Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/537/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3100899966
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3100899966.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ R.. F.. V.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. I., št. občana SR, 4/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - N., N.
XXX/XX, št. občianky SR, 4a/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W., št. občana SR, 4b/ G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., W., št. občana SR, 5/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W., št. občana SR,
proti odporcom 1/ ZLATOKOV SK, a.s., so sídlom Trenčín, Rázusova č. 8, IČO 36 318 370, zastúpenému

JUDr. Františkom Vavračom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Horná č. 51, 2/ Mesto Trenčín, so
sídlom Trenčín, Mierové námestie č. 2, IČO: 00 312 037, zastúpenému GARANT PARTNER legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 856 380, 3/ Služby pre bývanie s.r.o., so sídlom Trenčín,
Krátka 2412, IČO: 31 444 318, zastúpenému JUDr. Jozefom Opetom, advokátom so sídlom Trenčianske
Teplice, M. R. Štefánika 22, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva č. XX/XX, uzavretá medzi predávajúcim W. G. a kupujúcim E.,
spol. s r.o. dňa 18.12.1997, j e n e p l a t n á.

II. Súd návrh vo vzťahu k odporcovi 3/ z a m i e t a.

III. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 1/
náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 33,19 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke 4/ náhradu trov
konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 33,19 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
4a/ náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 33,19 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

VI. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
4b/ náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 33,19 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

VII. Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 5/ náhradu trov

konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 33,19 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

VIII. Navrhovatelia 1/, 4/, 4a/, 4b/ a 5/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne
odporcovi 3/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 122,29 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Pôvodní navrhovatelia 1/-5/ sa podaným návrhom domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá
medzi odporcami 1/, 2/ ohľadne prevodu nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX k.ú. G. ako dom súp.č.

XX s parc.č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, je neplatná. V návrhu uviedli, že na základe
rozhodnutia bývalého Mestského národného výboru v G. sa podpisom dohôd o odovzdaní a prevzatí
bytov stali užívateľmi bytov v bytovom dome na W. I. v G.. V rokoch 1997-1998 bolo vlastníctvo domu
súp.č. XX na W. v G. s parc.č. XXXX prevedené na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporcami
1/ a 2/ na spoločnosť E. spol. s r.o., a to napriek tomu, že navrhovatelia ako nájomcovia bytov v tomto
dome sa v r. 1993-1997 domáhali od Mesta G. odkúpenia týchto bytov do vlastníctva v zmysle zák. č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedli, že nakoľko Mesto G. nerešpektovalo
ich prednostné právo ako nájomcov bytov na odkúpenie bytov do vlastníctva v zmysle zák. č. 182/1993
Zb., ale kúpnou zmluvou previedlo vlastníctvo k celému domu na odporcu 1/, je zmluva, uzavretá medzi
odporcami 1/ a 2/, neplatná, nakoľko ide o úkon, ktorý odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým
mravom.

Odporca 1/ sa k návrhu navrhovateľov písomne nevyjadril.

Odporca 2/ sa k návrhu navrhovateľov písomne vyjadril dňa 08.10.2004 tak, že žiadal návrh zamietnuť.
Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy č. XX/XX uzavretej medzi predávajúcim Mestom G. a kupujúcim

E. spol. s r.o. previedol na odporcu 1/ vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. G., na W., a to k pozemku
parc.č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a k domu súp.č. XX na parc.č. XXXX; predmetné
nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. G.. Predmetný objekt so súp.č. XX
pozostával so šiestich bytových jednotiek a jedného nebytového priestoru. Nájomcom nebytového
priestoru bol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.08.1996 odporca 1/; nájomná zmluva bola uzavretá

na dobu určitú do 31.12.2008. Nájomcami šiestich bytových jednotiek boli fyzické osoby. Ku dňu podania
žiadosti odporcu 1/ o odkúpenie bol objekt evidovaný v katastri nehnuteľnosti na LV č. X v celosti na
Mesto G.. Ku dňu podpisu kúpnej zmluvy s odporcom 1/ žiaden z nájomcov šiestich bytov v dome na
W. č. XX nepožiadal o prevod bytu do vlastníctva skôr ako odporca 1/. Uviedol, že v danom prípade
išlo o prevod domu ako celku aj s jednotlivými bytmi a nebytovým priestorom a nie o samostatný prevod

jednotlivých bytov, pričom odporca 1/ ako kupujúci v kúpnej zmluve výslovne prehlásil, že doterajším
nájomcom bytov zaručí kvalifikovaný výkon správy a nerušené užívanie bytov. Poukázal na skutočnosť,
že aj v prípade, ak by v súlade s § 19a vtedy platného zák. č. 182/1993 Zb. najmenej 50 % nájomcov
bytov požiadalo o prevod vlastníctva bytu v predmetnom dome, Mesto G. by v súlade s vtedajším znením
§ 31 zák. č. 182/1993 Z.z. v nadväznosti na VZN č. 8/1992 nemalo povinnosť previesť predmetné byty

do vlastníctva nájomcov, nakoľko Všeobecne záväzné nariadenie Mesta G. č. 8/1992 v
nadväznosti na § 31 zák. č. 182/1993 Z.z. taxatívne stanovilo, že odpredaj bytov sa nebude realizovať v
domoch s bytmi, ktoré nie sú určené na odpredaj a medzi ktoré byty v zmysle prílohy č. 3 predmetného
VZN bolo zaradených aj 6 bytov v dome na W. č. XX.

Odporca 3/ sa k návrhu písomne vyjadril dňa 28.05.2001 tak, že žiadal, aby ho súd zamietol, pretože
nie je v spore pasívne legitimovaný. Nie je a nebol vlastníkom nehnuteľnosti - budovy s.č. XX na parc.č.
XXXX, k.ú. G.. O predaji rozhodoval vlastník - Mesto G. na základe uznesenia mestského zastupiteľstva
č. 159 zo dňa 10.12.1997, ktorým bol predaj schválený.

Súd vo veci rozhodol dňa 07.11.2007 rozsudkom č.k. 8C/537/2000-146, ktorým konanie o návrhu
navrhovateľa 3/ zastavil, návrh zamietol, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 02.11.2007
zamietol a odporcom 1/-3/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení o.i. uviedol, že navrhovatelia
nemajú naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/ je
neplatná, nakoľko ani v prípade, ak by súd ich návrhu vyhovel, by sa ich právne postavenie nezmenilo.

Navrhovateliabyajpoprípadnomvyhoveníichžalobenaďalejzostaliibavpostavenínájomcovvlastníka
domu, nestali by sa vlastníkmi obývaných bytov a museli by sa domáhať ďalšou žalobou splnenia
povinnosti previesť byty do ich vlastníctva. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov vo vzťahu k
odporcom 1/, 2/ pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Vo vzťahu k odporcovi 3/ súd
návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď odporca 3/ nebol a ani v súčasnosti nie

je vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných nehnuteľností a nebol ani účastníkom napadnutej kúpnejzmluvy. Vzhľadom k tomu, že súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení zamietol
návrh vo veci samej, zamietol aj návrh navrhovateľa 1/ na nariadenie predbežného opatrenia. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 19Co/49/2008-201 zo
dňa 24.04.2008 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil a navrhovateľom uložil povinnosť
zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovi 3/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

kúpnej zmluvy, odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu zastáva názor, že existencia tejto
procesnej podmienky je preukázaná, pretože požadovaným určením sa odstráni právna neistota
navrhovateľov. Žalobný návrh považoval za nedôvodný, ale z iných právnych dôvodov. Podľa § 16 ods.
1 z.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môže byt, ktorého nájomcom je fyzická
osoba, vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto zákonným ustanovením je
upravené zákonné predkupné právo, ktoré má povahu vecného práva. Navrhovatelia tvrdia, že toto

predkupné právo bolo uzavretím kúpnej zmluvy porušené a domáhajú sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy. Namietanou kúpnou zmluvou pôvodný vlastník - odporca 2/ odpredal odporcovi 1/ obytný
dom ako celok. Zmluva bola uzatvorená podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, vo vzťahu ku
ktorému je zákon 182/1993 Z.z. špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa vzťahujú na
práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov len vtedy, ak zákon č. 182/1993 Z.z.

neustanovuje inak. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol odporca 2/ vlastníkom obytného domu, ani jeden
byt ani nebytový priestor nebol prevedený do vlastníctva iného subjektu. Odporca 2/ bol teda oprávnený
disponovať so svojim vlastníctvom, mal právo nakladať s domom ako celkom, tiež samostatne s bytmi,
nebytovýmipriestormiasnimispojenýmispoločnýmičasťamiaspoločnýmizariadeniami,atospôsobom
uvedeným v z.č. 182/1993 Z.z.. Poukázal na § 29a ods. 1 v spojení s § 31 z.č. 182/1993 Z.z. v znení

platnom do 01.06.1998. Odporca 2/ všeobecne záväzným nariadením č. 8/1992 stanovil, že predaj bytov
sa nebude realizovať v domoch s bytmi, ktoré nie sú určené na predaj s tým, že medzi domy s bytmi v
historickom jadre mesta do odpredaja bol zaradený o.i. dom na W. č. XX. Pokiaľ pôvodný vlastník
disponoval s predmetom svojho vlastníctva v medziach zákona, odpredal obytný dom, v ktorom byty
boli vyňaté z prevodu vlastníctva, predmetná kúpna zmluva nie je neplatným právnym úkonom v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka.

Dňa 16.04.2009 bolo vo veci podané mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR, v ktorom
namietal, že podľa jeho názoru bol rozhodnutiami súdov porušený zákon. Zákon č. 182/1993 Z.z. je vo
vzťahu k § 588 Občianskeho zákonníka špeciálnym zákonom a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa

vzťahujú na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov len vtedy, ak zákon č.
182/1993 Z.z. neustanovuje inak. Vlastnícke práva určitého okruhu vlastníkov obmedzuje ustanovenie §
29 ods. 5 tohto zákona. Vymenovaná skupina vlastníkov domov je povinná previesť byty do vlastníctva
nájomcov, ak o to požiadajú. Nájomcovi sa pritom neustanovuje lehota, v ktorej je povinný požiadať
vlastníka o prevod bytu do vlastníctva, a teda ide o časovo neobmedzené právo. V uvedenom prípade

nájomcovia bytov bytového domu s.č. XX prejavili záujem o kúpu svojich bytov u odporcu 1/, pričom
písomné žiadosti nepodali preto, lebo odporca 1/ všeobecne záväzným nariadením č. 8/1992 rozhodol,
že odpredaj bytov sa nebude realizovať v domoch s bytmi, ktoré nie sú určené na predaj, medzi ktoré
bol zaradený aj predmetný obytný dom. Dôvodom pre takéto rozhodnutie mesta bolo ponechanie častí
bytového fondu za účelom riešenia zabezpečenia bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov

v súlade s § 31 zákona č. 182/1993 Z.z.. Predmetné zákonné ustanovenie bolo zrušené novelou zákona
č. 158/1998 Z.z.. Možno teda konštatovať, že všeobecne záväzné nariadenie mesta v časti o ponechaní
určitého počtu bytov pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov už nemá oporu v zákone. Ak súd určí, že
kúpna zmluva je neplatná, vlastníkom bytového domu sa opätovne stane mesto a nájomcom nič nebráni
tomu, aby požiadali o prevod bytov do osobného vlastníctva. Je nesporné, že zákonné predkupné právo

podľa § 16 ods. 1 z.č. 182/1993 Z.z. navrhovateľov 1/ až 5/ bolo porušené, a títo sa právom domáhajú
neplatnosti kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že Krajský súd v Trenčíne opomenul ustanovenie § 29 ods.
5 z.č. 182/1993 Z.z., ktoré taxatívne vymenúva, akému subjektu môže obec previesť vlastníctvo domu
alebo jeho časti, pričom nový vlastník kritériám citovaného zákonného ustanovenia nezodpovedá.

Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2MCdo/7/2009-232 zo dňa 29.10.2010 rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 19Co/49/2008-201 zo dňa 24.04.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s
odôvodnením, že v danej veci nie je možné preskúmať správnosť aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav v zmysle námietky generálneho prokurátora SR. Hoci rozsudok odvolacieho súduobsahuje vlastné posúdenie veci, z jeho obsahu nie je zrejmý proces úvah, na základe ktorých k týmto
právnym záverom dospel a ako sa vyporiadal s námietkami navrhovateľov obsiahnutými v odvolaní.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V novom konaní treba, aby sa odvolací súd vyporiadal s otázkou, či je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy a následne, či sa na vec vzťahuje alebo
nevzťahuje z.č. 182/1993 Z.z..

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/326/2010-288 zo dňa 02.06.2011 rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v čase rozhodovania odvolacieho
súdu nebol známy okruh dedičov po odporcovi 2/, nebolo zrejmé, či v byte bývajú poručiteľovi dedičia
a na základe akého titulu. Navrhovateľka 4/ oznámila odvolaciemu súdu, že práva na dom sa vzdáva.
Pochybnosti o aktívnej legitimácie navrhovateľov 4a/ a 4b/ vyplynuli aj zo spisu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 21C/55/2005, v ktorom konaní sa odporcovia (navrhovatelia 4a/ a 4b/) vyjadrili, že byt v dôsledku
výpovede nájmu vypratali. Navrhovateľ (tu odporca 1/) žalobný návrh zobral späť, žiadal zastaviť

konanie, o ktorom späťvzatí nebolo rozhodnuté. Aktívnu legitimáciu navrhovateľov spochybňuje odporca
1/, tvrdí, že navrhovateľka 4/ byt neužíva, nikdy nebola nájomkyňou bytu a navrhovatelia 4a/ a 4b/ byt
vypratali v dôsledku výpovede zo strany odporcu 1/. Odporca 2/ spochybnil aktívnu legitimáciu vo vzťahu
k navrhovateľovi 1/, ktorému bola odporcom 1/ daná výpoveď z nájmu bytu s tým, že o tomto sa má
viesť konanie pred Okresným súdom Trenčín. Vzhľadom k uvedenému, v tomto štádiu konania neboli

dané dôvody pre potvrdenie rozsudku ani na jeho zmenu.

Uznesením č.k. 8C/537/2000-307 zo dňa 23.02.2012, právoplatným dňa 17.03.2012, bolo konanie
navrhovateľa 2/ V. O. zastavené.

Rozsudkom č.k. 8C/537/2000-146 zo dňa 07.11.2007 bolo konanie o návrhu navrhovateľa 3/ (X. W.)
zastavené.

Terajší navrhovatelia 4/, 4a/ a 4b/ vstúpili do konania ako nástupcovia po navrhovateľovi E. B., ktorý
zomrel po začatí konania dňa XX.XX.XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, výpisom z LV č.
XXX k.ú. G., rozhodnutím o pridelení náhradného bytu, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu,
kópiouzkatastrálnejmapy,uznesenímz 20.zasadnutiaMestskéhozastupiteľstvavTrenčínezodňa
10.12.1997, kópiou kúpnej zmluvy č. XX/XX zo dňa 18.12.1997, uznesenie Mestského úradu v Trenčíne

č. 159 zo dňa 12.12.1997, list odporcu 3/ zo dňa 8.12.1997, prehľadom nájomného a dlžných čiastok,
žiadosťou odporcu 1/ o odpredaj nehnuteľnosti, všeobecne záväzným nariadením Mesta Trenčín č.
8/1992, písomnými podaniami účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Z návrhu, rozhodnutia o pridelení náhradného bytu a zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
17.1.1989 mal súd za preukázané, že navrhovateľ 1/ sa na základe rozhodnutia bývalého Mestského
národného výboru v G. č.j. Byt. XXX/XXXX-XX/Mi zo dňa 27.10.1988 o pridelení náhradného bytu stal
nájomcom 1-izbového bytu v dome na W. č. XX v G..

Z výsluchu navrhovateľov 2/ a 5/, dedičov po navrhovateľoch 3/, 4/ a odporcov 2/, 3/ mal súd za
preukázané, že pôvodní navrhovatelia 2/-5/ (V. O., X. W., E. B. a B. O.) boli v čase uzavretia kúpnej
zmluvy č. XX/XX ďalšími nájomcami bytov v bytovom dome na W. č. XX.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 1/ (v tom čase E. spol. s r.o.) nedatovaným listom požiadal

odporcu 2/ o predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v G., na W. č. XX, zapísaných na LV č. X ako
parc.č. XXXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2. Predmetný objekt mienil zrekonštruovať, čím by v
historickom centre mesta vznikol reprezentačný objekt.

Listom zo dňa 08.12.1997 oznámil odporca 3/ (v tom čase spoločnosť G., spol. s r.o.) Mestskému

úradu Trenčín stanovisko k pripravovanému predaju nehnuteľnosti na W. č.p. XX, podľa ktorého v
obytnom dome sa nachádza 6 bytových jednotiek, pričom menný zoznam nájomcov je súčasťou prílohy
a jedna platná nájomná zmluva na nebytový priestor, ktorého nájomcom je E., s.r.o.. V nehnuteľnosti
sú byty druhej kategórie s lokálnym plynovým vykurovaním, pričom bytové jednotky sú nasledovnejizbovitosti: 1 byt dvojizbový, 5 bytov jednoizbových. Nájomcovia sú ku dňu 31.10.1997 dlžní spolu sumu
8 550,- Sk. Zmluva na nebytový priestor je uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2008, s platnosťou od
01.08.1996, ku ktorej udelil súhlas MsÚ v Trenčíne rozhodnutím č.j. 500/1996 zo dňa 08.07.1996. Voči

nájomcovi nebytového priestoru spoločnosť nevykazuje žiadnu pohľadávku.

Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že Mesto G. ako predávajúci a spoločnosť ZLATOKOV spol. s
r.o., so sídlom Trenčín, Rázusova 8, IČO: 30 997 542 ako kupujúci uzatvorili dňa 18.12.1997 kúpnu
zmluvu č. XX/XX podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa čl. I zmluvy predávajúci je

vlastníkom nehnuteľností v k.ú. G., pozemok parc.č. XXXX zastavaná plocha vo výmere XXX m2 a
na ňom postaveného domu s.č. XX na W., zapísaných na LV č. X. Podľa čl. II zo zmluvy kupujúci
kúpil od predávajúceho uvedené nehnuteľnosti za účelom zriadenia exkluzívnej predajne špičkových
šperkárskych výrobkov a ďalšieho rozvoja svojich podnikateľských aktivít. V čl. IV bod 2 písmeno b/
zmluvy kupujúci prehlásil, že si je vedomý, že v predávanej nehnuteľnosti sa nachádza 6 bytových
jednotiek (1 dvojizbový a 5 jednoizbových bytov), ktorých užívateľmi sú: B. O., E. B., R. V. W., V. O., F. L.

a X. W.. V čl. IV bod 2 písmeno c/ zmluvy kupujúci prehlásil, že doterajším nájomcom zaručí kvalifikovaný
výkon správy bytov a nerušené užívanie bytov v zmysle uzavretých nájomných zmlúv a Občianskeho
zákonníka. Podľa čl. V zmluvy predaj bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne, pričom výpis
z uznesenia č. 159 zo dňa 10.12.1997 tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

Podľa výpisu z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 159 zo dňa 10.12.1997 mestské
zastupiteľstvo schválilo predaj nehnuteľnosti - budovy s.č. XX a pozemku parc.č. XXXX, k.ú. G. o výmere
XXX m2 na W. zapísanej na LV č. X, vlastník Mesto G. E., spol. s r.o., L. X, G. za účelom prestavby a
zriadenia exkluzívnej predajne špičkových zlatníckych a šperkárskych výrobkov z výrobného programu
firmy za dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa výpisu z obchodného registra ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX, t.j. ku dňu 18.12.1997, bol
odporca 1/ podnikateľom - obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným. Spoločníkmi a konateľmi
tejto spoločnosti boli fyzické osoby (F. K., R.. R. W., Y. B. a R.. G. L. /každý vklad po 35 000,- Sk/),
odporca 2/ ku dňu 18.12.1997 nebol spoločníkom ani konateľom odporcu 1/.

Navrhovatelia 4/, 4a/ a 4b/ podaniami zo dňa 29.05.2014 a dňa 10.06.2014 uviedli, že na žalobe trvajú.
Byt neužívajú z dôvodu súdnych sporov a pre snahu odporcu 1/ o ich vysťahovanie.

Navrhovatelia 1/ a 5/ podaniami zo dňa 29.05.2014 a dňa 10.06.2014 uviedli, že byty užívajú a na žalobe

trvajú.

Odporca 2/ sa písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 12.09.2014 tak, že u navrhovateľov 4/,
4a/, 4b/ ide o osoby, ktorým nepatrí aktívna vecná legitimácia s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa
4b/ doručené súdu dňa 10.06.2014 a navrhovateľky 4/ doručené súdu dňa 29.05.2014, ako i na

obsah spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/55/2005. Navrhovateľovi 1/ bola odporcom 1/ daná
taktiež výpoveď z nájmu bytu s tým, že o neplatnosti tejto výpovede sa vedie konanie na Okresnom
súde Trenčín. Od posúdenia platnosti tejto výpovede závisí otázka, či navrhovatelia sú v konaní ďalej
aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu. Poukázal na to, že zrušením predmetnej kúpnej zmluvy
sa právne postavenie navrhovateľov nezmení. Títo budú aj naďalej v postavení nájomcov, pričom právo

na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva predmetných bytov by vzniklo len za predpokladu, že v dome
požiadalo o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov, čiže od skutočnosti, ktorej splnenie je do
budúcnosti neisté s prihliadnutím na absenciu aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľov 4/, 4a/ a 4b/ a
predpoklad absencie aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľa 1/. Navrhovatelia v konaní nepreukázali
skutočnosť, že by požiadali o prevod vlastníckeho práva k bytom v zmysle § 29a z.č. 182/1993 Z.z., čo

je hmotnoprávnym predpokladom pre realizáciu prevodu vlastníckeho práva. Žalobu je z týchto dôvodov
potrebné zamietnuť.

Navrhovatelia 1/, 4/, 4a/, 4b/ a 5/ doručili Mestskému úradu v Trenčíne dotazníky zo dňa 27.11.2014 k
prevodu vlastníctva bytov do osobného vlastníctva.

Navrhovateľ 1/ pri výsluchu doplnil, že podľa jeho názoru bolo jednanie odporcu 1/, ktorým vypratal
navrhovateľov 4/, 4a/, 4b/ nezákonné, pretože nebol doriešený hlavný spor, ktorý je predmetom tohto
konania, teda neplatnosť kúpnej zmluvy. Žiadal, aby jeho úkony v tomto smere boli považované zaneplatné až do skončenia tohto konania. Odporca 1/ dal aj jemu výpoveď z nájmu bytu, pričom konanie
o jej neplatnosť sa vedie na súde pod sp. zn. 22C/140/2010. Výpoveď je nezákonná, vykonštruovaná,
so snahou získať ich odsťahovanie z bytov a tieto byty. Dňa 05.05.2009 alebo 2010 sa zúčastnil

rokovania s odporcom 1/ za účasti p. M., kde ho nútili podpísať prevzatie výpovede z nájmu bytu. Boli
tam aj jej kolegovia, ktorí ju v tom povzbudzovali, kričali na neho. Povedal, nech tú výpoveď zašlú
poštou. Výpoveď zaslaná poštou nebola adresovaná jemu, pretože V. W. na takejto adrese nebýva.
Zo serióznosti ale potvrdil, že výpoveď prevzal, aby odporca 1/ nemusel toto opakovane doručovať.
Nepamätal si, z akého dôvodu mu táto výpoveď bola daná. Čo sa týka odkúpenia bytu, vyplnili dotazník

o prevode bytu do vlastníctva vo vzťahu k mestu a tým deklarovali záujem o ich odkúpenie. Po skončení
sporu môžu pristúpiť k uzavretiu zmlúv o prevode vlastníctva k bytom. Ich právna neistota, ak by nedošlo
k určeniu vlastníctva, spočíva v tom, že budú uplatnené výpovede. Keď sa v r. 1993 informovali,
povedali im, že reštituent sa neprihlásil, že všeobecné záväzné nariadenie predaj bytov zakazuje a že
ich právna istota je chránená. Následne odporca 1/ dal podnet na odkúpenie nehnuteľnosti a 10.12.1997
bolo Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne prijaté uznesenie č. 159, ktoré vyhovelo tejto požiadavke.

Uznesenie nehovorí o tom, že by sa zrušilo všeobecné záväzné nariadenie č. 8/92. Takýmto postupom
bol porušený zákon o obecnom zriadení a uznesenie je v rozpore s všeobecné záväzné nariadenie.
Všeobecné záväzné nariadenie č. 8/92 bolo platné do 15.07.1998, potom bolo prijaté všeobecné
záväzné nariadenie č. 4.

Navrhovateľka 4/ pri výsluchu uviedla, že s kúpnou zmluvou nesúhlasí, jej rodina býva v byte od roku
1945, a preto si myslí, že mesto malo najskôr oboznámiť nájomcov a umožniť im odkúpenie bytov, až
potom mohlo predať nehnuteľnosti odporcovi 1/.

Navrhovateľ 4a/ pri výsluchu uviedol, že byty, v ktorých bývali, tam akoby nikdy neboli a zrazu sa tam

len tak objavili, pretože neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti. Odporcovia ich ako nájomníkov úplne
obišli, a preto sa domáha, aby kúpna zmluva bola zrušená. Pokiaľ ide o to, že mali byt, ktorý pôvodne
užívali rodičia, vypratať, tento nevypratali. Nevedeli, že byt bol vyprataný, len sused im povedal, že prišli
robotníci s autom a odniesli ich veci. Nikto s nimi nekomunikuje, má za to, že ten byt užívajú tak ako
predtým po rodičoch. Za byt neuhrádza plnenia, pretože nemajú žiadnu nájomnú zmluvu, boli si ju pýtať

od p. M., ale tá s nimi odmietla komunikovať. Nepamätal si, či spochybnili na súde výpoveď z nájmu
bytu, ktorú im dal odporca 1/ a na základe ktorej žiadal ich vypratanie v konaní 21C/55/2005, to riešila
právnička zo sociálky, bol školopovinný, nemohol to ovplyvniť. Pokiaľ ide o navrhovateľku 4/, v byte
bývala od malička, mala tam trvalý pobyt, až keď sa vydala, t.j. v roku 2005-2006 odtiaľ odišla. V čase
smrti ich otca, pôvodného nájomcu, už bola vydatá, v byte nebývala a nemala tam ani trvalý pobyt.

Navrhovateľ 4b/ pri výsluchu uviedol, že sa pamätá, že jeho rodičia žiadali mesto o odkúpenie bytu, ale o
tomto nemal žiaden doklad. Mesto ich zavádzalo, potom ich podviedlo, jeho rodičia a navrhovateľ 1/ tam
chodili a nakoniec predali celý dom odporcovi 1/. Odporca 1/ chce jeho aj jeho brata vysťahovať, pretože
tam zostal nejaký nedoplatok. Tento chceli vyrovnať, ale odporca 1/ od nich nedoplatok nechce prijať. S

odporcom1/nemajúuzatvorenúriadnunájomnúzmluvu. Pridržiavalsatoho,čouviedolnavrhovateľ4a/.

Navrhovateľ 5/ pri výsluchu uviedol, že o byty sa nikto nestará, zateká tam strecha, žijú v neustálej
neistote, že ich z bytov niekto vysťahuje, pretože nemajú riadne uzavreté nájomné zmluvy s odporcom
1/. Byt stále užíva, aj nájomné si platí. Väčšinu roka žije v J., doma je raz ročne na dva týždne. Odporca

1/ sa o dom nestará, neopravuje ho. Keď si človek platí nájomné, mali by sa o to starať.

Odporca 1/ pri výsluchu (štatutárny orgán) uviedol, že pokiaľ ide o bratov B., je pravdou, že po smrti
otca sa nevhodným spôsobom domáhali splátkového kalendára na dlh otca. Nemal vedomosť o tom,
že by nájom za nich mala platiť sociálka, a keďže sa správali drzo, splátkový kalendár im neposkytli.

Zo strany navrhovateľov 4a/, 4b/ žiadne peniaze na ich účet neprišli. Pokiaľ ide o navrhovateľa 1/, byt
užíva asi aj na podnikateľské účely, pretože na tej adrese boli zapísané dve obchodné spoločnosti. V
čase výpovede z nájmu bytu byt fyzicky neužíval. Je pravdou, že bol na stretnutí, kde sa zúčastnila aj
V.. O., aj pani K.. Navrhovateľ 1/ sa prejavil ako impulzívny človek, nebola s ním možná konštruktívna
debata. Má za to, že obe výpovede boli zákonné. Navrhovateľom 4a/, 4b/ bola tiež zaslaná výzva na

prevzatie vecí, ale nereagovali na ňu. Podľa fotodokumentácie bol byt zaprataný odpadom, vypratanie
stálo peniaze, ktoré ale od navrhovateľov 4a/, 4b/ nežiadali. Pokiaľ ide o navrhovateľa 5/, p. N. mu
ponúkol presťahovanie do inej časti domu, kde strecha nezateká, čo ale odmietol. Investície do budovy
presahujú terajšie možnosti odporcu1/. Budova vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, počas ktorej nebudemôcť byť dom v užívaní nájomníkmi. Čiastkové opravy majú len kozmetický charakter, ale strechu nie
je možné opraviť celú, kým ju bude navrhovateľ 5/ užívať. Nie je pravdou, že by do domu neinvestoval,
stále sa robia opravy, ktorými sa rieši havarijný stav. V r. 2006 prebehla rekonštrukcia

predajne na prízemí v súčinnosti s pamiatkovým úradom. Nemal pochybnosť o tom, že je vlastníkom
domu. Nájomné v súčasnosti platí len navrhovateľ 5/, ktoré je ale symbolické a nestačí ani na úhradu
dane z nehnuteľnosti.

Odporca 1/ ďalej uviedol, že navrhovatelia 4a/ a 4b/ si neplnili svoje povinnosti z nájmu bytu, nehradili

plnenia, a preto im odporca 1/ dňa 11.03.2005 dal výpoveď z nájmu bytu. Na základe tejto výpovede
bolo vedené konanie o vypratanie, v ktorom menovaní potvrdili, že byt vypratali, nikto v ňom nebýva.
Navrhovatelia 4a/, 4b/ sa v tomto konaní nevyjadrili k späťvzatiu návrhu, z čoho možno vyvodiť, že
proti nemu námietky nemajú. Poukázal na zápisnicu z pojednávania vo veci 21C/55/2005 zo dňa
02.09.2010, z ktorej na základe výpovede odporcov vyplýva, že byt bol vyprataný, nikto v ňom nebýval.
Z tohto dôvodu odporca 1/ využil svoje právo podľa § 6 Občianskeho zákonníka a zvrátil využívanie

tohto bytu v rozpore s právom primeraným spôsobom. Zo spisu vyplýva, že odporca 1/ si uplatnil
svoje právo, pretože navrhovatelia 4a/, 4b/ neplatili nájomné, výpoveď považuje za platnú a zákonnú.
Vedenie tohto konania nezbavilo pritom nájomníkov povinnosti platiť nájomné za tento byt. Pokiaľ ide o
navrhovateľku 4/, nemá vedomosť o tom, akým titulom uplatňuje nárok v konaní, pretože byt neužívala,
ani ho neužíva. Pri uzavieraní kúpnej zmluvy nebol porušený zákon, pretože prevod nehnuteľností sa

riadil Obč. zákonníkom, nie zákonom č. 182/93 Z.z.. Ku dňu 31.07.1999 nebol platný § 43b ods. 1, 2
stavebného zákona, a teda nájomcom právo na odkúpenie bytov nevzniklo. Pokiaľ by súd mal za to, že
je treba aplikovať zák. č. 182/93 Z.z., poukázal na § 31 v znení v tom čase platnom a na všeobecne
záväzné nariadenie mesta. Odporca 2/ bol oprávnený disponovať so svojim vlastníctvom, toto aj urobil
v medziach zákona č. 182/93 Z.z. v znení účinnom do 01.06.1998. Navrhovatelia nemajú naliehavý

právny záujem na tomto určení, vyhovením návrhu by sa ich právne postavenie nezmenilo. Okrem toho
ich práva porušené neboli a preto žiadal, aby súd návrh zamietol.

Odporca 2/ sa vyjadril tak, že zo strany nájomcov nebola podaná písomná žiadosť o odkúpenie bytov,
túto podal iba odporca 1/ a týkala sa domu ako celku. Poukázal na to, že odporca 1/ v kúpnej zmluve

uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že sa v dome nachádzajú byty a prehlásil, že nájomcom zaručí
kvalifikovaný výkon správy bytov a ich nerušené užívanie. Podľa všeobecne záväzného nariadenia
mesta č. 8/1992 nemalo mesto povinnosť samostatne byty do vlastníctva nájomcov previesť, ale
nevylučovalo prevod domu ako celku. Nemal vedomosť o priebehu vypratania bytu navrhovateľmi
4/, 4a/ a 4b/, menovaní v súčasnosti byt neužívajú a na súde bolo vedené konanie o vypratanie

tohto bytu, ktoré bolo zastavené. Žiadal - pretože konanie 22C/140/2010 bolo prerušené - aby sa
súd zaoberal platnosťou tejto výpovede v tomto konaní, pretože je podstatnou pre aktívnu legitimáciu
navrhovateľa 1/. Navrhovatelia odvodzujú svoju legitimáciu z § 29 zák. č. 182/93 Z.z., ale toho času
nie sú nájomcami bytov. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, rozhodnutím súdu nedôjde k zmene
postavenia navrhovateľov, stále zostanú v pozícii nájomcov a ak chcú byty nadobudnúť, budú musieť dať

žiadosť o ich prevod. Takýto návrh musí dať aspoň 50 % nájomcov bytov. Navrhovatelia nepreukázali,
že by doposiaľ podali návrh, žiadosť o odkúpenie bytov. Pokiaľ ide o záver o naliehavom právnom
záujme, je tiež potrebné zvážiť, či sa rozhodnutím súdu vo veci nevyvolá potreba ďalšieho súdneho
sporu. Navrhovatelia aj v prípade, že by súd návrhu vyhovel, zostanú v postavení nájomcov a museli by
iniciovať ďalšie súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k bytom.

Odporca 3/ sa vyjadril tak, že zotrváva na pôvodnom vyjadrení v tom smere, že nie je pasívne vecne
legitimovaný vo veci. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/55/2005 súd zistil, že odporca 1/ dňa 11.05.2005 doručil

súdu žalobný návrh na vypratanie bytu vo vzťahu ku odporcom 1/, 2/ - v tomto konaní navrhovateľom
4a/ a 4b/ - z dôvodu, že menovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, pretože dňa 07.02.2004 im bola
doručená výpoveď z nájmu bytu. Odporcovia 1/, 2/ sa k návrhu vyjadrili tak, že ich otec, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX, bol účastníkom konania sp. zn. 8C/537/2000 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. XX/
XX. Predmetné konanie do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené. Z tohto dôvodu žiadali, aby

súd návrh zamietol z dôvodu jeho predčasného uplatnenia, pred ukončením konania vo veci určenia
vlastníka nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 22.12.2006 odporcovia 1/, 2/ opakovane namietali platnosť
kúpnej zmluvy č. XX/XX z dôvodu porušenia zákona č. 182/1993 Z.z.. Žiadali, aby súd nesúhlasil s
výpoveďou z nájmu z predmetného bytu. Uznesením č.k. 21C/55/2005-98 zo dňa 16.01.2007 bolokonanie prerušené do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 8C/537/2000. Na pojednávaní súdu dňa 02.10.2010 F. B. uviedol, že v byte nikto nebýva,
tento je vyprataný, kľúče ale navrhovateľovi neodovzdal. Dňa 16.05.2011 bolo súdu doručené podanie

navrhovateľa - späťvzatie návrhu z dôvodu, že využil svoje právo podľa § 6 Občianskeho zákonníka a
dňa 29.04.2011 vykonal vypratanie bytu, veci odporcov osobitne spísal a odložil vo svojich priestoroch,
pričom odporcov vyzval na ich prevzatie. Uznesením č.k. 21C/55/2005-136 zo dňa 22.09.2011 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/60/2012-142 zo dňa 24.02.2012 súd konanie zastavil
a odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

ZospisuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.22C/140/2010súdzistil,žedňa30.08.2010doručilnavrhovateľ
R.. F. V. W. na súd žalobu proti odporcovi (E. M. spol. s r.o.) o neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa
05.05.2010 o.i. z dôvodu, že na Okresnom súde Trenčín sa vedie žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy
medzi Mestom G. a odporcom. Odporca sa k veci vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 24.03.2011
tak, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 24.05.2010, pričom lehota na uplatnenie neplatnosti

výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 24.08.2010. Z tohto dôvodu
vzniesol námietku premlčania. Uznesením č.k. 22C/140/2010-86 zo dňa 16.06.2011 bolo konanie
prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na súde pod sp. zn. 8C/537/2000.

Kúpnou zmluvou zo dňa 16.06.1998 previedol odporca 1/ ako predávajúci na kupujúceho O. G.

nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXX, k.ú. G.: pozemok parc.č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavaná
plocha a dom s.č. XX. Dohodou zo dňa 26.08.1998 došlo medzi zmluvnými stranami k odstúpeniu od
predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že kupujúci nezaplatil kúpnu cenu včas a riadne.

V súčasnosti je nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v okrese G., obci G., k.ú. G.: pozemok parc.č. XXXX/

X o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X o výmere XX m2 a parc.č.
XXXX/X o výmere XX m2, všetko zastavané plochy a nádvoria a dom s.č. XX, postavený na parc.č.
XXXX/X, zapísaná na LV č. XXX. Predmetný dom s.č. XX predstavuje druh stavby: budova obchodu a
služieb, pričom ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku (národná kultúrna pamiatka).

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 39 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.09.2001 neplatnosť výpovede môže
nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX, t.j. do 31.05.1998 (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov“) bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré
sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné

bytové jednotky.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytovým domom (ďalej len
"dom") sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok
ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné

častidomuaspoločnézariadeniatohtodomusúsúčasnevpodielovomspoluvlastníctvevlastníkovbytov
a nebytových priestorov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nebytovým priestorom sa na účely
tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené

na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu
a spoločné zariadenia domu.Podľa § 3 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník
a osobitné predpisy. 6)

Podľa § 3 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov právne vzťahy k bytom a nebytovým
priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré
sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníctvo bytu alebo nebytového
priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu,
s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo
nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. 8)

Podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého nájomcom je
fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto
ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. 17b)

Podľa § 18 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak sa byt alebo ateliér prevádza do

vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského
pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou obce alebo štátu alebo Fondu národného
majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm.
d), alebo ak ide o byty alebo ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, 22) cena
za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta

a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia
výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí
sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí
ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Podľa § 24 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenia tohto zákona sa primerane
vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.

Podľa § 27 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci domov, ktorí previedli
celé obytné domy, všetky byty alebo časť bytov a nebytových priestorov v dome do vlastníctva 29)

fyzických osôb, sú povinní do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona uviesť právne vzťahy do súladu
s ustanoveniami § 6, 7, 8, 9, 10 a § 23. Vlastníci domov môžu podať návrh na súd, aby vlastníkom bytov
alebo nebytových priestorov uložil splnenie týchto povinností.

Podľa§29ods.5zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvlastnícidomovuvedenív§18ods.

1 môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu 23a) len do vlastníctva
štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo
obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obec je povinná s nájomcom

bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50%
nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva
podľa § 31.

Podľa § 31 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obec ustanoví všeobecne záväzným
nariadenímpodielbytov,ktorésiponechávavovlastníctvenazabezpečeniebývaniapresociálneslabšie
vrstvy svojich obyvateľov.

Podľa § 1 ods. 1 z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v aktuálnom znení obec je samostatný územný

samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s
vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.Podľa § 1 ods. 1 z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy
obecjesamostatnýsamosprávnyúzemnýcelokSlovenskejrepubliky;združujeobčanov,ktorímajúnajej
území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne

hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami (§ 7).

Podľa § 1 ods. 2 z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v aktuálnom znení základnou úlohou obce pri
výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri
výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej

zmluvy.

Podľa § 7 ods. 1 z.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy
orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve,
20) ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného
prostredia.

Podľa § 1 ods. 2 z.č.138/1991 Zb. o majetku obcí v aktuálnom znení majetok obce tvoria nehnuteľné veci
a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo
vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku
Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

Podľa § 7 ods. 1 z.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v aktuálnom znení orgány obce a organizácie sú
povinnéhospodáriťsmajetkomobcevprospechrozvojaobceajejobčanovaochranyatvorbyživotného
prostredia.

Podľa § 80 písm. c/ z.č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/1992 Mesta Trenčín (ďalej len „VZN

č. 8/1992“) v zmysle zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, novelizovaného Občianskeho
zákonníka č. 47/92 Zb. a zákona č. 189/92 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a bytovými náhradami a zákona NR SR č. 151/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR
SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prechádza kompetencia v oblasti
rozhodovania o nájomných vzťahov k bytom a ubytovacím zariadeniam a v oblasti realizácie odpredaja

bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve mesta na správcu podľa pravidiel stanovených týmto
nariadením. Správcom pre účely tohto nariadenia sa rozumie právnická osoba poverená správou
bytového fondu, nebytových priestorov a súvisiacich zariadení alebo právnická osoba obhospodarujúca
túto časť majetku mesta na základe zmluvy.

Podľa § 8 ods. 1 VZN č. 8/1992 správca bytov v súlade s novelou zákona NR SR č. 182/1993
Z.z. v znení zákona NR SR č. 151/1995 Z.z. /ďalej len zákon/ odpredáva byty v domoch, v ktorých o
odpredaj požiada najmenej 50 % oprávnených nájomcov bytov.

Podľa § 8 ods. 2, bod 2.1. VZN č. 8/1992 odpredaj bytov sa nebude realizovať v domoch s bytmi, ktoré

nie sú určené na odpredaj, schválených uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 42 zo dňa
18.05.1195 ako „Príloha č. 2 a Príloha č. 3“.

Podľa Prílohy č. 3 VZN č. 8/1992 sa medzi domami s bytmi v historickom jadre mesta, nezaradenými
do odpredaja nachádza i dom s.č. XX na W. počet bytových jednotiek 6, spoluvlastnícky podiel X/X.

Podľa čl. 13 ods. 5 Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/1998 Mesta Trenčín (ďalej len „VZN č.
4/1998“) dňom účinnosti tohto nariadenia stráca platnosť Všeobecne záväzné nariadenie č. 8/1992
vrátane všetkých príloh.

Podľa čl. 13 ods. 4 VZN č. 4/1998 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 15.07.1998.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..Naliehavý právny záujem na určení jestvuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení, že
kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/ je neplatná, nakoľko v prípade, ak by súd ich návrhu
vyhovel, by sa ich právne postavenie zmenilo.

Navrhovatelia vystupujú v konaní v postavení nájomcov bytov v bytovom dome, ktorý bol predmetom
kúpnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa v konaní domáhajú. Je pravdou, že navrhovatelia by aj po
prípadnom vyhovení ich žalobe naďalej zostali iba v postavení nájomcov vlastníka domu a nestali by sa
vlastníkmi obývaných bytov, avšak súd zohľadnil skutočnosť, že predávajúcim domu s.č. XX, v ktorom
sa byty navrhovateľov nachádzajú, bolo Mesto G..

Mesto G. (odporca 2/) je právnickou osobou, ktorá podľa § 1 ods. 1 z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy i v aktuálnom znení samostatne hospodári s vlastným
majetkom. Majetkom odporcu 2/ bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy 18.12.1997 nepochybne i dom
s.č. XX a pozemok parc.č. XXXX, zapísané v tom čase na LV č. X, k.ú. G.. Obec je pri nakladaní so
svojim majetkom - na rozdiel od bežnej právnickej osoby - obmedzovaná jednak viacerými špeciálnymi

právnymi predpismi (napr. z.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a z.č. 138/1991 Zb. majetku obcí a
ďalšie) a jednak všeobecnou zásadou (vyjadrenou napokon i v § 7 ods. 1 z.č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí v aktuálnom znení i v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy) hospodárenia s majetkom
obce v prospech rozvoja obce a jej občanov.

Z uvedeného možno vyvodiť rozdiel medzi právnym postavením nájomcu bytu, ktorého vlastníkom je
obec a nájomcu bytu, ktorého vlastníkom je právnická osoba -podnikateľ, ktorý je pri hospodárení a
nakladaní so svojim majetkom obmedzovaný nesporne v menšom rozsahu, pretože ustanovenia vyššie
spomenutých špeciálnych právnych predpisov sa ho nedotýkajú. Okrem toho vlastník bytu - právnická
osoba, podnikateľ, nemá žiadnu všeobecnú povinnosť aktívne konať na rozvoj a prospech občanov

obce, resp. svojich nájomcov tak, ako je tomu u právnickej osoby - obce.

Ztýchtodôvodovmalsúdzato,ženavrhovateliamajúnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,
nakoľko v prípade, ak by súd ich návrhu vyhovel, ich právne postavenie by sa nepochybne zmenilo. V
tomtosmeresúdpoukazujeinanázorKrajskéhosúduvTrenčíne,vyslovenýv(sícezrušenom)rozsudku

č.k. 19Co/49/2008-201 zo dňa 24.04.2008, podľa ktorého existencia tejto procesnej podmienky bola
preukázaná, pretože požadovaným určením sa odstráni právna neistota navrhovateľov.

Ďalej sa súd zaoberal spornou aktívnou legitimáciou navrhovateľov v konaní, ktorá otázka s otázkou
naliehavého právneho záujmu úzko súvisí. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie

účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny
nárok uplatňovať.

Navrhovatelia 1/ a 5/ sú pôvodnými nájomcami bytov v bytovom dome s.č. XX, ktorý bol predmetom
prevodu na základe spornej kúpnej zmluvy č. XX/XX zo dňa 18.12.1997, navrhovatelia 4/, 4a/ a 4b/

sú právnymi nástupcami (dedičmi) po pôvodnom navrhovateľovi 4/ E. B., ktorý zomrel v priebehu tohto
súdneho konania, a ktorý bol taktiež pôvodným nájomcom bytu v bytovom dome s.č. XX, z ktorého
právnehovzťahuodvodzujúsvojuaktívnuvecnúlegitimáciu.Spoukazomnavyššieuvedenýnázorsúdu,
že nájomcovia bytov v bytovom dome s.č. XX, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve mesta - odporcu 2/,
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd konštatoval, že navrhovatelia majú aktívnu

vecnú legitimáciu v konaní.

Na veci nič nemení ani skutočnosť, že kupujúci odporca 1/ dal navrhovateľom 1/, 4a/ a 4b/ výpoveď z
nájmu predmetného bytu, pretože ak by súd vyhovel ich návrhu v tomto konaní, predmetná výpoveď
by bola taktiež absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto smere - s ohľadom na námietku

odporcu 1/, že navrhovateľom 1/, 4a/ a 4b/ bola z jeho strany doručená výpoveď z nájmu bytu, ktorú
v prekluzívnej lehote 3 mesiacov nenapadli na súde podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka
- súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 20.11.2013 sp. zn. III. ÚS 565/2013,
podľa ktorého „...absolútna neplatnosť právneho úkonu je spôsobená tak závažnou vadou vôle aleboprejavu vôle konajúcej osoby, že výsledok jej konania nie je spôsobilý od počiatku vyvolať akékoľvek
právne účinky..... nájomca ako adresát výpovede prenajímateľa sa nemôže v konaní podľa § 711
ods. 6 Občianskeho zákonníka domáhať neplatnosti výpovede trpiacej takou závažnou vadou, že táto

výpoveď od počiatku právne neexistuje. Žaloba o neplatnosť výpovede sa koncentruje na dôvody
neplatnostivyplývajúceznerešpektovanianiektorejzkogentnýchhmotno-právnychnoriemzakotvených
práve v § 711 Občianskeho zákonníka. Prirodzene, všeobecnému súdu konajúcemu o takej žalobe
nemožno brániť v tom, aby ex offo skúmal a prípadne aj konštatoval neplatnosť spornej výpovede
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náležitostiach právnych úkonov. V žiadnom

prípade však nevyužitie procesného práva nájomcu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka
nemôže znamenať, že absolútne neplatná výpoveď sa márnym uplynutím tam uvedenej prekluzívnej
lehoty konvaliduje a výpoveď poznačená závažnými vadami vôle či jej prejavu sa takto stáva právne
existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Takto by došlo k popretiu podstaty
absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorá je vždy dôsledkom vážnych vád vôle alebo prejavu
vôle konajúcej osoby spochybňujúcich samotnú existenciu dotknutého konania. Formulovaný záver

napokon potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov.... (napr. uznesenie Najvyššieho súdu z
25. novembra 2008 v konaní sp. zn. 2 Cdo 262/2007)“.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že výpovede z nájmu bytu boli navrhovateľom 1/, 4a/ a 4b/ doručené
a konania na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/55/2005 a sp. zn. 22C/140/2010, ktorých

predmetom je neplatnosť výpovede z nájmu bytu od odporcu 1/ pre navrhovateľa 1/ a vypratanie bytu
navrhovateľmi 4a/ a 4b/, prebiehali i v čase rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne i Najvyššieho súdu
SR, ktoré súdy nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov nekonštatovali. Navrhovatelia 1/, 4a/ a
4b/ v predmetných konaniach od počiatku spochybňujú platnosť výpovedí z nájmu bytov práve z dôvodu
tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy č. XX/XX zo dňa 18.12.1997. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že

navrhovatelia 1/ a 5/ byty užívajú, navrhovatelia 4a/ a 4b/ tak nečinia z dôvodu, že odporca 1/ byt, ktorý
užívali, vypratal sám svojpomocne bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu a tento im znemožnil užívať.

Na druhej strane, odporca 1/ a odporca 2/ sú vo veci pasívne vecne legitimovaní, pretože boli účastníkmi
právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú.

Vo vzťahu k odporcovi 3/ súd návrh bez ďalšieho zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
keď odporca 3/ nebol a ani v súčasnosti nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných nehnuteľností
a nebol ani účastníkom napadnutej kúpnej zmluvy.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či je možné na danú vec aplikovať ustanovenia z.č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Spoukazomna§3ods.1,2zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovje tentozákonvovzťahu
k Občianskemu zákonníku špeciálnym zákonom a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa vzťahujú

na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov len vtedy, ak zákon č. 182/1993
Z.z. neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom sa rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento

účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Je nesporné, že byty v bytovom dome s.č. XX spĺňali túto
legálnu definíciu pojmu byt. Uvedené napokon potvrdzuje i list odporcu 3/ zo dňa 08.12.1997 adresovaný
odporcovi 2/ ako stanovisko k žiadosti odporcu 1/ o odkúpenie domu s.č. XX i text samotnej kúpnej
zmluvy č. XX/XX, podľa ktorých listín sa v dome s.č. XX nachádza 6 samostatných bytových jednotiek.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytovým domom sa rozumie dom,
v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd zastáva názor, že
uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať len striktne gramaticky, podľa doslovného znenia,

ale i logickým výkladom tak, že bytovým domom je i dom, v ktorom jednotlivé byty a nebytové priestory,
spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú vo vlastníctve jediného vlastníka, ktorým bol
v prejednávanej veci ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX odporca 2/. Dom je bytovým domom
po vyčlenení jednotlivých bytov a nebytových priestorov ako samostatných nehnuteľností, spravidlazápisom do katastra nehnuteľností, čo ale nie je podmienkou. Rozhodujúce v danej veci je, že vlastník
domu s.č. XX mal vedomosť o tom, že dom je rozdelený na 6 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor,
pričom od nájomcov bytov a nebytového priestoru inkasoval nájomné a platby za plnenia spojené s

užívaním bytov, ako to vyplýva i z listu odporcu 3/ zo dňa 08.12.1997 adresovaného odporcovi 2/ ako
stanovisko k žiadosti odporcu 1/ o odkúpenie domu s.č. XX i z textu samotnej kúpnej zmluvy č. XX/
XX, podľa ktorej mali účastníci zmluvy vedomosť o tom, že v dome sa nachádza 6 bytových jednotiek
s tým, že kupujúci sa zaviazal rešpektovať nájomné vzťahy nájomcov týchto bytov. Taktiež v zmysle
§ 1, § 8 ods. 1, 2 v spojení s prílohou č. 3 VZN č. 8/1992 samotný odporca 2/ predmetný bytový dom

s.č. XX považoval za bytový dom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, pričom podľa Prílohy č. 3 VZN č. 8/1992 predstavoval spoluvlastnícky podiel bytov v dome
s.č. XX hodnotu 2/3-iny.

Z uvedeného mal súd za to, že dom s.č. XX bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX
bytovým domom podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednotlivé byty

v ňom sa nachádzajúce bytmi podľa § 2 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a
teda na vec je nutné podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona prednostne aplikovať ustanovenia zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

I keby tomu tak ale nebolo, súd poukazuje na znenie § 24 zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX, podľa ktorého ustanovenia tohto
zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Pokiaľ sa teda v
dome s.č. XX nachádzalo ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX 6 bytových jednotiek a 1 nebytový
priestor, súd zastáva názor, že prednostná aplikácia ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v danej veci je nevyhnutná.

Vychádzajúc zo záveru, že na posúdenie danej veci je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, súd po preskúmaní veci zistil, že kúpna zmluva č. XX/XX zo
dňa 18.12.1997 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne ust.
§ 29 ods. 5 v spojení s § 18 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom

ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX.

Podľa § 29 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia
kúpnej zmluvy č. XX/XX vlastníci domov uvedení v § 18 ods. 1 zákona môžu previesť vlastníctvo domu
alebo jeho časti podľa osobitného predpisu len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového

fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného
majetku Slovenskej republiky. V § 18 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX boli ako špecifickí vlastníci vymedzení: štát
(vrátaneštátnychpodnikovvlikvidáciiaSlovenskéhopozemkovéhofondu),obce,obchodné spoločnosti
s účasťou obce alebo štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo obchodné

spoločnosti uvedené v § 17 ods. 3 písm. d) zákona. Zákon teda obmedzil prevoditeľnosť domov
(nielen bytových domov podľa § 2 ods. 2 zákona, ale i iných domov podľa § 24 zákona) u subjektov,
vymenovaných v § 18 ods. 1 len na určité, taxatívne vymedzené subjekty.

Predávajúcim domu s.č. XX, v ktorom sa v čase prevodu nachádzalo 6 bytových jednotiek a 1

nebytový priestor, bola obec - odporca 2/, a teda podľa § 29 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX mohla previesť
vlastníctvo k domu len na tam taxatívne uvedené subjekty: štát (vrátane štátnych podnikov v likvidácii
a Slovenského pozemkového fondu), obec, obchodnú spoločnosť s účasťou obce alebo štátu alebo
obchodnú spoločnosť podľa § 17 ods. 3 písm. d/ zákona (obchodná spoločnosť založená obchodnou

spoločnosťou s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku SR).

Kupujúcim z kúpnej zmluvy č. XX/XX bola obchodná spoločnosť E. M., spol. s r.o., ktorej jedinými
spoločníkmi ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy 18.12.1997 boli fyzické osoby: F. K., R.. R. W., Y. B. a R..
G. L. (každý vklad po 35 000,- Sk), ktorí boli zároveň v rozhodnom období konateľmi spoločnosti s tým,

že menom spoločnosti konal každý z nich samostatne.

Kupujúciodporca1/tedapreukázateľnenebolšpecifickýmsubjektom,vymedzenýmv§29ods.5zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX, na ktoré výlučne mohol odporca 1/ ako jeden zo subjektov, špecifikovaný v § 18 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX,
dom s.č. XX previesť.

Prevodom vlastníckeho práva k domu s.č. XX na základe kúpnej zmluvy č. XX/XX zo dňa 18.12.1997
bol teda porušený zákon, konkrétne § 29 ods. 5 v spojení s § 18 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, a predmetná kúpna zmluva č.
XX/XX zo dňa 18.12.1997 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na

ktorú neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju niekto z účastníkov namietal
alebo nie.

Záverom súd pre úplnosť podotýka, že konanie odporcov 1/, 2/ pri uzavieraní predmetnej kúpnej
zmluvy a v následnom období vykazuje i znaky obchádzania zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Odporca 2/ ako vlastník nesporne mal vedomosť o tom, že v dome s.č. XX sa nachádza 6

samostatných bytových jednotiek a 1 nebytový priestor, ktoré sú užívané nájomcami a z ktorých mal
príjem - nájom (bez ohľadu na to, v akej výške), avšak nevykonal žiaden úkon smerujúci k tomu, aby
tento skutkový stav dal do súladu so stavom právnym, keď predmetné byty a nebytový priestor nezapísal
do katastra nehnuteľností, na čo bol ako vlastník oprávnený. Odporca 2/ na jednej strane VZN č. 8/1992
stanovil, že odpredaj bytov v predmetnom dome s.č. XX (ktorý sám považoval za bytový dom podľa

z.č. 182/1993 Z.z.) nebude realizovať z dôvodu zaradenia medzi domy s bytmi v historickom jadre
mesta, čím zamedzil nájomcom (navrhovateľom) odkúpiť si byty, ktoré užívali, ale na strane druhej celý
bytový dom s.č. XX bez ďalšieho predal právnickej osobe - podnikateľovi. Pokiaľ ide o odporcu 1/ v
žiadosti o odkúpenie i v kúpnej zmluve č. XX/XX deklaroval svoj zámer dom s.č. XX zrekonštruovať,
čím by v historickom centre mesta vznikol reprezentačný objekt; zriadiť v dome s.č. XX exkluzívnu

predajňu špičkových šperkárskych výrobkov a rozvíjať svoje podnikateľské aktivity, ale v skutočnosti,
takmer ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva k domu s.č. XX (12.01.1998), kúpnou zmluvou zo
dňa 16.06.1998 odpredal nehnuteľnosť tretej osobe, od ktorej kúpnej zmluvy zmluvné strany odstúpili
výlučne z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny kupujúcou treťou osobou. V kúpnej zmluve č. XX/XX tiež
síce formálne deklaroval, že doterajším nájomcom zaručí kvalifikovaný výkon správy bytov a nerušené

užívanie bytov v zmysle uzavretých nájomných zmlúv a Občianskeho zákonníka, avšak v kúpnej zmluve
zo dňa 16.06.1998, ktorou dom s.č. XX previedol v celosti na tretiu osobu sa už existencia bytov a
nebytového priestoru v dome s.č. XX vôbec nespomína. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú
tomu, že konanie odporcov 1/, 2/ je minimálne neštandardné a podľa názoru súdu vykazuje i znaky
obchádzania zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Navrhovatelia v konaní namietali i ďalšie dôvody neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, spočívajúce v
obchádzaníustanoveníz.č.182/1993Z.z.opovinnostipredajabytovodporcom2/jednotlivýmnájomcom
na základe ich žiadosti o dokúpenie. Týmito sa súd už nezaoberal, čo je odôvodnené zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania, keď i bez vyhodnotenia týchto námietok bola napadnutá kúpna zmluva

vyhlásená za neplatnú z iného dôvodu.

Na základe všetkých popísaných dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Navrhovatelia 1/, 4/, 4a/, 4b/ a 5/ boli v konaní vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ plne úspešní a patrila by im
náhrada trov celého konania. Pretože navrhovatelia si síce náhradu trov konania uplatnili, avšak tieto
nešpecifikovali, súd vychádzal len z obsahu spisu a zistil, že trovy konania navrhovateľov predstavovali
zaplatené súdne poplatky za návrh 500,- Sk, za návrh na nariadenie predbežného opatrenie 500,- Sk,

poplatok za nariadenie predbežného opatrenia 1 000,- Sk, poplatok za odvolanie 3 000,- Sk, spolu
suma 165,97 €/5 000,- Sk. Súd potom zaviazal neúspešných odporcov 1/, 2/, aby zaplatili každému z
navrhovateľov 1/, 4/, 4a/, 4b/ a 5/ pomernú časť náhrady trov konania, pripadajúcu na ich podiel (1/5-
ina), a to po 33,19 € (165,97 € / 5).

Na druhej strane boli navrhovatelia v celom rozsahu neúspešní vo vzťahu k odporcovi 3/, voči ktorému
bol návrh zamietnutý, a preto ich súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť odporcovi 3/ náhradu
trov konania, spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia spolu vo výške 122,29 € podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len„vyhláška“). V danej veci sa navrhovatelia podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti právneho
úkonu, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej

v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje v roku 2015 sumu 64,53 €. Zástupcovi odporcu
3/ patrí odmena za 1 úkon právnej služby á 64,53 €, a to účasť na pojednávaní 29.05.2015 (§ 13a ods.
1 písm. d/ cit. vyhlášky); náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné,
tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 8,39 € za úkon v roku 2015. Ďalej zástupcovi odporcu 3/
patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie súdu dňa

29.05.2015 za 2 polhodiny á 13,98 €; spolu náhrada za stratu času 27,96 €. Taktiež mu patrí náhrada
cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 29.05.2015 za
trasu Trenčianske Teplice - Trenčín a späť, t.j. 29 km nasledovne: paušálna náhrada 5,31 € (29 km x
0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 3,19 € (29 km x spotreba 9,1 l/100 km x cena PHM 1,21/1
l); spolu cestovné náhrady 8,50 €. Zástupcovi odporcu 3/ ako platcovi DPH patrí i DPH v sume, ako si
vyčíslil 12,91 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(štvormo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.