Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615214737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa E.D. Š.C.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Smolníku na PD.F. C.. Č.. XXX zastúpeného JUDr. Matejom Okálym
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ul. č. 7 proti odporcovi Ľ.N. Š.N. nar.
XX.X.XXXX bývajúcemu v Prakovciach č. 273 v konaní o zvýšení a znížení výživného o odvolaní
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.12.2015 č.k. 9C
358/2015-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zvýšenie

výživného a zamietnutí vzájomného návrhu odporcu na zníženie výživného, ako aj trovách konania.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu na určenie výživného zo strany
odporcu na výživu navrhovateľa nad sumu 55,- Eur mesačne od 6.8.2015. Návrh navrhovateľa na
zvýšenie výživného a vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného zamietol. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Odporca podaným odvolaním navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil
výživnéprenavrhovateľaod1.1.2016z50,-Eurmesačne na30,-Eurmesačnesplatnévždydo15.dňav
mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Uviedol, že pri poslednej úprave výživného vykonanej rozsudkom
15P 53/2013 z 8.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 7CoP 209/2014-65 z 27.11.2014 bol jeho príjem vo forme invalidného dôchodku 274,70

Eur a dôchodku, ktorý poberá z Českej republiky 47,- Eur mesačne, t.j. spolu 321,70 Eur mesačne.
V súčasnej dobe je poberateľom invalidného dôchodku 280,60 Eur mesačne a má príjem z Českej
republiky vo výške 34,70 Eur, t.j. spolu 315,30 Eur mesačne. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť k
dcére Diane 40,- Eur mesačne.

Navrhovateľ v odvolaní podanom prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu 55,- Eur mesačne odo

dňa podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci k jeho rukám a priznal mu aj uplatnenú náhradu
prvostupňového i druhostupňového konania podľa dodatočného vyčíslenia, ktoré po výzve súdu
predloží, alternatívne, aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril
názor, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o merite veci t.j. pri určovaní výživného, vec nesprávneprávne posúdil, keď hodnotil jeho návrh ako návrh na zvýšenie výživného a nie ako návrh na určenie
vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa stal plnoletou osobou so samostatnou procesnou spôsobilosťou,
ktorej prípadnú pasivitu Zákon o rodine v § 72 sankcionuje nemožnosťou dospelej osobe priznať výživné

skôr, než odo dňa podania návrhu a tiež, že v pôvodnom konaní pri určovaní výživného maloletej
osobe nie je možné skúmať správanie sa oprávnenej osoby a povinnej s poukazom na dobré mravy.
Nakoľko odporca neprispieva na jeho výživu len spláca dlh, resp. naopak, keďže žiadnym spôsobom
nešpecifikujemesačnéplatbypo30,-Eurpodalajexekučnýnávrhnavymoženiezaostaléhovýživnéhoa
tiežbežnéhovýživnéhozačasdodovŕšeniaplnoletosti.Vsnahezabezpečiťsinovýtitulsrešpektovaním

ustanoveniaovýživnompredospelúosobuaosobitnýchpodmienoksúdnehokonania,podaltentonávrh
a žiadal odporcu zaviazať prispievať na jeho výživu odo dňa podania návrhu, teda nežiadal o zvýšenie
výživného. Tým, že súd jeho žalobu zamietol, ocitol sa v stave, že nemá priznané v samostatnom konaní
výživné na dospelú osobu a odporca môže reálne namietať pokračovanie v exekúcii, keďže neexistuje
nový titul. Nápravy sa preto domáha podaným odvolaním, ktoré s prihliadnutím na vyššie uvedený
skutkový a právny stav považuje za dôvodné.

Vyjadrenia k odvolaniam podané neboli.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Výrok rozsudku o zastavení konania o návrhu na určenie výživného od odporcu pre navrhovateľa nad
sumu 55,- Eur mesačne od 6.8.2015 nebol odvolaniami napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto
nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie,
ktoré v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami
týkajúcimi sa predmetu konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé

a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne
vymedzil predmet konania vzhľadom na obsah návrhu navrhovateľa za súčasného zistenia, že výživné
pre navrhovateľa bolo určené rozsudkom o rozvode manželstva jeho rodičov a to rozsudkom Okresného

súdu Spišská Nová Ves z 8.4.2014 č.k. 15P 53/2013-46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach z 27.11.2014 č.k. 7CoP 209/2014-65, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu v
tom čase maloletého navrhovateľa 50,- Eur mesačne. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároku
maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké, pričom vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom časovo končí vtedy, keď sú sami schopné sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Veková

hranica 18 rokov, teda nadobudnutie plnoletosti je podľa platnej právnej úpravy významná len z hľadiska
procesnoprávneho. Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas
jeho maloletosti, teda nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa a preto nie je potrebné
po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie
vyživovacej povinnosti ďalej trvajú. Z hľadiska ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd svojím výrokom

o určení výživného nemôže obmedzovať určené výživné na čas maloletosti dieťaťa, nakoľko nemôže
predpokladať, resp. prihliadať k prípadným zmenám, ktoré eventuálne nastanú v období po plnoletosti
dieťaťa (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa v podanom návrhu domáhal „určenia“
výživného v rozsahu väčšom ako bolo určené predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom bolo právne
posúdenie súdu prvého stupňa správne. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ by súd prvého

stupňa posúdil návrh navrhovateľa ako návrh na určenie výživného musel by tento návrh v zmysle vyššie
uvedeného zamietnuť resp. konanie zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je existencia
výrazných a trvalých zmien v tých okolnostiach u oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú

a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú
rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k odôvodnenému záveru, že
v prejednávanom prípade k takejto kvalifikovanej zmene pomerov ani u navrhovateľa ani u odporcu

nedošlo. Minimálne zníženie dôchodku odporcu o 6,40 Eur zjavne nespĺňa atribút závažnej zmeny
pomerov odporcu, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre navrhovateľa o 20,- Eur mesačne.
Na strane druhej ani u navrhovateľa nebolo zistené zvýšenie jeho odôvodnených potrieb, ktoré by
odôvodňovalo zvýšenie výživného o 5,- Eur mesačne, za situácie, že navrhovateľ je naďalej študentom
rovnakého stupňa vzdelávania ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného a navyše ako správne
konštatoval súd prvého stupňa vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného

nebolo možné prihliadať ani na eventuálne zvýšený vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3
Zákona o rodine. Pretože súd prvého stupňa vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Správne a zákonné bolo i rozhodnutie súdu o náhrade trov konania na súde prvého stupňa a vzhľadom
na to, že ani v odvolacom konaní nebol žiaden z účastníkov konania úspešný, odvolací súd im náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.