Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/539/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115234260
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115234260.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateliek v rade 1/: T. U., B.. X.X.XXXX, X. I. XX, XXX XX J., v rade 2/: P. U., B.. XX.X.XXXX, X.
I. XX, XXX XX J., obidve právne zastúpené JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Farská
č. 6, Žilina, proti odporkyni: T. Ď., B.. XX.X.XXXX, X. I. XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Magda
Poliačiková, advokátka s.r.o. so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, o určenie neplatnosti

vyhlásenia o vydržaní, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateliek v rade 1/ a 2/ z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v rade 1/ a 2/ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 proti
označenej odporkyni domáhali súdneho výroku, ktorým by súd určil, že právny úkon odporkyne

vyhlásenie o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 397/2000 Z.z. a § 134 Občianskeho zákonníka učinený
do Notárskej zápisnice sp. zn. B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX spísanej dňa 11.6.2014 Y.. Z. L.,
notárom v Žiline je neplatný. Svoj návrh skutkovo odôvodňovali tým, že navrhovateľka v rade 1/ je
v X/XXX podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre Obec a
k.ú. J. na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor Katastra ako pozemok EKN parc. č.
XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a navrhovateľka v rade 2/ je v tejto nehnuteľnosti podielovou

spoluvlastníčkou z podielov XX/XX. Ako vlastník 1 podielu v tejto nehnuteľnosti je zapísaná odporkyňa
a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 397/2000 Z.z. a § 134
Občianskeho zákonníka formou notárskej zápisnice spísanej notárom v Žiline Y.. Z. L. dňa 11.6.2014
pod sp. zn. B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX. Tento podiel odporkyne, resp. uvedené vyhlásenie o
vydržaní sa týkalo podielu zapísaného dovtedy ako vlastníctvo Š. R., ktorý ho podľa zápisu v PKV
nadobudol v roku 1907, z čoho je zrejme, že sa jedná o osobu zomretú a predmetný podiel nemá

zisteného vlastníka, poprípade bude predmetom dedičského nároku (pokiaľ došlo k zmene oprotizápisu
na LV z iného dôvodu ). V žiadnom prípade ale ako dedič tohto podielu neprichádza do úvahy
odporkyňa. Medzi ňou a Š. R., ani medzi ňou a potomkami Š. R. neexistuje vôbec žiadna genealogická
postupnosť. Odporkyňa vedome účelovo klamala, keď prehlásila do notárskej zápisnice, že uvedený
podiel nadobudla jej prastará matka T. C., G.. R. po svojom otcovi Š. R., ktorá jej tento podiel v
roku 2004 darovala a odvtedy ho vraj nerušene užíva. Podľa dostupných materiálov navrhovateľky

zistili, že najpravdepodobnejším právnym nástupcom s dedičským nárokom je vnučka jedného zo
synov Š. R. T. R. žijúca v I.. Nakoľko odporkyňa vo vyhlásení vedome uvádza nepravdivé údaje
tak čo sa týka dedičského nároku, ako aj užívania pozemku, nakoľko tento pozemok dokázateľne
užívajú už roky navrhovateľky, podala navrhovateľka v rade 1/ podnet na trestné stíhanie odporkyne.
Ďalej navrhovateľky uviedli, že aktívna vecná legitimácia navrhovateliek sa síce neprejavuje priamo
vlastníckym nárokom, ale je daná prednostným nárokom navrhovateliek ako spoluvlastníčok tohto

pozemku na získanie tohto spoluvlastníckeho podielu. Navrhované určenie, že sa jedná o neplatný
právny úkon sa premietne do ich právnych pomerov vo viacerých súvislostiach. Ustanovenie § 80písm. c/ O.s.p. nestanovuje, že určovacím žalobným petitom môže ísť len o právo žalobcu voči
žalovanému. Nemožno teda vylúčiť prípustnosť toho, že predmetom určovacieho petitu bude právny
vzťah medzi žalovaným a treťou osobou. Podmienkou však je, aby určenie tohto právneho vzťahu,

ktoréhosubjektomjetretiaosobapotencionálneovplyvniloprávnepostaveniežalobcu.Naliehavýprávny
záujempreukazujúnavrhovateľkytým,žepokiaľniesúmajoritnýmispoluvlastníčkaminaurčenítoho,kto
sú zostávajúci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti s väčšinovým podielom pri spornosti tejto otázky
záujem majú. Pričom poukázali na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení
so spoločnou vecou. Navrhovateľky preto pre výkon svojho vlastníckeho práva potrebujú vedieť kto sú

tí, čo tvoria väčšinu, s kým majú jednať ohľadom spoločnej veci. Pokiaľ zostáva sporným kto všetko je
spoluvlastníkom a je súčasťou väčšiny, nebudú mať navrhovateľky pre výkon svojich spoluvlastníckych
práv potrebnú istotu. Naliehavý právny záujem navrhovateliek je daný aj tým, že navrhovateľky,
predovšetkým navrhovateľka v rade 1/ pozemok parc. č. XXX, o podiel ktorého sa jedná dlhodobo
nerušene užívala, obhospodarovala ho ako vlastný, vysadila tam ovocné stromy atď., takže spĺňa
všetky predpoklady jeho vydržania a toto svoje právo by mohla v prípade navrhovaného určenia uplatniť.

Prehlásenie odporkyne, že nehnuteľnosť užívala ona, je absolútna lož. S vyhlásením sa poponáhľala,
až keď sa dozvedela, že o predmetný podiel sa zaujíma navrhovateľka v rade 1/.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním doručeným súdu dňa 9.3.2016, v ktorom žiadala žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť a

zaviazať navrhovateľky aj na znášanie všetkých trov konania, čo odôvodňovala tým, že navrhovateľka
nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby v zmysel § 80 písm.
c/ O.s.p. Na konanie o určenie či jestvuje, alebo nejestvuje vecné spravidla vlastnícke pravidlo k
nehnuteľnosti je daný právny záujem na žalobe tým, že Zákon č. 162/1995 Z.z. priamo vyžaduje,
aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa §

34 citovaného zákona. Nestačila by teda žaloba o neplatnosť napr. kúpnej, alebo darovacej zmluvy
( taktiež žaloba o neplatnosti vyhlásenia o vydržaní ), pretože takáto žaloba a výsledok dosiahnutý
na jej základe by vo vzťahu ku katastru neriešil otázku záznamu konštatujúceho vznik, zmenu, alebo
zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia. Chýbali by údaje požadované v § 42 ods.
1 a 2 Zákona č. 162/1995. Zároveň uviedla, že žalobkyne sa prípadne mohli domáhať určenia, že

nesplnila podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti podľa Zákona 293/1992 Zbierky,
ale len v tom prípade ak by preukázali, že skutočne nesplnila podmienky pre vydanie osvedčenia.
Ak možno žalovať o určenie práva, alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti vyhlásenia o vydržaní, ktoré sa týka tohto práva, alebo právneho vzťahu, pričom
poukázala na Rozsudok NS ČR sp. zn. XXOdo XXX/XXXX, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XX/

XXXX. Samotné navrhovateľky v návrhu uvádzajú, že ich aktívna legitimácia sa neprejavuje priamo
vlastníckym právom, ale je daná prednostným nárokom navrhovateliek ako spoluvlastníčok tohto
pozemku. Z tohto tvrdenia navrhovateľky nepreukázali naliehavý právny záujem, pretože neexistuje
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľkami a odporkyňou, nakoľko navrhovateľky nie sú
podielové spoluvlastníčky tohto spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom vyhlásenia o vydržaní.

Navrhovateľky neboli nikdy spoluvlastníčkami spoluvlastníckeho podielu, ktorý získala vydržaním a ktorý
si osvedčila vydržaním a teda nemôže byť ich právne postavenie neisté. Na časti spornej nehnuteľnosti
je postavený rezervoár pitnej vody, z ktorého sú pitnou vodou zásobované nehnuteľnosti v jej vlastníctve
a sú zapísané na LV č. XXX a to dom č.s. XX, ktorý je postavený na KNC parc. č. XXX a dom č. súp.
XX, ktorý je postavený na KNC parc. č. XXX/X. Predmetný rezervoár, ktorý je z časti postavený na

KNE parc. č. XXX postavil ešte jej prastarý otec Y. C. niekedy v roku 1970 a od tej doby časť KNE
parc. č. XXX užívali jej právni predchodcovia spolu s ňou kľudne, nerušene a dobromyseľne uvedenú
časť parcely ako svoju vlastnú. Zbytok KNE parcely XXX leží úhorom a v posledných rokoch ho celý
kosí a nie je pravdou, že by tam navrhovateľky vysadili ovocné stromčeky, pretože na uvedenej parcele
nie sú žiadne ovocné stromy. Navrhovateľky nikdy predmetnú parcelu neužívali. Predmetný pozemok v

minulosti obhospodarovalo Roľnícke družstvo a po zániku družstva ostal uvedený pozemok ležať ľadom.

Na pojednávaní dňa 1.6.2016 zotrvali navrhovateľky a odporkyne prostredníctvom svojich právnych
zástupcov na svojich písomných stanoviskách.

Právny zástupca navrhovateliek k namietanému naliehavému právnemu záujmu zo strany odporkyne
uviedol, že tento síce nie je odôvodnený ich vlastníckym nárokom a čo sa týka faktu, že určenie sanetýka právneho vzťahu navrhovateliek a odporkyne, ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. neustanovuje,
že určenie sa musí týkať len právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a navrhovateľky majú
za to, že predmetom určovacieho petitu môže byť i právny vzťah medzi žalovaným a treťou osobou,

pokiaľ určenie tohto právneho vzťahu potencionálne ovplyvňuje jej právne postavenie. Naliehavý
právny záujem preukazujú navrhovateľky tým, že pokiaľ nie sú majoritnými spoluvlastníčkami na určení
toho, kto sú zostávajúci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti majú záujem, pretože podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pokiaľ zostáva sporným kto je spoluvlastníkom a je súčasťou väčšiny,

nebudú mať navrhovateľky pre výkon svojich spoluvlastníckych práv potrebnú istotu. Naliehavý právny
záujem navrhovateliek je daný aj tým, že navrhovateľky predmetný pozemok, o podiel ktorého sa jedná
dlhodobo nerušene užívali a obhospodarovali ho ako vlastný, takže spĺňajú všetky predpoklady jeho
vydržania a toto svoje právo by mohli uplatniť len v prípade navrhovaného určenia.

Právna zástupkyňa odporkyne taktiež zotrvala na písomnom vyjadrení ohľadom nepreukázania

naliehavého právneho záujmu, pričom zároveň uviedla, že v tomto konkrétnom prípade, keby aj súd
vyhovel žalobe navrhovateliek nastala by právna situácia taká, že na LV by sa dostal opätovne Š. R.
a tým by sa právne postavenie navrhovateliek v žiadnom prípade nezmenilo a nie je možné hovoriť o
tom, že by v tejto súvislosti bolo ich právne postavenie neisté a neexistuje tu ani stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľkami a odporkyňou, nakoľko navrhovateľky nie sú podielové spoluvlastníčky

toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom vyhlásenia o vydržaní. Pokiaľ navrhovateľky
uvádzali, že tento podiel by mal patriť T. R. je to dnes T. P., G.. R. a predložila súdu vo fotokópii
jej vyjadrenie, kde taktiež ona uznáva vlastnícke právo, teda spoluvlastnícky podiel 1 odporkyne k
predmetnej nehnuteľnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami a to
najmä notárskou zápisnicou B. XXX/XXXX zo dňa 11.6.2014, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 28.11.2015,
výpisom z LV č. XXXX zo dňa 1.5.2014, potvrdením Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 26.5.2016 sp.
zn. L. XX/XX/XXXX-X, vyjadrením T. P. zo dň 24.5.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností v katastrálnom území J. vedenej na LV č.
XXXX ako EKN parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele 1. Ako titul nadobudnutia je na
uvedenom LV uvedené osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 397/2000 Zbierky a
§ 134 Občianskeho zákonníka B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX. Navrhovateľky v rade 1/ a 2/ sú vedené
ako podielové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti vedenej na uvedenom LV a to navrhovateľka v

podiele X/XXX a navrhovateľka v rade 2/ v podiele XX/XX.

Dňa 11.6.2014 pod č. B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX bola na Notárskom úrade
Y.. Z. L. so sídlom v Žiline napísaná notárska zápisnica, z ktorej súd zistil, že k notárovi Y.. Z. L. sa
dostavila T. Ď. - odporkyňa a ktorá ho požiadala, aby do notárskej zápisnice bolo spísané v súlade s §

46 Zákona č. 323/1992 Zbierky osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 397/2000
Zbierky a § 134 Občianskeho zákonníka. V ods. 1 predmetného osvedčenia odporkyňa vyhlásila, že
je spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území J. okrem iných aj 1. EKN parcely č. XXX orná
pôda o výmere XXXX m2 zapísaná na LV č. XXXX po X.. Uvedené podiely nadobudla ešte jej prastará
mama T. C., G.. R. po svojom otcovi Š. R. a po nej sa dedičkou stala jej stará mama T. T., G.. C., ktorá jej

uvedené podiely darovala v roku 2004 a od roku 2004 tieto podiely nikým nerušene užíva navrhovateľka,
čo potvrdzuje Obec J. ako aj právni nástupcovia. V ods. 2 predmetného osvedčenia je uvedené, že
navrhovateľka k vydaniu osvedčenia predložila vyjadrenie Obce J., LV, vyhlásenia právnych nástupcov,
dedičské rozhodnutia. V ods. 3 notár Y.. Z. L. osvedčil, že T. Ď. - odporkyňa urobila pred ním prejav
o nadobudnutí spoluvlastníctva nehnuteľností v k.ú. J. uvedenej v bode 1 notárskej zápisnice, čo bolo

pojaté do tejto notárskej zápisnice.

Z vyjadrenia T. P., G.. R., nar. XX.X.XXXX zo dňa 24.5.2016 predloženého právnou zástupkyňou
odporkyne na pojednávaní súd zistil, že ako zákonná dedička po svojom otcovi nebohom C. R. má
vedomosť o tom, že jej otec ústne povolil užívať podiel po jeho strýkovi Š. R., B.. X.X.XXXX v roku

1970 v prospech nebohého Y. C., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, naposledy bol bytom J., I. Č.. XX, v
nehnuteľnostiach k.ú. J. zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXX. Na časti uvedených nehnuteľností, asi
v roku 1970 postavil Y. C. rezervoáre pitnej vody, v roku 1976 uvedené nehnuteľnosti daroval svojej
dcére T. T. a predmetné nehnuteľnosti menovaná T. T. užívala kľudne, nerušene a dobromyseľne akovlastné až do roku 2004, kedy ich ústne darovala svojej vnučke T. Ď.. V uvedenom vyjadrení T. P. v
plnom rozsahu uznala spoluvlastnícke právo T. Ď. v podiele X..

Podľa Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a

rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, v
ustanovení § 3 O.s.p. zakotvuje právo každého domáhať sa na súde ochrany jeho subjektívneho práva,
ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Pre realizáciu tohto ústavne garantovaného práva (Čl. 46 Ústavy)
zákon vymedzuje rámec, výlučne v ktorom môžu účastníci realizovať svoje procesné práva, pričom

priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto sa súdnej ochrany domáha, závisí v každom jednotlivom
prípade od splnenia procesných i materiálnych predpokladov.

Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 80 O.s.p. Nejde o výpočet vyčerpávajúci,
čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie

nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v takomto prípade
požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla dokazovať (na
rozdiel od určovacích žalôb v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pri ktorých je nutné preukázať kvalifikovaný
právny záujem), lebo vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom
poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 80 O.s.p., je teda spravidla

podmienená tým, že podaná žaloba (právo ňou uplatnené) má oporu v právnych predpisoch.

V danej veci bolo predmetom konania určenie, že právny úkon odporkyne vyhlásenie o vydržaní
vlastníckeho práva v zmysle § 63 Zák.č. 397/2000 Z.z. a § 134 OZ urobené do notárskej zápisnice sp.zn.
B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX spísanej dňa 11.6.2014 Y.. Z. L., notárom v Žiline, je neplatný. Podľa

názoru súdu žalobu takéhoto obsahu nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p. ). ale za žalobu v tomto zákonnom ustanovení neuvedenú. Vyhlásenie osoby pred notárom
spísané do notárskej zápisnice nie je právnym úkonom, ale sa jedná len o skutočnosť, ktorá môže byť
podkladompreuplatnenieprávaaleboktoroubymohlibyťspôsobenéprávnenásledky.Notárosvedčuje
právnu skutočnosť; neosvedčuje, či tu je právny vzťah alebo právo. Bolo preto potrebné predovšetkým

skúmať, či poskytnutie právnej ochrany formou takejto žaloby, vyplýva z právnych predpisov.

Súd na pojednávaní dňa 1.6.2016 oznámil právnym zástupcom vyššie uvedené právne posúdenie
predmetnej žaloby, ktorú nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ).
ale za žalobu v tomto zákonnom ustanovení neuvedenú, pričom zároveň uviedol právnym zástupcom,

že uvedený záver bol vyslovený v rozsudku B. U. U..Z.. XCdo XX/XXXX zo dňa 30.4.2012, ktorý riešil
obdobnú právnu vec.

Právna úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej
činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými
listinami.

Podľa § 56 ods. 1 veta prvá Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne
následky.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach

ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,

vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Podľa § 36a katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a
na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov
katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech
právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak
má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané

osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§
56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto
osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho
poriadku,mápovahuverejnejlistinysovšetkýmiztohovyplývajúcimiprávnymidôsledkami(§134O.s.p.,
§ 34 až 36a zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je len
zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka
nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je
v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie,

(ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam
o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo
príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica
je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom
pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak.

Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností
je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza.
Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že
bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia.

Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia,
ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V
hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu.

Vyššie uvedené závery vyslovil NS SR vo svojom rozsudku NS SR sp.zn. XCdo XX/XXXX zo dňa

30.4.2012, ktorý riešil obdobnú právnu vec a z ktorých súd vychádzal pri právnom posúdení predmetnej
veci, nakoľko nevidel žiadny racionálny dôvod odchýliť sa od nich. Tak ako súd uviedol vyššie vyhlásenie
osoby pred notárom spísané do notárskej zápisnice nie je právnym úkonom, ale sa jedná len o
skutočnosť,ktorámôžebyťpodkladompreuplatnenieprávaaleboktoroubymohlibyťspôsobenéprávne
následky . Notár osvedčuje právnu skutočnosť; neosvedčuje, či tu je právny vzťah alebo právo.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nárok uplatnený navrhovateľkami, ktorým sa domáhali, aby súd
určil, že vyhlásenie odporkyne o vydržaní vlastníckeho práva učinené do notárskej zápisnice sp.zn.
B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX., spísanej notárom Y.. Z. L. dňa 11.6.2014 je neplatné, nemá oporu v
príslušných právnych predpisoch. Na strane navrhovateliek tak chýba právny záujem na nimi podanej

žalobe, ako základného predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom. Ich žalobe nebolo možné
preto vyhovieť.Súd pre úplnosť dodáva, že súdna prax pripustila v súvislosti s osvedčením vydaným podľa zákona
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam žalobu o určenie, že
žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby (nie je oprávneným držiteľom), a teda nie žalobu o

neplatnosť osvedčenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X S. XXX/XXXX),
takúto žalobu však navrhovateľky nepodali. V prípade takejto žaloby je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem, k posúdeniu ktorého zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozhodnutí XCdo XX/XXXX
zo dňa 30.4.2012.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateliek zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).