Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/411/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111200088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky:
W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Q. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Riečna 2, proti odporcovi: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Bratislava, Búdková 36, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. marca 2013, č. k. 25C 1/2011-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľky,ktorýmsadomáhalapôvodne
proti Slovenskej republike - Krajskému úradu v Bratislave, určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti v
kat. území P. L., parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, zapísanej na LV č.
XXXX, vedenom Katastrom nehnuteľností, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, nakoľko s
bývalým Obvodným podnikom bytového hospodárstva v Bratislave uzatvorila kúpnu zmluvu na rodinný
dom a dohodu o zriadení osobného užívania pozemku - parcely č. XXXX/X, keď rodinný dom spolu s
pozemkom okolo domu, ktorý si oplotila, užívala od roku 1967 ako svoje vlastníctvo a nik ju v užívaní

nerušil a skutočnosť, že pozemok okolo jej domu nie je v jej vlastníctve zistila až v poslednom čase
z LV č. XXXX. Viacerými písomnými podaniami navrhovateľka upravovala označenie odporcu v časti
orgánu, ktorý má odporcu - Slovenskú republiku- v konaní zastupovať, pričom písomným podaním
zo dňa 3.5.2011 za orgán konajúci za štát označila Slovenský pozemkový fond. Súd prvého stupňa
rozhodol vo veci právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 127 ods. 1, § 133, § 134 ods. 2, § 198 ods. 1§ 200 ods.

1, § 205 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy (OZ účinný do
30.6.1969), keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že kúpnou zmluvou o rodinnom domku
a dohodou o zriadení osobného práva užívania pozemku zo dňa 9.11.1967 bývalý Obvodný podnik
bytového hospodárstva v Bratislave I, Staré Mesto ak správca majetku československého štátu predal
dom s príslušenstvom v Bratislave, súp. č. I. - XXX, na W. ul. č. XXX, postavený na pozemku parc.
č. XXXX/X, zapísaný vo vložke č. XXX, kat. úz. Q., identifikovaný v EN, navrhovateľke do osobného
vlastníctva. V zmysle § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka ho predávajúci predal tak ak bol postavený

na pozemku, ktorý v tom čase nebol oplotený a neboli na ňom žiadne úžitkové stromy, porasty a to za
kúpnu cenu 22.823,- Kčs, splatnú v deň podpisu zmluvy. Zistil, že na uzavretie kúpnej zmluvy bol daný
súhlas Finančného odboru MsNV rozhodnutím zo dňa 8.11.1967, č. 5135/1967 - maj., keď vlastníctvo
na kupujúcu navrhovateľku prešlo registráciou zmluvy štátnym notárstvom v Bratislave - mesto. Uviedol,že tou istou zmluvou zriadil Obvodný podnik bytového hospodárstva v Bratislave, Staré Mesto, za
úhradu 314,- Kčs navrhovateľke právo osobného užívania pozemku, parc. č. XXXX/X, o výmere 157
m2, vlastnícky patriaceho Československému štátu, keď právo osobného užívania sa pri tom zriadilo

na základe právoplatného rozhodnutia finančného odboru MsNV v Bratislave zo dňa 23.10.1967, č.
5023/1967-maj a vzniklo registráciou dohody u štátneho notárstva v Bratislave - mesto. Zistil, že kúpna
zmluva spolu s dohodou boli zaregistrované štátnym notárstvom dňa 8.212.1967 pod č. RI 743/67,
RII.264/67. Z výpisu z LV č. XXX, kat. územie P. L., mal za preukázané, že vlastníčkou rodinného domu
súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X, o výmere 157 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, je

navrhovateľka s titulom nadobudnutia RI 743/67 a RII 264/67, keď pôvodne boli nehnuteľnosti vedené
v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. P. L.. Zo spisového materiálu Správy katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu zistil, že parc. č. XXXX/X o výmere 1872 m2, druh pozemku záhrady, kat. úz.
P. L., bola pôvodne zapísaná v pozemnonižnej vložke č. XXXXX a jej vlastníkom bol Československý
štát - Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave. Z dôvodu zániku poisťovne priamo zo zákona došlo k
zápisu pozemku na LV č. XXXX, kat. úz. P. L., v rámci II. etapy evidencie právnych vzťahov bez účasti

pozemnoknižného vlastníka. Podľa Osvedčenia Okresného úradu Bratislava I zo dňa 18.7.1997, č.s.
XX/XXXXX, sa vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X stala Slovenská republika, v správe Okresného
úradu Bratislava I a nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXXX. Vlastník pozemku pristúpil k odovzdaniu
pozemku parc. č. XXXX/X v súlade s § 8 ods. 7 Zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských a obvodných
úradoch Protokolom o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku štátu zo dňa 2.1.2004 preberajúcej

Slovenskej republike - Krajský úrad v Bratislave, na základe ktorého protokolu došlo k zmene zápisu
z LV č. XXXX na LV č. XXXX. S opravou výmery (1872 m2) v súlade s rozhodnutím Správy katastra
pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 30.5.2006, č. X-186/06-CZI. Delimitačným protokolom o odovzdaní
správy poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny
fond alebo do neho patria zo dňa 28.08.2008 odovzdala Slovenská republika - Obvodný úrad Bratislava

(keďže medzičasom došlo k zániku krajských úradov zákonom č. 254/2007 Z.z.- pozn. súdu) správu
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, okrem iného aj parcely č. XXXX/X, o výmere 1.872 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, Slovenskému pozemkovému fondu podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách, § 13- 20 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a podľa § 6 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách. Súčasťou protokolu bolo i vyhlásenie odovzdávajúceho, že na pozemok sa nevzťahujú
žiadne reštitučné nároky, tieto neboli uplatnené, nevzťahuje sa na neho aplikácia príslušných ustanovení
zákona č. 282/1993 Z.z., zákona č. 161/2005 Z.z., resp. zákona č. 138/1991 Zb., pozemok nie je

zaťažený záložným právom, avšak je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v povinnosti strpieť
prechod peši cez pozemok v prospech vlastníka parcely č. XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu
GP 23/97, podľa V-2083/99 zo dňa 19.07.1999. Vecné bremeno bolo pritom zriadené Zmluvou o zriadení
vecného bremena zo dňa 12.04.1999 uzatvorenou medzi povinným a zároveň vlastníkom parcely č.
XXXX/X, SR- Okresný úrad Bratislava I a oprávneným a súčasne vlastníkom parcely č. XXXX, Petrom

Schmidtom z dôvodu, že vstup na parcelu č. XXXX z verejnej komunikácie bol možný len cez parcelu č.
XXXX/X. Podľa protokolu sa k pozemku parcela č. 2872/2 viazala aj nájomná zmluva zo dňa 08.07.2007,
ktorou prenajímateľ SR v zastúpení Krajským úradom v Bratislave prenechala predmetný pozemok do
užívania nájomcovi - W. L., na dobu päť rokov od 01.09.2004 do 31.08.2009, za dohodnuté nájomné
podľa zákona č. 18/1996 Z.z. vo výške 80,- Sk/m2 ročne, čo predstavuje sumu spolu 149.760,- Sk.

Nájomné bolo upravené dodatkom zo dňa 23.07.2007 na sumu 5,- Sk/m2 ročne, t.j. 9.360,- Sk.
V súčasnosti je parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, evidovaná na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. územie P. L.. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa navrhovateľky rodinný
dom , súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X, jej bol pridelený národným výborom, neskôr
si ho kúpila do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.11.1967, rodinný dom a jeho okolie

poznala, predmetnou kúpou nadobudla dom spolu s pozemkom, na ktorom dom stál a domnievala sa,
že jej podpisom získala vlastnícke právo i k pozemku nachádzajúcom sa v okolí domu, a teda že jej
patrí celý okolitý pozemok, a to vychádzajúc z toho, čo jej povedal zamestnanec pripravujúci zmluvu.
O výmere pozemku sa s ním nerozprávala. Túto navrhovateľka nepoznala a ani nemala vedomosť
o maximálnej možnej výmere pozemkov nadobúdaných do osobného vlastníctva v danom čase, hoci

pracovala ako poslankyňa. Myslela si, že na nadobudnutie vlastníctva stačí uzavretie kúpnej zmluvy.
Pozemok si oplotila preto, že tak robili aj susedia a domnievala sa , že jej patrí neoplotený zvyšok.Súd prvého stupňa konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na
požadovanom určení, keďže podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. P. L., obec Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, okres Bratislava I, svedčí zápis vlastníctva dotknutého pozemku v prospech odporcu,

čím je jej právne postavenie neisté a určovací petit túto neistotu odstraňuje. Uviedol, že držba je faktický
stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou,
prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Držiteľom v zmysle § 129 ods. 1
Občianskeho zákonníka je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné
(R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 OZ). Podľa ustálenej judikatúry posúdenie toho, či je držiteľ so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí nemôže vychádzať len zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale sa musí, okrem iného, vzťahovať i k právnym dôvodom, a teda k
titulu, ktorý mohol mať za následok vznik takého práva. O dobromyseľnú držbu preto nemôže ísť vtedy,

keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (t.j. takých existujúcich u
každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, a ani
vsituácii,keďsadržiteľoboznámilsoskutočnosťami,ktoréobjektívnebolispôsobilévyvolaťpochybnosti
o tom, že mu vec patrí.

Oprávnená držba je založená na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl
držiteľa musí byť ospravedlniteľný, t.j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho ktorého prípadu od každého vyžadovať.
Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží
vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže

byť omyl skutkový, aj právny. Skutkový omyl vychádza z mylnej predstavy o skutkových okolnostiach
nadobudnutia práva užívať vec. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými
právnymi predpismi považované za právne relevantné. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti
alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona treba však

považovať za právny omyl neospravedlniteľný. Predpokladá sa totiž, že každý, pri zachovaní obvyklej
opatrnosti, sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (k tomu aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 97/2009, sp. zn. 4Cdo 283/2009, sp. zn. 5Cdo 30/2010 a sp. zn. 6M
Cdo 5/2010).

Konštatoval, že navrhovateľka odvodzovala oprávnenosť držby k pozemku parc. č. XXXX/X, druh
pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, v kat. úz. P. L., od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 9.11.1967 s
bývalým Obvodným podnikom bytového hospodárstva v Bratislave ako správcom majetku vo vlastníctve
Československého štátu a totožné skutočnosti uvádzali i jej synovia vypočutí v konaní ako svedkovia.
Z obsahu predmetnej zmluvy nepochybne podľa neho vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho

práva bol len rodinný dom označený súpisným číslom I.-XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X,
zapísaný vo vložke XXX. Poukázal na čl. I, bod 1 zmluvy, podľa ktorého predávajúci práve tento dom s
charakterom rodinného domu v zmysle § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľke predáva a
navrhovateľka tento dom kupuje do svojho vlastníctva, keď z obsahu zmluvy vyplýva potreba registrácie
štátnym notárstvom. Z uvedených ustanovení kúpnej zmluvy mal za zrejmé, že predmetom prevodu

nebol aj pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1872 m2, ale len nehnuteľnosť -
rodinný dom. Mal za o, že skutočnosť, že podľa čl. I, bod 2 kúpnej zmluvy sa nehnuteľnosť predávala
tak ako bola postavená na neoplotenom pozemku, nemožno gramaticky a jazykovo vykladať tak, že
predmetom prevodu bol aj pozemok, keďže o tomto kúpna zmluvy nepojednávala a dotknutý pozemok
v nej nebol vôbec identifikovaný, pričom označený čl. I, bod 2 zmluvy navyše odkazuje na nehnuteľnosť

identifikovanú v predchádzajúcom bode 1, a teda odkazuje späť na dom so súp. č. I. - XXX na pozemku
parc. č. XXXX/X.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka jednoznačne poznala obsah kúpnej zmluvy a
dohody o zriadení osobného práva užívania pozemku zo dňa 9.11.1967, v ktorej bola jasne a zreteľne

špecifikovaná nehnuteľnosť, ktorú nadobudla do osobného vlastníctva, ako aj nehnuteľnosť, vo vzťahu
ku ktorej jej vzniklo právo jej osobného užívania, s uvedením aj presnej výmery (158 m2). Pozemok,
ku ktorému žiada určiť vlastnícke právo, v kúpnej zmluve identifikovaná nebol ani ako predmet kúpy a
ani ako predmet práva osobného užívania. Mal za to, že na strane navrhovateľky teda nemohlo ísť otzv. skutkový omyl, ktorý vyvracia i obsah znaleckého posudku č. 411 07/1968 vypracovaný na žiadosť
navrhovateľky. Taktiež dôvodil, že navrhovateľka nepreukázala ani existenciu tzv. právneho omylu,
pretože ustanovenia Občianskeho zákonníka tvoriace súčasť právneho poriadku v čase navrhovateľkou

tvrdenej oprávnenej držby boli jasné, zrozumiteľné, nesporné a jednoznačné. So zreteľom na
skutočnosť, že navrhovateľka nebola počas celej tvrdenej vydržacej doby zapísaná na príslušnom liste
vlastníctva ako oprávnená užívateľka a ani ako vlastníčka relevantného pozemku, nemožno podľa
názoru súdu prvého stupňa u nej hovoriť o ospravedlniteľnom právnom omyle, nakoľko vychádzajúc
z obsahu kúpnej zmluvy vedela o zákonných predpokladoch na zavŕšenie prevodu nehnuteľností

(registrácia štátnym notárstvom), preto ak s domnievala, že zmluvou nadobudla i vlastnícke právo
k pozemku parc. č. XXXX/X, nemožno hovoriť o takom omyle, ktorému by sa pri bežnej normálnej
opatrnosti nedalo vyhnúť a ktorý omyl sa posudzuje so zreteľom na minimálne požiadavky kladené na
každého držiteľa bez ohľadu na jeho duševný stav, vyspelosť, vzdelanie, životné skúsenosti. Uviedol,
že ten, kto koná na základe neznalosti zákona, jeho nesprávnej znalosti alebo interpretácie, nemôže
byť podľa zásady neznalosť zákona neospravedlňuje, v dobrej viere (3M Cdo 7,8/2010). Dodal, že

navrhovateľka rozsah svojho vlastníckeho práva musela zistiť i z rozsahu príslušnej výmery, keď i
skutočnosť, že by sa domnievala, že jej právo osobného užívania vzniklo i k pozemku parc. č. XXXX/
X, by vylučovala jej dobrú vieru o tom, že k pozemku nadobudla vlastnícke právo (rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo 174/2002). So zreteľom na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 9.11.1967 a znalecký posudok č.
411-07/1968 vypracovaný I.. N. U. na základe návrhu navrhovateľky mal za zrejmé, že sa navrhovateľka

nemohla objektívne a so zreteľom na všetky okolnosti oprávnene domnievať, že je vlastníčkou parc.
č. XXXX/X, keď je irelevantný subjektívny pocit navrhovateľky a svedkov (synov), pretože absentujú
konkrétne objektívne okolnosti o dôvodnosti tohto presvedčenia (Rc1 Cz 36/89). Podľa jeho názoru
navrhovateľka nepreukázala okolnosti objektívnej povahy na preukázanie svoje oprávnenej držby v
zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 27/2005. Skonštatoval, že v prípade navrhovateľky nemohlo

ísť o oprávnenú držbu už v okamihu tvrdeného vstupu do držby kúpnou zmluvou zo dňa 9.11.1967.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak odporcovi nepriznal ich náhradu, nakoľko
nedošlo k ich vyčísleniu v zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Zároveň žiadala náhradu trov prvostupňového i odvolacieho
konania. Podľa nej v priebehu celého konania bolo preukázané, že kúpnou zmluvou o rodinnom domku
a dohodou o zriadení osobného práva užívania pozemku zo dňa 9.11.1967, ktorá bola registrovaná na
bývalom štátnom notárstve Bratislava mesto dňa 6.12.1967 pod č. RI 749/67, R II 264/67, nadobudla do
vlastníctva dom s príslušenstvom. Nehnuteľnosť sa predávala tak ako bola postavená na pozemku parc.

č. XXXX/X, ktorý nebol oplotený. Súčasne jej bolo zriadené právo osobného užívania pozemku na parc.
č. XXXX/X o výmere 157 m2, keď zo znaleckého posudku Ing. Pomšára zo dňa 7.8.1968 vyplýva, že k
parc. č. XXXX/X má vzťah nájmu. Záhradu na tomto pozemku nie je možné užívať samostatne, parcely
tvorili podľa nej jeden celok, nehnuteľnosti je boli v prírode ukázané ako jeden celok. Poukázala na svoje
zamestnanie a z toho vyplývajúcu neznalosť práva, keď v danom čas sa pri kúpe domu automaticky

kupovali i pozemky priľahlé k domu a jednotlivé právne režimy neboli rozlišované ako dnes. Tvrdila, že
bola v právnom omyle, s tým, že pri pochybnostiach o oprávnenosti držby platí, že držba je oprávnená.
Mala za to, že nehnuteľnosti do vlastníctva teda nadobudla najneskôr ku dňu 1.1.2002.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť stotožniac sa s právnym názorom vyplývajúcim z neho. V
odvolaní uvedené argumenty označil za účelové a irelevantné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia §

211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné,
pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver,
keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k
vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani

z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212
ods.3OSP).Zobsahuspisunevyplýva,žebysvojímkonaním(rozhodnutím)odňalúčastníkommožnosť
konať pred súdom. Rozsudok je logický a presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z
ust. § 157 ods. 2 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu oneexistencii oprávnenej držby navrhovateľky k nehnuteľnosti - pozemku s parc. č. XXXX/X kat. úz. P.
L.. V odvolaní navrhovateľka neargumentovala skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvého stupňa zisteného a ustáleného stavu a jeho právneho hodnotenia alebo ktoré by mu neboli

bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu
veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nevyžadovalo ani doplniť dôvody
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože by odvolací súd len opakoval správnosť
záverov súdu prvého stupňa, na ktoré v podrobnostiach poukazuje a stotožňuje sa s nimi (§ 219 ods. 2

OSP). Len na zdôraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza:

Objektívny stav držby je v niektorých prípadoch doplnený subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec,
s ktorou nakladá alebo ju užíva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá
sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a teda
jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený držiteľ je teda ten,

kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva
v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec
patrí, musí mať oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi
vlastnícky patriť (napr. zmluva, ktorá je síce neplatná, ale jej predmetom je vec ovládaná držiteľom),
pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach vyžadujúcich si odborné predpoklady a pod. Existenciu

pochybností o oprávnenosti držby hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke,
že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky
vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle držiteľa s vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov.

V danej veci oprávnenosť držby navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti nie je podložená žiadnymi

skutkovými okolnosťami. Navrhovateľka v tomto konaní, ktoré je konaním sporovým a je tak ovládané
okrem zásady dispozičnej najmä zásadou prejednacou spočívajúcou v povinnosti unesenia dôkazného
bremena o svojom tvrdení, neuniesla dôkazné bremeno o svojej oprávnenej držbe. Odvolací súd
nemal žiadne pochybnosti o výsledkoch vykonaného dokazovania za účelom zistenia, či jej držba
bola oprávnená alebo nebola, túto vyhodnotil práve s ohľadom na ďalšie v konaní vykonané dôkazy

za neoprávnenú, a tak nemal dôvod aplikovať ustanovenie o vyššie uvedenej právnej domnienke
oprávnenosti držby. Vychádzajúc z dikcie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému domu a
z dohody o právne osobného užívania pozemku par. č. XXXX/X kat. úz. P. L., ako aj z rozlohy parcely
č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, je vylúčené, aby sa navrhovateľka i za absencie právnického vzdelania a
absencie praktických skúseností pri predaji nehnuteľností, mohla domnievať o nadobudnutí vlastníckeho

práva k pozemku parc. č. XXXX/X kat. úz. P. L.. V konaní neuniesla bremeno tvrdenia a teda ani
bremeno dôkazné o existencii akéhokoľvek titulu, na základe ktorého by sa o svojom vlastníckom práve
k danej nehnuteľnosti mohla domnievať, keď ako už bolo spomenuté vyššie i vnútorné presvedčenie
držiteľa musí byť podložené konkrétnymi právnymi i skutkovými okolnosťami. Ak sa i v odvolaní proti
napadnutému rozsudku odvoláva na skutočnosť, že znalecký posudok I.. U. zo dňa 7.8.1968 uvádza, že

k pozemku parc. č. XXXX/X má právo nájmu, uvedená skutočnosť len podčiarkuje nedobromyseľnosť
držby navrhovateľky vzhľadom na rozdielnosť inštitútov vlastníctva a nájmu zrejmý i pre laickú verejnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní skutkových a právnych skutočností vyplývajúcich z obsahu
preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1
OSP, avšak v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.