Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204399
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa17.septembra2014,č.k.19C/260/2013-69,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolžalobužalobcuažalovanémunáhradutrovkonania
nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4
ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i § 44 ods. 6, § 238 ods.1 zák. č.

233/1995 Z.z., § 120 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne súd
argumentoval zistením, žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Galanta v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup okresného súdu
mal podľa žalobcu spočívať v tom, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu na zmenu exekútora. Navrhovateľ však vôbec nepreukázal, že takýto návrh podal, keď
v predmetnom exekučnom spise sa takýto návrh nenachádza, zo spisového materiálu nevyplýva, že by

súd o takomto návrhu vôbec rozhodoval a navrhovateľ ani na základe výzvy súdu nepreukázal, že takýto
návrh vôbec doručil súdnemu exekútorovi, resp. súdu, keď z fotokópie návrhu na zmenu exekútora
predloženej navrhovateľom nevyplýva, že návrh bol doručený súdnemu exekútorovi, resp. exekučnému
súdu. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnému odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, pretože
nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §
221 ods. 1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súdrozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho
vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím

rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa
súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo
zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná

dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol návrh na znalecké dokazovanie,
čím znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus
jej vzniku, na čo súd nemal udržateľné dôvody. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť
jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie
na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek

úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne
rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká
aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah
nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ ide o

oboznámenie sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a záveru súdu prvého
stupňa, že nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, potom súd
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého
jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli ním vynaložené v súvislosti so správou a vedením
pohľadávky. Zadanie vypracovania znaleckého posudku podal ešte 1.3.2013 a nakoľko vypracovanie

znaleckého posudku je tak dôkladné a napokon aj zložité, jeho vypracovanie trvalo viac ako rok, pričom
táto skutočnosť je skutočnosťou objektívnou, ktorú ani on sám nevedel ovplyvniť. V konaní tak boli
preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia
nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou, preto bolo
potrebnévkonanírozhodnúťvsúladesožalobnýmpetitomaprinajmenšomnavrhovanýmmedzitýmnym

rozsudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej
na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred rozhodnutím vo veci o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21

ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenýchnárokovapretožeodvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. §

219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica, ku
ktorému malo dôjsť pri rozhodnutí o zmene exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty v rozpore s

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku, domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej výške 175,- Eur. Táto
škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím súdu o nej. Zároveň
si žalobca uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.106,40 Eur (55,32 Eur za

každý mesiac omeškania) s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávnyúradnýpostupžalobcavidelvtom,žesúdrozhodoložiadostinazmenuexekútorapouplynutí
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 600 dní.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu

relevantnédôkazynapreukázanietejtoskutočnosti.Aktuexistovalidôkazynapodporutvrdeniažalobcu,
že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo
úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak,

ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn.
5Obo/52/2010)

Dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, sú v zákone vymedzené taxatívne. Napriek obmedzeniu sú
tieto dôvody konštruované tak, že je možné nimi rozhodnutie napádať zo stránky skutkovej aj právnej a

môže sa poukazovať na porušenie tak hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej normy. Dôvody odvolania
tak možno rozdeliť na dve základné skupiny:
- vady konania (error in procedendo),
- vady rozhodnutia (error in iudicando).
Odvolanie možno súčasne odôvodniť aj viacerými dôvodmi. Meniť dôvody však možno iba počas

plynutia odvolacej lehoty. Po jej uplynutí už uvádzanie nových dôvodov zákon nepripúšťa.

K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania
aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote,
uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p. <.) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.

Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2Er/1322/2008 (pôvodná spisová
značka 5Er/297/2005) bolo zistené, že exekučné konanie bolo v predmetnej veci začaté na návrh

oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Bc. Ivona Babušková dňa 9.3.2005, pričom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 21.3.2005. Konanie bolo u
súdneho exekútora vedené pod sp. zn. EX 101/2005. Dňa 12.7.2005 Okresný súd Trenčín postúpil vec
Okresnému súdu Senica. Dňa 8.12.2006 Okresný súd Senica udelil súdnemu exekútorovi poverenie navykonanie exekúcie č. 5205*027801. Spis bol následne postúpený Okresnému súdu Nové Mesto nad
Váhom, ktorý uznesením č.k. 2Er/1322/2008-37 zo dňa 24.4.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil. Z exekučného spisu nevyplýva, že by navrhovateľ podal návrh na zmenu exekútora

ani, že by súd o takomto návrhu rozhodoval. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 12.8.2014 vyzval
splnomocneného zástupca navrhovateľa, aby zdokladoval kedy bol návrh na zmenu súdneho exekútora
doručený súdnemu exekútorovi, resp. súdu. Podaním, doručeným súdu dňa 12.9.2014, splnomocnený
zástupca navrhovateľa oznámil, že v prílohe zasiela fotokópiu návrhu na zmenu exekútora zo dňa
2.9.2010 avšak doručenkou nedisponuje.

Podstatou zamietajúceho rozsudku súdu prvého stupňa je neunesenie dôkazného bremena žalobcu,
tzn. že bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe sa v exekučnom
spise nenachádza, poukazujúc na dôkazy, vrátane exekučného spisu, pričom žalobca žiadne dôkazy
sám nepredložil, keďže existencia návrhu na zmenu exekútora zo dňa 2.9.2010 nebola zistená, titul
žaloby tým nebol preukázaný.

Odvolacie dôvody potom s týmto dôvodom spočívajúcom v neunesení dôkazného bremena žalobcu
vôbec nekorešpondujú. Odvolanie žalobcu je podanie obsahovo zhodne s ostatnými vecami, v ktorých
súdy prejednávajú žaloby žalobcu proti žalovanému na základe zhodného skutkového stavu s tým
rozdielom, že v tých veciach sa konanie, na ktoré sa žalobca odvoláva skutočne viedlo a bolo možné

posúdiť konkrétne tvrdenie žalobcu a posúdiť základ žaloby a následne i výšku uplatneného nároku.
Predmetný prípad je však podstatne odlišný a keďže konanie, z ktorého si žalobca odvodzoval svoje
nároky sa na Okresnom súde Senica vôbec neviedlo, žaloba bola podaná úplne bez základu.

S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu

v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého) potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.