Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208295
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112208295.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Ing. S. U., PhD., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XXX, XXX XX V. Y., štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom
Polákom, so sídlom V. XXXX, XXX XX O. H., proti žalovanému: Mgr. Marína Gallová, so sídlom
kancelárie Jilemnického 30, 036 01 Martin, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422,

zastúpenému advokátom Mgr. Richardom Karkóom, so sídlom N. na N. XXXX/XX, XXX XX L., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní o určenie pohľadávky vo
výške 1.143.399,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a odvolaní vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 4/2012-142 zo dňa 25.11.2014 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 4/2012-190 zo dňa 24.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 4/2012-142 zo dňa 25.11.2014 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 4/2012-190 zo dňa 24.03.2015 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca Ing. S. U., PhD. je voči úpadcovi
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09

Žilina, IČO: 31 615 422, veriteľom pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur, ktorej právnym dôvodom je
poskytnutie pôžičky úpadcovi, ktorá bola uplatnená v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina pod sp.
zn. 4K 2/2011 pod por. č. 128. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný a vedľajší účastník na
strane žalovaného sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 468,81 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je

veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur titulom poskytnutej pôžičky úpadcovi,
ktorá je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok úpadcu pod por. č. 128 a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že si do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., pod sp. zn. 4K 2/2011 riadne a včas prihlásil
svoju pohľadávku vo výške istiny 1.143.399,26 Eur s právnym dôvodom jej vzniku titulom pôžičky
spoločnosti zo dňa 04.01.2010 (v žalobe nesprávne uvedené titulom ručiteľského plnenia za úpadcu),

ktorá je v konečnom zozname pohľadávok vyhotovených žalovaným zapísaná pod por. č. 128, pričom
právny dôvod, poradie a výšku pohľadávky voči úpadcovi osvedčil pripojenými listinami. Správkyňa pri
pohľadávke vedenej pod por. č. 128 konštatovala uznané a zistené poradie pohľadávky dňa 06.02.2012
a následne túto pohľadávku poprela dňa 06.02.2012. Žalobca uviedol, že medzi žalobcom a úpadcom
došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol dlžníkovi plnenie v dojednanej
výške a mene, ktorú skutočnosť preukázalo účtovníctvo úpadcu. Dôvod popretia prihlásenej pohľadávky

správcom,ženikdynedošlokodovzdaniupeňazívzmysleZmluvyopôžičkezodňa04.01.2010,nakoľkopôžička je reálny kontrakt, žalobca označil za účelové tvrdenie smerujúce k odňatiu práv žalobcu v
konkurznom konaní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom prihlásená pohľadávka bola zo strany

správkyne popretá v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, nakoľko z účtovných dokladov, ktoré mal v
čase zisťovania k dispozícii, mal za preukázané, že uvedená pôžička nebola do spoločnosti nikdy reálne
vložená.Pôžičkazodňa04.01.2010bolaevidovanálenvúčtovníctveúpadcu,jejposkytnutiepreukazuje
iba príjmový pokladničný doklad, ktorý nemožno považovať za relevantný dôkaz o tom, že finančné
prostriedky v celkovej sume 1.143.399,26 Eur boli do spoločnosti úpadcu reálne vložené. Úpadca

pôžičku evidoval len v účtovníctve, tieto finančné prostriedky neboli použité ani na úhradu pohľadávok
veriteľa, ani na kúpu nehnuteľností, stavebného materiálu a pod. Žalovaný o reálnom využití finančných
prostriedkov z predloženého účtovníctva nemá žiadnu vedomosť. Suma 2.286.798,52 Eur, ktorá mala
byť z titulu poskytnutých pôžičiek úpadcovi dňa 04.01.2010 poskytnutá Ing. G. G. a Ing. S. U., by sa
prejavila na ekonomickej situácii úpadcu minimálne v úhrade časti záväzkov dlžníka. Namiesto toho
pretrvávajúca platobná neschopnosť úpadcu viedla k podaniu návrhu na začatie reštrukturalizačného

konania v roku 2010 a následne v roku 2011 k začatiu konkurzného konania. Na výzvu okresného súdu
žalobca predložil podnet veriteľa VÚB, a.s., na popretie spornej pohľadávky žalobcu - úradný záznam
správcu zo dňa 02.02.2012, ktorého obsahom sú podnety veriteľa na popretie pohľadávok žalobcu.
Okresný súd na úpravu práv a povinností účastníkov aplikoval ust. § 28 ods. 1, § 32 od. 1, 3, 4, 6
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj len „ZKR“).

Konštatoval, že v danom prípade boli dodržané všetky zákonné lehoty, keď účinky vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. nastali dňa
24.11.2011, pričom posledným dňom na podanie prihlášky pohľadávky bol deň 09.01.2012. Žalobca
prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu vedenom pod sp. zn. Okresného súdu Žilina 4K
2/2011 v celkovej sume 1.143.399,26 Eur pod por. č. 2 dňa 09.01.2012. Správca predmetnú pohľadávku

poprel dňa 06.02.2012, pričom ako dôvod popretia právneho dôvodu uviedol, že nikdy nedošlo k
odovzdaniu peňazí v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2010, lebo pôžička je reálny kontrakt. Z
konečnéhozoznamupohľadávokvyplynulo,žekpopretiupohľadávkysprávcomdošlonapodnetveriteľa
Všeobecná úverová banka, a.s., nakoľko z predkladaných účtovných dokladov pôžička nevyplýva.
Posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 09.03.2012. V súvislosti s doručením žaloby

žalobcom dňa 06.03.2012 okresný súd konštatoval jej včasnosť.
Okresnýsúdpoukázalnato,žeprílohuprihláškypohľadávkyžalobcupodpor.č.2tvoríZmluvaopôžičke
uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ
A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ako dlžníkom, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičiava
dlžníkovi sumu 1.143.399,26 Eur, ktorú vyplatil dlžníkovi do jeho rúk dňa 04.01.2010 ako bezúročnú

pôžičku a dlžník svojim podpisom potvrdil prijatie uvedenej sumy v deň podpisu zmluvy. Dlžník sa
súčasne v čl. II tejto zmluvy zaviazal požičanú sumu vrátiť veriteľovi najneskôr do 31.12.2010, a to v
hotovosti.Zmluvajeopatrenápodpisomveriteľaapodpisomapečiatkoudlžníka.Ďalšiuprílohuprihlášky
tvorili príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 04.01.2010, ktorého obsahom je potvrdenie
o prevzatí a odovzdaní sumy 1.143.399,26 Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2010 medzi

žalobcom a úpadcom.
Z listinného dôkazu na č.l. 94 - 95 spisu, a to výňatku Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti
CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. ku dňu 18.02.2010 vyplývalo,
že spoločníkmi spoločnosti sú Ing. S. U. a Ing. G. G.. Podľa čl. VIII písm. b) bod 4. Spoločenskej
zmluvy spoločníci majú nárok na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich obchodným podielom,

na vyrovnávací podiel a podiel na likvidačnom zostatku určenom podľa tejto zmluvy. K výplate zisku
nemožno použiť základné imanie spoločnosti, ani jej rezervný fond.
Obsahom listinných dôkazov na č.l. 70 - 90 spisu sú výkazy ziskov a strát za účtovné obdobie roku 2005
- 2008, výpisy z hlavnej knihy účtovnej evidencie za roky 2005 - 2008, ktorými žalobca preukazoval
výsledky hospodárenia úpadcu, výšku dosiahnutého zisku v rozhodnom období úpadcom a spôsob

prerozdeľovania zisku za predmetné obdobie.
Podľa Dohody spoločníkov CISS Martin, s.r.o. zo dňa 14.05.2007 sa spoločníci Ing. G. G. a Ing. S. U.,
ktorí k uvedenému dňu majú nevyplatené podiely na zisku za rok 2005 vo výške 44.852,26 Sk a za rok
2006 vo výške 8.700.236,10 Sk dohodli, že predmetné finančné prostriedky prenechávajú spoločnosti
na zabezpečenie investičných zámerov do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté inak. V Dohode zo dňa

30.09.2008 sa vyššie označení spoločníci s 50%-ným podielom na zisku dohodli, že nevyplatené podiely
na zisku za rok 2005 vo výške 44.852,26 Sk, za rok 2006 vo výške 8.700.236,10 Sk a za rok 2007
vo výške 55.700.000,- Sk za matku pôsobiacu na území SR a 466.100,75 Sk za organizačnú zložkuv Českej republike, prenechávajú spoločnosti na zabezpečenie investičných zámerov spoločnosti do
doby, pokiaľ nebude rozhodnuté inak.
Podľa Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti CISS, s.r.o.

konaného dňa 04.01.2010 valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o prerozdelení účtovných ziskov
za roky 2005 - 2008 a schválilo, aby celá suma v hodnote 2.286.798,52 Eur bola vyplatená spoločníkom
ako podiel na zisku, 50% Ing. S. U. vo výške 1.143.399,26 Eur a v rovnakej výške podiel na zisku 50%
v sume 1.143.399,26 Eur pre Ing. G. G..
PodľaZápisnicezrokovaniamimoriadnehovalnéhozhromaždeniaobchodnejspoločnostiCISS,s.r.o.zo

dňa 04.01.2010, o 16,00 hod. v sídle obchodnej spoločnosti, predmetné valné zhromaždenie spoločnosti
schválilo dohodu, že podiely na zisku za roky 2005 - 2008 budú uhradené zmenou existujúceho záväzku
z titulu nevyplatenia podielov na zisku za roky 2005 - 2008 za nový záväzok z titulu prijatej bezúročnej
pôžičky poskytnutej spoločníkmi. Konatelia spoločnosti sa zaviazali zabezpečiť potrebné dokumenty na
zadokumentovanie tejto skutočnosti v účtovníctve spoločnosti.
Okresný súd konštatoval, že obsahom Zmluvy o nahradení existujúceho záväzku novým záväzkom,

uzavretej podľa § 570 Občianskeho zákonníka dňa 04.01.2010, je dohoda jej účastníkov, t.j. dlžníka
- CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. a veriteľa Ing. S. U., podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli o nahradení doterajšieho záväzku dlžníka novým záväzkom tak, že
doterajší záväzok zanikne a dlžníkovi vznikne povinnosť plniť nový záväzok. Doterajším záväzkom v
zmysle dohody je finančná povinnosť dlžníka vyplatiť veriteľovi - spoločníkovi dlžníka podiel na zisku

obchodnej spoločnosti za roky 2005 - 2008 v celkovej výške 1.143.399,26 Eur, ktorý vznikol rozhodnutím
mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 04.01.2010, keď záväzok z titulu vyplatenia podielu
na zisku je obsahovo formulovaný v zápisnici z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia v ním
prijatom uznesení. Novým záväzkom je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 1.143.399,26
Eur titulom poskytnutej bezúročnej pôžičky. Účastníci vzájomnou dohodou okamihom účinnosti tejto

dohody nahradili doterajší záväzok dlžníka jeho novým záväzkom, ktorého právnym dôvodom je
uzavretá zmluva o bezúročnej pôžičke za podmienok formulovaných v osobitne vyhotovenej zmluve.
Dlžník sa súčasne zaviazal v účtovníctve dlžníka vykonať účtovné úkony na zdokumentovanie zániku
záväzku dlžníka vyplatiť podiel na zisku veriteľovi a tento nahradiť dlhom z poskytnutej pôžičky vo výške
1.143.399,26 Eur.

Okresný súd poukázal na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, z obsahu ktorého vyplýva, že na základe
zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených, t.j. zastupiteľných
vecí na voľné nakladanie, ktoré je dlžník povinný po uplynutí dojednanej doby veriteľovi vrátiť.
Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je jej reálna povaha, to znamená, že na uzavretie zmluvy
sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho, že by boli odovzdané veci dlžníkovi, zásadne

nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi buď priamo,
alebo nepriamo. Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov k vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť
aj tým spôsobom, že dlžník sa s veriteľom dohodne, že veriteľova vec, určená podľa druhu, ktorá sa
nachádza u dlžníka z iného právneho dôvodu, sa bude považovať za požičanú vec. Ďalej uviedol,
že ustanovenie § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. privatívnu nováciu, t.j. dohodu o

zriadení nového záväzku pri súčasnom zrušení pôvodného záväzku jeho nahradením novým záväzkom.
V prípade privatívnej obnovy záväzku dochádza k zmene právneho základu pôvodného záväzku.
Okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade kauza nového záväzku z titulu pôžičky je odlišná
od pôvodnej, ktorej základ spočíval v záväzku dlžníka (úpadcu) z titulu vyplatenia podielu na zisku
obchodnej spoločnosti jej spoločníkom. Dohodu o novácii pôvodného záväzku uzatvorili dlžník a veriteľ

ako účastníci pôvodného záväzkového vzťahu. V prípade privatívnej novácie ide o tzv. oslobodzovacie
prevzatie dlhu, pri ktorom dochádza k jednoznačnému zrušeniu pôvodného záväzku a k jeho
nahradeniu novým záväzkom. V takomto prípade nový záväzok nastupuje na miesto pôvodného
záväzku a spôsobuje tak jeho zánik. Podľa okresného súdu Dohodou o novácii zo dňa 04.01.2010
účastnícizmluvyjednoznačneprejavilivôľunahradiťpôvodnýzáväzkovývzťahztituluvyplateniapodielu

na zisku obchodnej spoločnosti záväzkom novým z titulu pôžičky. Preto právnym dôvodom prihlásenej
pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu mohol byť len nový existujúci záväzok.
Vykonanými dôkazmi výsluchom žalobcu, svedka a predloženými listinnými dôkazmi mal okresný súd
nesporne preukázané, že žalobca prenechal úpadcovi finančné prostriedky, na vyplatenie ktorých mu
vzniklo právo z titulu podielu spoločníka na dosiahnutom zisku spoločnosti, na dočasné nakladanie tým,

že umožnil dohodou s dlžníkom nadobudnúť dlžníkovi vlastnícke právo k požičanej veci, čím došlo k
naplneniu podmienky reálneho kontraktu, a to nepriameho odovzdania peňažnej sumy, s ktorým bol
spojený záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vydať ako podiel na zisku v pomere
zodpovedajúcom splateným vkladom spoločníka podľa ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka aspoločenskej zmluvy. Za danej situácie, ak následne došlo medzi dlžníkom a žalobcom k dohode, v
zmysle ktorej žalobca ako veriteľ prenechal finančné prostriedky spoločnosti na nakladanie, a ktoré
v čase uzavretia zmluvy boli v dispozícii dlžníka z iného právneho dôvodu s tým, že tieto sa budú

považovať za požičanú vec, t.j. pôžičku, ide o privatívnu obnovu záväzku podľa ust. § 570 Občianskeho
zákonníka a dlžník sa v takom prípade stal vlastníkom požičanej veci na základe tzv. držobnej dohody.
Predložené listinné dôkazy podľa okresného súdu nesporne preukázali, že nerozdelený zisk za obdobie
rokov 2005 - 2008 nebol úpadcom spoločníkom vyplatený a k výplate tohto podielu nedošlo ani ku
dňu vyhlásenia konkurzu. Dohodou o novácii bol záväzok úpadcu nahradený novým záväzkom z

titulu pôžičky, a preto jediným spôsobom, ako mohol žalobca legitímne uplatniť svoju pohľadávku v
konkurznom konaní, je prihlásenie pohľadávky z právneho dôvodu pôžičky. Žalobca v konaní preukázal,
že správcom popretú pohľadávku prihlásil v konkurznom konaní s údajmi vyplývajúcimi z účtovníctva
úpadcu.
Z uvedených záverov okresný súd preto vyhodnotil námietku žalovaného o tom, že neboli v danom
prípade naplnené základné podmienky zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu faktickým odovzdaním

finančných prostriedkov dlžníkovi, za irelevantnú. Zo skutočností zistených vykonanými dôkazmi podľa
okresného súdu nebolo možné dovodiť, že konanie žalobcu a úpadcu je v rozpore so zásadou
dobrých mravov a poctivým obchodným stykom. Tento záver nezmenilo ani zistenie, že v súvislosti
so zaevidovaním zmluvy o pôžičke, boli účastníkmi zmluvy vyhotovené pokladničné doklady dňa
04.01.2010 napriek tomu, že k fyzickému odovzdaniu finančných prostriedkov v tejto súvislosti nedošlo.

Vo väzbe na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní v sume 1.143.399,26 Eur z
titulu poskytnutej pôžičky spoločnosti zo dňa 04.01.2010, ktorú úpadca žalobcovi ku dňu vyhlásenia
konkurzu nezaplatil, a teda pohľadávka žalobcu predstavuje vymáhateľnú pohľadávku voči úpadcovi, vo
vzťahu ku ktorej okresný súd určil právny dôvod, výšku a poradie. O náhrade trov konania okresný súd

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu
trov konania celkom v sume 468,81 Eur, na ktorú náhradu zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného spoločne a nerozdielne.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v písomnom podaní jeho právneho
zástupcu (č.l. 153-156 spisu). Odvolacie dôvody žalovaného vychádzali z ust. § 205 ods. 2 písm. d)

a f) O.s.p., keďže žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca ako konateľ a spoločník úpadcu si v prihlasovacej lehote na podanie
prihlášok prihlásil pohľadávku vo výške 1.143.399,26 Eur titulom „Pôžička spoločnosti zo dňa 4.1.2010“,

ktorú preukazoval prílohami prihlášky - Zmluvou o pôžičke z 4.1.2010 a príjmovým a výdavkovým
dokladom zo dňa 4.1.2010, pričom v zmluve o pôžičke je uvedené, že „dlžník svojim podpisom
potvrdzuje, že prijal hore uvedenú sumu v deň podpisu tejto Zmluvy“. Z vykonaného dokazovania
pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že žalobca úpadcovi nikdy predmetnú sumu nevyplatil, z čoho
vyplýva, že príjmový a výdavkový doklad, ako aj konštatovanie v čl. 1.3. zmluvy o pôžičke potvrdzujú

skutočnosti, ktoré nenastali. Nakoľko príjmový a výdavkový doklad predložený žalovanému spolu
s prihláškou potvrdzuje nepravdivé skutočnosti, ide o doklady osvedčujúce nepravdivé skutočnosti,
čiže o doklady falošné. Rovnako zmluva o pôžičke uvádza nepravdivé údaje. Napriek uvedenému
prvostupňový súd pohľadávku vo výške 1.143.399,26 Eur, prihlásenú v konkurze na základe falošných
dokladov, uznal ako pravú a žalobcovi ju uznal. Žalovaný poukázal na ust. § 28 ods. 1, § 29 ods.

6, § 30 ods. 1, § 32 ods. 3, § 32 ods. 3, 6 ZKR a uviedol, že žalobca dňa 6.3.2012 podal žalobu,
v ktorej sa domáhal určenia pravosti prihlásenej pohľadávky voči úpadcovi z dôvodu, že finančné
prostriedky vo výške 1.143.399,26 Eur skutočne, t.j. reálne dňa 4.1.2010 úpadcovi hotovostne poskytol.
Dňa 9.9.2014 predložil na pojednávaní úplne novú listinu, a to „Dohodu o nahradení existujúceho
záväzku novým záväzkom“ zo dňa 4.1.2010, ktorá jednak nebola žalobcom dovtedy predložená ani v

konaní, ani spolu s prihláškou, ani sa nenachádzala v účtovníctve úpadcu a ktorá mala osvedčovať
skutočnosť, že hoci nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v hotovosti, pôžička mala byť
nováciou pôvodného záväzku úpadcu na úhradu podielu na zisku žalobcovi. Pôžička tak nemala byť
reálne poskytnutá, ako pôvodne tvrdil žalobca a preukazoval falošnými dokladmi v prihláške, ale mala
byť „poskytnutá“ nahradením iného záväzku. Napriek povinnosti konkurzného veriteľa riadne a včas

prihlásiť pohľadávku, pripojiť listiny preukazujúce údaje v prihláške, zodpovednosť veriteľa za údaje v
prihláške, povinnosť správcu poprieť spornú prihlásenú pohľadávku a obmedzenosti predmetu konania
o určenie pravosti pohľadávky obsahom prihlášky pohľadávky, prvostupňový súd pravosť prihlásenej
pohľadávky žalobcu uznal. Podľa mienky žalovaného bol povinný poprieť a správne poprel prihláškupohľadávky podľa predloženej zmluvy o pôžičke a predloženého príjmového a výdavkového dokladu,
nakoľko skutočnosť tvrdená žalobcom, že hotovostne poskytol finančné prostriedky, bola nepravdivá a
k prihláške predložené doklady boli falošné. V zmysle ust. § 32 ods. 6 ZKR potom malo byť predmetom

konania to, či žalovaný správne alebo nesprávne poprel pohľadávku prihlásenú na základe zjavne
nepravdivých skutočností o hotovostnom odovzdaní peňazí a malo byť skúmané tvrdenie žalobcu v
prihláške, že tieto peniaze v hotovosti odovzdal, a ak toto sa nestalo, tak bola prihlásená pohľadávka
popretásprávne.Aksúdpriznalpravosťpohľadávkynazákladeažvpriebehukonaniapredloženejlistiny
o „novácii záväzkov“, ktorá negovala dovtedy tvrdenú skutočnosť, a ak rozhodol o pohľadávke žalobcu

z titulu iného záväzku „pôžičkou“ a nie z titulu hotovostného odovzdania peňazí ako bolo žalobcom
uvedené v prihláške a v žalobe, tak má žalovaný za to, že napádané rozhodnutie trpí vadou v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. Žalobca mal najprv „nováciu“ predložiť spolu s prihláškou, pohľadávku si
prihlásiť práve z titulu novácie, teda nahradenia pôvodného záväzku novým, a nie z titulu hotovostného
odovzdania peňazí, ktoré neprebehlo. Až následne sa mohol za splnenia týchto predpokladov žalobou
podľa § 32 ods. 6 ZKR domáhať priznania pohľadávky na základe „novácie“. Tým, že prvostupňový súd

rozhodol o žalobe žalobcu o uznaní pohľadávky titulom „novácie“, napriek tomu, že táto nebola ani v
prihláške a ani v žalobe uvedená, tak rozhodol v danom prípade „ultra petitum“. Žalovaný ďalej poukázal
i na nesprávnu právnu úvahu prvostupňového súdu, že je možné, aby bol doterajší záväzok nahradený
pôžičkou bez toho, aby boli reálne poskytnuté peniaze, a to iba na základe „novácie“ alebo inej formy
zmeny záväzku. Pôžička sa poskytuje reálnym odovzdaním peňazí, neposkytuje sa tak, že by si povedali

zmluvné strany, že od nejakého momentu sa niektorý záväzok dlžníka voči veriteľovi „mení“ na pôžičku,
lebo tým nie je naplnená požiadavka reálnosti tohto kontraktu. Z uvedeného žalobca ani nikdy nemohol
uplatniť voči úpadcovi prihláškou takúto „pôžičku“, nakoľko o žiadnu pôžičku v skutočnosti nešlo a ani ísť
nemohlo. Podľa žalovaného priznanie tohto nároku žalobcovi je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a
poctivým obchodným stykom. Žalovaný je toho názoru, že nie je normálne (ani morálne), aby v množine

nezabezpečených veriteľov s jednými z najväčších pohľadávok (ako z hľadiska ich pomeru na všetkých
pohľadávkach, ako aj z hľadiska absolútnej výšky) figurovali spoločníci úpadcu s pohľadávkami na
„zisk“ voči úpadcovi na úkor iných konkurzných veriteľov, ktorý si uplatnili skutočné pohľadávky voči
úpadcovi a s najväčšou mierou pravdepodobnosti značnú časť ich skutočných pohľadávok nebudú mať
uspokojenú.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil,žalobuzamietolspriznanímnáhrady

trov konania, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane žalovaného,
Všeobecná úverová banka, a.s., z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Mal za to, že
okresný súd nesprávne, nedostatočne zistil skutkový stav veci, a zároveň vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na ust. § 123 ods. 2

Obchodného zákonníka, § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve. Uviedol, že okresný súd v konaní vôbec neskúmal, či boli naplnené zákonné dôvody na
vyplatenie zisku, a či schválenie výplaty nerozdeleného zisku z minulých rokov je v súlade so zákonom,
a teda či pohľadávka žalobcu skutočne vznikla. Vedľajší účastník na strane žalovaného mal za to, že
danú transakciu je potrebné posúdiť v jej celosti a nie sa zamerať len na jeden aspekt celej transakcie.

Je nepochybné, že spoločnosť čelila problémom dlhodobo, ktorý fakt vyplýva aj z reštrukturalizačného
posudku zo dňa 23.07.2010 predloženého samotným dlžníkom. I napriek skutočnosti, že predložený
posudok vo svojej podstate uvádza, že jedným z veriteľov dlžníka sú jeho dvaja spoločníci, je toto
tvrdenie v úplnom rozpore so súvahou tvoriacou prílohu uvedeného plánu. Z tejto je zrejmé, že k výplate
nerozdeleného zisku nedošlo, nakoľko v kolónke nerozdelený zisk z minulých rokov (číslo riadku 085)

dlžníkuvádza,žetentopredstavujesumuvovýške2.337.586Eur.Vzmysletvrdenížalobcu,upravených
a zmenených až následne na pojednávaní, a ktoré dôkazy podľa vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného ani nie sú predmetom prihlášky, mala by v čase vyhotovenia tejto súvahy predstavovať
položka nerozdelený zisk z minulých rokov 0 Eur, keďže k jeho výplate malo dôjsť už 04.01.2010.
Vedľajší účastník na strane žalovaného považoval za možné sa domnievať, že spoločníci sa len snažia

nezákonnýmspôsobomzvýhodniťsvojepostavenievkonkurznomkonaní,atonaškoduvšetkýchriadne
prihlásených, nezabezpečených veriteľov. Podľa vedľajšieho účastníka na strane žalovaného okresný
súd sa nepridržiaval vymedzenia nároku žalobcu uplatneného v prihláške, ale nad rámec toho, čo si
žalobca v prihláške uplatnil, rozhodol vo veci. Podľa odvolateľa žalobca v incidenčnom spore už nemôže
meniť dôvody svojho nároku. V prihláške si žalobca uplatnil svoj nárok zo zmluvy o pôžičke, kde vznik

nároku preukazoval reálnym poskytnutím finančných prostriedkov, ktorých prevzatie potvrdil dlžník vo
forme príjmového pokladničného bloku. Sám žalobca uviedol, že reálne finančné prostriedky neprebehli
a ani v celom konaní nepreukázal, že by k reálnemu plneniu, t.j. k poskytnutiu finančných prostriedkov,
a to v hotovosti alebo bezhotovostne, skutočne došlo. Podľa predložených dokladov, ktorými dokladovalvznik tejto pohľadávky uplatnenej v prihláške, malo však dôjsť k reálnemu plneniu. V prípade pravdivosti
tvrdení spoločníkov o údajnom konaní valného zhromaždenia a rozhodnutia o výplate nerozdeleného
zisku spoločnosti a jeho následnej transformácie do pôžičky, by v účtovnej evidencii dlžníka v Súvahe k

31.07.2010, v časti záväzky voči spoločníkom a združeniu (číslo riadku 110), boli uvedené. Dlžník však
vo svojej účtovnej evidencii tieto záväzky vôbec neeviduje a v predmetnej kolónke uvádza len sumu
vo výške 31.657 Eur. Okresný súd neskúmal, či skutočne nastala skutočnosť, ktorú žalobca tvrdí, t.j.
či skutočne došlo k reálnemu vyplateniu nerozdeleného zisku, resp. či vôbec pohľadávka žalobcu voči
dlžníkovi titulom výplaty zisku vznikla a či jej vznik bol v súlade so zákonom, a teda, či následne mohla

nastať skutočnosť, že žalobca poskytol údajnú pôžičku dlžníkovi, a to vo forme údajnej transformácie
žalobcovej pohľadávky na pôžičku. Podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane žalovaného okresný
súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa písomne vyjadril

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu
vecne správny a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu prvostupňový súd
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami tak žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka, ktoré uvádzali vo
svojich odvolaniach a po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že
žalobca je voči úpadcovi, CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so

sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, veriteľom pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur,
ktorej právnym dôvodom je poskytnutie pôžičky úpadcovi, ktorá bola uplatnená v konkurznom konaní
Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 4K 2/2011 pod por. č. 128. S názormi vyjadrenými žalovaným a
vedľajším účastníkom na strane žalovaného sa žalobca nestotožnil. Poukázal na to, že prvostupňový
súd svoje rozhodnutie riadne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Pokiaľ vedľajší účastník

na strane žalovaného namietal, že okresný súd neskúmal, či boli naplnené dôvody na vyplatenie
zisku, a či schválenie výplaty nerozdeleného zisku z minulých rokov je v súlade so zákonom, toto
tvrdenie neobstojí, nakoľko zo strany žalobcu boli v konaní predložené všetky listinné doklady z účtovnej
evidencie spoločnosti žalovaného, ktoré jednoznačne preukázali právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorú
žalobca prihlásil prihláškou. Námietka žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného o tom,

že neboli v danom prípade naplnené základné podmienky zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu
faktickým odovzdaním finančných prostriedkov, vo svetle vykonaného dokazovania, nemôže obstáť.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o pohľadávke konkurzného veriteľa prihlásenej do konkurzu,
ktorá nebola zistená, ostala sporná, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia. Okresný súd
v takomto konaní rozhoduje o žalobe veriteľa podanej na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým,

ktorí pohľadávku popreli, a žalobca sa v tomto konaní môže dovolávať právneho dôvodu a poradia
uvedeného v prihláške, ale aj na prieskumnom pojednávaní. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom,
že by okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom „ultra petitum“. Právny dôvod vzniku pohľadávky
bol v prihláške pohľadávky uvedený v súlade s údajmi v účtovníctve spoločnosti, a preto žalovaný
nekonal v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel

nedôvodne. Tvrdenie žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného o tom, že žalobca
prihlásením svojej pohľadávky do konkurzného konania sledoval účel poškodenia ostatných veriteľov,
ktorí svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania, je hrubou invektívou. Naopak, žalovaný
účelovo poprel pohľadávku žalobcu tak, aby tento nemohol vykonávať hlasovacie práva na schôdzi
veriteľov, čím na strane žalobcu došlo a dochádza ku škodám. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) postupom v medziach podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal odvolanie žalovaného a
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok okresného
súdu zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v podaní zo dňa 15.01.2015 (č.l. 153-156
spisu) a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v podaní zo dňa 15.01.2015 (č.l. 157-158 spisu).

Krajskýsúdprimárnekodvolacejargumentáciivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhozaviazanosti
vyššiecitovanýmzákonnýmustanovením§212ods.1O.s.p..uvádza,ženapadnutýrozsudokokresného
súdu vo veci samej preskúmaval len z dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa
15.01.2015 a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvéhostupňa v zmysle okresným súdom splnenej poučovacej povinnosti podľa § 118a ods. 1, 2 O.s.p. (súčasť
predvolaní na pojednávanie nachádzajúcich sa v spise). Práve z titulu splnenej procesnej poučovacej
povinnosti prvostupňovým súdom, krajský súd vyhodnotil dôvody uvádzané vedľajším účastníkom na

strane žalovaného v odvolaní, a to, že okresný súd v konaní neskúmal, či boli naplnené zákonné dôvody
na vyplatenie zisku a či schválenie výplaty nerozdeleného zisku je v súlade so zákonom s odkazom na
údaje vyplývajúce z až v odvolaní označeného a predloženého dôkazu, a to Reštrukturalizačný posudok
č. 01/2010, ako novo poskytnuté tvrdenia a novo označený dôkazu, pretože k tejto argumentácii a
dôkazuvedľajšíúčastníknastranežalovanéhonetvrdilžiadenzdôvodovvyplývajúcichzust.§205aods.

1 O.s.p. a v rámci odvolacieho konania ani nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvádzaných v § 213
ods. 2 až 7 O.s.p., pre ktoré by odvolací súd na túto argumentáciu a predmetný novo označený dôkazy
mal prihliadať. Je potrebné uviesť, že vzhľadom k systému neúplnej apelácie a splnenej poučovacej
povinnosti podľa ust. § 118a ods. 1, 2 O.s.p. prvostupňovým súdom, nebolo preukázané naplnenie
zákonného dôvodu pre zaoberanie sa touto argumentáciou, ktorú v rámci konania pred súdom prvého
stupňa vedľajší účastník na strane žalovaného neuviedol a rovnako pre vykonanie tohto nového dôkazu,

ktorého vykonanie v rámci konania pred súdom prvého stupňa vedľajší účastník na strane žalovaného
nenavrholavodvolaníani neuviedoldôvod,prečohovčasneoznačil,nenavrhol,resp.nedoložil.Naviac,
v súvislosti s predloženým listinným dôkazom je potrebné zvýrazniť, že k vyhláseniu uznesenia ktorým
bolodokazovanieskončené,došlodňa25.11.2014,pričomlistinnýdôkaz,ktorýbolpredloženývedľajším
účastníkom na strane žalovaného, a to Reštrukturalizačný posudok č. 01/2010 bol vypracovaný dňa

23.07.2010, teda dátumovo tento doklad boli vypracovaný pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo
dokazovanie skončené, ako i pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Z uvedeného dôvodu na túto
novo poskytnutú argumentáciu vo väzbe na novo označený dôkaz v rámci podaného odvolania
zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného krajský súd ako súd odvolací pri rozhodovaní
nemohol prihliadať.

Z napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že okresný súd určil, že žalobca Ing. S. U., PhD.,
je voči úpadcovi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá
90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, veriteľom pohľadávky vo výške 1.143.399,26 Eur, ktorej právnym
dôvodom je poskytnutie pôžičky úpadcovi, ktorá bola uplatnená v konkurznom konaní Okresného súdu

Žilina pod sp. zn. 4K 2/2011 pod por. č. 128.

Podstatou odvolania žalovaného bolo tvrdenie, že bol povinný a správne poprel prihlášku pohľadávky
v zmysle predloženej zmluvy o pôžičke a predloženého príjmového a výdavkového dokladu, nakoľko
skutočnosť tvrdená žalobcom, že poskytol hotovostne finančné prostriedky, bola nepravdivá a doložené

doklady k prihláške sú falošné. Tým, že prvostupňový súd rozhodol o žalobe žalobcu o uznaní
pohľadávky titulom „novácie“, napriek tomu, že táto nebola ani v prihláške a ani v žalobe uvedená, tak
rozhodol v danom prípade „ultra petitum“. Žalovaný namietal i nesprávnu právnu úvahu prvostupňového
súdu, že je možné, aby bol doterajší záväzok nahradený pôžičkou bez toho, aby boli reálne poskytnuté
peniaze, a to iba na základe „novácie“ alebo inej formy zmeny záväzku. Pokiaľ však okresný súd priznal

pravosť pohľadávky až v priebehu konania, za nesprávnu považoval úvahu okresného súdu, že je
možné, aby bol doterajší záväzok nahradený pôžičkou bez toho, aby boli reálne poskytnuté peniaze.

Relevantný odvolací dôvod vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spočíval v tom, že okresný
súd neskúmal, či skutočne došlo k reálnemu vyplateniu nerozdeleného zisku, teda či následne mohla

nastať skutočnosť, že žalobca poskytol údajnú pôžičku dlžníkovi, a to vo forme údajnej transformácie
žalobcovej pohľadávky na pôžičku.

Vo vzťahu k žalovaným namietanej vade konania spočívajúcej v tom, že okresný súd priznal pravosť
pohľadávky na základe až v priebehu konania predloženej listiny o „novácii záväzkov“, ktorá negovala

dovtedy tvrdenú skutočnosť a ak rozhodol o pohľadávke žalobcu z titulu iného záväzku „pôžičkou“ a
nie z titulu hotovostného odovzdania peňazí ako bolo žalobcom uvedené v prihláške, odvolací súd
vo všeobecnosti uvádza, že z koncentračnej zásady konania o určenie pravosti, výšky alebo poradia
pohľadávky platí, že konkurzný veriteľ sa môže žalobou domáhať svojho práva proti všetkým, ktorí
pohľadávku popreli a dovolávať sa len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo

na prieskumnom pojednávaní. Prihláška veriteľovej pohľadávky do konkurzu je podaním, ktoré má
charakter žaloby, ak obsahuje údaje, ktoré nezameniteľným spôsobom identifikujú skutok, na ktorého
základe veriteľ prihlasuje svoj nárok do konkurzu. Z ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení k dátumu31.12.2011) vyplýva, že prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné
náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada.

Žalobcova prihláška pohľadávky do konkurzu vedeného na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422
vedeného pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 4K/2/2011 (č.l. 100-101 spisu) obsahovala predpísané
náležitosti ust. § 29 ZKR. V predmetnej prihláške žalobca uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky
„Pôžička spoločnosti zo dňa 04.01.2010, istina 1 143.399,26 Eur, celková suma 1 143.399,26 Eur,

vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, počet príloh 2“. K predmetnej prihláške pripojil Zmluvu
o pôžičke zo dňa 04.01.2010, príjmový a výdavkový pokladničný doklad (fotokópie na č.l. 103 spisu),
ktorú pohľadávku správca poprel dňa 06.02.2012, pričom ako dôvod popretia právneho dôvodu uviedol,
že „nikdy nedošlo k odovzdaniu peňazí v zmysle zmluvy o pôžičke z 4.1.2010, lebo pôžička je reálny
kontrakt“. K popretiu pohľadávky správcom došlo na podnet veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s.
Žaloba žalobcu, s čím súhlasí i krajský súd, bola podaná včas.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ak okresný súd tým, že rozhodol o žalobe
žalobcu o uznaní pohľadávky titulom „novácie“, napriek tomu, že táto nebola v prihláške a
ani v žalobe uvedená, tak rozhodol v danom prípade „ultra petitum“. Uvádza odvolací súd, že pokiaľ je
právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky pôžička peňazí, tak je potrebné skúmať skutočnosti,

na ktorých sa táto pohľadávka zakladá, k čomu správne v rámci dokazovania pristúpil i prvostupňový
súd.

Okresný súd z vykonaného dokazovania ustálil, že podľa Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného
zhromaždenia (ďalej len „MVZ“) obchodnej spoločnosti CISS, s.r.o., konaného dňa 04.01.2010 o

15,00hod., VZ spoločnosti rozhodlo o prerozdelení účtovných ziskov za roky 2005 - 2008 a schválilo,
aby celá suma v hodnote 2.286.798,52 Eur bola vyplatená spoločníkom ako podiel na zisku, 50% Ing.
S. U. vo výške 1.143.399,26 Eur a v rovnakej výške podiel na zisku 50% v sume 1.143.399,26 Eur pre
Ing. G. G. (č.l. 96 spisu). Podľa Zápisnice z rokovania MVZ obchodnej spoločnosti CISS, s.r.o., zo dňa
04.01.2010o16,00hod.vyplývaloprijatéuznesenie,ktorýmVZschválilodohodu,podľaktorejpodielyna

zisku za roky 2005 - 2008 budú uhradené zmenou existujúceho záväzku z titulu nevyplatenia podielu na
zisku za roky 2005 - 2008 za nový záväzok z titulu prijatej bezúročnej pôžičky poskytnutej spoločníkmi.
Predmetné uznesenie VZ malo premietnutie do písomne uzavretej Dohody o nahradení existujúceho
záväzku novým záväzkom uzavretej podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka zo dňa 04.01.2010 medzi
žalobcom a úpadcom (č.l. 93 spisu), ktorá nadobudla účinnosť dňom uzavretia Zmluvy o pôžičke medzi

žalobcom a úpadcom, k čomu došlo dňa 04.10.2010 (č.l. 102 spisu). Z uvedeného preto súhlasí krajský
súd so záverom prvostupňového súdu, že pokiaľ dohodou o novácii bol záväzok úpadcu nahradený
novým záväzkom z titulu pôžičky, tak jediným spôsobom, ako mohol žalobca legitímne uplatniť svoju
pohľadávku v konkurznom konaní, bolo prihlásenie pohľadávky z právneho dôvodu pôžičky.

Podľa názoru krajského súdu však v súvislosti s posudzovaním skutočností, na ktorých sa prihlásená
pohľadávka veriteľa zakladá, t.j. posudzovanie existencie nového záväzku úpadcu zo zmluvy o pôžičke
voči veriteľovi, bolo primárne potrebné okresným súdom vyhodnotiť, či v danom prípade došlo k
naplneniu zákonných predpokladov vyžadovaných ust. § 570 Občianskeho zákonníka, ako aj, či došlo
platne k vzniku nového záväzku.

Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa
nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v súlade so zásadou autonómie vôle majú subjekty záväzku
možnosť vzájomnou dohodou ich záväzok zrušiť. Môžu tak uskutočniť jednoduchým zrušením záväzku
alebo môžu zrušiť záväzok tým spôsobom, že ho nahradia záväzkom novým. Dohoda, ktorou sa ruší
záväzok tým spôsobom, že sa nahrádza novým záväzkom, je tzv. privatívna novácia vyplývajúca z ust.

§ 570 Občianskeho zákonníka. Podstata privatívnej novácie spočíva v tom, že strany rušia pôvodný
záväzok tým spôsobom, že ho nahradzujú novým záväzkom. Vôľa strán pri privatívnej novácii musí
smerovať jednak k zrušeniu pôvodného záväzku, jednak k zriadeniu záväzku nového, ktorý záväzokpôvodnýnahrádza.Tentocharakteristickýrysprivatívnejnovácieurčujejejdvezákladnéčasti-privatívna
novácia v sebe spojuje prvok zrušenia pôvodného záväzku a prvok založenia záväzku nového.

Základným predpokladom pre uzatvorenie privatívnej novácie je existujúci záväzok. Nemožno zrušiť
záväzok, ktorý zanikol ani záväzok, ktorý platne nevznikol. Ďalším nevyhnutným predpokladom
privatívnej novácie je vznik záväzku nového. K tomu, aby mohla privatívna novácia založiť nový záväzok,
musia byť splnené všetky predpoklady, ktoré sú pre vznik takéhoto záväzku stanovené, predovšetkým
musia byť naplnené podstatné náležitosti vyžadované pre jednotlivé zmluvné typy. Teda privatívna

novácia musí platne zrušiť pôvodný záväzok a súčasne musí platne založiť záväzok nový, pokiaľ
sa tak nestane, je privatívna novácia ako celok neplatná. Zároveň musí zodpovedať všeobecným
požiadavkám, ktoré sú na právne úkony kladené z hľadiska ich platnosti.
Z vyššie uvedeného konštatovania sa preto odvolací súd, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného
a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zaoberal otázkou, či boli splnené všetky predpoklady,
stanovené pre vznik nového záväzku, a to žalobcom tvrdenej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke uzavretej

medzi žalobcom a úpadcom dňa 04.10.2010, prihlásenej v konkurze.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Odvolací súd zvýrazňuje že podľa ustálenej judikatúry je zmluva o pôžičke tradične považovaná za
zmluvu reálnu, čo znamená, že nevzniká len dohodou strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (viď rozsudok NS ČR 33Cdo
3776/2011). K skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky (v danej veci peňazí), nemusí nutne dôjsť len

v dobe uzatvorenia zmluvy o pôžičke. K odovzdaniu peňazí môže dôjsť i bezhotovostným prevodom
na účet dlžníka a nemožno vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi
odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej tvoriť predmet pôžičky.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že prvostupňovým
súdom boli prijaté predčasné závery o tom, že žalobca ako veriteľ iným spôsobom odovzdal žalovanému

(úpadcovi) ako dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 1.143.399,26 Eur. Tento záver krajského súdu
vychádzaztoho,žesícenazákladeuzneseniamimoriadnehouzneseniaValnéhozhromaždeniaúpadcu
dňa 04.10.2010 vzniklo žalobcovi právo na vyplatenie podielu na zisku v sume 1.143.399,26 Eur za
roky 2005 - 2008, avšak sám žalobca v prednese jeho právneho zástupcu potvrdil do Zápisnice o
pojednávaní zo dňa 09.09.2014 (č.l. 62 spisu), že ...,,nakoľko však v spoločnosti neboli žiadne finančné

prostriedky, ktoré by bolo možné použiť na vyplatenie nevyplateného podielu na zisku za obdobie
od roku 2005 do 2008, spoločníci na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4.1.2010 o 16,00 hod.
rozhodli, že doterajší záväzok spoločnosti CISS sa na základe dohody o novácii v zmysle ustanovenia
§ 570 Občianskeho zákonníka nahradí novým záväzkom tak, že doterajší záväzok spoločnosti na
vyplatenie podielu na zisku za obdobie rokov 2005-2008 sa nahradí povinnosťou spoločnosti zaplatiť dlh

titulom bezúročnej pôžičky so splatnosťou k 31.12.2010“. Potvrdil to i svedok Ing. G. G. do Zápisnice o
pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 25.11.2014, ktorý uviedol: ...„ten nárok, ktorý nám vznikol po
zaplatení daní, aby sme si zisk prerozdelili, sme dohodou ponechávali spoločnosti na rozvoj spoločnosti.
Spoločnosť za toto sledované obdobie vykázala zisk.....Dohodami sme ponechali tento zisk spoločnosti
na rozvoj investičných akcií, pokiaľ nebude dohodnuté inak. Valným zhromaždením zo 04.01.2010 bolo

rozhodnuté, že sa kumuláciou zisku treba vysporiadať, aby bolo účtovne jednoznačne stanovené, aby
bolo jasné o čo sa jedná, a bola urobená dohoda, že tento zisk sa prerozdelí. Vzhľadom k tomu, že
vtedy neboli investičné prostriedky na vyplatenie zisku, bolo dohodou urobené, že záväzok z titulu
nerozdeleného zisku sa zmení za záväzok z pôžičky, kde tá pôžička, to boli skutočné reálne peniaze,
ktoré sa dávali spoločnosti v priebehu roku 2006 - 2009 a dosiahli v tom roku určitú hodnotu. Chceli

sme to v účtovníctve jednoznačne špecifikovať, a preto sme to takto urobili.....a takto to bolo až do roku
2011, kedy bol vyhlásený konkurz, v účtovníctve evidované..... pri prihlasovaní do konkurzu, takto to bolo
prihlásené.“ Žalobca i svedok tak nepotvrdili, že došlo k skutočnému odovzdaniu prostriedkov zo strany
žalobcu žalovanému podľa čl. I. bod 1. a 3. zmluvy o pôžičke ako aj podľa výdavkového a príjmového
dokladu na č.l. 103, ktorý bol len vystavený podľa bodu 5. dohody (č.l. 93 spisu), ako účtovného úkonu,

ktorým ,,bude účtovne zadokumentovaný zánik záväzku Dlžníka vyplatiť podiel na zisku Veriteľovi vo
výške 1 143 399,26 Eur a vznik záväzku uhradiť Veriteľovi dlh z poskytnutej pôžičky vo výške 1 143
399,26 Eur“. Z listinných dôkazov predkladaných žalobcom v rámci povinnosti dôkaznej vyplynul údaj
výšky podielu na zisku žalobcu za roky 2005-2008, že k vyplateniu týchto podielov na zisku nedošlo, akoaj, že pôžička bola zaevidovaná v účtovníctve úpadcu. Vzhľadom však k tomu, že nemožno vylúčiť, že k
odovzdaniu peňazí (predmetu pôžičky) môže dôjsť aj tým spôsobom, že sa zmluvné strany dohodnú, že
peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu, resp. ku ktorým mal dispozičné právo a ktoré

je povinný dlžník veriteľovi vrátiť, budú tvoriť predmet pôžičky, bolo potrebné zaoberať sa aj úkonmi,
ktoré prijatým rozhodnutiam MVZ zo dňa 4.01.2010 o 15, 00 hod. a MVZ zo dňa 04.01.2010 o 16,00
hod. predchádzali, a to úkonom Dohody zo dňa 14.05.2007 a Dohody zo dňa 30.9.2008, uzatvorenej
medzi Ing. G., Ing. U. a úpadcom, v rámci ktorých bola konštatovaná existencia nevyplatených podielov
na zisku za roky 2005, 2006, 2007, 2008, s tým, že ...,obaja spoločníci sa dohodli, že predmetné

finančné prostriedky prenechávajú spoločnosti na zabezpečenie investičných zámerov spoločnosti do
doby pokiaľ nebude rozhodnuté inak“. Tieto dohody a žalobcom predložené účtovné doklady obsahujúce
údaje o zaúčtovaní nevyplatených podielov na zisku a následnej pôžičky poskytnutej žalobcom, okresný
súd vyhodnotí so stanoviskom, či tieto mali základ. Až na základe zistenia, že tento základ dohôd
(dokladov) bol daný, vyjadrí sa, či následne môže byť prenechanie dispozičného práva k finančným
prostriedkom spôsobom, ktorý spĺňa zákonný predpoklad vyžadovaný § 657 Občianskeho zákonníka.

Teda, či zákonný predpoklad odovzdania predmetu pôžičky môže tvoriť aj stav skoršieho disponovania.
Z uvedeného bol preto záver prvostupňového súdu, ktorý, bez zodpovedania vyššie uvedených, pre
posúdenie a rozhodnutie vo veci relevantných otázok, vyjadril, že došlo k naplneniu podmienky reálneho
kontraktu, a to k nepriamemu odovzdaniu peňažnej sumy, predčasný.
Z tohto právneho názoru odvolacieho súdu potom vyplýva, že v prvostupňovom konaní nebolo

dostatočne skúmané, a tým doteraz ani preukázané, splnenie všetkých predpokladov pre záver, že
posudzovaná privatívna novácia mohla založiť nový záväzok, t.j. v danom prípade v rovine naplnenia
podstatných náležitostí pre zmluvný typ zmluvy o pôžičke. Na základe uvedených záverov a zhodnotení
zo strany krajského súdu bol preto prijatý záver o predčasnosti rozhodnutia okresným súdom, z ktorého
dôvodu došlo k jeho zrušeniu a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd v novom konaní bude vychádzať z vysloveného právneho
názoru krajským súdom a opätovne o uplatnenej žalobe žalobcu rozhodne.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie odvolací súd prijal hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.