Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/193/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812214539
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812214539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému G. Q., bytom Č. XX, o 248,31 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 30.1.2013, č.k. 12C 610/2012-46, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 46,86 € do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne.
Vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 248,31 € spolu s kapitalizovaným denným
úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 74,27 € a úroku z omeškania vo
výške 0,024 % denne zo sumy 248,31 € za dobu od 11.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu 3710259838 s tým, že táto zmluva bola
vybavovaná telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky žalobcu s následnou písomnou
komunikáciou. Táto zmluva po vypracovaní bola zaslaná žalovanému na podpis spolu s úverovými
zmluvnými podmienkami. Úverové zmluvné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.
Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 15.000,-Sk (497,91 €) a žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné
prostriedky v 36 mesačných splátkach po 679,-Sk (22,54 €). Keďže žalovaný nevykonal úhrady riadne
a včas, bol vyzvaný na zaplatenie celého zostatku úveru dňa 29.12.2009 vo výške 400,93 €.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný uhradil spolu 580,86 €, a to do 29.12.2009 428,24 € a
v období po zosplatnení úveru do 10.12.2012 152,62 €. Zo splátkového kalendára ďalej vyplynulo, že v
čase po zosplatnení bol vykazovaný v súvislosti s omeškaním úrok z omeškania v období od 29.12.2009
v celkovej výške 60,56 €, pričom žalobca pri vykazovaní uvedeného úveru vychádzal z úroku 0,024%
denne a vypočítal výšku úroku za jednotlivé dni omeškania tak, ako to vyplýva z pripojeného splátkového
kalendára.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, preto sa
vzťah riadi osobitným zákonom č. 258/2001 o spotrebiteľskom úvere a ustanoveniami § 52 a nasl. Obč.
zák.Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvéhostupňazapreukázané,žežalovanémunazákladezmluvybol poskytnutý úver v sume 15.000,-Sk, žalovaný splatil splátky v dohodnutej výške 22,54 € pravidelne
od 26.12.2007 do 26.8.2008. Od uvedeného obdobia síce pokračoval v splátkach, avšak nepravidelne.
Do zosplatnenia úveru 29.12.2009 zaplatil 428,24 €. Po zosplatnení úveru ešte doplatil od 29.12.2009

do 24.4.2012 sumu 152,62 €. Spolu teda zaplatil 580,86 € (17.498,99 Sk). Pri posudzovaní nároku
žalobcu súd skúmal do akej miery možno považovať podmienky uzavretia zmluvy za prijateľné, resp.
neprijateľné a skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému
úveru a vo vzťahu ku konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 24.444,-Sk. Uvedené súd skúmal z
tohodôvodu,ženáklady,ktorébolipremietnutédokonečnejvýškyúverupredstavovalinavýšenietakmer

o 61%, ktoré mal žalovaný splatiť oproti poskytnutému úveru. Z uvedených dôvodov súd porovnával
priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že tieto boli vo výške 13,91% pre
spotrebiteľské úvery pre domácnosti.

Súd ďalej konštatuje, že v danom prípade sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných
podmienok, ale o formulárové zmluvy, ktoré žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Za tejto

situácie mohli pozornosti žalovaného uniknúť nevýhodné zmluvné podmienky. Neprijateľné zmluvné
podmienky nemôžu požívať ochranu, pretože sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere a
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, preto súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v tej
časti zmluvy, kde bol podradený úrok z úveru pod položku konečná výška úveru, pretože z uvedeného
jednoznačne nevyplýva, že sa jednalo o individuálne dojednanie, čo všetko tvorí náklady vyjadrené pod

týmto pojmom. Zjavne sa mohlo jednať len o úrok z úveru. Z vykonaného dokazovania súd vypočítal
výšku priemerného úroku z úveru v čase uzavretia zmluvy, pričom vychádzal z výšky poskytnutej
sumy. Pokiaľ by súd vychádzal z priemerného úroku bánk 13,91%, výška prepočítaného úroku by
predstavovala vo vzťahu k uvedenej sume 2.086,50 Sk, spolu by predstavovala dlžná suma 17.086,50
Sk, t.j. 567,16 €. Z tejto sumy vychádzal z dôvodu, že z úverovej zmluvy nevyplývali žiadne iné finančné

dojednania v podobe poplatku za vedenie účtu, za poistenie, prípadne iné náklady. Žalovaný zaplatil
celkove 580,86 €, t.zn. že v danom prípade zaplatil oproti takto vypočítanej sume naviac o 13,70 €.
Súd však zobral do úvahy, že žalovaný sa skutočne dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ,
pretože nie celkom pravidelne uhrádzal splátky úveru a v čase po zosplatnení úveru uhrádzal len časť
dohodnutej splátky z úveru. Ku dňu omeškania, najneskôr ku dňu 29.12.2009 predstavoval v zmysle §

3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 úrok z omeškania vo výške 9%. Žalovaný si uplatnil aj úrok z omeškania vo
výške 0,024% denne, čo predstavuje 8,76% ročne. Z uvedeného dôvodu súd si osvojí výpočet úroku z
omeškania predložený žalobcom tak, ako to vyplýva z pripojeného splátkového kalendára za obdobie
od 24.5.2010 do 10.12.2012. Výška úroku bola vyčíslená za uvedené obdobie a predstavovala 60,56 €.
V tomto prípade je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania, keďže podľa prepočtu súdu žalovaný

zaplatil oproti istine a priemernému úroku z úveru naviac sumu 13,70 €, súd uvedenú sumu odpočítal od
vyčísleného úroku z omeškania žalobcom, pričom rozdiel predstavoval 46,86 € a na túto sumu zaviazal
žalovaného v prospech žalobcu. Vo zvyšnej časti súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná, pretože
istinu žalovaný zaplatil postupnými splátkami s prepočítaním na priemerný úrok bánk, najneskôr ku dňu
24.4.2012. Ďalšie navýšenie istiny súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto v tejto časti

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žalobca bol
v konaní len čiastočne úspešný, a to do výšky 15%, žalovaný mal úspech 85%, avšak žalovaný žiadne
preukázateľné trovy neuplatnil, a preto súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Odvolanie podáva s poukazom na ust. § 205 ods. 2

písm. d/ a f/ O.s.p., a to že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia.

Napriek rozsiahlemu odvolaniu žalobca v dôvodoch odvolania neuvádza, v čom vidí skutočnosti, že

na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Neuvádza, ani o ktoré nesprávne skutkové zistenia ide. Ani ďalší dôvod odvolania formulovaný s
poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nie je zdôvodnený a s odkazom na dôvody rozsudku
súdu prvého stupňa, keďže z dôvodov odvolania nevyplýva, v čom súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd prvého stupňa pri rozhodovaní použije

nesprávny právny predpis alebo síce použije správny právny predpis, avšak tento nesprávne vyloží.
Z dôvodov napadnutého odvolania nevyplýva, či žalobca má na mysli použitie nesprávneho právneho
predpisu alebo nesprávneho výkladu správneho právneho predpisu. Pokiaľ by išlo o druhú alternatívu,
nie je možné z dôvodov odvolania ani zistiť, v čom súd prvého stupňa nesprávne vyložil právny predpis.Napriek tejto skutočnosti odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska jeho
správnosti a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj

rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odvolací súd
poukazuje.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a
dôvody podaného odvolania považuje za irelevantné, keďže v týchto dôvodoch sa odvolateľ viacmenej
obmedzuje na opísanie toho, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol, ďalej na opísanie skutočnosti, čo
má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, avšak z dôvodov odvolania nevyplýva, v čom žalobca
považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a čo vytýka záverom súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ut. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže tieto si neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo

na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.