Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109227679
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109227679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne Z.. D. J., R.., X., X. X, proti žalovanej
Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Košice, Vysokoškolská 4, IČO: 00 397 610, zast.
JUDr.MartouŠuvadovou,advokátkou,Košice,Floriánska16,oochranuosobnosti,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku 17C/315/2009-469 z 11.9.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 12 337,52 eur zastavil,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a určil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania,

že žalobkyňa je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalovanej na účet jej
právnej zástupkyne trovy konania vo výške 3 051,96 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, že
žalobkyňaje povinnánaúčetsúdunahradiťtrovyštátuvovýške111,76eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou doručenou mu 28.10.2009 domáhala,
ako ju odôvodnila, že poukázala na to, že si žalobou uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a vec je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 39C/221/2007 a, že vzhľadom na plynutie

lehôt na uplatnenie peňažných nárokov na náhradu škody resp. ujmy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru bola nútená uplatniť si samostatnú žalobu.
Poukázal na to, čo žalobkyňa v písomnom podaní z 25.11.2010 uviedla, že berie svoj návrh na začatie
konania v časti o zaplatenie 12 337,52 eur späť a žiada náhradu v peniazoch vo výške 15 421,89 eur
za obdobie 20 mesiacov, čo predstavuje obdobie, počas ktorého mala poberať funkčný plat v hrubom
771,095 eur, že žiadala, aby súd zaviazal žalovanú z dôvodu neoprávneného zásahu do osobnosti
žalobkyne najmä dôstojnosti, pracovnej cti, poškodenia a reputácie dobrého mena, povesti a zníženia

vážnosti osoby žalobkyne v odborných kruhoch a to úkonmi, ktoré viedli k strate zamestnania žalobkyne
a následne verejnou prezentáciou nepravdivých tvrdení o predpokladoch žalovanej na riadny výkon jeho
práce zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 15 421,89 eur a ďalej žiadala, aby konanie vo veci ochrany
osobnosti podľa § 11 až 16 O. z. o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch za poškodenie
dobrého mena v spoločnosti a odborných kruhoch a pracovnej cti z dôvodu neplatného a nezákonného
rozviazania pracovného pomeru v časti o zaplatenie 12 337,52 eur zastavil.
Poukázal na to, čo uviedla žalobkyňa v písomnom stanovisku z 11.10.2011.

Uviedol ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná, písomne podaním z 23.11.2009 a 10.11.2010, že návrh
žalobkyne považuje v celom rozsahu za nedôvodný a nároky, ktoré v ňom uplatňuje za neexistujúce, že
poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 36/1996, sp.zn. 4Cdo/15/03 z ktorých citovala.
Ďalej uviedol, ako sa žalobkyňa vyjadrila k obrane žalovanej podaním z 3.2.2012.Konštatoval, že uznesením z 8.2.2010 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vo
veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného na OS Košice I pod č.k. 39C/221/2007, že
zistil, že 14.9.2010 bolo konanie sp.zn. 39C/221/2007 právoplatne skončené, preto podľa § 111 ods.2

O.s.p. pokračoval v konaní. Citujúc znenie § 96 ods.1 - 3 O.s.p., konanie v späťvzatej časti zastavil
nakoľko žalobkyňa zobrala návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 12 337,52 eur späť ešte pred
prvým pojednávaním.
Uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov a zistil - podľa diplomu Vysokej školy Technickej v Košiciach č. 91/1983

bol žalobkyni priznaný titul Inžinier 30.6.1983, že podľa diplomu kandidáta vied evidenčné číslo 10247 na
základe rozhodnutia vedeckej rady stavebnej fakulty z 22.3.1989 žalobkyňa získala vedeckú hodnosť
kandidáta technických vied. Na základe obhajoby v odbore 36-01-9 teória a konštrukcia pozemných
stavieb,žepodľapracovnejzmluvyz15.7.1982bolažalobkyňaprijatádopracovnéhopomerunaVysokú
školu technickú v Košiciach pre výkon funkcie asistentky na katedru konštrukcie pozemných stavieb
Stavebnej fakulty VŠT v Košiciach, podľa dohody o zmene pracovných podmienok uzavretej medzi

účastníkmi27.6.2006bolažalobkyňaprijatánamiestovysokoškolskéhoučiteľasozaradenímdofunkcie
vedeckovýskumný zamestnanec na dobu určitú od 1.7.2006 do 30.6.2009, podľa potvrdenia údajov
pre zápočet z 11.2.2008 vystaveného žalovanou žalobkyňa odpracovala na Technickej univerzite od
15.7.1983 do 31.10.2007 a započítalo sa jej 29 rokov a 59 dní do doby trvania pracovného pomeru.
Uviedol, čo zistil z rozhodnutí o priznaní platu žalobkyni z 1.8.2007, 28.6.2007, 29.6.2006, 30.6.2005,

30.7.2004, 2.1.2004, že podľa zápisu z 18.7.2007 z pohovoru so žalobkyňou boli podľa § 63 ods.2
ZákonníkaprácemenovanejponúknutévoľnépracovnémiestaatonaHF-tepelnáenergetika,hutníctvo,
kovové a nekovové materiály - VZ na SjF - výskumný pracovník, odbor strojárstvo a OA v odbore
strojárstvo na RTU - upratovač, na SvF - lektor - UBP UTEMS a 01-VSI-znížený úväzok, pričom
menovaná ponuku neprijala z dôvodu, že má platnú pracovnú zmluvu a žiadala potvrdiť kópiu oproti

originálu tohto zápisu, že súhlasí s originálom a nedostala ho so záverom, že nakoľko menovaná
ponuku neprijala, bude jej daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, nakoľko
sa neprihlásila do výberového konania na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa a
zároveň funkcie OA, L § 01 z 10.7.2007. Zistil, že výpoveďou žalovanej adresovanej žalobkyni z
26.7.2007 bola žalobkyni daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce z dôvodu,

že nesplnila podmienku ustanovenú právnym predpisom na výkon dohodnutej práce § 77 zák. č.
131/2002 Z.z. ako aj vnútorným predpisom Technickej univerzity v Košiciach § 1 a § 5 platných
Zásad výberového konania na obsadzovanie miest a funkcií na Technickej univerzite v Košiciach, t.j.
nezúčastnila sa výberového konania a nemá možnosť ju ďalej zamestnávať, nakoľko neprijala žiadnu
ponúkanú prácu, pričom výberové konanie bolo vypísané z dôvodu, že akademický senát Technickej

univerzity 30.4.2007 schválil novelizáciu štatútu, ktorá obsahovala organizačné zmeny spočívajúce v
novej organizačnej štruktúre za účelom objektivizácie pracovných miest a funkcií, obsahovala zmenu
počtu pracovných miest a funkcií a nový spôsob organizácie práce na fakulte a na základe takto
schválenej novej organizačnej štruktúry pristúpil zamestnávateľ k obsadzovaniu pracovných miest a
funkcií vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov formou vypísania výberových konaní.

PoukázalnačlánokJ.H.,žekprepusteniuvyjadrovaliprepustenízamestnanci,žesobdobnýmobsahom
bola aj správa 27.7.2007 na TA3 o 18:24 hod, že ďalší článok J. H. z 20.7.2007 zverejnený v Novom
čase, v ktorom doc. Rovňák uviedol, že medzi ponúkanými miestami bola aj práca upratovačky, ale
že im ponúkli aj súčasné posty, ale na nižší úväzok a dočasne, čo neprijali. Dekanka ŠP. k tomu
uviedla, že zo zákona musela ponúknuť všetky voľné miesta. Ďalší článok J. H. zo SME z 27.8.2007

v obdobnom znení ako jeho predchádzajúce. Podľa článku J. X. v novinách Región z 22.8.2007 bolo
prepustených 25 pedagogických pracovníkov z dôvodu, že sa neprihlásili do výberového konania, že
ďalšia správa na TA3 bola uverejnená 14.8.2007, ďalší článok SITA z 20.8.2007, kde rektor G. Č. sa
vyjadril, že zmena organizačnej štruktúry fakulty nebol nápad novej dekanky, uvažovalo sa o tom už
dávnejšie vrátane zníženia počtu zamestnancov a nová organizačná štruktúra bola riadne schválená.

Podľa výtlačku webstránky www.fakty-svf-tuke.sk bol zamestnancami
TUKE uvedený Stručný popis situácie na Stavebnej fakulte TUKE, ako sa vyvinula situácia po nástupe Š.
dofunkciedekana,uviedol,čovyplynulootvorenéholistuministroviškolstvaSRaprezidentovirektorskej
konferencie. V článku N. F. sa uvádza, že bolo pedagógom Stavebnej fakulty Technickej univerzity
v Košiciach ponúknuté pracovné zaradenie na miesto upratovačky pred odovzdaním výpovedí, čo

samozrejme odmietli a chcú sa súdiť. V ďalšom článku J. X. sa uvádza, že skutočnosť, že Technická
univerzita sa nezúčastňuje pojednávaní o neplatnosť pracovných pomerov, že naťahuje čas a do
uplynulej lehoty trvania pracovného pomeru na čas určitý a aby sa teda zamestnanci nemohli už vrátiť
späť na svoje miesta. Podľa prepisu rozhovoru z rozhlasovej stanice Slovensko 10.7.2008 o 18:00 hod. vrámci rádiožurnálu sa vyjadrovali prepustení zamestnanci Ľ. Q.E. G. J. W.. Podľa článku J. H. v novinách
Regióny sa uvádza, že Technická univerzita vzniesla námietku voči zaujatosti Okresného súdu Košice
I. V článku Z.. J. X. z denníka Korzár bolo zverejnené, že bolo rozhodnuté o tom, že výpoveď, ktorú

dostal bývalý profesor stavebnej fakulty TU H. F. je neplatná, že obdobné fakty boli uvedené v článku
z 9.9.2009 v Novom čase. Na výpise z uznesenia rokovania členskej schôdze regionálneho združenia
Slovenskej komory stavebných inžinierov Košice konanej na Magistráte v Košiciach 15.2.2008 bolo
uložené výboru RZ SKSI KE rokovať s vedením Stavebnej fakulty TU Košice, aby urýchlene vykonali
nápravuvoblastikvalifikovanéhopersonálnehozabezpečeniavzdelávania.Nazákladeodovzdávacieho

a preberacieho protokolu po skončení pracovného pomeru výpoveďou k 31.10.2007 zistil, že žalobkyňa
odovzdala podklady k vedeckovýskumnej činnosti a to grantový projekt Vega1/2562/05, poukázal na
predložený zoznam publikačnej činnosti žalobkyne s uvedeným rokov vydania, že žalobkyňa okrem toho
mala prednášať na zahraničných konferenciách uviedol kedy, že bola spoluriešiteľkou výskumných úloh,
ktoré boli oponované a ktorých výstupom boli výskumné správy z rokov 1987, 1990, 1993, 1996, 1985,
že sa zúčastňovala rôznych projektov od roku 1985 až do roku 2007, v expertíznej a vedecko-odbornej

činnosti do roku 1996, že bola členkou nevládnych organizácií, uviedol čo vyplynulo zo záverečnej
správy za celú dobu riešenia projektu č. 1/2652/05, č. 1/9023/02. Z prehľadu absolventov v roku 2005
bakalárskeho štúdia podľa bakalárskych úloh v akademickom roku 2004/2005, prehľadu absolventov
inžinierskeho štúdia v roku 2006 podľa zadaní diplomovej práce v akademickom roku 2005/2006,
prehľadu absolventov bakalárskeho štúdia v roku 2006 podľa zadaní bakalárskej práce v akademickom

roku 2005/2006 zistil, že žalobkyňa bola v uvedených obdobiach vedúcou bakalárskych a diplomových
prác.
Zistil zo správ o činnosti stavebnej fakulty v roku 2006, o činnosti katedry konštrukcií a pozemných
stavieb Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach za rok 2006, o činnosti fakulty za rok 2007,
o činnosti stavebnej fakulty TU v Košiciach v roku 2005, a z dokladov - zahraničné pracovné cesty v

rokoch 2006-2007 a domáce pracovné cesty v roku 2006-2007, že v poznámkach k procesu prípravy,
schvaľovania a realizácie zmeny organizačnej štruktúry na SvF TU v Košiciach boli prepustenými
zamestnancami vytknuté nedostatky v súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry na SvF TUKE a
vyhlásených výberových konaní v r. 2007 vrátane stanovísk D.. S., D.. A.X. G. G. J.. Ď.. Z priznania
práva uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore

5.1.4. pozemné stavby z 5.11.2007 podpredsedom vlády a ministra školstva H. J. Technickej univerzite
v Košiciach súd zistil, že od 5.11.2007 bolo možné habilitovať študijnom odbore pozemné stavby
u žalovaného. Poukázal na pracovný postup „PP-03/SvF/H2/09 habilitačné konanie ako konanie na
vymenúvanie profesorov“ z 1.2.2009. Uviedol, čo zistil zo správy neurológa J.. T. Y. z 27.2.2008.
Konštatoval, že rozsudkom sp.zn. 39C/221/2007-267 zo 23.7.2010 bolo určené, že výpoveď z

pracovného pomeru so žalobkyňou vykonané listom žalovaného s označením výpoveď pod evidenčným
listom T206/105001/2007 zo 26.7.2007 doručeným žalobkyni 26.7.2007 je neplatné, že žalobkyni bola
priznaná náhrada trov konania a žalovaná bola zaviazaná zaplatiť súdny poplatok za žalobu, poukázal
na jeho odôvodnenie a, že zo spisu sp. zn. 39C/446/2009 zistil, že v uvedenom konaní sa v zmysle
uznesenia súdu zo 17.9.2013 o pripustení zmeny návrhu a o čiastočnom zastavení konania žalobkyňa

voči žalovanej domáha náhrady mzdy vo výške 6 700,55 eur/netto, úrokov z omeškania z náhrady mzdy
za 9 mesiacov od 20.5.2011 vo výške 1 414,32 eur/netto, sumy 1 397,50 eur/netto titulom porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, úmyselným konaním proti dobrým mravom, nevyplatením zložky
platu, osobného príplatku za obdobie od 1.11.2007 do 30.6.2009, sumy 1 183,81 eur/netto ako náhradu
ujmy spôsobenej znemožnením výkonu práce a náhradu mzdy za 13. plat v r. 2007 a 2008 a sumy 1

367,26 eur netto ako náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a príslušenstvo.
O. i. z listinných dôkazov - vyhlásenie výberového konania na funkčné miesto odborného asistenta
Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach z 8.6.2011, zápisnica zo zasadnutia výberovej
komisie na výber uchádzačov na obsadenie miesta odborného asistenta pre Ústav technológie a
manažmentu v stavebníctve na Stavebnej fakulte uskutočneného 11.7.2011, prezenčná listina, výberové

konanie na funkčné miesto odborného asistenta na študijný odbor pozemné stavby, jedno funkčné
miesto na odborného asistenta na študijný odbor environmentálne inžinierstvo a jedno funkčné miesto
lektora, vyhlásené výberové konanie bolo 28.5.2010, tiež zápisnica zo zasadnutia výberovej komisie na
výber uchádzačov na uvedené miesta uskutočneného 24.6.2011 tiež s prezenčnou listinou, výberové
konanie na jedno funkčné miesto odborného asistenta v študijnom odbore pozemné stavby, dve funkčné

miesta lektora zo 17.5.2011 a zápisnica zo zasadnutia výberovej komisie uskutočneného 30.6.2010
na uvedené miesta - zistil, že žalovaná aj po roku 2007 vyhlasovala výberové konania na obsadenie
pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkcií odborných asistentov a lektorov, pričom žalobkyňa
sa na ne neprihlásila.Uviedol čo v konaní vypovedala žalobkyňa, o. i. po výberovom konaní sa ukončilo dekanské obdobie
a o miesto dekanky sa uchádzala R.. Š.P., túto väčšina nebola ochotná rešpektovať, preto asi 75%
zamestnancov spísalo zápisnicu proti tomu, väčšina bola za W. Ď., avšak napokon výberové konanie

vyhrala o jeden hlas R.. Š. a aj to na základe manipulácie so študentskými hlasmi a tiež preto, že bola
prijatá klauzula, že sa zrovnoprávnili študentské hlasy, kde sa z piatich hlasov rozhodlo väčšinou. Tí,
ktorí ju kritizovali pred jej nástupom, tým dala pocítiť, že si to s nimi vybaví, že žiadala o absolvovanie
nového výberového konania, zostavila komisie zvláštnym spôsobom, ona sama sa pritom nového
výberového konania nezúčastnila, hoci vyhlasovala, že kto sa ho nezúčastní, opustí stavebnú fakultu

a aj dala napokon vyhodiť všetkých, čo sa ho nezúčastnili, že niektorí sa ho aj zúčastnili a aj napriek
tomu, že už vedela, že 24 sa ho nezúčastnia, že jej bude chýbať 24 zamestnancov, napriek tomu
neprešli ani 2 pracovníčky z tých, ktoré sa výberového konania zúčastnili, že po tom ako došlo k týmto
prepusteniam, študenti sa správali nevhodne, urážlivo, že kolegovia sa tiež správali zarážajúco, každý
bolzazatvorenýmidverami,bálisaísťpochodbách,abysanemuselipozdraviťtým,ktoríbolivnemilosti,
že ona bývala blízko práce, aj jej manžel pracoval predtým na Technickej univerzite na Stavebnej

fakulte, aj deti chodili k nim do práce, čiže práca bola pre celý ich život. Tým, že sa zaradili medzi tzv.
neschopných, odvtedy nedostala žiadnu ponuku, nikto sa jej neohlásil, že by niečo potreboval, buď
uveril tomu, že je naozaj neschopná alebo sa bál, že by mu to potom R.. Š.Á. zrátala, po prepustení
už nedostala žiadnu pozvánku ani mailom ani listom, s kolegami si gratulovali si k narodeninám, no
od prepustenia za 5 rokov od žiadneho z nich nemala žiaden telefonát, mail, pozdrav. Má podozrenie,

že dostali direktívny zákaz byť s ňou v kontakte. Jej ponúkli miesto vedeckovýskumnej pracovníčky na
polovičný úväzok na hutníckej fakulte a na strojníckej fakulte a tiež miesto upratovačky na rektoráte,
že na úrade práce vraveli, že s niečím takým sa nestretli ani u Rómov, že bolo ich 18, každý mal
ponúkané iné miesta, jedine miesto upratovačky bolo ponúknuté všetkým. Ona ten argument nepoužila,
chytili sa toho novinári. Boli obídené zákonné ustanovenia, ktoré mali byť dodržané pri hromadnom

prepúšťaní. Hoci bola zapísaná ako súdny znalec, za tých 5 rokov dostala prácu ako súdny znalec
len od spolužiaka z gymnázia Z.. X., ktorý robí na magistráte, čiže ani týmto spôsobom si nemohla
privyrábať peniaze. Ich deti to zle znášali, najmä dcéra, ktorá bola zrejme v zlom veku. V tom čase
mala 16-17 rokov. Hoci predtým to bolo ľúbezné dievčatko, ktoré mal každý rád, od vtedy s ňou nevie
vyjsť. Ich vzťahy sa veľmi pokazili, už vtedy to zle znášala, keď prišiel o prácu otec, vyhadzuje im na

oči, že keď ich vyrazili, prečo ich má počúvať. Dekanka nie je stavebná inžinierka a tak má pocit, že
stavebných inžinierov berie ako nepriateľov. V minulosti nikdy chorá nebola, avšak odkedy boli tieto
problémy v práci, 138 dní bola práceneschopná a jednoducho jej nervová sústava to nezvládala, dvíhal
sa jej žalúdok, keď išla okolo dekanátu. Dekanka knihu na zapisovanie dala k sebe, takže každé ráno
musela žalobkyňa tam ísť a každé ráno jej dekanka vynadala, hoci už bola vo výpovednej lehote.

Pôvodne si žalobkyňa myslela, že sa vráti na svoje miesto, keď skončí pracovný spor, avšak druhá
strana sa snažila spor naťahovať. Aj snaha o uzavretie mimosúdnej dohody bola motivovaná tým, že
sa zamestnanci vrátia na fakultu a presvedčili aj tých ostatných okrem žalobkyne, ktorá to zažila pred
4 rokmi s manželom a neverila, že bude možnosť sa vrátiť. Zistila, že R.. Š. šéfuje komore stavebných
inžinierov, čiže vedela, že tam nemá šancu prejsť. Preto šla až do Bratislavy spraviť si skúšky odbornej

spôsobilosti a zároveň si tam našla miesto na Úrade pre verejné obstarávanie, kde 2,5 roka pracovala
ako štátny radca, kde sa kontrolovali projekty z fondov európskej únie. Bola nútená študovať rozhodnutia
Európskej únie v anglickom jazyku, platovo bola na tom horšie ako na škole. Nakoniec bola odtiaľ
prepustená, keď sa tam menilo vedenie, znižoval sa tam stav zamestnancov o 10%. Potom sa snažila
pracovať na živnosť ako energetická certifikácia budov, bolo ťažké získať prostriedky týmto spôsobom.

Následne opäť bola na úrad práce. 26 rokov praxe vysokoškolského učiteľa nikto neuznáva, vo firme
nechcú ľudí s titulmi. Manžel mal tiež veľký problém zamestnať sa po prepustení a pracuje na živnosť.
Absolvovala aj 3 výberové konania v Bratislave, ale len vždy na jedno miesto, väčšinou ide o miesto, na
ktorom niekto už aj pracuje a v podstate je nemožné sa pri tejto legislatíve tam dostať. Na výberových
konaniach ju neskúšali, väčšinou sa rozprávali o kauze, bolo im to ľúto. Iné kolegyne boli oslovené

zo stavebnej fakulty, boli im ponúknuté miesta, nerozumie prečo miesta neboli ponúknuté tým, ktorí
boli protiprávne prepustení. Každý rok oslovujú Z.. R., ktorý je už na dôchodku a nie je docentom.
Od Nežnej revolúcie absolvovali veľa previerok, sa pustila do štúdia angličtiny pre účely habilitácie aj
napísala knihy, ale už som to využiť nemohla, pretože bola prepustená. Profesorský titul je len pre školu,
nie pre prax. Bolo vymenovaných niekoľko docentov, pričom nesplnili spomínané kritériá resp. boli horšie

hodnotení celý čas. Tiež vie, že súčasný dekan si zamestnal svoju manželku, ktorá hoci je ekonómka,
tak ju zamestnal ako vedeckovýskumného pracovníka na katedre nosných konštrukcií. Žalovaný sa jej
doposiaľ neospravedlnil. Neboli jej ochotní ani opraviť zápočtový list. Jej priamy nadriadený D.. R. Ď.
a on nedal návrh na odňatie jej príplatku, dekanka ho úplne ignorovala. Konkrétne meno žalobkynenovinári v súvislosti s ponúknutou prácou upratovačky neuvádzali, hovorilo sa tam všeobecne a ona
bola v tej skupine prepustených učiteľov. Tiež bola s dcérou v televíznom zábere, keď sa zastavila na
fakulte a 3 dni sa každú polhodinu na TA3 mohla vidieť, na základe čoho jej potom volali - rodina, bývalí

spolužiaci, na výberovom konaní je bol ponúknutý úväzok v odbore len na čiastočný úväzok 10 až 30%.
Zistil zo svedeckých výpovedí R.. Z.. H. F. O.., Z.. Z. X., Z. X., D.. Z.. J. J. O.., R.. N.. Š.W. R.., H. K.,
Z.. J. W., O.., R.. Z.. Z. Š., R.., H. A., D.. Z.. T., O.., J.. H. Š., D.. Z.. T. X., Y. X., R.. Z.. Ľ.I. Q., Z.. G..
X. J., R.. Z.. G. X., D.. Z.. U. U., R.. skutkový stav.
Poukázal na to, čo na záver k skutkovej a právnej stránke veci uviedli právny zástupca žalobkyne a

právna zástupkyňa žalovanej, a citujúc čl. 19 ods.1,2 Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 13 ods.1,2,3
O. z. uzavrel, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie
skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý
privodiťujmunaprávachchránenýchustanoveniami§11anasl.O.z..Obenáležitostimusiabyťsplnené,
aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných
ustanoveníapovinnosťsúdomuloženésankcieznášať,ženeoprávnenýmzásahomdoprávchránených

týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo
pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. O. z. ako aj zásah do súkromia, ktorého
nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako Listinou základných práv
a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je

potrebné neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na
subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a
na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. V prípade, že dôjde k neoprávnenému zásahu do
týchto práv, má postihnutý právo na to, aby mu súd poskytol ochranu.
Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorým môžu byť dotknuté osobnostné práva. I

keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie
(zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je
predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané
okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná

obranačikrajnánúdza),tiežjehoobjektívnaspôsobilosťnegatívnedopadnúťnaosobnosťfyzickejosoby
a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú
v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a v prípade, že by sa nezdalo postačujúce morálne

zadosťučinenie, aby jej bola priznaná aj peňažná satisfakcia - náhrada (nie trest) nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pričom podmienka, aby neoprávnených zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby,
či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je, len pravidelná. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je
založená na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej
osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

Podľa žaloby reči šíriace sa ako následok skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej
výpoveďou zo strany žalovanej, tomu predchádzajúce ponukové konanie žalovanej ohľadne voľných
miest žalobkyni vrátane miesta upratovačky a následná medializácia veci mali znevážiť žalobkyňu v
rodinnom kruhu, kruhu známych, v odborných kruhoch i u širokej verejnosti a tak do jej práva na
česť a dôstojnosť, vážnosť, dobré meno a tiež spôsobiť žalobkyni neurologické zdravotné problémy

pretrvávajúce do súčasnosti a znemožniť jej ďalší kariérny postup.
Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť
zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie
zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods.2, 3 O. z.), práve
tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom, Zákonom o rodine a pod.), avšak

za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. Je
pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby preukázal, že existoval konkrétny
dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.
Konštatoval, že v predmetnej veci bolo preukázané v konaní, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni
postupovala zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom (vyhlásenie výberového konania,

ponuka voľných pracovných miest, skončenie pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce) a toto
jeho konanie nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem, žalovaná postupovala len v rámci
ustanovení zákonov. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani výsledok tohto jeho konania, keď
skončenie pracovného pomeru bolo v súdnom konaní určené ako neplatné, nakoľko aj takýto výsledokpredpokladajú príslušné ustanovenia Zákonníka práce s následnými nárokmi zamestnanca úspešného
vo vzťahu k zamestnávateľovi (§ 77, § 79 Zákonníka práce). Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska
narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné

považovať i tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za
ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaná obsah listiny obsahujúcej skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou
zverejnila alebo verejne oboznámila. Naopak, ako z dokazovania (výsluchov) vyplynulo, medializáciu
prípadu vyvolali práve prepustení zamestnanci v snahe zvrátiť následky prepustenia. Má za to, že

konanie žalovanej nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne, a nie je možné
za takýto zásah považovať následok, ktorý subjektívne pociťovala žalobkyňa vo svojom osobnom,
pracovnom i spoločenskom živote. Skutočnosti, že sa v súvislosti s prepustením žalobkyne šírili o nej
difamujúceanepravdivéúdaje,čomalopodľanejmaťnegatívnydopadnajejzdravotnýstavaúspechpri
hľadanízamestnania,všaknemožno-anizapredpokladu,žebyboltentodopadpreukázaný-považovať
za neoprávnený zásah, vyvolaný konaním žalovanej, ktorá konajúc v zákonných licenciách vyhlásila

nové výberové konanie na miesto žalobkyne, ponúkla žalobkyni všetky voľné miesta a následne skončila
pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu, že sa nezúčastnila výberového konania ani neprijala žiadne
ponúknuté miesto. Takýto široký výklad o príčinnej súvislosti medzi zákonným konaním žalovanej v
zmysletoho,žejejpriamozákonumožňovalskončiťsožalobkyňoupracovnýpomer,ikeďtotoskončenie
bolo neskôr súdom vyslovené za neplatné (nie nezákonné, pričom súd nevylúčil, že boli dané dôvody

na výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce) a subjektívnym vnímaním žalobkyne o zásahu
do jej osobnostných práv, nie je dôvodný. Pri takomto výklade by mohol každý účastník pri neplatnom
skončení pracovného pomeru, požadovať ochranu svojej osobnosti a prípadnú nemajetkovú ujmu,
nakoľko okolnosti uvádzané pri skončení pracovného pomeru sa vo väčšine prípadov dotýkajú osoby
zamestnanca (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 8/2009). Vzhľadom na uvedené súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
Pre úplnosť dodal, že pokiaľ ide o zásahy do práv ďalších osôb, tieto neboli predmetom tohto konania,
nakoľko predmetom konania je len ochrana osobnosti žalobkyne pred zásahom do jej osobnostných
práv. Podotkol, že nemožno žalovanú nútiť, aby vypísala výberové konania na miesto, pokiaľ to
nevyžadujú jej pomery. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bolo došlo k nejakej diskriminácii

ohľadne vypísania resp. nevypísania výberového konania žalovanou po roku 2007. Navyše žalovaná
v konaní preukázala, že vypísala výberové konanie na miesto v odbore žalovanej, avšak žalovaná
sa naň neprihlásila. Tiež žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v dôsledku výpovede zo strany
žalovanej ju v odborných kruhoch považovali za odborne nespôsobilú ani žeby to malo vplyv na
výsledok výberových konaní, ktorých sa zúčastnila na STU (svedkovia tam pracujúci uviedli práve opak),

svedkovia, ktorých žalovaná navrhla v konaní vypočuť naopak vypovedali, že boli konaním žalovanej
pobúrení. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla ďalej pracovať na článkoch, projektoch, pedagogickej
činnosti, habilitácii, bola po 30.6.2009, (kedy žalobkyni uplynula doba určitá, na ktorú mala dojednaný
pracovný pomer so žalovanou) dôsledkom toho, že s ňou nebola uzavretá nová pracovná zmluva, a nie
dôsledkom toho, že bola žalovanou prepustená. Zdôrazňuje, že pokiaľ bola žalovaná toho názoru, že

má nadbytok učiteľov, tak po 30.6.2009 ju nemohol nikto donútiť, aby uzavrela zmluvu so žalobkyňou
aj na ďalšie obdobie. Navyše, ako vyplynulo z mnohých výpovedí, žalobkyňa - aj keď za sťažených
podmienok - mohla pracovať na článkoch, projektoch, pedagogickej činnosti a habilitácii aj inde ako
u žalovanej. Žalobkyňa nepreukázala, žeby bola žalovaná vyvíjala akúkoľvek činnosť smerujúcu k
zabráneniu žalobkyni v uvedených činnostiach a nepreukázala ani existenciu svojej habilitačnej práce.

Súd upozorňuje aj na tú skutočnosť, že v médiách sa nespomenulo meno žalobkyne, pričom ani nejde
o osobnosť známu z verejného a spoločenského života v širšom ponímaní (ako je to napr. v prípade
verejne činných osôb) a v konaní nebolo preukázané ani, že by bol v médiách alebo v odborných
kruhoch zo strany žalovanej prezentovaný názor o spochybňovaní odbornej erudície alebo ľudských
kvalít niektorého z prepustených. Na záver podotkol, že žalobkyňa si v konaní sp. zn. 39C/446/2009

uplatnila nároky vyplývajúce z neplatnosti pracovného pomeru - náhradu mzdy (čo možno ponímať
ako zákonom stanovenú forma finančného odškodnenia zamestnanca za stav, ktorý bol spôsobený
nesprávnym postupom zamestnávateľa voči nemu) a taktiež nároky titulom porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, úmyselným konaním proti dobrým mravom, nevyplatením zložky platu, osobného
príplatku i náhradu ujmy spôsobenej znemožnením výkonu práce (a to vychádzajúc z takmer rovnakého

skutkového stavu ako žalobkyňa - vyjmúc zásahu do jej práv na ochranu osobnosti - popísala v tomto
konaní).
O trovách žalobkyne rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval). Neúspešná žalobkyňa
nemá právo na náhradu trov konania a je povinná úspešnej žalovanej nahradiť účelne vynaložené trovykonania. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 10 ods. 1 a 8, § 13a
ods. 1, § 15, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. za 14 úkonov
(prevzatie a príprava zastúpenia 2009, vyjadrenie k žalobe 10.11.2010, účasť na pojednávaniach v

11.10.2011, 9.2.2012, 6.3.2012, 29.5.2012, 4.9.2012, 8.11.2012, 15.1.2013, 25.11.2013 a 11.9.2014,
účasť na výsluchoch dožiadaným súdom v dňoch 14.9.2012 a 23.8.2013 a podanie z 12.12.2012) po
91,29 eur = 1.278,06 eur + režijný paušál 6,95 eur, 7,21 eur, 7,41 eur, 7 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur a 8,04 eur
= 106,45 eur ďalej z náhrady za stratu času za cestu 4.9.2012 a 23.8.2013 z Košíc do Bratislavy a späť,
2 x 12 polhodín po 12,71 eur (1/60 výpočtového základu) a 2 x 12 polhodín po 13,01 eur, t.j. 2 x 152,52

eur + 2 x 156,12 eur = 617,28 eur a z cestovného vyčísleného v sume 72,52 eur podľa zák. č. 283/2002
Z.z. a opatr. MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z., podľa ktorého je suma základnej náhrady za každý km jazdy
pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eur/km za dve cesty z Košíc do Bratislavy a späť 2 x 2 x
480 km pri použití motorového vozidla FORD FOCUS, priemernej spotrebe 6,3 l/100km a cene PHM
1,572 eur/l (pri matematickom vyčíslení: 2 x 2 x 480km x 0,183eur + 6,3l/100km x 2 x 2 x 480km x 1,572
eur, t.j. 351,36 eur + 190,15 eur = 541,51 eur) + 20% DPH z 2.543,30 eur. Právnej zástupkyni žalovanej

nepriznalnáhradutrovzaporadu7.10.2011(eštepred1.pojednávaním),2.3.2012,10.4.2013a8.9.2014
(tesne pred posledným pojednávaním, kde sa len predniesli záverečné reči), nakoľko ich nepovažoval
za účelne vynaložené trovy konania a neboli ani žiadnym spôsobom preukázané - že sa uskutočnili a
za akým účelom (ako sa ich výsledok významne prejavil v konaní) a odmenu za podanie z 7.2.2013,
ktoré obsahovalo otázky pre svedkov, pričom ich výsluchu sa právna zástupkyňa osobne zúčastnila a

bola jej riadne priznaná odmena za účasť na nich; ani za mimosúdne rokovanie s protistranou 12.4.2013
a podanie protistrane z 15.4.2013, nakoľko žiadnym spôsobom neboli preukázané (uvedené rokovania
sa nespomínajú ani vo vyčíslení trov právneho zástupcu druhej strany); ani za podanie z 3.12.2013,
ktoré neobsahovalo žiadne nové relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci, žiadnym spôsobom
neprispelo k vytvoreniu skutkového a právneho základu pre rozhodnutie súdu. O povinnosti žalobkyne

nahradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 3 051,96 eur (1 278,06 eur + 106,45 eur + 617,28 eur
+ 541,51 eur + 508,66 eur) na účet jej právnej zástupkyne rozhodol v súlade s § 149 ods.1 O.s.p.
Výrok o trovách štátu vyplýva z § 148 ods.1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že štát v konaní
svedkovi H. K. priznal uznesením z 1.8.2012 svedočné v sume 111,76 eur. V konaní bola neúspešná
žalobkyňa, u ktorej nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto je povinná nahradiť

štátu ním vynaložené trovy konania.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov I., že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v súlade s §§ 201, 205 ods.1 písm. d) a f) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len O. s. p.), proti všetkým jeho výrokom nasledovné, ktoré odôvodnila nasledovne: II.
Právo na ochranu osobnosti - citovala znenie § 11,13, ods.1,2 a uviedla, že v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení sa v konaní domáhala ochrany osobnosti proti následkom neoprávnených
zásahov jej osobnostných práv a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Má za to, že podaná žaloba
ako aj celé konanie vychádzalo zo závažného porušenia jej práva na ochranu osobnosti zakotvené v

právnychpredpisochSlovenskejrepublikyatokonanímžalovanej.Tým,žesúdjejžalobuzamietol,konal
v rozpore s ustanoveniami O. s. p. ako aj O. z., keď neposkytol ochranu porušenému právu. III. Zásahy
do ochrany osobnosti - ako uviedla v návrhu na začatie konania, za neoprávnený zásah do ochrany
osobnosti považuje úkon zo strany žalovanej nazvaný ako „výpoveď". Vzhľadom na neplatnosť tohto
úkonu má za to, že tomuto nemôže byť zo strany súdu priznaná žiadna ochrana, nakoľko išlo o úkon

vykonaný v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce ako aj O. z.. Právny názor a záver súdu, ktorým
poskytuje ochranu úkonu, ktorý je priamym porušením ustanovení uvedených zákonných predpisov nie
je správny. Ak by totiž ako uvádza súd, žalovaná postupovala vo vzťahu k nej zákonom dovoleným a
predpokladaným spôsobom, potom by nemohla uskutočniť neplatný právny úkon, t.j. výpoveď. Má za
to, že takémuto úkonu súd nemôže poskytovať ochranu a teda ani žalovanej, ako pôvodkyni zásahu.

Súd sa vôbec nevysporiadal so závažným a neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
zo strany žalovanej, ktorý ona uvádzala v návrhu na začatie konania a v priebehu celého súdneho
konaniazdôrazňovala.18.7.2007žalovanáuskutočnilaso„žalovanou“akojejzamestnankyňoupohovor,
predmetom ktorého bolo ponúknutie voľných pracovných miest v súlade s § 63 ods.2 Zákonníka práce.
Za prítomnosti sedemčlennej komisie jej žalovaná ponúkla prácu upratovačky rektorátu. Túto ponuku

práce nie je možné chápať inak ako akt dehonestácie jej osoby. Pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovejujmyjerozhodujúce,čibyvzniknutúujmuvzhľadomnaintenzitu,rozsahatrvaniepociťoval
ako závažnú každý nachádzajúci sa na jej mieste a v jej postavení. Tu možno tvrdiť, že akákoľvek iná
osoba na jej mieste by takýto akt zo strany žalovanej považovala za zásah do svojich osobnostnýchpráv. Uvedené potvrdzujú aj dôkazy vykonané na pojednávaniach, najmä jednotlivé výpovede svedkov,
ktoré sú ďalej uvedené. Neplatná výpoveď a najmä následné obdobie mimoriadne zasiahlo do jej
života a zdravia, do jej občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti, ako aj súkromia. Napriek

neplatnosti výpovede sa jej doposiaľ nedostalo primeraného zadosťučinenia. Keďže došlo k uvedeným
skutočnostiam, uplatnila si svoje práva v konaniach vedených na OS v Košiciach pod č. 39C/446/2009
(náhrada mzdy - nie je ešte ukončené) v konaní 17C/315/2009 (o ochranu osobnosti). Odvolávanie
sa súdu, na to „...že žalovaná vo vzťahu k nej postupovala zákonom dovoleným a predpokladaným
spôsobom (vyhlásenie výberového konania, ponuka voľných pracovných miest, skončenie pracovného

pomeru v zmysle Zákonníka práce)" (rozsudok str. 39 v konaní 17C/315/2009) je nesprávnym skutkovým
zistením a hrubou chybou súdu. Súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne R.. N.. Q. Š., R..,
predsedníčky Akademického senátu SvF TU v Košiciach, ktorá uviedla, že do akademického senátu
nebola predložená nová organizačná štruktúra a ani systemizácia miest, len nový štatút (strana 210
spisu 17C/315/2009) zápis z výpovede svedka zo 6.3.2013. „Áno, bola som prekvapená, že pani
dekanka predložila len štatút a nebola predložená aj nová organizačná štruktúra a systemizácia vtedy".

Toto isté uviedla svedkyňa aj v konaní 39C/221/2007 o neplatnosti výpovede. To znamená, že celé
schvaľovacie konanie nového organizačného a personálneho usporiadania Stavebnej fakulty Technickej
univerzity v Košiciach je neplatné. Ide o jednoznačné porušenie vysokoškolského zákona. A teda aj
celé výberové konanie a ponuka pracovných miest vrátane miesta upratovačky je neplatné. Na túto
skutočnosť upozorňovala jednak ona, ako aj jej právny zástupca. Postup žalovanej možno jednoznačne

hodnotiť ako svojvoľný, so snahou aj protiprávnou cestou zabezpečiť svoje ciele a bol len súčasťou
jej mobbingu, ktorý dlhodobo pretrvával. Pritom v rozsudku, str. 12, sa tento proces uvádza ako
štandardný. Ona prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala v konaní 39C/221/2007, str. 129
spisu, z hľadiska procesnej hospodárnosti pripojiť zápisnice o výsluchu svedkov uvedených v konaniach
- konanie č. k. 39C/219/2007, č. k. 36C/187/2007, vypočutie D.. Z.. G. Y.X., R.. G. D.. N.. U. R., O..,

zástupcov odborov, následne žiadala o pripojenie spisu 39C/221/2007 ku konaniu 39C/315/2009. Súd
sa s touto požiadavkou nezaoberal, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. D.. Y.Á. pôsobila
ako predsedníčka odborov na SvF a D.. R. ako predseda odborov na univerzite. Došlo teda k zverejneniu
celého prepúšťania ako aj informácii o ponúkaných pracovných miestach, vrátane miesta upratovača.
Pritom miesto upratovača dostali ponúknuté všetci prepúšťaní a ďalšie miesta sa u každého líšili. Svedok

R.. Z.. H. K., O.., vo svojej výpovedi - zápis z pojednávania 29.5.2012, o. i. uviedol k dianiu na SvF
TU v Košiciach „Ja by som si dovolil povedať, nielen na odborných komisiách, všade, celkovo, aj z
rodiny, čo ani nerobia vo fachu, keď sa to objavilo v televízii, v rozhlase to bolo, tak nastalo pobúrenie
a bolo to nazvané, že čistka". Prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane zdôrazňovala,
že hoci ide o neplatnú výpoveď, za podstatné v tomto konaní je ponuka pracovných miest na iných

fakultách Technickej univerzity v Košiciach (ďalej TU) a najmä miesto upratovač na RTU, ktorá je na
strane 11 a 12 rozsudku uvedená ako vhodná. Ide o vrchol arogancie a nemorálnosti. Zdôrazňovanie, že
zamestnávateľ len uplatňoval svoje zákonné právo je zavádzajúce a účelové. V tomto duchu sa vyjadril
aj rektor TU R.. Č., ktorý považuje celý proces za uzavretý - str. 17 rozsudku. Závažná chyba je uvedená
na strane 19 rozsudku, kde je uvedené „...pričom vedecké a odborné publikácie, na ktorých sa podieľala

majú iných autorov". Takéto znenie vyzerá tak, že si ona privlastňuje práce iných. Má tam byť uvedené
„...aj iných spoluautorov", resp. citácie autorky v prácach iných autorov. Ďalej je na strane 20 a aj na
strane 40 rozsudku uvedené nepravdivé konštatovanie. Ona sa zúčastnila 14.7.2013 na výberovom
konaní na 17 uvoľnených miest odborných asistentov na Ústave pozemného staviteľstva SvF TU v
Košiciachana3miestavedecko-výskumnéhopracovníkanatomistompracovisku.Nebolaprijatáanina

jedno miesto. Oznámenie o výsledku je založené v spise 39C/446/2009, str. 476 a 479. Takže tvrdenie,
že sa nezúčastnila žiadneho výberového konania je klamlivé a zavádzajúce. Prostredníctvom svojho
zástupcu žiadala tento spis pripojiť k spisu 17C/315/2009. Okrem toho sa v roku 2011 zúčastnila troch
výberových konaní na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, a to 17.1.2011, kde ale vždy skončila ako
druhá a nebola prijatá - spis 39C/446/2009, str. 268. Svedkovia (R.. K., R.. Q., D.. U.) uviedli, že výberové

konania sa vypisujú účelovo pre tých ľudí, ktorí pracujú na fakulte a končí im pracovná zmluva na dobu
určitú. Keďže sú zapojení do činnosti katedry, výskumu, odbornej činnosti, výučby, je prakticky nemožné
aby na ich miesto bol prijatý človek z praxe a už vôbec nie mimo sektoru stavebníctva alebo školstva.
Judikát poukazujúci na protizákonnosť takéhoto postupu: Sp. zn. III US 269/96: Ak zamestnávateľ
protiprávnym spôsobom vytvoril faktický stav odporujúci už samotnému zákonu a naviac konaním s

rysmi svojvôle, je z ústavného hľadiska vylúčené, aby takto contra legem vytvorenému stavu bola
poskytnutá ochrana. Súd by v takomto prípade takúto ochranu nemal poskytnúť odporcovi - napríklad
zamietnutím uplatnenej žaloby. Vo viacerých výpovediach svedkov bol preukázaný mobbing, šikanózne
postupy. Uvádza to jej právny zástupca, (zápis z pojednávania z 11.10.2011) „...zo strany žalovanej bolna ňu vykonávaný neustály mobbing, tvrdé psychické útoky..." Ona to uvádza vo svojich výpovediach
(aj v konaní 39C/221/2007). Nebola jej ponúknutá iná možnosť ukončenia pracovného pomeru, napr.
dohodou, ale len výpoveď s ponukou ponižujúceho pracovného miesta upratovačky. Opakovane uviedla

vo svojej výpovedi, že mobbing a šikanovanie vyústili k viacerým rodinným tragédiám. Prácu si našla
po 9 mesiacoch až v Bratislave, rozdelila sa tak rodina, syn, ktorý mal v tom čase 14 rokov začal
chodiť do školy v Bratislave, kde sa pri ceste do školy v MHD stal účastníkom dopravnej nehody pri
ktorej utrpel zlomeninu dvoch stavcov chrbtice, následky čoho si ponesie celý život. Ostal pol roka
ako ležiaci pacient. Starať sa o neho musel jej manžel a prišiel tak o príjem a zmluvy, nakoľko v tom

čase už pracoval na živnosť. Ona si musela udržať prácu, ktorú si len s problémami našla v Bratislave.
H.. H. A., právnička rektorátu TU, vo svojej výpovedi uviedla (zápis z pojednávania 8.11.2012) „...Bol
vypracovaný vzor. Voľné miesta sa dopisovali rukou. Tajomník robil zoznam voľných miest a viem,
že ku každému jednotliví zamestnanci prichádzali a každému jednému boli ponúkané voľné miesta
na univerzite vrátane toho upratovača." Ona aj vo svojej výpovedi uviedla, že miesto upratovača bolo
ponúknuté aj bývalému dekanovi fakulty R.. Q. (zápis z výpovede svedka 25.11.2013). Je presvedčená,

že vzdelaní ľudia na akademickej pôde, za účasti právneho oddelenia rektorátu vedeli čo robia, bol to
zo strany zamestnávateľa vedomý protiprávny spôsob, ktorým sa vytvoril faktický stav odporujúci už
samotnému zákonu a naviac to bolo konanie s rysmi svojvôle. Výpoveď prof. Ing. Jána Hudáka, CSc,
zo 6.3.2012, spis 17C/315/2009, Z.. J. W., O.. zo 4.9.2012, spis 17C/315/2009, potvrdila mobbing na
pracovisku. Výpoveď R.. Z.. Ľ. Q., O.., z 25.11.2013, ktorý okrem výpovede, ktorá sa týkala celého

diania na fakulte, vrátane šikanóznych postupov, opakovane vložil do spisu aj písomnosti potvrdzujúce
nezákonne, amorálne postupy vedenia fakulty už od roku 2006. Vo svojej výpovedi o. i. uviedol „...Za
veľmi frustrujúce možno určite považovať aj to, že keď už boli dané výpovede a povinné čerpanie
dovolenky bolo, tak na stavebnej fakulte v budove na Vysokoškolskej ulici vrátnici dostali pokyn, neviem
či od dekanky alebo od tajomníka stavebnej fakulty, že majú okamžite hlásiť vstup tých a tých ľudí,

ktorí boli na čiernej listine. Vrátničky sa mi ospravedlňovali a hovorili, že sa veľmi trápne cítili. ...Keď sa
náhodou podarilo tak prejsť, že ho nezbadali, tak vzápätí dostala vrátnička vynadané asi od vedenia
stavebnej fakulty, že ako to, že ho nehlásili. Takže bol sledovaný pohyb, ale nebol priamo zakázaný,
ale vrátnička na verejnej vysokej škole, kde vstup do budovy je vlastne voľný, tak zastavila človeka a
vypytovala sa, prečo tam ide, za kým ide." Na jej otázku - „Vnímal si to, čo sa dialo na fakulte pred našim

prepustením ako šikanovanie?" svedok uviedol „Áno, vnímal. Spomenul som to vo svojom výroku pred
chvíľou, že sme na to 8 vedúci katedier upozorňovali už niekoľko mesiacov predtým ako to vyvrcholilo
do špičkovej etapy, kedy to skončilo výpoveďou, takže to môžeme považovať za šikanovanie, lebo boli
vyžadované také konania, také úkony, ktoré neboli podložené žiadnymi legislatívnymi požiadavkami. 8
vedúcich katedier z 10 vtedy existujúcich katedier upozornili dekana na takéto šikanózne konanie dvoch

garantov, ktorí boli vedúcimi tých 2 katedier, ktorí tam nie sú podpísaní. Konkrétne prof. Juhás a R.. Š.".
Na jej otázku „Mohlo byť šikanovanie jedným z dôvodov, ako dopadol pán D.. X.?", svedok - R.. Q. o. i.
uviedol „...Nesmierne ťažko psychicky znášal tú situáciu a ten tlak, ktorý naňho R.. Š. ešte predtým ako
bola dekanka vyvíjala a stupňovalo sa to. Takými pokynmi mu bola odobraná možnosť skúšať predmet,
ktorý prednášal a garantoval, čo si neviem predstaviť, na základe čoho sa formálne správne právne

to dá urobiť. Takže takýchto doslova šikanóznych ťahov tam bolo veľa. Celkom iste to malo dopad na
jeho zdravie a ukončenie jeho života." Podľa nej na šikanovanie a mobbing jej osoby, ktorý vyústil do
ponuky miesta upratovača nemala žalovaná žiaden dôvod. Vo svojej výpovedi o. i. uviedla - str. 185
spisu 17C/315/2009 - „...Mám za to, že učiteľ na vysokej škole je poslanie na celý život, pri ktorom nejde
o finančné prostriedky, ale ide hlavne o obetovanie sa pre prácu. Po tom ako došlo k týmto prepusteniam

a študenti boli na koni, správali sa nevhodne, urážlivo. Jeden žiak mi na cvičení odmietol ručne rysovať,
šiel sa sťažovať na dekanát. Následne na to ju dekanka spucovala pred celou skupinou, hoci už inou
ako bola tá, z ktorej bol ten žiak, pretože medzi tým sa vymenili študenti. Kolegovia sa tiež správali
zarážajúco, každý bol za zatvorenými dverami, báli sa ísť po chodbách, aby sa nemuseli pozdraviť
tým, ktorí boli v nemilosti". Ona bola aj členkou medzinárodnej strechárskej spoločnosti WGD. „Ja

som predtým chodievala aj na medzinárodné strechárske konferencie, kde sa zúčastňovali zahraničné
firmy, ktoré vyrábali súčiastky na strechy, avšak po prepustení som nedostala žiadnu takúto pozvánku.
Potom som z Nemecka dostala informáciu, že už vraj nie som. Teda nedostala som žiadnu poštu ani
mailom ani listom, pritom predtým, keď sa to stalo, že odišli kolegovia, tak sekretárka im posielala poštu
cezo mňa alebo nejakým spôsobom im dala vedieť...." Do spisu bol vložený aj doklad - odovzdávací

protokol, ktorý podpisujú všetky pracoviská zamestnávateľa. Tento dekanka vlastnoručne roztrhala a
odmietala ho vydať. Žalovaná nevydala zápočtový list, čím jej sťažila možnosť zaevidovania sa na
úrade práce. Tento zápočtový list vydávala žalovaná štyri razy a vždy s inými údajmi, kým mal všetky
náležitosti. Nedovolila jej ani vysťahovanie osobných vecí z kancelárie. Do dnešného dňa ostal nabývalom pracovisku mobilný telefón a iné veci osobnej potreby. Doklady potvrdzujúce tieto skutočnosti
boli riadne vložené do spisu 39C/221/2007, ale súd sa nimi v tomto konaní (17C/315/2009) nezaoberal
a ani sa nesnažil ich vyhodnotiť aj keď bolo žiadané pripojenie spisov. Ďalej vo svojej výpovedi (str.

186 spisu 17C/315/2009) uviedla „...Mne ponúkli miesto vedeckovýskumnej pracovníčky na polovičný
úväzok na hutníckej fakulte a na strojníckej fakulte, ponúkli mi tiež miesto upratovačky na rektoráte. S
tým som šla na úrad práce, kde vraveli, že s niečím takým sa nestretli ani u Rómov..." „...Keď si dekanka
všimla, že sa snažíme vyhnúť miestam okolo jej kancelárie, tak knihu na zapisovanie dala k sebe,
takže každé ráno som bola nútená tam ísť, každé ráno mi vynadala, hoci som už bola vo výpovednej

lehote...", „...počas mojej výpovednej lehoty som tri dni chodila po všetkých pracoviskách, aby mi
podpísali, že im nič nedlhujem, podpísal mi to aj vedúci katedry a potom na dekanáte mi to uhlopriečne
škrtli a ešte pani dekanka aj zjazdila tých, ktorí mi to podpísali a dokonca nedovolila pracovníčkam
vydať mi žiaden papier. Vzhľadom na to som sa nemohla nahlásiť na úrade práce v zákonnej dobe,
musela som doplácať poistky." Ponuka miesta upratovača bolo o to dehonestujúcejšia, že ona ako
vedeckovýskumnápracovníčkabolazarok2006vyhodnotenáakonajlepšia,voblastipublikáciidosiahla

50 bodov, čím by sa v kategórii docent dostala na 7 miesto z počtu 16 docentov a dokonca na 6 miesto
z ôsmych profesorov fakulty (str. 27 spis 17C/315/2009, str. 72 spisu 39C/446/2007). V celkovom poradí
všetkých pracovníkov bez rozdielu vedeckopedagogického a vedeckého titulu bola na 12 mieste zo 76
pracovníkov fakulty. Vyhodnotenie pracovníkov bolo zverejnené na oficiálnej výveske dekanátu a bolo
tam v roku 2007. Preto práca upratovača nemohla vyznieť ani v tomto kontexte ako „vhodná", pretože

aj svojimi publikáciami sa ona podieľala na tom, že od 5.11.2007 bolo fakulte priznané právo habilitácii
a inaugurácii v študijnom odbore pozemné stavby, lenže žalobkyňa už v tom čase bola evidovaná na
úrade práce. Neustále spochybňovanie odbornosti a kvality práce, publikačnej a vedeckovýskumnej
práce zo strany žalovanej tak, ako to neustále prezentovala právna zástupkyňa žalovanej, bolo teda
zjavne tendenčné. Dostatočne vydokladovala, že bola trikrát evidovaná na úrade práce, že jej pracovné

zaradenie v práci, ktorú si našla, nezodpovedalo jej vzdelaniu, napr. aby si zabezpečila aspoň minimálne
možnosti nájsť si prácu, absolvovala opatrovateľský kurz s následnou stážou v Dome seniorov (str.
443, 444 spisu 39C/446/2009). Dopad na ňu v odborných kruhoch charakterizuje aj výpoveď svedka
R.. Z.. H. K., O.. (zápis z pojednávania 29.5.2012) „...Tým, že odišla, v mojich očiach neklesla vôbec,
ale v skutočnosti je odpísaná z toho odboru, lebo sa nepodieľa na tých stretnutiach ohľadom riešenia

problémov, je úplne na vedľajšej koľaji..." „...A teraz nabehnúť už vo svojom veku alebo s dlhšou praxou
- ja si dovolím povedať, keď aj tridsaťročný by sa uchádzal, už je ťažko, lebo tí noví majú zahraničné
stáže, školenia, doktorandské štúdium a všetko čo je, to je už na inej úrovni..." Súd na strane 40
rozsudku nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede a dokazovanie, keď uvádza, že „... mohla pracovať
na článkoch, projektoch, pedagogickej činnosti a habilitácii aj inde ako u žalovanej". Svedok R.. Z.. H.

K., O.. vo svojej výpovedi (zápis z pojednávania 29.5.2012) uviedol „...Áno, sú pravidlá hry vypracované,
ktoré musí splniť uchádzač. On si podá žiadosť. Teraz môže nastať prípad, napríklad Košice nemajú
akreditáciu na vymenovanie docentov, sa to robilo v Bratislave, aj na profesorov, tak to bolo. Žiadosť
musí byť, ale potvrdená tou školou, kde sa vykonáva pedagogická činnosť, že je záujem. To znamená,
že bežný človek si nemôže dať žiadosť, že chce byť docent alebo profesor. On musí mať, komu bude

slúžiť, komu sa to vymenuje. Aj boli také prípady z Košíc, kde prišiel pán dekan alebo prodekan a
pred vedeckou radou nám z fakulty dosvedčil: áno my sme za, aby táto osoba sa stala docentom,
spĺňa kritériá a bude pokračovať v našej práci. Ja si neviem predstaviť, mne je to neuskutočniteľné,
keď neučí aby bol docentom". Zo zápisu z výsluchu svedka D.. Z.. U. U., R.., na Okresnom súde
Bratislava I odd. 15Cd 23.8.2013 (zápis je v prílohe spisu 17C/315/2009) uviedol „...Každá fakulta

má svoje kritériá, ktoré uchádzač o habilitáciu musí splniť. Z kritérií je to najmä vedecko-pedagogická
činnosť, osoba musí mať určitý počet aktívnej pedagogickej činnosti, mala by mať vyškolený určitý
počet diplomantov a bakalárov. Vo vedecko-odbornej činnosti určitý počet článkov, recenzovaný v
časopisoch,nakonferenciách,monografia,skriptá.Pokiaľtotátoosobamá,spĺňapodmienkyhabilitácie,
pokiaľ nemá, tak pravdaže nespĺňa. Pokiaľ pôsobí mimo stavebníctva asi ťažko spĺňa tieto podmienky."

Obdobne vypovedal aj R.. Z.. G. X., R.. N. R.. Z.. Q., O.., vo svojej výpovedi potvrdil praktickú nemožnosť
habilitovať sa, ak človek nepracuje na vysokej škole, ak nie je priamo napojený na výskum, ak výsledky
výskumu nepublikuje. - str. 406 - 407 spisu 17C/315/2009. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne neadekvátne zjednodušovala celý habilitačný proces tým, že stačí len zaevidovať prihlášku.
Uvedení svedkovia to ale jednoznačne popreli a potvrdili vážnosť a náročnosť celého procesu, ktorý

vyžaduje splnenie množstva rôznorodých požiadaviek a kritérií pre pracovníka vysokej školy. Ona
mala už v roku 2006 v rukopise pripravenú habilitačnú prácu, o ktorej informovala aj na výberovom
konaní, ktoré sa uskutočnilo v tomto roku. Túto skutočnosť potvrdila v konaní o neplatnosti výpovede
39C/221/2007 R.. N.. Š., O.., ktorá bola predsedníčkou komisie. Pri tomto výberovom konaní muselažalobkyňa fyzicky dokladovať články, ktoré za posledné obdobie publikovala, predložila knihu, pri ktorej
už bolo v tlači tretie prepracované vydanie, rovnako predložila a informovala o rukopise habilitačnej
práce, ktorú mala so sebou. Strana 230 spisu 17C/315/2009. V tomto konaní (17C/315/2009) však

uvádza, že si na to nepamätá, pritom dôkaz - materiály z výberového konania sú priamo u nej a musia
sa archivovať. Uvedenú knižnú publikáciu uvádza vo svojej výpovedi aj svedok R.. Z.. H. K., O.. (zápis z
pojednávania 29.5.2012), keď uviedol"...táto kniha už vyšla v 4 vydaniach. Sme tam ona, jej manžel a ja,
v podstate práce sme mali rozdelené trojmo aj honorár presne, to sú zmluvy urobené a práca boli veľmi
korektne daná. Aj druhá monografia, tá vyšla v Českej republike, Šikmé strechy, znova rovnakým dielom,

rovnaký podiel práce, a v tomto by som povedal, že to bolo až vzorové a ešte z ich kolegov aj dnes z
katedry alebo z našej fakulty hovorili, že sme ozaj tak, že Košice a Bratislava vydala knihu spoločnú a
zvlášťtá,ktorámáveľkýcvengalebožeuž4.vydanievyšlo,málokedysastáva,žetáodbornáknihajena
úrovni, je o ňu veľký záujem". Zo strany svedkyne (R.. Š.) žalovanej ide teda len o manipuláciu s údajmi a
snahu o jej degradáciu. Na základe opakovanej žiadosti žalobkyne bol spis 39C/446/2009, pripojený so
spisom 17C/315/2009, ako aj so spisom 39C/221/2007 - strana 328-329 spisu 39C/446/2009. Pritom ale

súd v konaní 17C/315/2009, nepoužíval listinné dôkazy a výpovede svedkov. Dospel tak k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Opakovane citovala § 11 O. z. a uviedla, že ona a ďalší svedkovia poukázali
na zhoršený zdravotný stav vplyvom situácie na pracovisku, pretrvávajúci mobbing. Svedok Z.. Z. X.
vo svojej výpovedi 6.3.2012 (str. 207 spisu 17C/315/2009) potvrdil zhoršený psychický stav žalobkyne,
„...psychický dopad, ťažko bolo vysvetľovať známym dôvody, malo to negatívny dopad, vnímalo sa to

aj tak , že „...prepustili tých zlých...", vedel o zdravotných ťažkostiach, o psychických problémoch, o
zhoršenom vzťahu s dcérou, ktorá to evidentne nevedela pochopiť. Taktiež uviedol na otázku v čích
očiach klesla - „No v cudzích aj vo svojich". Rovnako svedok D.. Z.. J. J., O.., uviedol vo svojej výpovedi
- zápis z konania 6.3.2012 (str. 208 spisu 17C/315/2009) zhoršenie jej zdravotného stavu, vplyvom
mobbingu na pracovisku, ktoré vyvrcholilo v roku 2007 ponukou práce upratovačky. Vo svojej výpovedi

uviedol „...V podstate začali vznikať, keďže dcéra mala už svoje roky, už mala asi 17-18 rokov, čiže
už bola v podstate vyspelá osoba, ktorá začala vnímať tieto problémy svojim pohľadom, teda začali
vznikať nepriamo konflikty s matkou, ktoré pretrvávajú dodnes, lebo stále je tu niečo v pozadí. Darmo
ju presviedčame, že niekto nemal pravdu, že vlastne mamka má pravdu, ona sa cíti byť tiež dotknutá
a vlastne to, že bola mamka dehonestovaná, urazená, že si mala ísť pomaly vyfasovať vedro, aby

mohla upratovať na rektoráte, tak to ani mne nespravilo dobre a nieto ešte tomu dieťaťu". V tomto
je najzávažnejšia výpoveď obvodnej lekárky J.. H. Š., zápis z 15.1.2013. Tento zápis nezodpovedá
skutočnej výpovedi J.. Š., keďže sudkyňa súdu opakovane opustila súdnu miestnosť pre údajnú poruchu
nahrávacieho zariadenia, po návrate oznámila J.. Š., kde má vo výpovedi pokračovať a prepis tak v
zápise, ako aj v rozsudku má viaceré nepresnosti a neúplné údaje. V zápise, ako aj v rozsudku je napr.

uvedené, že ona 1.11.2007 bola u nej na vyšetrení. Údaje uvedené v rozsudku sú zavádzajúce, zrejme
ide o chybu vyplývajúcu z horeuvedenej skutočnosti, že došlo k manipulácii s nahrávacím zariadením.
Pritom 1.11.2007 ona bola len ukončiť práceneschopnosť (str. 14 spisu 17C315/2009), k 31.10.2007,
ktorá trvala od 9.8.2007. Svedkyňa J.. Š., potvrdila údaje z lekárskej správy J.. Š. z 27.2.2008 (str.
13 spisu 17C/315/2009), kde sú jasne uvedené adaptačné poruchy žalobkyne. Súd bezdôvodne úplne

bagatelizoval, až ignoroval skutkové zistenia o zdravotnom stave, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo
veci. Uviedla, že adaptačné poruchy sú identifikovateľné nielen na základe symptomatológie a priebehu,
ale aj na základe výnimočne stresujúcej životnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú reakciu alebo
signifikantnú životnú zmenu vedúcu k pretrvávajúcim nepriaznivým podmienkam, ktoré vyúsťujú do
adaptačnej poruchy. Etiológia nie je vždy jasná, závisí od individuálnej vulnerability a následnej reakcie

na ťažký akútny stres alebo pokračujúcu traumu. Adaptačné poruchy sú maladaptívne odpovede na
ťažký alebo dlhotrvajúci stres a vedú teda k poškodeniu sociálneho fungovania a prispôsobovania sa
situáciám. Ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní
a výkonnosti. Vznikajú v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú situáciu. Stresor
poškodil doterajšie sociálne spojenia, širší systém sociálnych istôt a hodnôt, alebo znamenal vážny

vývinový medzník alebo krízu. Individuálna náklonnosť alebo zraniteľnosť síce hrá dôležitú úlohu pri
rizikuvznikuastvárneníprejavovadaptačnýchporúch,jednakosapredpokladá,žeporuchabynevznikla
bez stresora, to znamená, že bez nezákonnej výpovede a následnej dehonestujúcej ponuky pracovného
miesta upratovačky, by k takejto ujme u žalobkyne nedošlo. V lekárskej správe J.. Š. z 24.4.2008 (str. 13
spisu 17C/315/2007) je uvedená diagnóza „Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie". Ďalej konštatuje,

že hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo kompulzívne činy. Obsesívne
myšlienky sú idey, obrazy a impulzy, ktoré vstupujú znova a znova do mysle pacienta v stereotypnej
podobe. Takmer vždy sú znepokojivé a pacient sa im často neúspešne snaží odolávať. Rozpoznáva ich
ako vlastné myšlienky, aj keď sú nedobrovoľné a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály saprejavujú ako stereotypné správanie, ktoré sa znova a znova opakuje. Nie sú to príjemné zážitky, ani
nevyúsťujú do vykonania osožnej činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej
udalosti, ktorá by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a bojí sa, že by sa za iných

okolností stala. Pacient zvyčajne uznáva, že jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane
sa mu pokúša brániť. Takmer vždy pociťuje úzkosť. Pri odpore voči impulzívnemu konaniu sa úzkosť
zhoršuje. Podľa vyjadrenia jej lekárky, do tej doby, kým nedostala výpoveď a ponuku práce upratovačky
na RTU žiadne lieky na stres a psychické poruchy neužívala. Zo spisu 39C/445/2009 na strane 405
- Potvrdenie Sociálnej poisťovne - jasne vyplýva, že zdravotné problémy závažnejšieho charakteru

vplyvom mobbingu na pracovisku sa prejavovali od začiatku roku 2007 a vyvrcholili po nezákonnom
prepustení. Tento doklad upresňuje aj dobu, kedy sa zdravotné problémy stali tak závažnými, že sa
prejavili aj v dĺžke práceneschopnosti. Vyústením zlého psychického stavu, vyžadujúci si liečbu, je vo
februári 2008 - lekársky nález J.. Š., kedy bola stanovená diagnóza. Zhoršenie jej zdravotného stavu
pod vplyvom udalostí na SvF TU uvádza vo svojej výpovedi z 25.11.2013 aj R.. Z.. Ľ. Q., O.. a uviedla,
čo odpovedal na jej otázku. Je toho názoru, že za absolútne neprípustné považuje konštatovanie

súdu, ktorý na strane 40 konštatuje, že „...V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná obsah listiny
obsahujúcej skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zverejnila alebo verejne oznámila. Naopak,
ako z dokazovania (výsluchov) vyplynulo, medializáciu prípadu vyvolali práve prepustení zamestnanci
v snahe zvrátiť následky prepustenia". V zmysle § 11 O. z., z jeho výkladu uvádza, že „Z hľadiska
poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene

alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov. Stačí, že neoprávnený zásah
bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby." Zároveň
zdôrazňuje, že zásah do jej práv trvá neprimerane dlho, viac ako sedem rokov. Je potrebné zdôrazniť, že
ponúknutápráca,vrátaneupratovača,bolapredmetomjednaniaodborovnaTUuž24.7.2007.Stalosato
teda na pôde verejnej inštitúcie, odborári neboli viazaní žiadnym služobným tajomstvom a informácie sa

okamžite dostali medzi študentov a pracovníkov Technickej univerzity, ktorých je niekoľko tisíc. Okamžite
to bolo komentované študentmi aj na internete, študenti informovali svojich rodičov. Takáto informácia sa
okamžite šírila geometrickým radom. Logicky sa o takúto informáciu začali zaujímať aj médiá. Verejný
priestor štátnej školy, akademická pôda a aj súčasná demokracia, umožňujú aby každý občan mohol
vysloviť svoj názor a technické možnosti dnešnej doby mu v tom napomáhajú. Bolo by veľmi naivné si

myslieť, že sa na zverejnení podieľali samotní prepustení. Keď sa na akademickej pôde vysokoškolsky
vzdelaným ľuďom s titulmi prof., doc., PhD. ponúkne ako vhodná práca upratovač na rektoráte, nie je
žiadna šanca takúto informáciu utajiť. Ak sa takáto ponuka realizovala na vysokej škole je len prejav
svojvôle, prejav dehonestácie pre niekomu nepohodlných pracovníkov. Ak zverejnenie, ktoré vlastne
spustilo jednanie odborov a študenti, vadilo vedeniu TU malo možnosť situáciu zvrátiť, vyhlásiť, že

sa jedná o omyl. Vedenie TU, na čele s rektorom R.. Č. sa ale od pracovnej ponuky pre ňu - robiť
upratovača na rektoráte nedištancovalo v žiadnom rozhovore, ponuka miest upratovačov nikomu z
vedenia TU neprekážala! V Regióne - str. 36 spisu 17C/315/2009, je uvedené vyjadrenie rektora aj s
jeho fotografiou, že pre neho je kauza uzavretá. Do dnešného dňa sa za ponuku práce upratovať rektorát
nikto z vtedajšieho vedenia univerzity a fakulty a ani z terajšieho vedenia univerzity a stavebnej fakulty

neospravedlnil. Ak by v ponuke pracovných miest nebolo uvedené miesto upratovača, tak by sa o to
médiá nezaujímali. Bola to pre média dostatočne zaujímavá záležitosť a nie je reálne aby sa takéto
dianie na vysokoškolskej pôde dalo pred verejnosťou utajiť. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala,
žeby sa ona osobne bola podieľala na medializácii, na zverejňovaní predmetnej pracovnej ponuky,
či podrobností okolo výpovede. Nie je nepodstatné, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, obvinila celý Okresný súd Košice I z predpojatosti. Takéto obvinenie v čase keď sa Slovensko
deklarujeakodemokratickýštátsnezávislýmsúdnictvom,nemožnochápaťináč,akohrubúurážkusúdu.
Ale keďže účel svätí prostriedky, žalovaná dosiahla to, že všetkým prepusteným počas doby, kým sa
všetci sudcovia museli vyjadrovať ku svojej nezaujatosti, vypršala doba platnosti pracovnej zmluvy na
dobu určitú, v jej prípade k 30.6.2009. Zdôraznila, že za celé obdobie od vzniku kauzy, teda od roku

2007 dodnes, nebol nikomu z prepustených pedagógov umožnený plnohodnotný návrat na pracovisko,
napriek tomu, že sa o to aj cez výberové konania pokúšali, aj keď sa univerzita v mimosúdnych
dohodách k tomu zaviazala. Poukázala na výpoveď svedkyne Ing. Z. X.: „....dala do tej práce všetko a
oni jej potom ponúkli prácu upratovačky.... ", ....rezonovalo to medzi bývalými spolužiakmi....“ Výpoveď
svedkyne J.. H. Š.: Na otázku, či by po zdravotnej stránke bola práca upratovačky vhodná pre žalobkyňu:

„...Samozrejme, že by nebola vhodná. "Aj ďalší svedkovia, napr. R.. Z.. G. X., R.., D.. Z.. U. U., R.. G.
R.. Z.. Ľ. Q., O.. vnímali ponúknutie práce upratovačky za dehonestujúce a frustrujúce. Dôkaz: - zápis z
18.7.2007, ktorý je súčasťou súdneho spisu - zápisnica z pojednávania 6.3.2012, 15.1.2013, 23.8.2013,
29.5.2012, 25.11.2013, 8.11.2012, spis 39C/221/2007 - Okresný súd Košice I, spis 39C/446/2009- Okresný súd Košice I. Ak aj súd chápal úkon žalovanej nazvaný ako „výpoveď" za realizáciu jej
zákonného práva, potom absentuje vysvetlenie a zdôvodnenie poskytnutia „vhodnej" práce upratovačky.
U žalovanej vykonávala vysoko odbornú činnosť spočívajúcu vo výučbe vysokoškolských študentov,

príprave a vydávaní odborných publikácií, vedeckovýskumnej činnosti, odbornej činnosti a účasti na
odborných seminároch a sympóziách. Ponúknutie práce upratovačky, a to vzhľadom aj na jej nepriaznivý
zdravotný stav, možno považovať za úmyselný zásah žalovanej do cti, vážnosti a jej dobrého mena.
Nehovoriac o tom, že tento zásah rezonoval v radoch odbornej aj laickej verejnosti. Dôkazom je aj
článok v denníku SME z 30.7.2007 s nadpisom TU v Košiciach prepúšťa, s podtitulom: Vysokoškolským

učiteľom ponúkli miesto upratovačov, ako aj v ďalších denníkoch, rozhlase, v televízii a na internete.
Dôkaz: - články, ktoré sú súčasťou súdnych spisov 17C/315/2009 a 39C/221/2007 vedené na Okresnom
súde I v Košiciach. Citovala znenie § 63 ods.2 Zákonníka práce a uviedla, že v tomto kontexte neobstojí
ani tvrdenie žalovanej, že ponúkla všetky voľné pracovné miesta. Žalovaná si musela byť vedomá
toho, že práca upratovačky nie je vhodnou prácou pre zamestnanca s vedeckou hodnosťou PhD. Preto
konanie žalovanej bolo účelovým ponižovaním jej osoby a predstavovalo závažný zásah do jej cti a

ľudskej dôstojnosti. Záverom dovolila si uviesť, že žalovaná celým radom čiastkových neoprávnených
zásahov systematicky a účelovo ničila jej dobré meno, povesť, vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Tieto
čiastkové zásahy cez mobbing pokračovali vykonaním úkonu - výpovede, následne zosmiešnením pri
ponúknutí „vhodnej" práce a ďalšími čiastkovými útokmi, ktoré samostatne ale aj spoločne závažne
zasiahli a znížili jej vážnosť, dôstojnosť a česť, pracovnú česť, povesť a dobré meno v spoločnosti a v

odborných kruhoch a veľmi hlboko zasiahli aj a osobný život. Konanie žalovanej malo veľmi nepriaznivé
následky aj na jej zdraví. Súd túto skutočnosť nebral do úvahy, a s nedostatočne sa vysporiadal s
výpoveďou ošetrujúcej lekárky žalobkyne. J.. Š. potvrdila údaje z lekárskej správy J.. Š.G., kde sú
jasne uvedené adaptačné poruchy. Tieto vznikli až po neoprávnených zásahoch žalovanej. Dôkazom
je aj svedecká výpoveď brata žalobkyne Ing. Iva Kovaríka, ktorý potvrdil zmenu správania žalobkyne

a odcudzenie v rámci rodiny. Súd mal po vykonanom dokazovaní zhodnotiť všetky dôkazy a ustáliť,
že žalovaná zasiahla do jej osobnostných práv a priznať jej náhradu nemajetkovej ujmy. Zdôraznila,
že sa nejednalo len o výpoveď, ale aj o mobbing a šikanu, ktoré nielenže predchádzali výpovedi, ale
pretrvávali aj po nej, čo malo za následok konzekvencie - poškodenie zdravia, dehonestáciu, nemožnosť
realizácie habilitácie ako zavŕšenia jej úspešnej dovtedajšej práce, ktorej kvalitu potvrdili svedkovia a

nesporne aj veľkú zmenu v osobnom živote. Súd bezdôvodne úplne bagatelizoval až ignoroval skutkové
zistenia, ktoré sú podstatné pre rozhodnutia vo veci, pretože tie jednoznačne preukazujú vznik ujmy a
príčinnú súvislosť medzi ujmou a neoprávneným zásahom žalovanej. Vzhľadom na uvedené má za to,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. IV. - Trovy konania - súd priznal žalovanej náhradu

trov konania vo výške 3 051,96 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Ako uviedol súd v
odôvodnení predmetného rozsudku, do vyššie uvedenej sumy trov konania bola započítaná aj náhrada
cestovného z dôvodu účasti na výsluchoch realizovaných dožiadaným súdom v Bratislave. Žalovanej
priznal cestovné za použitie osobného cestného motorového vozidla, prostredníctvom ktorého sa
mala právna zástupkyňa žalovanej dopraviť do miesta konania úkonu súdu, 14.9.2012 a 23.8.2013.

Dala do pozornosti odvolacieho súdu, že výsluchov realizovaných dožiadaným súdom sa zúčastnila
koncipientka právnej zástupkyne žalovanej, ktorá sa na predmetné úkony dopravila vlakom. Túto
skutočnosť vie potvrdiť, nakoľko cestovala rovnakým vlakovým spojením. Na základe akého dôvodu
si právna zástupkyňa žalovanej uplatnila v súdnom konaní a bola jej priznaná náhrada cestovného za
použitie osobného cestného motorového vozidla. Týmto si dovoľuje žalobkyňa požiadať odvolací súd,

aby skúmal aj výšku a opodstatnenosť priznaných trov právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní. V.
- Návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu - S poukazom na uvedené skutočnosti a právne argumenty
žalobkyňa zastáva názor, že rozsudkom súdu došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.2
písm. d), f) O. s. p. Navrhla preto, v súlade s § 220 O. s. p., aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmení tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobkyni

prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, vo výške vyčíslenej v písomnom
vyhotovení rozsudku.
Kodvolaniužalobkynesapísomnevyjadrilažalovaná,ktoráuviedla,žesaplnestotožňujesrozhodnutím
prvostupňového súdu a poukázala na to, že odvolanie voči rozsudku podané žalobkyňou je podľa jeho
názoru iba účelové, podané v snahe vyhnúť sa konečnému právoplatnému rozhodnutiu v konaní, v

ktorom sa nevyhovelo jej návrhu a ktoré ju zaväzuje zaplatiť jej náhradu trov súdneho konania. Má za
to, že rozsudok súdu je vecne a právne správny. Súd sa v dostatočnej miere zaoberal a správne sa
právne vysporiadal s otázkou posúdenia oprávnenosti nárokov, ktoré si žalobkyňa v konaní uplatnila a to
po všetkých stránkach. Podľa jej názoru žalobkyňa v danom odvolaní iba zotrváva na všetkých svojichvyjadreniach, ktoré už boli prednesené prvostupňovému súdu v rámci konania, poprípade vo svojej
záverečnej reči a keďže odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by neboli známe
súdu, resp. ku ktorým by sa niektorá strana konania nebola vyjadrila vo svojej záverečnej reči (resp. v

písomných prejavoch založených v spise konajúceho súdu), nepovažuje za potrebné znovu prepisovať
v rámci tohto vyjadrenia to, čo už bolo z jeho strany uvedené v prvostupňovom konaní a s čím sa vo
svojom rozsudku veľmi precízne vysporiadal súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Preto navrhla
odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol a rozsudok potvrdil a priznal jej
právo na náhradu trov konania. Keďže je v konaní zastúpená advokátom, žiada, aby jej bolo zároveň

priznané právo na náhradu trov odvolania a to za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume
spolu 117,94 eur (91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH 18,26 eur ).

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219

ods.1,2O.s.p.,lebosúdúplnezistilskutkovýstav,správnejuprávneposúdil,odôvodneniemápodkladv
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú presvedčivé a správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s.p.(Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ak súd prvého stupňa nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz,

spôsobilý podľa nej preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za
rozhodujúci pre vec) samo nevykonanie dôkazu nie je spôsobilé tvrdenia, že súd neúplne zistil skutkový
stav, lebo súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť vykonať všetky účastníkmi navrhnuté
dôkazy. Je vecou súdu (§ 120 ods.1 O. s. p.), ktoré dôkazy vykoná, pričom podstatné je rozhodujúce, či
dôkazmi, ktoré vykonal dospel k správnym skutkovým zisteniam (viď R 37/93, R 125/99). Preto námietka

žalobkyne, že nevypočul ňou navrhnutých svedkov D.. Z.. G. Y., R.. G. D.. N.. U. R., O.., zástupcov
odborov, a nepripojil zápisnice o výsluchu svedkov uvedených v konaniach - konanie č. k. 39C/219/2007,
č. k. 36C/187/2007, 39C/221/2007 je nedôvodná, lebo skutkový stav bol zistený bez pochýb úplne a
dostatočne.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, akpoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Žalobkyňa v odvolaní opakovane spomínala námietky, ktoré uviedla v priebehu celého prvostupňového

konania, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a ktoré nijako nespochybňujú správnosť skutkových a právnych záverov a odvolacie dôvody
nie sú dané.

Podľa ust. § 11 O. z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods.1 O. z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ust. § 13 ods.2 O. z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ust. § 13 ods.3 O. z., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa Ústavy SR čl. 19 ods.1, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa Ústavy SR čl. 19 ods.2, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa Ústavy SR čl. 19 ods.3, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Na potvrdenie správnosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 11 O. z. má fyzická osoba právo
na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Cit. ust. je všeobecným inštitútom v tom zmysle,

že pripúšťa v rovnakej miere ochranu všetkým rôznorodým a mnohotvárnym prejavom osobnosti
fyzickej osoby v najrozmanitejších sférach jej života - napr. občianskom či rodinnom styku, v
súvislosti s výkonom povolania, v športe, kultúre, politike, pre tieto jednotlivé oblasti pritom neurčuje
osobitné hľadiská alebo prostriedky. Pre prípad porušenia uvedených chránených práv § 13 O. z.
upravuje akým spôsobom má možnosť fyzická osoba možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Obsahom

súdnej ochrany sú základné ľudské práva každej fyzickej osoby, teda aj právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti. Garancia základných ľudských práv smeruje vždy iba voči
neoprávneným zásahom tretích osôb. Nemožno sa domáhať ochrany, ak si tieto zásahy privodí fyzická
osoba sama alebo, ak vzniknú v dôsledku jej správania. Realizácia práva na ochranu osobnosti je
možná len vtedy, keď niekto iný protiprávne zasiahol do sféry osobnosti človeka, nerešpektoval právo

tejto osoby späté s jeho osobnosťou. Občiansky zákonník v § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti
subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť, a ohrozujúci ich
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavovosobnej povahy. Predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahom do práva na ochranu osobnosti
je okrem iného aj tá skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Nemožno hovoriť o zásahu tam kde takýto
zásah je v rámci výkonu subjektívneho práva. Funkciou práva na ochranu osobnosti je zabezpečiť

rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej individuálnej integrity ako nutnej podmienky jej dôstojnej
existencie ako aj jej celkového slobodného rozvoja. Normy Občianskeho práva v tomto prípade rozvíjajú
jedno zo základných ľudských práv, ktoré je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky i medzinárodných
dokumentoch o ochrane ľudských práva základných slobôd.
Zásah do osobnostných práv musí vyvolať určitú kvalifikovanú ujmu. Pokiaľ má byť zníženie dôstojnosti,

alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere pociťoval by to ako závažné každý, kto sa nachádza na
mieste a v postavení fyzickej osoby. Tento zásah musí byť preukázaný ako aj to, že k nemu skutočne
došlo a musí byť preukázané aký konkrétny dopad, negatívne reakcie či dôsledky vyvolal. Povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť spočíva v tomto smere na žalobkyni § 120 O.s.p.).
Žalobkyňa v celom konaní ako aj rozsiahlom odvolaní poukazuje, kritizuje a namieta postup žalovanej,
ktorý predchádzal skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry

je jednoznačné, že súd v tomto konaní, predmetom ktorého je ochrana osobnosti nemôže zasahovať
a ani posudzovať správnosť, či hodnotiť postup žalovanej týkajúci sa jej organizačných štruktúr a
vykonávaných zmien. Predmetom konania je ochrana osobnosti, v ktorom súd skúma, či žalobkyňou
popísaným spôsobom došlo k zásahu do jej osobnostných práv, či tento zásah vykonala žalovaná a či
zásah bol takej intenzity, že bol spôsobilý vyvolať tvrdenú ujmu.

Žalobkyňa tvrdila, že k zásahu došlo v dôsledku konania žalovanej a to najmä podanou výpoveďou
a ponúknutím voľného miesta upratovačky, čo považuje za akt dehonestácie. Žalobkyňa však
nepreukázala, že obsah listiny z 26.7.2007 bol urážlivý, ponižujúci, aby nejakým spôsob ju urážal,
nepreukázala ani, že akt jej odovzdania bol vykonaný ponižujúcim spôsobom - pred verejnosťou,
študentmi, za prítomnosti polície a pod., že by žalovaná túto výpoveď zverejnila alebo sprístupnila

na verejnom mieste, prípadne o nej verejne diskutovala. Rovnako okolnosti, ktoré sa odohrali pred
podaním výpovede neboli žalovanou nijako zverejnené alebo zmedializované. Nepreukázala, že na
podnet žalovanej boli vydávané články v médiách, že by na príkaz žalovanej sa kolegovia vyhýbali
diskusii s ňou, aby mali zakázané jej gratulovať pri príležitosti sviatku, aby šírila o nej nepravdivé lebo
lživé správy, očierňovala jej meno v odbornej verejnosti, prípadne nejakým spôsobom ovplyvňovala

zamestnávateľov, ku ktorým sa hlásila do zamestnania, robila kroky, ktorými by jej neumožňovala ďalší
odborný rast.
Ak žalobkyňa vnímala ponúknuté voľné miesto upratovačky za dehonestujúce a za čo by sa jej mala
žalovaná ospravedlniť súd o tom rozhodovať nemohol, lebo takéto niečo v žalobnom návrhu nežiadala
(pozri uznesenie NS SR 3Cdo/10/2010 z 20.1.2011).

Ani skutočnosť, že žalobkyni nebola ponúknutá iná možnosť ukončenia pracovného pomeru, napr.
dohodou, nie je spôsobilá privodiť zásah do jej osobnostných práv, pretože rozhodnutie akým spôsobom
je skončený pracovný pomer je na rozhodnutí v danom prípade žalovanej.
Zhoršený zdravotný stav žalobkyne v čase skončenia pracovného pomeru nemôže byť vyvolaný
zásahom do jej osobnostných práv žalovanou, lebo k takému nedošlo a je prirodzeným javom, ktorý

je zjavný u ľudí, s ktorými bol skončený pracovný pomer a u žalobkyne nepochybne bol vyvolaný aj
medializáciou, ktorú však nevyvolala žalovaná. Vnímanie a cítenie žalobkyne, ktorej sa bytostne dotkla
stratazamestnania,ktorémusaodskončeniaštúdiavenovalamohlaspôsobiťňoupopisovanézdravotné
problémy ale k nim nedošlo v dôsledku konania žalovania.
K námietke žalobkyne, že nie je zaznamená presná výpoveď svedkyne J.. Š., je takto nedôvodná, lebo

ona v čase vykonania tohto záznamu mala jeho obsah namietať a žiadať opravu zápisnice (§ 40 ods.
3 O. s. p., § 52 Spravovacieho poriadku, co sa nestalo).
Ostatné nepresnosti (na strane 20 a 40 rozsudku - podľa tvrdenia žalobkyne ide o nepravdivé
konštatovanie), sú v prejednávanej veci úplne irelevantné a nemajú vplyv na konečné rozhodnutie súdu.

Odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré boli priznané žalovanej keď použitú
námietku, že koncipientka právnej zástupkyne žalovanej sa na predmetné úkony vykonané v Bratislave
dopravila vlakom nijako žalobkyňa neosvedčila a zostala len v rovine nepreukázaných tvrdení.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaná mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jej trov a to za

vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jej zástupcu jej nemohla byť
priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to,
čo už bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvého stupňa), z toho dôvodu trovy spojené
s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Žalobkyňa nemala v
odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.