Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/117/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210617
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912210617.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ I. nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom E., štátny občan SR
a 2/ N. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, odporcovia 1/
a 2/ a vedľajší účastník zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v
Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 240,84 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ sumu 94,86 Eur, odporkyni 2/ sumu 94,86 Eur,
ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/,2/ sumu 124,25 Eur titulom trov konania, všetko
na účet Z., vedený v Y. M., X. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 14. 08. 2012 na súd návrh, ktorým sa domáhal na odporcoch 1/,2/ zaplatenia
sumy 240,84 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.04.2013 a to tak, že
návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.konania XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním návrhu, žiadosti o vydanie
a používanie pôžičkovej karty L. zo dňa 12.12.2005, Obchodných podmienok, dohôd o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 31.03.2010, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.03.2007, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2007, pokusu o zmier zo dňa
12.07.2012, ako aj obsahom celého spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 12. 12. 2005 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom 1/ zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty I. ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. Na základe uvedenej zmluvy I.
poskytla odporcovi 1/ úverový rámec pôvodne v sume 6.000,-- Sk, s tým, že bola schválená minimálna
mesačná splátka pôvodne 600,-- Sk. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a v obchodných podmienkach.

Z listinného dôkazu označeného ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 31. 03. 2010 súd zistil, že odporca 1/ uznal záväzok v celkovej dlžnej sume 240,84 Eur. Taktiež z
ďalšieho listinného dôkazu označeného ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 31. 03. 2010 súd zistil, že odporkyňa 2/ ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl.
Občianskeho zákonníka uznala predmetný záväzok taktiež v celkovej dlžnej sume 240,84 Eur.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ trval na podanom návrhu v
plnom rozsahu, ako i na všetkých doterajších vyjadreniach. Poukázal na uzavreté dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku s tým, že vzhľadom na tieto uzavreté dohody v žiadnom prípade
nárok navrhovateľa nemôže byť premlčaný.

Do konania na strane odporcov 1/,2/ vstúpil vedľajší účastník a to Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslalo súdu písomné vyjadrenie,
následne právny zástupca vedľajšieho účastníka prevzal zastupovanie aj odporcov 1/,2/ v predmetnom
konaní, vo svojom písomnom vyjadrení, ako i na pojednávaní označil uzavreté dohody o uznaní dlhu
za neplatný právny úkon, poukázal na prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2007,
z ktorého vyplýva, že predmetná pohľadávka sa stala splatnou už dňa 29.05.2006 a z toho dôvodu
vzniesol námietku premlčania, keďže navrhovateľ podal predmetný návrh až dňa 14.08.2012.

Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktoré bolo súdu doručené dňa 13. 02. 2013 súd zistil, že
vedľajší účastník zastáva názor, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu
k záväzku a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná
dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania
dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi
kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo 31. 03. 2010 teda
absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane "skryté" do dohody
o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody. Je nelogické a
vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi išlo, pod zámienkou ponuky splátok, dosiahnuť predĺženie
premlčacej lehoty. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a
uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 OZ. Pokiaľ navrhovateľ nepreukáže opak, jeho nárok je podľa vedľajšieho účastníka nutné považovať
v celom rozsahu za premlčaný.

Súd zistil, že spoločnosť D. s. r. o, IČO: XX XXX XXX sa stala ako postupca novým veriteľom pohľadávok.

Odporca 1/ dňa 12. 12. 2005 uzavrel so I. ako právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty I. podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka, na základe ktorej bol
odporcovi 1/ schválený úverový rámec pôvodne v sume 6.000,-- Sk a schválená minimálna mesačná
splátka pôvodne v sume 600,-- Sk.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je zistiteľné, že došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti predmetnej pohľadávky a to dňom 29.05.2006. Táto skutočnosť vyplýva aj z podaného návrhu
navrhovateľa, keďže navrhovateľ sa domáhal od odporcov 1/,2/ zaplatenia žalovanej sumy spolu s
úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti predmetnej pohľadávky
a to odo dňa 30.05.2006.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej s odporcom 1/ vyplýva, že
odporca 1/ mal dňa 31. 03. 2010 uznať záväzok z predmetnej zmluvy. V čl.3. bode 3.1 posledná veta sa
zároveň deklaruje, že odporca 1/ má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Taktiež z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej s odporkyňou 2/ vyplýva,
že odporkyňa 2/ mala dňa 31. 03. 2010 pristúpiť k záväzku odporcu 1/ podľa § 533 a nasl. Občianskeho
zákonníka, uznať záväzok z predmetnej zmluvy. V čl.3. bode 3.1 posledná veta sa zároveň deklaruje,
že odporkyňa 2/ má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledovne:

Predmetná zmluva vznikla dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok
právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou schváleného
úverového rámca a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v
dohodnutých splátkach. Predmetnú zmluvu súd preto vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv. absolútne
obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť ObZ. bez ohľadu na povahu účastníkov.

V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 12. 12. 2005 Občiansky zákonník už obsahoval úpravu
problematiky spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Treba však poukázať na to, že podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa -
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym
predpisom pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa
Obč. zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka,
Obch. zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe
tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné použiť
aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať
Obch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere
podľa Obch. zákonníka.

Základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s § 261 ods.
3 písm. d) ObZ tretia časť ObZ.

Pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy súd uvádza, že spotrebiteľskou
zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného
zákonníka. Aj pre takúto zmluvu totiž po 01.04.2004 platia všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v § 52 - § 54, resp. § 60 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Čo sa týka uznania dlhu, ide o jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi v predpísanej
písomnej forme. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby dlžník
písomne uznal, že zaplatí svoj dlh a aby v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný čo do dôvodu a
výšky). Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z
dôvodu uznania. Uznať dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka je možné aj premlčaný, takéto uznanie
však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh
uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, nemá jeho uznanie vyššie uvedené právne
následky. Aj uznaním premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto sa dlžník môže
brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo, že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu spôsobuje
vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, ale aj prerušenie premlčania a začiatok plynutia
novej 10-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka
uzavretých dohôd, súd je toho názoru, že ide o formulárový vopred pripravený dokument, ktorý mal
navonok pôsobiť ako ústupok odporcom vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom bolo

dosiahnutie uznania dlhu a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku ako aj
dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z rozhodovacej činnosti súdu, ale i z textu dohody
je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi, ak
spotrebiteľ podpisoval takúto dohodu, neurobil to z toho dôvodu, aby uznal dlh, ale aby dosiahol splatenie
dlhu formou splátok. Dlžník pri uzatváraní tejto dohody nemohol jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť,
prehlásenie o vedomosti premlčania je skryté v 3.bode tejto dohody.

Premlčanie sa v spotrebiteľských zmluvách spravuje Občianskym zákonníkom podľa § 101 a nasl. Obč.
zákonníka. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba tri roky a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V prejednávanej veci došlo k vyhláseniu splatnosti pohľadávky dňa 29. 05. 2006. Z uvedeného je zrejmé,
že k premlčaniu uplatnenej pohľadávky by došlo najneskôr dňa 29. 05. 2009.

Keď potom právny zástupca odporcov 1/,2/ a vedľajší účastník prípustne vzniesol námietku premlčania,
tak súd návrhu vyhovieť nemohol.

Odporcovia 1/ a 2/ na pojednávaní zhodne uviedli, že sa nepamätajú na okolnosti uzatvárania dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nevedeli sa vyjadriť k významu slova premlčanie.

V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku akým spôsobom právny úkon - dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle
spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný
úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti namietať nemohol.

V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporcov 1/,2/
návštevu (navrhovateľ iné netvrdil) a dal im podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem
dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil
aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody
o splátkach už výslovne neinterpretoval. Dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko
"vlastným" úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt
zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený
aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami,
ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej
slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa - obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa - obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa - za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa názoru súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

Konanie odporcov 1/,2/ by súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel z ich strany
alebo síce zo strany navrhovateľa ale s poučením o následkoch uznania premlčaného záväzku. Súd
nevylučuje, že v prípade, ak by zo strany navrhovateľa bolo dlžníkovi riadne vysvetlené, že splnenie jeho
premlčaného dlhu resp. jeho uznanie môže byť napriek zmenšeniu jeho majetku formou vynaloženia
peňažných prostriedkov v jeho prospech (napr. práve z dôvodu výmazu z registra neplatičov), mohlo by
k platnému uznaniu záväzku zo strany dlžníka (ak nie priamo k zaplateniu) dôjsť.

Prejednávaný prípad je však prípadom iným, kde k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalosťou
veci zo strany dlžníka nedošlo. Naopak, navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje resp.
pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím
premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby, sofistikovane
pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania
splátkového kalendára ako listiny, ktorá ma dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny inkorporuje
aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi).

Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a
skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu ktorý zvolil
navrhovateľ poskytnúť ochranu.

Súd teda uzatvára, že dohody, z ktorých navrhovateľ odvodzuje nepremlčanosť svojho nároku považuje
podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné.

Ak potom vedľajší účastník vzniesol námietku uplynutia premlčacej lehoty (podľa právneho záveru súdu
3 - ročnej), ktorá podľa navrhovateľom predloženej Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok začala
plynúť najneskôr 29. 05. 2006 a uplynula teda 29. 05. 2009, nemohol súd žalobe vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že úspešným odporcom
1/,2 a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/,2/ boli priznané trovy konania v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Odporcovi 1/ a zhodne aj odporkyni 2/ priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia, obom po 94,86 Eur, s poukazom na ustanovenie § 13, ods.2, Vyhlášky, podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch, alebo viacerých osôb a podľa § 17 ods.2, Vyhlášky, podľa ktorého, ak sa cesta podľa ods.1,
týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa ods.1, sa pomerne rozdelí
medzi jednotlivých klientov. S poukazom na uvedené súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v
trovách právneho zastúpenia odporcovi 1/ v sume 94,86 Eur, ktorá pozostáva z jednej tretiny odmeny za

úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastupovania, vyjadrenie k odvolaniu a doplnenie vyjadrenia
k odvolaniu vo výške 10,79 Eur a jednej tretiny režijného paušálu prináležiaceho k týmto úkonom vo
výške 2,60 Eur, ďalej jednu tretinu odmeny a režijného paušálu za účasť na pojednávaní dňa 03.04.2013
a dňa 26.11.2014, taktiež v sume 10,79 Eur a jedna tretina režijného paušálu 2,60 Eur, jedna tretina
náhrady cestovného súvisiaceho s účasťou na týchto pojednávaniach a jedna tretina náhrady za stratu
času, všetko zvýšené o 20 % DPH. V takomto istom rozsahu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v
trovách právneho zastúpenia aj odporkyni 2/ v sume 94,86 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu odporcov 1/,2/. Náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka pozostáva ešte z náhrady za úkon právnej služby, ktoré právny zástupca vykonal výlučne ako
právny zástupca vedľajšieho účastníka a to vyjadrenie vo veci samej zo dňa 12.02.2013 v sume 21,58
Eur a 1 krát režijný paušál v sume 7,81 Eur zvýšené o 20 % DPH, čiže celkove súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov 1/,2/ trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 124,25 Eur, ktorú
sumu je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže vedľajší účastník podať
návrh na vykonanie exekúcie.