Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200662
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715200662.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481,
proti odporcovi S. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom M..E. XX, XXX XX L., štátny občan
SR, zastúpený ustanoveným opatrovníkom Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Zvolen, o zaplatenie 153,89 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 153,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 153,89 € od 11.1.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške

66,48 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 16,50 € a z trov
právneho zastúpenia v sume 49,98 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa Mgr. Henrichovi
Schindlerovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.1.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 14.1.2015, ktorým navrhovateľ
žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 241,66 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 11.1.2014 do zaplatenia zo sumy 196,66 €, a tiež trovy
súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 59,94 € za 2 úkony právnej služby každý vo výške 21,58 €, vrátane 2 režijných

paušálov každý vo výške 8,39 €.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom
došlo dňa 10.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých
navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- €, o čom

navrhovateľ priložil výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy
bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.

Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 196,66
€, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru
vyjadrených pevnou sumou vo výške 46,66 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnúpercentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy,
pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej

Zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 10.1.2014. Nakoľko odporca nevrátil navrhovateľovi
dlžnú sumu v lehote splatnosti v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy a s poukazom na § 517 ods. 2
OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v platnom znení, si navrhovateľ uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania. Navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu
jeho záväzku. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si v dôsledku toho navrhovateľ uplatnil voči

odporcovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 45,- €, keď odporca bol pred
uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacich s porušením
povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa tak predstavuje sumu
vo výške 241,66 € s príslušenstvom. Po právnej stránke navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh odkazom
na ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ako i zákonom č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a Občianskym zákonníkom.

Dňa 27.2.2015 tunajší súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby v lehote 7 dní od doručenia
tejto výzvy oznámil súdu, či navrhovateľ v zmysle § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súhlasí
s vydaním platobného rozkazu v znení: „Odporca je navrhovateľovi povinný zaplatiť čiastku 153,89 € s

úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 153,89 € od 11.1.2014 do zaplatenia“, keď súd v
tomto prípise ozrejmil dôvody, na základe ktorých mal za to, že čiastka presahujúca sumu 153,89 € je
v zjavnom rozpore s príslušnými právnymi predpismi.
Dňa 13.3.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 6.3.2015, v ktorom uviedol,
že na základe výzvy súdu navrhovateľ súhlasí s vydaním platobného rozkazu v znení navrhnutom

súdom.

Podľa § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak sa v návrhu uplatňuje právo,
ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný
rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto

časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd
rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

Na návrh vydal súd dňa 25.3.2015 platobný rozkaz sp.zn. 10C/24/2015-19, ktorý však musel v zmysle
ustanovenia § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p. uznesením č.k. 10C/24/2015-32 zo dňa 9.12.2015 v plnom

rozsahu zrušiť, pretože sa ho odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

Podľa § 29 ods.2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý

duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Podľa § 29 ods.6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje l000 €

(ďalej len „drobné spory“).

Uznesením č.k. 10C/24/2015 zo dňa 1.4.2016 ustanovil súd odporcovi opatrovníčku Teréziu Pečkovú,
súdnu tajomníčku Okresného súdu Zvolen podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko bolo zistené, že odporca
je na adrese uvedenej v žalobnom návrhu neznámy, pričom táto adresa bola zhodná s adresou, ktorú

súd zistil lustráciou odporcu v Registri obyvateľov SR. Zo správy ÚPSVaR Zvolen súd zistil, že odporca
nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nie je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi, resp. príspevkov vyplácaných ÚPSVaR Zvolen. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka
Zvolen súd zistil, že odporca nie je evidovaný v Registri poistencov Sociálnej poisťovne, keď posledná
registrácia bola do 8.3.2015. Súd teda nezistil zamestnávateľa prostredníctvom ktorého by mu mohol

doručovať súdne zásielky. Zo správy OO PZ Zvolen súd zistil, že vykonali šetrenie pobytu na adrese
uvedenej v žalobnom návrhu, kde nebol opakovane nikto zastihnutý a vyťažení susedia uviedli, že
dotyčný sa na uvedenej adrese zdržuje sporadicky, ale dlhší čas ho už nevideli. Lustráciou v evidencii
ZVJS bolo zistené, že odporca sa toho času nenachádza vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody.Keďže konkrétne miesto pobytu odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, rovnako ako ani žiadnu z blízkych
osôb odporcu resp. jeho rodinných príslušníkov, keďže obidvaja rodičia majú tiež evidovaný pobyt na
adrese totožnej s adresou odporcu, v dôsledku čoho súd nemohol ustanoviť za opatrovníka odporcu v

tomto konaní žiadnu z jemu blízkych osôb resp. rodinných príslušníkov, na základe čoho súd ustanovil
za opatrovníka zamestnanca súdu.

Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 25.5.2016, keď na pojednávanie sa nedostavil
žiadny z účastníkov, ani ich zástupcov, pričom tak právny zástupca navrhovateľa, ako i ustanovená

opatrovníčka odporcu mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas.
Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas, aby
súd pojednával bez ich účasti, ako i bez účasti navrhovateľa s tým, že toto ospravedlnenie doručil
súdu elektronickou formou dňa 15.4.2016. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa,
odporcu a ustanovenej opatrovníčky odporcu.

Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil
navrhovateľ v priebehu konania a to: Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 10.12.2013 z č.l.5-8, Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 10.12.2013 z č.l.9-10, výpis z účtu 5035452990/0900 za obdobie
december 2013 z č.l.11, upomienku o nezaplatení pohľadávky vo výške 231,70 € zo dňa 17.1.2014 z

č.l.12, urgenciu nezaplatenej pohľadávky vo výške 241,70 € zo dňa 24.1.2014 z č.l.13, pričom zistil tento
skutkový stav.
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb súd zistil, že bola uzavretá dňa 10.12.2013 medzi navrhovateľom ako veriteľom a
odporcom ako spotrebiteľom s tým, že tento úver bol poskytnutý prostriedkami diaľkovej komunikácie

podľa zákona č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a predpokladom
uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola registrácia spotrebiteľa na adrese
internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk , za účelom zriadenia
užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená
spotrebiteľom. V zmysle článku III. bod 3. sa Rámcová zmluva a Zmluva považujú za uzavreté

momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh klientom
elektronickom poštou. Klient sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti
úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti
o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Úver poskytnutý veriteľom

je bezúročný. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý
jednorázovo v celej výške a klient sa zaviazal splatiť veriteľovi úver s príslušenstvom v jednej splátke v
lehote a za podmienok upravených v zmluve.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť

spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- € s jednorázovým čerpaním
bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví
zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ
sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 196,66 € bezhotovostne na bankový
účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa

10.1.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 366,6 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú
tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 46,66 €.
Z výpisu účtu č.5035452990 za účtovné obdobie 1.12.2013 do 31.12.2013 vedený v SLSP a.s.
súd zistil, že dňa 11.12.2013 bola zrealizovaná transakcia príkaz na úhradu v prospech účtu

SK6609000000005033301558 a v správe pre príjemcu je uvedené deň splatnosti 10.1.2014. Z
upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 231,70 € zo dňa 17.1.2014 a z urgencie nezaplatenej
pohľadávky vo výške 241,70 € zo dňa 24.1.2014 súd zistil, že tieto výzvy boli adresované odporcovi s
tým, že ako odosielateľ je uvádzané pozickomat.sk a odporca bol nimi vyzývaný na úhradu dlžnej sumy,
z dôvodu, že neuhradil dlh v lehote splatnosti, pričom boli postupne účtované administratívne poplatky

- náklady vymáhania.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tentozákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.5.2014
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.5.2014 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 40 ods. 4 OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými

prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že

návrh navrhovateľa v časti, ktorá zostala predmetom konania po vydaní platobného rozkazu, je v celom
rozsahu dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
úverová zmluva dňa 10.12.2013, a to tak Rámcová zmluva ako i samotná Zmluva o poskytnutíspotrebiteľského úveru, pričom súd tieto zmluvy vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú,
formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným

spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Odporca
má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a navrhovateľ má postavenie dodávateľa, a z tohto uhla
pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom aj posudzoval.
Súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere, t.j. na právny vzťah medzi nimi
súd aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis, a pokiaľ ide o zákonnú

úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp.
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd neaplikoval na tento
zmluvný vzťah ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko vzhľadom na
dobu splatnosti predmetného úveru nebolo možné tento úver podradiť pod pojem spotrebiteľský úver,
tak ako to má na mysli tento zákon.
Predmetomkonaniapotomčonavrhovateľvyjadrilsúhlassvydanímplatobnéhorozkazulenvčastiistiny

vovýške153,89€spríslušenstvomzostalalentátočasťpôvodnéhonávrhu,pozostávajúcazistinyúveru
vo výške 150,- € a sumy 3,89 €, čo podľa názoru súdu bol obvyklý úrok s prihliadnutím na výšku úveru,
lehotu splatnosti, mieru zabezpečenia ako i dostupnosť úveru, resp. to bola odplata, ktorá podstatne
neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, pričom súd vychádzal z bankovej úrokovej štatistiky - úvery dostupnej na webovom sídle

Národnej banky Slovenska, keď v období decembra 2013, t.j. v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy bola priemerná úroková miera novoposkytnutých spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou
fixácie do jedného roka na úrovni 10,36 % ročne, na základe čoho odplata pri poskytnutej sume 150,- €
a splatnosti 1 mesiac vo výške 3,89 € zodpovedá sadzbe 2,59 % mesačne, čo predstavuje trojnásobok
vyššie uvedenej priemernej úrokovej miery bánk (3 x 10,36 % = 31,08 % ročne). Súd takto určil úrokovú

sadzbu aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď zo
znenia predmetnej Zmluvy má vyplývať, že úver bol bezúročný, avšak zmluva o úvere je odplatnou
zmluvou a teda bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená, na základe čoho súd zastáva názor, že
odplata označená v Zmluve, ako poplatok za poskytnutie úveru, v skutočnosti obchádza zákon ohľadne
dojednania zmluvného úroku z úveru, v dôsledku čoho je toto zmluvné ustanovenie neplatné, a súd

takýmto spôsobom riešil absenciu dojednania výšky úroku z úveru.
Súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa, ako i z dôkazov ním predložených, pričom nemal
nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti odporca počas trvania zmluvného vzťahu s
navrhovateľom resp. i následne v priebehu súdneho konania rozporoval (výška poskytnutého úveru
150,-€,uhradenásuma0,-€),keďsúdmalzčiastkovéhovýpisuzbankovéhoúčtuzaobdobiedecember

2013 preukázané, že toto číslo účtu je zhodné s číslom účtu navrhovateľa ako veriteľa uvedeného v
Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň, že čiastka 150,- € bola poskytnutá v prospech
účtu, ktorý je zhodný s účtom uvedeným v predmetnej Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako
čísloúčtuodporcu,atodňa11.12.2013,pretoprisúdilsúdnavrhovateľoviztitulutohtozmluvnéhovzťahu
sumu 153,89 €.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd priznal od 11.1.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti predmetného úveru z prisúdenej sumy. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd tento
navrhovateľovi priznal vo výške ako bol ním uplatnený t.j. vo výške 5,25 % ročne, pričom sa jednalo o
zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 13.11.2013 do 10.6.2014 0,25
%, teda úrok z omeškania bol navrhovateľom uplatnený v zákonnej výške.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Navrhovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia v podanom žalobnom návrhu, ktoré tam aj vyčíslil. Následne

si uplatnil navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia aj
v podaní zo dňa 6.3.2015 za 1 úkon právnej služby ako písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci
samej. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ ešte pred vydaním platobného rozkazu vyjadril súhlas s
jeho vydaním len v sume navrhnutej súdom, t.j. 153,89 € spolu s príslušenstvom a v takomto rozsahubol vydaný tak platobný rozkaz a zároveň bol navrhovateľovi v danom rozsahu prisúdený nárok na
zaplatenie voči odporcovi, z čoho súd vyvodil, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech a v zásade má
mať nárok na náhradu trov konania v celej výške. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal

z tarifnej hodnoty veci vo výške 153,89 €, pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume
základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 16,60 € podľa § 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých náhradu súd navrhovateľovi priznal
predstavujú za 2 úkony právnej služby:

1/ Prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 16,60 € a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 €,
2/ Žalobný návrh zo dňa 14.1.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 16,60 € a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 €. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu
49,98 €, ktorú súd navrhovateľovi priznal.
Navrhovateľ uhradil spolu s podaním návrhu súdny poplatok vo výške 16,50 €, na základe čoho súd

priznal navrhovateľovi voči odporcovi aj náhradu trov súdneho konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku v tejto výške. Spolu tak súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celkovej
výške 66,48 €.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon „vyjadrenie vo veci samej“,
ktorú si navrhovateľ uplatnil v podaní zo dňa 6.3.2015, nakoľko pri uplatnení procesného postupu

predpokladaného ustanovením § 172 ods. 7 O.s.p. z logiky veci vyplýva, že právnemu zástupcovi
nemôže patriť odmena za podanie, ktorým oznámi súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v
zmysle§172ods.7O.s.p.azrovnakýchdôvodovsúdprivýpočtevýškyodmenyzaúkonyprávnejslužby
vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 153,89 € a nie z pôvodne uplatňovanej sumy 241,66 €, keďže
samotný navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 6.3.2015 s poukazom na výzvu súdu uznal, že čiastka

prevyšujúca sumu 153,89 €, ktorá bola tiež pôvodne uplatňovaná v žalobnom návrhu je v zjavnom
rozpore s právnymi predpismi, z čoho je zrejmé, že za tarifnú hodnotu veci podľa ktorej sa následne
stanovuje tarifná odmena advokáta, nie je možné považovať sumu pôvodne uplatňovanú v návrhu na
vydanie platobného rozkazu, nakoľko jej časť je uplatňovaná v zjavnom rozpore s právnymi predpismi
a za poskytovanie právnej pomoci pri uplatňovaní tejto časti logicky advokátovi odmena nemôže patriť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)