Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909213622
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6909213622.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky : V. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX M. G., I. X/XX, proti odporcovi : Mestská bytová správa, spol. s r.o., so sídlom 979 01 Rimavská
Sobota, Tržná 2, IČO : 36 045 888 o zaplatenie sumy 1 178,40 eur, o odvolaní navrhovateľky zo dňa
25.11.2011 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 12C/1/2010-107 zo dňa
08.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný a rozhodol o
trovách konania, keď s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, hoci úspešnému
účastníkovi, náhradu trov konania nepriznal, pretože si nárok na ich náhradu neuplatnil. Súd v
odôvodnení konštatoval, že nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 1 178,40 eur pozostáva zo

sumarizácie zaplatených záloh a skutočných nákladov vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu
navrhovateľky za roky 2004 až 2008. Súd po vykonanom dokazovaní ako z relevantnej skutočnosti
vychádzal z uzatvoreného zmieru v súdnom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.
16C/16/2006, v ktorom terajší odporca žaloval navrhovateľku o zaplatenie sumy 14 644,- Sk, ako
nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za roky 2004 až 2006. Účastníci konania uzatvorili súdny
zmier, v zmysle ktorého sa terajšia navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi sumu 157,- Sk so 6 %

úrokom z omeškania od 01.02.2006, ako dlhu, ktorý bol zostatkom za obdobie od roku 2004 až do
roku 2006, po započítaní súm poplatkov za užívanie bytu v zmysle mesačných zálohových predpisov,
skutočných nákladov a nedoplatkov za uplynulé roky. Súd ďalej vychádzal medzi účastníkmi konania
ako z nesporných skutočností z vyčísleného nedoplatku k 01.01.2007 v sume 7 193,86 Sk, skutočných
nákladov za jednotlivé roky 2006, 2007 a 2008, ktorých súhrnná suma bola vyčíslená v sume 200 131,66
Sk a z platieb, ktoré navrhovateľka zaplatila odporcovi za roky od 2006 až do roku 2008 v súhrnnej sume

219 162,- Sk. Po matematickom prepočte obsiahnutom v rozsudku a vyhotovenom za jednotlivé roky
2006 až 2008 potom súd konštatoval, že nárok navrhovateľky je nedôvodný, pretože nielenže nemá
odporca voči nej dlh z titulu preplatkov, ale po prepočte navrhovateľka má voči odporcovi nedoplatok
v sume 4 497,31 Sk (149,28 eur). Súd poznamenal, že aj pokiaľ odporca v konaní prezentoval svoju
ústretovosť a bol ochotný zaplatiť navrhovateľke sumu 147,55 eur, ako nedoplatok za rok 2004, toto nie
je predmetom konania a to vzhľadom na námietku premlčania nárokov navrhovateľky za roky 2004 a

2005 vznesenú zo strany odporcu, no aj vzhľadom na skutočnosť, že súd ako z východiskového stavu
vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania k 01.01.2007. Súd v závere odôvodnenia rozsudku
poznamenal, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala svojho nároku z dôvodu, že odporca jej nezaslal
odpoveď na jej reklamáciu v lehote do 30 dní v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, v danom prípade nemožno nárok vyplývajúci z reklamácie vyúčtovania platieb
spojených s užívaním bytu posudzovať ako reklamáciu podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle

predmetného ustanovenia pokiaľ vybavenie reklamácie trvá dlhšie ako 30 dní, má spotrebiteľ právo od
zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok, z čoho je zrejmé, že v danomprípade ani jedna z uvedených zákonných alternatív neprichádza do úvahy. Nárok navrhovateľky je tak
nedôvodný v celom rozsahu.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľka.Opätovne
uviedla dôvody, ktoré prezentovala v štádiu prvostupňového konania, nesúhlasila so súdom vyčíslenými
preplatkami a nedoplatkami, uviedla číselne výšku preplatkov či nedoplatkov za roky 2004, 2006, 2007 a
2008, pričom vyčíslením týchto nedoplatkov za jednotlivé roky, zaplatených záloh a skutočných nákladov
za tieto roky jej vyšiel ako sumárny výsledok preplatok v sume 10 658,- Sk. Nesúhlasí ani so vznesenou

námietkou premlčania odporcom, nakoľko za roky od 2004 až do roku 2008 každý rok reklamovala
vyúčtovania. Opakovane trvá na svojom nároku z dôvodu, že jej reklamácia nebola v lehote 30 dní v
zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vybavená. Súd tak podľa jej tvrdenia dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto navrhuje zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok a uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 29 921,19 Sk (993,20 eur) s 0,025 % úrokom z omeškania denne
od 20.1.2009 do zaplatenia.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označil rozsudok prvostupňového súdu za vecne
správny, vydaný v súlade so skutkovým stavom zisteným z vykonaných dôkazov predložených súdu
zo strany navrhovateľky i odporcu. Súd sa počas pojednávania, ako aj v rozsudku, podrobne zaoberal
zálohovými platbami, skutočnými nákladmi a vyúčtovaním platieb v jednotlivých rokoch a porovnal ich

s platbami predloženými odporcom. Výhrady navrhovateľky voči rozsudku okresného súdu vychádzajú
z jej osobných výpočtov, ktoré sa počas pojednávania ukázali ako mylné. Súd správne vzal do úvahy
aj vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu. Odporca tak navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správy potvrdil.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Návrhom datovaným dňa 30.11.2009 sa navrhovateľka domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1
178,40 eur (35 500,45 Sk) s príslušenstvom, z titulu vyčísleného preplatku na úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu za roky 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008, pričom opodstatnenosť svojho
nároku voči odporcovi si navrhovateľka vyvodila už len z tej skutočnosti, že odporca nereagoval na
jej reklamácie vyúčtovania v zákonnej lehote 30 dní vyplývajúcej z ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tým, že nebola jej reklamácia vyúčtovania platieb spojených s
užívaním bytu vybavená v zákonnej lehote, treba mať podľa názoru navrhovateľky za to, že odporca
uznal jej reklamáciu za opodstatnenú. Navrhovateľka k návrhu ako listinný dôkaz pripojila vlastné
výpočty jednotlivých platieb, skutočných nákladov za spotrebované plnenia spojené s užívaním bytu,
ako aj nedoplatky či preplatky vyčíslené jednotlivo za roky 2004 až 2008. Svoju reklamáciu adresovala

odporcovi dňa 18.06.2009, pričom odporca na ňu reagoval písomne až dňa 07.08.2009, v odpovedi
však jej reklamáciu vyúčtovania neuznal za opodstatnenú. Súd si vyžiadal od navrhovateľky, ako aj od
odporcu rozsiahle listinné dôkazy preukazujúce jednotlivé platby zúčtované odporcom ako preddavkové
zálohové platby, zálohové predpisy, ročné vyúčtovania platieb spojených s bývaním za navrhovateľkin
byt, ako aj účtovné výkazy a účtovné sumarizácie, z obsahu ktorých malo vyplynúť, koľko navrhovateľka

odporcovi za sporné roky zaplatila, koľko služieb a plnení spojených s užívaním bytu skutočne, reálne
spotrebovala, a následne mala tak byť aj stanovená konečná bilancia preplatkov či nedoplatkov za
sporné roky.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a konštatuje

také závažné nedostatky rozhodnutia, ktoré majú za následok nepreskúmateľnosť, neurčitosť a
nepresvedčivosť rozsudku. Jedna z nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti
rozhodnutia súdu je požiadavka na jasné a výstižné zdôvodnenie rozhodnutia, z ktorého obsahu musí
byť zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Okresný súd po vykonanom dokazovaní za východiskový stav považoval zhodné tvrdenia oboch
účastníkov konania, ku ktorým dospeli na pojednávaní dňa 18.10.2011. Súd, aj účastníci konania, zanespornú považovali skutočnosť, že ku dňu 01.01.2007 mala navrhovateľka nedoplatok voči odporcovi
v sume 7 193,86 Sk (v tejto sume bol zohľadnený medzi účastníkmi konania nesporný nedoplatok za
vyúčtovanie platieb spojených s užívaním bytu za rok 2005 a suma 157,- Sk v zmysle uzatvoreného

zmieru v konaní vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 16C/16/2006 za obdobie
od roku 2004 až do roku 2006). Z uvedeného nesporného východiskového stavu ku dňu 01.01.2007
potom aj súd bol povinný vychádzať ohľadom právneho posúdenia nároku uplatneného v danom konaní.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, že napriek tomu, že súd konštatoval,
že za východiskový stav pre následné výpočty považuje nedoplatok v sume 7 193,86 Sk ku dňu

01.01.2007, následne však konštatoval a matematicky vyčíslil stav nedoplatku za rok 2006 v sume 12
545,82 Sk, pričom uviedol sumu skutočných nákladov za tento rok a výšku predpísaných záloh, z
ktorých potom vypočítal uvedený nedoplatok. Pokiaľ však nebol medzi účastníkmi konania sporný stav
ku dňu 01.01.2007 a aj súd v rozsudku konštatoval, že za východiskový stav pre prepočty považuje
nedoplatok ku 01.01.2007 v sume 7 193,86 Sk, nebol potom dôvod matematicky vyčísľovať stav
nedoplatku za rok 2006, pretože stav nedoplatku k 01.01.2007 logicky zahŕňa v sebe všetky roky

predchádzajúce. V ďalšom postupe sa súd potom už mal zamerať len na to, aby ustálil za obdobie
nasledujúce po 01.01.2007, teda za roky 2007 a 2008 výšku skutočných nákladov, výšku skutočne
zaplatených preddavkov a z týchto údajov následne potom vyčíslil preplatky či nedoplatky, z ktorých by
vyplynula konečná suma zúčtovania za služby spojené s užívaním bytu navrhovateľky. Postup súdu,
ktorý napriek konštatovaniu východiskového stavu ku 01.01.2007, keď si podľa ustanovenia § 120

ods. 3 O.s.p. osvojil skutkové tvrdenie založené na zhodných procesných stanoviskách účastníkov
konania, ešte v konečných výpočtoch zohľadnil aj nedoplatok za rok 2006 vo výške 12 545,82 Sk, ako
aj nedoplatok ku 01.01.2007 vo výške 7 193,86 Sk, nie je správny. Okrem toho odvolací súd konštatuje
nepreskúmateľnosť a nejasnosť odôvodnenia rozsudku v časti výpočtov za roky relevantné z hľadiska
rozhodovania, teda za roky 2007 a 2008. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že za nesporné považuje

aj nasledujúce skutočnosti - okrem konštatovaného nedoplatku k 01.01.2007 - aj skutočné náklady
za roky 2006, 2007 a 2008, ako aj platby zaplatené navrhovateľkou za tieto roky. Pri matematickom
výpočte za roky 2007 a 2008 však súd uvádza iné sumy zaplatených preddavkov navrhovateľky
(napr. za rok 2007 jednak súd konštatuje, že za nesporné považuje platby navrhovateľky v sume 60
400,- Sk, avšak pri výpočtoch uvádza ohľadom sumy zaplatenej navrhovateľkou čiastku 59.900,- Sk,

za rok 2008 pri výpočte súd konštatuje, že navrhovateľka v danom roku zaplatila podľa zálohových
predpisov sumu 91 566,- Sk, napriek tomu, že prv v odôvodnení konštatuje, že za nesporný stav platieb
navrhovateľky za rok 2008 považuje sumu 90 042,- Sk). Pokiaľ súd postupuje podľa ustanovenia § 120
ods. 3 O.s.p. a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že si osvojil zhodné tvrdenia účastníkov
konaniaohľadomurčitejprávnevýznamnejskutočnostiatútotakpovažujezhľadiskasvojhonásledného

rozhodnutia za nespornú, je potom z obsahu rozsudku zrejmý nesúlad konštatovaného nesporného
stavu so stavom, ku ktorému súd dospel pri vlastných výpočtoch za tieto roky. Pokiaľ sa súd mal
v úmysel zamerať na zisťovanie skutočného stavu zaplatených zálohových platieb navrhovateľkou,
nemal potom, s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 3 O.s.p. konštatovať nesporný stav, z ktorého
potom bol povinný pri takomto procesnom postupe aj následne vychádzať, a to bez ohľadu aj na

skutočne zaplatené sumy navrhovateľkou. Z uvedeného postupu súdu prvého stupňa je tak zrejmé,
že nemohol dospieť pri ustálení konečnej sumy vzájomného zúčtovania medzi účastníkmi konania
k stavu, ktorý by zodpovedal jeho predošlému procesnému postupu (a to v dôsledku započítania aj
konečného stavu nedoplatku za rok 2006, východiskového stavu nesporného medzi účastníkmi konania
ku dňu 01.01.2007 a nerešpektovaním pri výpočte za roky 2007 a 2008 nesporného stavu v dôsledku

konštatovania postupu podľa ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p.).

Tieto vady rozhodnutia majú za následok závažný nedostatok rozsudku v tom, že odôvodnenie rozsudku
jetakzjavnezmätočné,prvkonštatovanéskutočnostivňomsúrozpornésnasledujúcimikonštatovanými
skutočnosťami a odôvodenie rozsudku je tak nezrozumiteľné, nejasné a tým aj nepreskúmateľné.

Bude vecou následného procesného postupu okresného súdu, aby po tom, ako si ustáli nesporné
skutočnosti osvojením si zhodného tvrdenia účastníkov konania, prípadne dokazovaním preukáže
skutočný stav po zohľadnení skutočných platieb navrhovateľky a skutočných nákladov spojených s
užívaním bytu navrhovateľky, následne na podklade takto vyhodnoteného stavu aj nanovo meritórne

vo veci rozhodol.

Pre nepreskúmateľnosť, obsahovú rozpornosť odôvodenia rozsudku, a tým aj nesprávne právne a
skutkové posúdenie veci, odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudokprvostupňového súdu vo výroku, ktorým zamietol uplatnený nárok a v súvisiacom výroku o trovách
konania a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.