Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213451
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615213451.5

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu M. X G.. I.., N. N. M., N. XXX, XXXXXX, E.
H., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Teplická 7434/147,
Piešťany, proti žalovanému O. A., J.. X. X. XXXX, J. G. K. I. XXXX/XX, X., t. č. na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníkom pre konanie Mestom Levoča, v konaní o zaplatenie 1 514,48 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd vyhlasuje, že na prejednanie veci nemá právomoc.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v sume 92,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa

platobného systému E - kolok Slovenská pošta, a. s., CVFT-OSA, Thurzova 1, Košice v lehote do 30
dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie žalovanej sumy z nároku žalobcu - subjektu
v Holandsku, ktoré smeruje proti žalovanému žijúcemu v Slovenskej republike za poskytnutý
spotrebiteľský úver.

Listiny určené do vlastných rúk doručoval súd i prostredníctvom Mestskej polície v a podľa ich správy
zo dňa 29.1.2016 z č.l. 59, mal súd preukázané, že žalovaný sa presťahoval do Nemecka na bližšie
neuvedenú adresu.

Súd ustanovil žalovanému opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní sa účastníci ani ich zástupcovia nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne
vykázané, podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v ich neprítomnosti.

Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na
aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným

prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v
občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok
je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Holandsku a svoju žalobu
uplatnil pred súdom Slovenskej republiky. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka
medzinárodnej právomoci, ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní (rozhodnutie SD
ES vo veci C-281/02 Owusu ).

Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie
Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ ( Česká republika a Slovenská republika), v ktorých je homožné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež
podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo
do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa

Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka
vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typickým civilným
ev. obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú
právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch

2 až 7 tejto kapitoly

Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa

právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká

v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že

nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže,
že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť
v dostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na tento účel sa prijali všetky potrebné

kroky.

Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník

bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

Na zistenie okolnosti bydliska odporcu súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný sa presťahoval do
Nemecka na bližšie neuvedenú adresu.V danom prípade ide o spor z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy - o spotrebiteľskom úvere, ktorý smeruje
voči spotrebiteľovi s bydliskom na území Nemecka.

ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých
svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú
uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba
vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí
v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst

v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný
bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilenný tak, že súdy daného štátu sú v
sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde
je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť
pred právom žalobcu na súdnu ochranu.

Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia
síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa
poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo
české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom
mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou

členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe
bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým,
že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto
nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom
štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je odporca zastúpený

procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v
zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104
ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci.
Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.