Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200088
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111200088.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky W. L., nar.

XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q., Q. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Riečna 2, proti odporcovi Slovenskej republike - Slovenskému pozemkovému fondu, so
sídlom v Bratislave, Búdková 36, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na súd dňa 04.01.2011 pôvodne voči
Slovenskej republike - Krajskému úradu v Bratislave, domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti

v kat. území Staré mesto, parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, vedenom Katastrom nehnuteľností, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu.
Dôvodila, že dňa 09.01.1967 (správne má byť 09.11.1967- pozn. súdu) uzatvorila s bývalým Obvodným
podnikom bytového hospodárstva v Bratislave kúpnu zmluvu na rodinný dom a dohodu o zriadení
osobného práva užívania pozemku - parcely č. XXXX/X. Rodinný dom spolu s pozemkom okolo domu,
ktorý si oplotila, užívala od roku 1967 ako svoje vlastníctvo, pričom v tomto užívaní ju nik nerušil.
Navrhovateľka až v poslednom období zistila, že pozemok okolo domu, konkrétne jeho časť - parcela č.

XXXX/X, nie je v jej osobnom vlastníctve, keď podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie P.
L., vlastnícke právo svedčí odporcovi. Vzhľadom na to, že uvedený pozemok nepretržite, dobromyseľne
a nerušene užívala od roku 1967 po dobu viac ako 10 rokov, mala navrhovateľka za to, že splnila
podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka k pozemku.

Písomným podaním zo dňa 24.01.2011 navrhovateľka rozšírila okruh účastníkov na strane odporcu a
žiadala, aby do konania pristúpila Slovenská republika - Obvodný úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave,

Staromestská 6, a následne podaním zo dňa 02.05.2011 žiadala o pristúpenie Slovenskej republiky
- Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36. Na výzvu súdu navrhovateľka
písomným podaním zo dňa 30.01.2012 vzala žalobu späť tak voči pôvodne označenému odporcovi
Slovenskej republike - Krajský úrad Bratislava, ako aj voči subjektu Slovenská republika - Obvodný
úrad Bratislava, keď za jediného odporcu v konaní označila Slovenskú republiku v zastúpení Slovenský
pozemkový fond a zároveň upravila i znenie petitu žalobného návrhu. Konajúci súd preto uznesením zo
dňa 23.03.2012, č.k 25C 1/2011-20, konanie voči odporcovi Slovenská republika v zastúpení Krajským

úradom v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6 zastavil, rozhodol o pripustení Slovenskej
republiky v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36 do konania
na strane odporcu, a zároveň pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, podľa ktorého navrhovateľka
žiadala určiť, že je vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. P. L., parc. č. XXXX/X, druh pozemku- záhrady,o výmere 1.872 m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra K., vedenom Katastrom nehnuteľností,
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej len "nehnuteľnosť" alebo "pozemok" alebo
"parcela č. XXXX/X").

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný, keďže navrhovateľka
nesplnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, medzi ktoré patria
1. spôsobilosť predmetu vydržania, 2.existencia držby veci z hľadiska, že držiteľ s vecou nakladá
ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí a 3. uplynutie

stanovenej vydržacej doby, počas ktorej má oprávnený veriteľ vec v držbe, čo v prípade nehnuteľností
predstavuje 10 rokov. Navrhovateľka svoju dobromyseľnosť odvodzovala od kúpnej zmluvy zo dňa
09.11.1967, ktorou nadobudla vlastnícke právo k rodinnému domčeku tvrdiac, že ňou nadobudla aj
vlastníctvo k pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 1.872 m2, kat. územie P. L.. Kúpnou zmluvou však
navrhovateľka získala len užívacie právo, a to len vo vzťahu k pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere
157 m2. Navrhovateľka preto nemohla byť dobromyseľná ohľadne existencie svojho užívacieho práva

aj k spornému pozemku - parcela č. XXXX/X, ktorého výmera predstavuje takmer 12 - násobok výmery
pozemku, ku ktorému mala zriadené užívacie právo. Naviac, podľa ustanovenia § 200 Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, bolo možné prenechať do osobného
užívania občanov pozemky s obmedzenou výmerou, pričom pozemok pod rodinným domom nesmel
byť väčší ako 800 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmel byť väčší ako 400

m2. Vzhľadom na to, že tieto obmedzenia boli občanom všeobecne známe, mal odporca za to, že
navrhovateľkanemohlabyťdobromyseľnávtom,žemôžeužívaťpozemkyorozlohespolu2.030m2,ato
so zreteľom na všetky okolnosti. Na tejto skutočnosti nič nezmenila ani existencia prípadného oplotenia
pozemku navrhovateľkou.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní súdu dňa 25.03.2013 v
prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov P. L., Y. L. a F. L.,
oboznámil sa s písomnými a ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocnenej

zástupkyne odporcu, oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to Kúpnou
zmluvou o rodinnom domku a dohode o zriadení osobného práva užívania pozemku zo dňa 09.11.1967,
fotokópiou znaleckého posudku I.. N. U. Č.. XXX-XX/XXXX, Zmluvou o zriadení vecného bremena zo
dňa 12.04.1999, nájomnou zmluvou zo dňa 08.07.2007 a jej dodatkom zo dňa 23.07.2007, oboznámil
sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C 269/2009, s obsahom spisového materiálu

Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, vo vzťahu k pozemku parcela č. XXXX/X a parcela č.
XXXX/X, kat. územie P. L., ako aj s ostatným obsahom spisu.

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia

nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,

ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:

Kúpnou zmluvou o rodinnom domku a dohodou o zriadení osobného práva užívania pozemku zo dňa
09.11.1967 (č.l. 3) bývalý Obvodný podnik bytového hospodárstva v Bratislave I., P. L. ako správca
majetku československého štátu, predal dom s príslušenstvom v Bratislave, súp. č. I.-XXX, na W.
ulici č. XXX, postavený na pozemku parcela č. XXXX/X, zapísaný vo vložke č. XXX, kat. územie
Bratislava, identifikovaný v EN, navrhovateľke do osobného vlastníctva (článok I, bod 1). Nehnuteľnosť,

t.j. rodinný dom v zmysle § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predávajúci predal tak ako bol
postavený na pozemku, ktorý v tom čase nebol oplotený a neboli na ňom žiadne úžitkové stromy,
porasty, za kúpnu cenu 22.823,-Kč, splatnú v deň podpisu zmluvy (článok I, bod 2,4). Na uzavretie
kúpnej zmluvy bol daný súhlas Finančného odboru MsNV, a to rozhodnutím zo dňa 08.11.1967, č.5135/1967-maj.(článokI,bod3).Vlastníctvokpredávanejnehnuteľnostipritomprechádzalonakupujúcu
navrhovateľku registráciou zmluvy štátnym notárstvom v Bratislave - mesto (článok I, bod 5). Tou istou
zmluvou zriadil Obvodný podnik bytového hospodárstva v Bratislave, Staré Mesto, za úhradu 314 Kčs

navrhovateľke i právo osobného užívania pozemku, parcela č. XXXX/X, o výmere 157 m2, vlastnícky
patriaci Československému štátu (článok II, bod 1). Právo osobného užívania pozemku sa pritom zriadilo
na základe právoplatného rozhodnutia finančného odboru MsNV v Bratislave zo dňa 23.10.1967, č.
5023/1967-maj, a vzniklo registráciou dohody u štátneho notárstva v Bratislave - mesto (článok II, bod
3). Kúpna zmluva spolu s dohodou o zriadení osobného práva užívania pozemku bola zaregistrovaná

štátnym notárstvom dňa 08.12.1967, pod č. RI 743/67, RII.264/67.

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie P. L., súd zistil, že vlastníčkou rodinného domu
súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, o výmere 158 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
je navrhovateľka (s odlišným dátumom narodenia -pozn. súdu), s titulom nadobudnutia RI 743/67 + RII
264/67-59/68. Pôvodne boli nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke č. č. XXX, kat. územie P. L..

Zo spisového materiálu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava vyplýva, že parcela č. XXXX/X
o výmere 1.872 m2, druh pozemku záhrady, kat. územie P. L., bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej
vložke č. XXXXX a jej vlastníkom bol Československý štát - Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave.
Z dôvodu zániku poisťovne priamo zo zákona, došlo k zápisu pozemku na list vlastníctva č. XXXX,

kat. územie P. L., v rámci II. etapy evidencie právnych vzťahov bez účasti pozemnoknižného vlastníka.
Podľa osvedčenia Okresného úradu Bratislava I zo dňa 18.07.1997, č.s. 97/10729, sa vlastníkom
pozemku parcela č. XXXX/X stala Slovenská republika, v správe Okresného úradu Bratislava I, pričom
nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXXX. Vlastník pozemku pristúpil k odovzdaniu pozemku parcela
č. XXXX/X, v súlade s § 8 ods. 7 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských a obvodných úradoch Protokolom o

odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku štátu zo dňa 02.01.2004 preberajúcej Slovenskej republike
- Krajský úrad v Bratislave, na základe ktorého protokolu došlo k zmene zápisu z listu vlastníctva č.
XXXX na list vlastníctva č. XXXX, kat. územie P. L., s opravou výmery pozemku (1.872 m2) v súlade
s rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava zo dňa 30.05.2006, č. X-186/06-CZI.
Delimitačným protokolom o odovzdaní správy poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu,

ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria zo dňa 28.08.2008 odovzdala Slovenská
republika - Obvodný úrad Bratislava (keďže medzičasom došlo k zániku krajských úradov zákonom č.
254/2007 Z.z.- pozn. súdu) správu nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, okrem iného aj parcely č. XXXX/
X, o výmere 1.872 m2, zapísanej na LV č. XXXX, Slovenskému pozemkovému fondu podľa ustanovení
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu

majetku, § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, § 13- 20 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a podľa § 6 zákona č.
181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Súčasťou protokolu bolo i vyhlásenie odovzdávajúceho,
že na pozemok sa nevzťahujú žiadne reštitučné nároky, tieto neboli uplatnené, nevzťahuje sa na neho

aplikácia príslušných ustanovení zákona č. 282/1993 Z.z., zákona č. 161/2005 Z.z., resp. zákona č.
138/1991 Zb., pozemok nie je zaťažený záložným právom, avšak je zaťažený vecným bremenom
spočívajúcim v povinnosti strpieť prechod peši cez pozemok v prospech vlastníka parcely č. XXXX, v
rozsahu podľa geometrického plánu GP XX/XX, podľa F.-XXXX/XX zo dňa 19.07.1999. Vecné bremeno
bolo pritom zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12.04.1999 uzatvorenou medzi

povinným a zároveň vlastníkom parcely č. XXXX/X, SR- Okresný úrad Bratislava I a oprávneným a
súčasne vlastníkom parcely č. XXXX, Petrom Schmidtom z dôvodu, že vstup na parcelu č. XXXX z
verejnej komunikácie bol možný len cez parcelu č. XXXX/X. Podľa protokolu sa k pozemku parcela č.
XXXX/X viazala aj nájomná zmluva zo dňa 08.07.2007, ktorou prenajímateľ SR v zastúpení Krajským
úradom v Bratislave prenechala predmetný pozemok do užívania nájomcovi - W. L., na dobu päť rokov

od 01.09.2004 do 31.08.2009, za dohodnuté nájomné podľa zákona č. 18/1996 Z.z. vo výške 80,-Sk/m2
ročne, čo predstavuje sumu spolu 149.760,-Sk. Nájomné bolo upravené dodatkom zo dňa 23.07.2007
na sumu 5,-Sk/m2 ročne, t.j. 9.360,-Sk. V súčasnosti je parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o
výmere 1.872 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie P. L..

Navrhovateľka, narodená XX.XX.XXXX, vo svojej výpovedi uviedla, že rodinný dom, súp. č. XXXX,
nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, jej bol pridelený národným výborom, neskôr si ho kúpila do
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1967. Keďže celý čas bývala na W., v súčasnosti
Q. ulici, v Bratislave, rodinný dom a jeho okolie poznala. Predmetnou kúpnou zmluvou nadobudlanavrhovateľka rodinný dom spolu s pozemkom, na ktorom dom stál, pričom sa domnievala, že jej
podpisom získala i vlastnícke právo k pozemku nachádzajúcom sa v okolí domu, a teda že jej patrí
celý okolitý pozemok okolo domu, nielen ten, na ktorom stál dom. Vychádzajúc z toho, čo jej povedal

zamestnanecpripravujúcikúpnuzmluvunavrhovateľkasapodpisomkúpnejzmluvycítilabyťvlastníčkou
i záhrady okolo domu. O výmere pozemku sa s pracovníkom národného výboru nerozprávali, túto
navrhovateľka nepoznala a nemala ani vedomosť o maximálnej možnej výmere pozemkov, ktoré mohla
nadobudnúť do osobného vlastníctva v danom čase. Pracovala síce ako poslankyňa, ale riešila prípady
súvisiace s bytmi, nie s pozemkami. Navrhovateľka si preto myslela, že na nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti postačí uzavretie kúpnej zmluvy, s ďalšími podmienkami uvedenými priamo v
kúpnej zmluve. Pokiaľ išlo o samotný rodinný dom, tento sa nachádzal vyššie na pozemku, prístup k
nemubolcezcestuazáhrady,zjednejjehostranybolosmetiskoazozvyšnýchstránhopokrývalistromy,
najmäčerešne,orechy,smrekyaslivky.Keďnavrhovateľkazistila,žejejsusediasizačalioplocovaťsvoje
pozemky, mala za to, že to, čo si neoplotili, patrilo jej, z dôvodu ktorého si preto zvyšnú časť pozemkov
oplotila. Urobila tak aj z dôvodu, že cez okolité pozemky prechádzali rôzni cudzí ľudia, kočovali na nich

cigáni a musela na nich volať políciu. Cez pozemok si neskôr zriadili právo prechodu niektorí z vlastníkov
okolitých pozemkov.

Z výpovede svedka P. L., syna navrhovateľky, súd zistil, že sa presne na okolnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva navrhovateľky k rodinnému domu nepamätal, keďže v tom čase mal 9 rokov. Pamätal

si, že pred kúpou domu na Q. Č.. X v Bratislave bývali v podnájme na W. X. Navrhovateľka nadobudla
vlastnícke právo k domu na základe kúpnej zmluvy uzavretej s bývalým bytovým podnikom v roku 1967,
ktorú svedok videl. Touto zmluvou sa podľa svedka stala navrhovateľka nielen vlastníčkou rodinného
domu, ale aj okolitého pozemku -záhrady, s parcelným č. XXXX/X. Dom a záhradu okolo neho bral
svedok vždy ako jeden celok, t.j. vždy mal za to, že záhrada, cez ktorú chodili do domu, patrila k

rodinnému domu; išlo v podstate o jeden otvorený priestor, v jeho blízkosti sa nachádzalo kúpalisko,
i U. záhrady. Pokiaľ si svedok pamätal, o záhradu sa starali všetci, celá rodina, kosili ju a rýľovali,
dokonca z nej platili dane. V čase, keď bol svedok na vojne si navrhovateľka pozemok oplotila, a to
podľa svojej predstavy, svedok nepoznal znalecký posudok I.. N. U., ani za akým účelom si ho dala
navrhovateľka vypracovať. Svedok mal však vedomosť o zriadení práva prechodu peši cez pozemok

v prospech vlastníka pozemku parcela č. XXXX, s ktorým zriadením navrhovateľka nesúhlasila. Za celé
obdobieodkúpyrodinnéhodomunavrhovateľkanebolarušenávužívanínehnuteľnosti,nikjejvlastnícke
právo tak k domu, ako aj k pozemku parcela č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady, nespochybňoval, s
výnimkou U.. P. z Krajského úradu. Pokiaľ išlo o nájomnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou a SR
-Krajským úradom, svedok sa o nej dozvedel až po jej podpise, podľa neho ju navrhovateľka podpísala

pod nátlakom, bez bližšieho odôvodnenia.

Svedok Y. L., starší syn navrhovateľky, k predmetu konania uviedol, že v tom čase mal 15 rokov, jeho
rodičia sa rozviedli a navrhovateľka sa rozhodla kúpiť rodinný dom od štátu. Kúpa sa uskutočnila na
základe kúpnej zmluvy v roku 1967, ktorú svedok osobne videl; ňou nadobudla navrhovateľka vlastnícke

právo nielen k rodinnému domu, ale aj k okolitej záhrade, parcela č. XXXX/X. Záhrada tvorila spolu s
rodinným domom jeden celok, v podstate niesla celý dom, všetko naokolo bolo neprístupným terénom.
Svedok si pamätal na návštevu stavebnej komisie, ktorá určila, že záhrada bude súčasťou domu.
Navrhovateľka teda užívala dom a spolu s ňou aj okolitú záhradu na základe kúpnej zmluvy a dohody,
že záhrada patrí k domu. V záhrade pestovala stromy, najmä ihličnany a ovocné stromy, v spodnej časti

rástla len tráva, ktorej kosenie zabezpečovala navrhovateľka, pričom sa starala aj o ruže pred domom
a o skalku v teréne. Podľa svedka v čase kúpy bol dom so záhradou už oplotený, pričom toto oplotenie
uskutočnil národný výbor na základe podkladov od geodézie, preto sa nevedel vyjadriť k znaleckému
posudku I.. N. U. z roku 1968. K starostlivosti o pozemok sa svedok nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko sa
v roku 1970 odsťahoval do zahraničia, chodieval však pravidelne na návštevy matky, mal preto za to,

že sa o pozemok starala matka. Z rovnakého dôvodu sa svedok nevedel vyjadriť ani k existencii práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ani k nájomnej zmluve medzi navrhovateľkou a SR - Krajským
úradom v Bratislave; informácie o nich mal len sprostredkovane. V závere výpovede svedok uviedol, že
podľa neho musí byť vlastník domu zároveň aj vlastníkom okolitej záhrady, z dôvodu ktorého považoval
svedok za vlastníka záhrady, parcela č. XXXX/X, navrhovateľku.

Svedok F. L., syn navrhovateľky, vo svojej výpovedi zhodne uviedol, že do rodinného domu sa
nasťahovali už v roku 1963, avšak v tom čase navrhovateľka ešte nebola jeho vlastníčkou, keďže
k jeho kúpe došlo až v roku 1967, a to na základe písomnej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva pritomsúčasne upravovala užívanie okolitého pozemku - záhrady. V tom čase mal svedok 17 rokov a pamätal
si, že im pracovníčky úradu ozrejmili, že pozemok "odtiaľ až potiaľ" patrí k rodinnému domu; ďalej sa
o okolnosti ohľadne kúpy a majetkových práv k nehnuteľnostiam nezaujímal. Svedok bral dom spolu

s okolitou záhradou vždy ako jeden celok, a to i napriek tomu, že podľa kúpnej zmluvy z roku 1967
mala navrhovateľka právo záhradu len užívať, keďže sa domnieval, že po uplynutí určitej doby užívania
pozemku sa navrhovateľka stane jeho vlastníčkou. Rodinný dom sa pritom nachádzal v strede pozemku
a bol podopretý vysokým múrom s betónovým vystužením. Pokiaľ išlo o pozemok - záhrady, ten bol z
južnej a západnej strany ohraničený oplotením od susedov, keďže každý zo susedov si dal oplotiť vlastný

pozemok, z východnej strany plot nebol, ten bol osadený neskôr, pričom svedok nevedel, či osadenie
vykonal národný výbor alebo navrhovateľka, a v tomto smere sa nevedel ani vyjadriť k znaleckému
posudku alebo geometrickému plánu vypracovanému za účelom oplotenia pozemku. O pozemok -
záhrady sa najviac starala nebohá svedkova sestra, ale aj ostatní členovia rodiny, sadili ovocné stromy.
Aj v súčasnosti, keď už svedok v dome cca 27 rokov nebýva, pomáha pri pravidelných návštevách
s opravou domu. Navrhovateľka sa vždy cítila vlastníčkou nielen domu, ale aj okolitého pozemku, pri

užívaní pozemku nebola nikým rušená, jej užívacie právo k pozemku nebolo nikým spochybňované, a
to až do roku 2008, resp. 2009.

Právny zástupca navrhovateľky v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti podanej žaloby, keďže
navrhovateľka splnila všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemku. Za rozhodnú

okolnosť, od ktorej navrhovateľka odvodzovala oprávnenie užívať nehnuteľnosť- pozemok parcela č.
XXXX/X, a teda vlastnícke právo k nej, považoval kúpnu zmluvu zo dňa 09.11.1967. Podľa tejto zmluvy
nadobudla navrhovateľka síce vlastnícke právo k domu na pozemku parcela č. 2872/1, avšak bez
uvedenia výmery pozemku, v stave, v akom dom stál na pozemku, ktorý naviac nebol oplotený. Kúpna
zmluva bola verifikovaná súhlasom bývalého MNV a registrovaná bývalým štátnym notárstvom. Za

tohto stavu mala navrhovateľka za to, že kúpnou zmluvou sa stala vlastníčkou nielen rodinného domu,
ale aj pozemku, a to v rozsahu prirodzených hraníc pozemku parcela č. XXXX/X. Právny zástupca
navrhovateľky ďalej uviedol, že navrhovateľka asi rok po uzavretí kúpnej zmluvy požiadala pracovníkov
geodézie o vypracovanie znaleckého posudku za účelom oplotenia pozemku. Znalecký posudok Čj.
411-07/1968 (č.l. 75) pritom vypracoval I.. N. U., znalec z odboru geodézie a kartografie dňa 07.08.1968.

Podľa popisu nehnuteľností (strana 2, písm. A) sa posudok vzťahoval k parcele č. XXXX/X, v tom
čase v osobnom užívaní navrhovateľky, kým dom súp. č. XXX postavený na tomto pozemku tvoril
jej osobné vlastníctvo a vzťahoval sa aj k parcele č. XXXX/X - záhrada, podľa výpisu z pozemkovej
knihy (posledná strana) zapísanej v prospech vlastníka- Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave,
pridelenej navrhovateľke do nájmu. Právny zástupca navrhovateľky ďalej uviedol, že parcela č. XXXX/X

mácharakterrozsiahlejzáhrady,avšaksprudkýmsvahom,nachádzajúsanaňomtrvaléporastyavjeho
strede je umiestnený rodinný dom navrhovateľky, tak ako vyplýva i z fotodokumentácie; tento pozemok
sa bez súčasného užívania parcely č. XXXX/X užívať nedá. Za počiatok plynutia vydržacej doby
považoval právny zástupca navrhovateľky dátum uzavretia kúpnej zmluvy (09.11.1967), a s poukazom
na novelu Občianskeho zákonníka účinnú od 01.01.1992 jej ukončenie viazal na dátum 01.01.2002.

Navrhovateľka v užívaní pozemku parcela č. XXXX/X nebola rušená až do roku 2004, kedy sa ku
pozemku prihlásili Obvodný a neskôr Krajský úrad v Bratislave. Navrhovateľka síce podpísala nájomnú
zmluvu na užívanie pozemku v období od 01.09.2004 do 31.08.2009, avšak v tom čase nevedela čo
podpisuje, mala problémy so zrakom.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v rámci ústnych prednesov namietala, že navrhovateľka nesplnila
podmienky vydržania vlastníckeho práva k pozemku. Navrhovateľka, hoci nadobudla nehnuteľnosť
- rodinný dom, kúpnou zmluvou z roku 1967, užívala i okolitý pozemok - záhrady. Navrhovateľka
by mohla byť dobromyseľná, v tom, že je oprávnená užívať daný pozemok, len ak by išlo o prípad
tzv. ospravedlniteľného omylu, a to skutkového alebo právneho. Podľa splnomocnenej zástupkyne

odporcu u navrhovateľky nedošlo k skutkovému omylu, nakoľko navrhovateľka bola podľa kúpnej
zmluvy oprávnená užívať len pozemok o výmere 157 m2, ktorý zodpovedal rozlohe pozemku pod
rodinným domom, a nie aj okolitý pozemok - záhrady, s rozlohou 1.872 m2. Bolo by nelogické, aby
pozemok s takou rozlohou, pokiaľ by bol odovzdaný navrhovateľke do užívania, bol opomenutý v kúpnej
zmluve. Vzhľadom na pracovné zaradenie a vek navrhovateľky v čase uzavretia kúpnej zmluvy mala

splnomocnená zástupkyňa odporcu za to, že pri bežnej opatrnosti a právnom vedomí si navrhovateľka
musela byť vedomá rozdielu vo výmere užívaných pozemkov, ako aj toho, že pozemok o výmere 1.872
m2 jej nebol daný do užívania a ona k nemu nenadobudla vlastnícke právo. Naviac, zo znaleckého
posudku, ktorý si navrhovateľka dala sama vypracovať je zrejmé, že vlastníkom pozemku - záhrady bolav tom čase Sociálna poisťovňa, ktorá okolnosť musela u navrhovateľky vyvolať pochybnosti o tom, že
jej pozemok skutočne patrí. Podľa splnomocnenej zástupkyne odporcu u navrhovateľky nenastal ani
právny omyl, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa v danom čase vyžadovala

písomná kúpna zmluva, ktorá bola dodržaná vo vzťahu k rodinnému domu, pričom pozemok o výmere
157 m2 bol len predmetom užívania navrhovateľky. Dobromyseľnosť navrhovateľky nezaložilo ani
vybudovanie oplotenia celého pozemku, vrátene záhrady.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník")

vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Jednou z takých skutočností ustanovených zákonom je vydržanie.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Základnou otázkou, ktorou sa musel súd v konaní zaoberať predtým, ako prikročil k vecnému
skúmaniu samotnej žaloby, bolo posúdenie naliehavosti právneho záujmu navrhovateľky na určení, že je

vlastníčkou pozemku parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, kat. územie P. L..

Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu
ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho

právnom postavení odstraňoval bez tohto, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti.

Súd mal za to, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníctva k nehnuteľnosti, keďže podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie P. L., obec
Bratislava - mestská časť P. L., okres Bratislava I, svedčí zápis vlastníctva dotknutého pozemku parcela

č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, v prospech odporcu, čím je právne postavenie
navrhovateľky neisté a určovací výrok súdu túto neistotu odstraňuje.Ustanovenie § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníctva, ku ktorému dochádza za predpokladu splnenia zákonom určených podmienok
priamo zo zákona. Takými predpokladmi sú: a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby a c/

spôsobilý predmet vydržania. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a preto ak nie je
prítomná čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z
nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Držiteľom

v zmysle § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo
po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 OZ). Podľa ustálenej judikatúry
posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo

patrí nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale sa musí, okrem iného, vzťahovať i
k právnym dôvodom, a teda k titulu, ktorý mohol mať za následok vznik takého práva. O dobromyseľnú
držbu preto nemôže ísť vtedy, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne
(t.j. takých existujúcich u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec patrí, a ani v situácii, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli

spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Oprávnená držba je založená na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl
držiteľa musí byť ospravedlniteľný, t.j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho ktorého prípadu od každého vyžadovať.

Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží
vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže
byť omyl skutkový, aj právny. Skutkový omyl vychádza z mylnej predstavy o skutkových okolnostiach
nadobudnutia práva užívať vec. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými

právnymi predpismi považované za právne relevantné. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti
alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona treba však
považovať za právny omyl neospravedlniteľný. Predpokladá sa totiž, že každý, pri zachovaní obvyklej
opatrnosti, sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (k tomu aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 97/2009, sp. zn. 4 Cdo 283/2009, sp. zn. 5 Cdo 30/2010 a sp. zn.

6M Cdo 5/2010).

Navrhovateľka vyvodzovala oprávnenosť držby k pozemku, parcela Č.. XXXX/X, druh pozemku záhrady,
o výmere 1.872 m2, v kat. území P. L., od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.11.1967 s bývalým Obvodným
podnikom bytového hospodárstva v Bratislave ako správcom majetku vo vlastníctve Československého

štátu dôvodiac, že na základe tejto zmluvy nadobudla do vlastníctva nielen rodinný dom, súp. č. XXX,
v súčasnosti súp. č.XXXX, ale aj pozemok parcela č. XXXX/X, nachádzajúci sa v jeho okolí. Totožné
skutočnosti uvádzali vo svojich výpovediach i svedkovia P. L. a Y. L., kým svedok F. L. uviedol, že
navrhovateľka kúpnou zmluvou nadobudla len užívacie právo k danému pozemku, ktoré sa malo po
určitom čase transformovať na právo vlastnícke.

Z obsahu kúpnej zmluvy, na ktorú sa navrhovateľka spolu so svedkami odvolávala (č.l. 3) nepochybne
vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva z predávajúceho Československého štátu -
Obvodný podnik bytového hospodárstva v Bratislave na navrhovateľku ako kupujúcu bol len rodinný
dom označený súpisným číslom I.- XXX, postavený na pozemku parcela č. XXXX/X, zapísaný vo vložke

XXX. Súd v tomto smere poukazuje na článok I, bod 1 zmluvy, podľa ktorého predávajúci práve tento
dom, ktorý mal charakter rodinného domu v zmysle § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovateľke
predáva a navrhovateľka tento dom kupuje do svojho vlastníctva, na ktorý úkon udelil súhlas finančný
odbor Miestneho národného výboru (článok I, bod 3 zmluvy). Z obsahu zmluvy zároveň vyplýva potreba
registrácie zmluvy štátnym notárstvom, keďže vlastníctvo k predávanej nehnuteľnosti prechádzalo na

kupujúcu až týmto registračným úkonom. Z uvedených ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1967 je
teda zrejmé, že predmetom prevodu vlastníckeho práva nebol (aj) pozemok parcela č. XXXX/X, druh
pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, ale len nehnuteľnosť - rodinný dom. Skutočnosť, že podľa článku
I, bod 2 kúpnej zmluvy sa nehnuteľnosť predávala tak ako bola postavená na neoplotenom pozemku,nemožno gramaticky, ani jazykovo vykladať tak, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bol aj
pozemok parcela č. XXXX/X, ako sa mylne domnieval právny zástupca navrhovateľky, keďže o tomto
pozemku kúpna zmluva nepojednávala a dotknutý pozemok v nej nebol vôbec identifikovaný. Naviac,

označený článok I, bod 2 kúpnej zmluvy odkazuje na nehnuteľnosť identifikovanú v predchádzajúcom
bode 1, a teda odkazuje späť na dom so súpisným číslom I. - XXX, na pozemku parcela č. XXXX/X.

Navrhovateľka jednoznačne poznala obsah kúpnej zmluvy a dohody o zriadení osobného práva
užívania pozemku zo dňa 09.11.1967, v ktorej bola jasne a zreteľne špecifikovaná nehnuteľnosť,

ktorú navrhovateľka nadobudla do osobného vlastníctva, ako aj nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej
navrhovateľke vzniklo len právo jej osobného užívania, s uvedením aj jej presnej výmery (158 m2).
Pozemok parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, v kúpnej zmluve nebol
identifikovanýaniakopredmetkúpy,aniakopredmetprávaosobnéhoužívania.Nastranenavrhovateľky
teda nemohlo ísť o tzv. skutkový omyl. Ten vyvracia i obsah znaleckého posudku Čj. 411-07/1968
vypracovaného na žiadosť navrhovateľky I.. N. U.. Z neho vyplýva, že nehnuteľnosť parcela č. XXXX/X

bola v osobnom užívaní navrhovateľky, nachádzal sa na nej rodinný dom tvoriaci jej osobné vlastníctvo,
kým nehnuteľnosť - parcela Č.. XXXX/X, záhrada, o výmere 1.872 m2, patrila do vlastníctva Ústrednej
sociálnej poisťovne v Bratislave, ktorá skutočnosť je zrejmá i z poslednej strany znaleckého posudku.

Podľa mienky súdu navrhovateľka v konaní nepreukázala ani existenciu tzv. právneho omylu.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení do 30.06.1969) v osobnom vlastníctve sú
predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej
najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka (v znení do 30.06.1969) osobné vlastníctvo k veci možno
nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do 30.06.1969) k zmluve o prevode nehnuteľnosti

je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa§198ods.1Občianskehozákonníka(vznenído30.06.1969)právoosobnéhoužívaniapozemkov
slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček,
rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na

ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo
obmedzené a prechádza na dediča.

Podľa § 200 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení do 30.06.1969) výmera pozemku prenechaného
na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu

alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2,
pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky
nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať
výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

Podľa§205ods.1Občianskehozákonníka(vznenído30.06.1969)rozhodnutímopridelenípozemkudo
osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku.
Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do 30.06.1969) na podklade pridelenia pozemku do

osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo
organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda
musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania
pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

Podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy, (09.11.1967)
predmetom osobného vlastníctva mohli byť len veci presne špecifikované v ustanovení § 127
Občianskeho zákonníka, okrem onoho i rodinné domy a rekreačné chaty. Do rámca predmetu osobného
vlastníctva nepatrili pozemky, vo vzťahu ku ktorým mohlo vzniknúť len právo osobného užívania podľa§ 198 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo osobného užívania pozemku pritom v zmysle § 205 ods.1
Občianskeho zákonníka vzniklo rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré vydával
národný výbor, čo malo za následok vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej
zmluvy) sa nehnuteľná vec mohla prevádzať len na základe zmluvy, vlastnícke právo sa nadobúdalo až
účinnosťou takej zmluvy, na ktorú sa vyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom.

Vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v čase navrhovateľkou tvrdenej oprávnenej
držby tvorili súčasť právneho poriadku, boli celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné a jednoznačné. Podľa
článku II kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1967 bol navrhovateľke na základe rozhodnutia finančného odboru
miestneho národného výboru zo dňa 23.10.1967 pridelený do osobného užívania pozemok parcela
Č.. XXXX/X, o výmere 157 m2, v k.ú. P. L., čím jej vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku, za úhradu 314 Kčs. Táto dohoda bola spolu s kúpnou zmluvou zaregistrovaná štátnym

notárstvom pod D. I. XXX/XX, I.. XXX/XX - XX/XX, tak ako je zrejmé i z výpisu z listu vlastníctva č. XXX,
k.ú. SA. L. a na jej základe sa navrhovateľka stala s účinnosťou od 01.01.1992 vlastníčkou pozemku
parcela č. XXXX/X, keď podľa ustanovenia § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného
užívania pozemku vzniknuté podľa dovtedajších predpisov zmenilo k uvedenému dátumu na vlastníctvo
fyzickej osoby. So zreteľom na skutočnosť, že navrhovateľka nebola počas celej doby zapísaná na

príslušnom liste vlastníctva ako oprávnená užívateľka, ale ani ako vlastníčka pozemku parcela č. XXXX/
X, o výmere 1.872 m2, (ktorou sa napokon ani nemohla stať, keďže k pozemkom sa viazalo len právo
ich osobného užívania) nemožno v prípade užívania pozemku parcela č. XXXX/X, kat. územie P. L.,
navrhovateľkou hovoriť o ospravedlniteľnom právnom omyle. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy,
navrhovateľka vedela o zákonných predpokladoch na zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti do osobného

vlastníctva (registrácia zmluvy štátnym notárstvom), preto pokiaľ sa domnievala, že zmluvou nadobudla
i vlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 1.872 m2, nemožno
hovoriť o takom omyle, ktorému by sa pri bežnej normálnej opatrnosti nedalo vyhnúť a ktorý omyl sa
posudzuje so zreteľom na minimálne požiadavky, ktoré by bolo možné klásť na každého držiteľa, a to
bez ohľadu na jeho duševný stav, vyspelosť, vzdelanie, životné skúsenosti. Ten, kto koná na základe

neznalosti zákona, jeho nesprávnej znalosti alebo nesprávnej interpretácie, tak ako navrhovateľka,
nemôže byť podľa zásady neznalosť zákona neospravedlňuje, v dobrej viere (k tomu aj rozhodnutie NS
SR, sp. zn. 3MCdo 7/2010 a 8/2010).

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľka z kúpnej zmluvy musela zistiť a rozlíšiť vo vzťahu ku ktorej

nehnuteľnosti jej vzniklo vlastnícke právo a vo vzťahu ku ktorej len právo jej osobného užívania, v
rozsahu určenej výmery. Pokiaľ by i navrhovateľke vzniklo právo užívať pozemok parcela č. XXXX/X
z titulu zriadenia práva osobného užívania (nájmu), tak ako uviedol vo svojej výpovedi svedok F. L.,
táto okolnosť by vylučovala zároveň dobrú vieru navrhovateľky o tom, že kúpnou zmluvou nadobudla
k pozemku vlastnícke právo (k tomu aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo 174/2002). Pozemok

parcela č. XXXX/X, druh záhrady, o výmere 1.872 m2, v kat. území Staré mesto, bol pritom v čase
uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1967 vo vlastníctve Československého štátu - Ústrednej sociálnej
poisťovne, ktorý bol ako vlastník zapísaný i v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX. Po zániku tejto
poisťovne pozemok, medzičasom zapísaný na LV č. XXXX, pripadol do vlastníctva štátu - v správe
Okresného úradu Bratislava I, podľa osvedčenia zo dňa 18.07.1997, č. 97/10729, a bol zapísaný

na LV č. XXXX. Následne na základe Protokolu o odovzdaní nehnuteľného majetku štátu zo dňa
02.01.2004medziSR-OkresnýúradBratislavaIakoodovzdávajúcimaSR-KrajskýúradBratislavaIako
preberajúcim bol pozemok prevzatý do správy Krajského úradu v Bratislave, zapísaný na LV č. XXXX, a
Delimitačným protokolom o odovdzaní správy poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu,
ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria zo dňa 28.08.2008 odovzdaný do správy

Slovenskému pozemkovému fondu a zapísaný na LV č. XXXX, na ktorom figuruje až dodnes.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že so zreteľom na kúpnu zmluvu zo dňa
09.11.1967, od ktorej navrhovateľka odvodzovala dobromyseľnosť oprávnenej držby k pozemku parcela
č. XXXX/X, ale i so zreteľom na znalecký posudok Ćj. 411-07/1968 I.. N. U., ktorý si dala vypracovať

samotná navrhovateľka, je zrejmé, že sa nemohla objektívne a so zreteľom na všetky okolnosti
oprávnene domnievať, že je vlastníčkou pozemku parcela č. XXXX/X a že tento mohla ako vlastníčka
užívať. Je irelevantný subjektívny pocit navrhovateľky alebo svedkov v tom, či sa navrhovateľka cítila
byť vlastníčkou daného pozemku, či tento užívala v domnení jeho vlastníctva, keďže tvrdenia držiteľao tom, že mu veci patrí a že s ňou nakladal ako s vecou vlastnou musia byť založené konkrétnymi
objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo skutočne dôvodné
(Rc 1 Cz 36/89). Na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže teda postačovať tvrdenie držiteľa, že sa

cítil a bol presvedčený o tom, že mu vec patrí; taká okolnosť sa totiž hodnotí vždy objektívne, nielen z
hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci (k tomu rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 27/2005). Také
okolnosti objektívnej povahy navrhovateľka v konaní nepreukázala.

Pokiaľ išlo o výpovede svedkov - synov navrhovateľky, títo vypovedali zhodne najmä o subjektívnych

pocitochakovnímalisamisituáciu,akojuvnímalanavrhovateľka,odvíjajúcopätovnepočiatoktvrdeného
užívania pozemku parcela č. XXXX/X navrhovateľkou, resp. počiatok nadobudnutia vlastníckeho práva
navrhovateľky k pozemku, od kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1967, ktorá zmluva, ako bolo uvedené vyššie,
nemohla založiť dobromyseľnosť navrhovateľky v tom, že jej pozemok parcela č. XXXX/X patrí, resp.
že ho môže užívať ako jeho vlastníčka.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ich sumarizáciou dospel súd k záveru, že navrhovateľka
nesplnila predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keď v jej prípade nemohlo ísť o
oprávnenú držbu, a to už v okamihu tvrdeného vstupu do držby kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.1967,
tak ako to uvádzala navrhovateľka. Súd preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu ho
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu odporcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, voči
navrhovateľke nepriznal. Na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci
samej síce splnomocnená zástupkyňa odporcu uplatnila nárok na náhradu trov konania titulom trov
právneho zastúpenia a súd nárok odporcu ako plne úspešného účastníka zohľadnil aj vo výroku ústne
vyhláseného rozsudku. Odporca však v zákonom stanovenej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy

konania, resp. trovy právneho zastúpenia písomne nevyčíslil. Súd preto postupoval podľa odseku 2
zákonnéhoustanovenia§151O.s.p.,azistiac,žeokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyodporcovizo
spisu nevyplývajú, súc neviazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, odporcovi ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.