy zákon individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky nepoznal. Zo znenia
VPP a Osobitných zmluvných dojedaní je podľa oprávneného zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi
účastníkmi o platne dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná individuálne.

Oprávnený ďalej namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené. Za takýto dôkaz oprávnený označil Záznam o potrebách a požiadavkách
klienta, ktorý zaznamenáva a osvedčuje priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa poistenia
s občanom. Záznam preukazuje, že predzmluvné jednanie s občanom prebehlo v súlade so zákonom

č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovateľoch poistenia.Ďalej oprávnený poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a na to, že v konaní
došlokporušeniulegitímnehoočakávaniaoprávnenéhovspojenísporušenímprávanakontradiktórnosť
konania a tým aj práva na spravodlivý process podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny.

Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že dňa 17. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi,

so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, doručený návrh oprávneného Rapid
Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach na vykonanie exekúcie proti povinnému A. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., a to na podklade rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 2C/2888/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel
nároku oprávneného, ktorý si uplatnil na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 11. 2007

uzavretej medzi oprávneným a povinným, a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu 8,13 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Následne bola dňa
27. 03. 2015 doručená okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V texte poistnej zmluvy sú oprávneným vopred predtlačené viaceré prehlásenia poistníka
mimo iného o tom, že sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou tejto zmluvy.
Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinným majú 12 strán
a v závere sú podpísané poistníkom (povinným). Na poslednej, 12-tej strane VPP sa pod kolonkou
čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinného nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek

1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto
lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak
bola zaplatená len časť poistného. Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné:
Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom

samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Osobitné
zmluvné dojednania sú v závere podpísané povinným a oprávneným.

V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem
iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením

alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd,
bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Právne posúdenie daného zmluvného vzťahu a tým aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, pokiaľ
súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným
treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne aj skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky, považuje odvolací súd za vecne správne. Záver o spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu
nerozporoval ani oprávnený v podanom odvolaní.

Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platneuzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný

titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej, čo vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa
18. januára 2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti

rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané.
Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu

v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť“.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a porušenie zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom najvyšší
súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný
postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného,

neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné
právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu

vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov

právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Pokiaľ oprávnený namietal, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a
to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal, odvolací súd poukazuje na
to, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve sú pripojené na str. 12 Všeobecných

poistných podmienok hneď za kolónkou určenou na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo
formulárovej predtlači pripravenej oprávneným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej
zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté
dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením
poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače

chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti
XV. Všeobecných poistných podmienok. V časti XV. Všeobecných poistných podmienok je upravené
rozhodcovské konanie celkovo v 8-mich bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné
dojednania sú odčlenené od Všeobencných poistných podmienok nadpisom a že ich povinný osobitnepodpísal v ten istý deň ako Všeobecné poistné podmienky, ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné
dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná
podmienka,ktoránebolaindividuálnedojednanáaktoráurčuje,žesporyzozmluvybudúriešenévýlučne

rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti
zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné
strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže a
tým, že nemá ani možnosť alternatívnej voľby pre rozhodovanie prípadných sporov, nejde o individuálne

dohodnuté zmluvné ustanovenia. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt,
ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky odkazuje na osobitný dokument

nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta“, ktorého spísanie
bolo podľa jeho vyjadrenia vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade potvrdzovať, že
povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a o možnosti uplatnenia eventuálnych výhrad k
obsahu poistnej zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že z dokumentu spísaného sprostredkovateľom
poistenia, ktorý oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní nemožno mať za preukázané, že

sprostredkovateľ poistenia upozornil resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, o pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch, ktoré má zmluvné
dojednanie o rozhodcovskej doložke obsahovať.

Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých

je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca
podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2

Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 str. 12
Všeobecných poistných podmienok, č.l. 19 spisu) jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako
výlučnú možnosť riešenia sporov.

Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej poistnej zmluve č.

XXXXXXXXXX zo dňa 29. 11. 2007, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať
a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je
potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných

zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť

spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd sa nezaoberal ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní, pretože okresný súd danými
skutočnosťami rozhodnutie nedôvodil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému

dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie sú právne relevantné.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.