Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/815/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204557
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914204557.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.
Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci
navrhovateľkyQ.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.I.č.XX,XXXXXI.T.,zastúpenejsplnomocnenou
zástupkyňou R.. D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. I. č. XX, XXX XX I. T., v odvolacom konaní právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom Žánovská 5183/2A,
99 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798, s adresou kancelárie X. X, XXX XX, . I. T., proti odporcovi L.
F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX I. T., o určenie výživného na plnoleté dieťa, na základe
odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/117/2014-18 zo dňa
14. 05. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti v
prevyšujúcej časti zamietol (tretí výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (štvrtý výrok), p o t
v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozhodol na základe
návrhu navrhovateľky tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
výživným v sume 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 14. 04. 2014, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
k rukám navrhovateľky (prvý výrok). Zameškané výživné za obdobie od 14. 04. 2014 do 30. 04. 2014 v
sume 45,30 Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným,
až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok (druhý výrok). V prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľky zamietol (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania (štvrtý výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľka podala dňa 14. 04. 2014 návrh,
ktorým sa voči odporcovi domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 200,- Eur mesačne.
V návrhu uviedla, že je dcérou odporcu, ktorému bola vyživovacia povinnosť na jej osobu upravovaná
rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 6C/51/02-18, vo výške 49,79 eur (pôvodne 1 500,-
Sk) mesačne. V tej dobe bola maloletá. V súčasnej dobe je plnoletá, je študentkou X. ročníka H. a výška
výživného, ktorú jej odporca aktuálne platí je nepostačujúca.
V súvislosti s aktuálnym určením vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke okresný súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „dospel k záveru, že zákonné podmienky určenia výživného pre
navrhovateľku sú v danom prípade splnené, určenie výživného v sume 80,- Eur mesačne v súčasnosti
zodpovedá ako odôvodneným potrebám navrhovateľky, tak aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom odporcu. Súd preto výživné vo výške 80,- Eur považoval za primerané.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z vyššie uvedených dôvodov zamietol (...).“ V súvislosti s určenímpočiatku platenia uvedeného výživného okresný súd uviedol, že „začiatok platenia výživného v zmysle
ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd stanovil na deň podania návrhu na súd, t.j. 14. 04. 2014.“
Rozhodnutie o zročnom (zameškanom) výživnom odôvodnil tým, že „nakoľko súdne pojednávanie, na
ktorom súd vo výške výživného rozhodol sa konalo v mesiaci máj, zaviazal súd odporcu zameškané
výživné za čas od 14. 04. 2014 do 30. 04.2014 vo výške 45,30 Eur platiť v mesačných splátkach po 10,-
Eur a to v zmysle ustanovenia § 160 O. s. p., pričom tieto sú splatné spolu s bežným výživným, pod
hrozbou straty výhody splátok.“ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil konštatovaním, že „účastníci
konania si náhradu trov konania neuplatnili a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.“
Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu „v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie“. Z obsahu odvolania navrhovateľky de facto vyplýva, že odvolaním napadla
výrok, ktorým bol jej návrh na určenie vyživovacej povinnosti vo zvyšku, t.j. nad súdom priznanú sumu
80,- Eur mesačne zamietnutý (tretí výrok). [V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že účastník
konania nemôže podať účinné odvolanie voči tej časti rozhodnutia, resp. voči tomu výroku, ktorým bolo
jeho návrhu vyhovené.] V odôvodnení odvolania uviedla, že aktuálna výška jej mesačných výdavkov je
cca 364,- Eur. Odporcom uhrádzané výživné postačuje len na pokrytie ich minimálnej časti a
všetkyostatnévýdavkyjenútenáuhrádzaťjejmatka.Namietala,žeokresnýsúdpriustálenívýškypríjmu
odporcu z predloženého daňového priznania odporcu za rok 2013 nepostupoval správne. Okrem toho
namietala, že okresný súd vôbec neskúmal majetkové pomery odporcu. Odporca k daňovému priznaniu
nepriložil prílohy, ktoré obsahujú výkaz majetku slúžiaceho na podnikanie, pričom jej je známe, že vlastní
osobné motorové vozidlo a byt v I. T., ktorý však neužíva, ale ani neprenajíma. Podľa
jej názoru by tiež bolo vhodné preskúmať príjmy za rok 2014, podľa súdom vyžiadaného peňažného
denníka, faktúr a objednávok, ako aj stav a pohyby na jeho bankových účtoch za rok 2014. Keďže
odporca na pojednávaní uviedol, že pracuje pre jednu firmu, ktorá žiadala, aby sa dal poistiť, nakoľko
robí s drahými prístrojmi, bolo by pre správne posúdenie jeho majetkových a príjmových
pomerov potrebné zisťovať aj rozsah spolupráce s touto spoločnosťou a príjmy od tejto spoločnosti.
Poukázala i na to, že odporca uviedol, že žije v jednej domácnosti s priateľkou a jej dvoma deťmi a tretím
spoločným synom. Na výdavkoch na jeho domácnosť by sa preto mala podieľať i jeho priateľka, pričom
tieto je potrebné rozpočítať na osoby a nie celú výšku inkasa na vrub odporcu. Záverom uviedla, že súd
pre účely rozhodnutia skúmal príjmové pomery jej matky, ktorá zarába 680,- Eur mesačne a skutočný
príjem odporcu za rok 2013 bol 430,- Eur. Na jej výdavkoch vo výške 364,- Eur sa však
matka musí podieľať sumou 284,- Eur, čo je 80% a otec len sumou 80,- Eur t. j. 20%, čo nie je v súlade s
ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Matka sa okrem finančných výdavkov stará o ňu aj osobne, čo
by sa malo pripísať na jej prospech a na ťarchu odporcu (otca), ktorý o ňu dlhodobo neprejavuje žiadny
záujem. Na základe uvedených skutočností preto dospela k názoru, že „prvostupňový súd nedostatočne
zistil skutkový stav veci a na základe dosiaľ vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom“ a preto
v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z písomného vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľky možno vyvodiť, že odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. V súvislosti s argumentmi navrhovateľky
uvedenými v odvolaní uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, má zmluvu na vykonávanie
F. Y. pre firmu T., s. r. o. Pre žiadnu inú firmu činnosť nevykonáva. Konštatoval. že súdu
predložil svoje daňové priznanie za rok 2013, z ktorého sa pri určovaní výživného pre navrhovateľku
vychádzalo. V súvislosti s námietkou navrhovateľky v odvolaní, že okresný súd nesprávne ustálil výšku
jeho príjmu vyplývajúcu z daňového priznania za rok 2013 uviedol podrobnú analýzu výpočtu jeho
čistého príjmu za uvedený rok, ktorý predstavuje sumu 3 937,12 Eur, čo predstavuje priemerný čistý
mesačný príjem 328,10 Eur. Poukázal i na to, že pôvodne sa nechcel stať živnostníkom, ale nemal
inú možnosť, nakoľko firma T., s. r. o. mala túto podmienku. Keďže v jeho regióne je veľmi ťažké sa
zamestnať, tak túto podmienku akceptoval, pretože bol už dlhodobo evidovaný na úrade práce ako
nezamestnaný. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že výška jej výdavkov predstavuje sumu 364,-
Eur mesačne uviedol, že jemu a jeho mladšej dcére po odrátaní nákladov na jeho byt vo výške 134,88
Eur, zaplatenia výživného vo výške 80,- Eur, školného do škôlky a stravy vo výške 46,14 Eur, zostáva
33,04 Eur mesačne na osobu. V reakcii na námietky navrhovateľky ohľadom jeho majetkových pomerov
uviedol, že vlastní auto L. Z. (Z.) rok výroby XXXX, ktorý má trhovú hodnotu 200,- Eur. Tento osobný
automobil je pre neho nevyhnutný na dopravu do práce. Keďže ide o staršie motorové vozidlo, vyžadujezvýšené náklady na údržbu. Vlastní štandardný dvojizbový byt, kde má trvalé bydlisko a sídlo živnosti.
Byt je zariadený nábytkom, ktorý zdedil po svojej starej mame. Nie je pravda, že sa byt nevyužíva,
má tam svoje osobné veci. Síce má priateľku v K. a často sa u nej zdržiava, to však neznamená, že
nepotrebuje vlastný byt. Byt nemieni predať a „prísť o strechu nad hlavou“. Zároveň konštatoval, že
jeho bývalá manželka (matka navrhovateľky) vlastní luxusný trojizbový byt a jej životný štandard ďaleko
prevyšuje jeho, o čom svedčia aj fotografie, ktoré zverejnila na facebooku z dovolenky v E., F., vo
L. atď. On o takých dovolenkách môže iba snívať. Jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti
je dlhodobo zamestnaný v V., teda predpokladá, že jeho príjem nie je zanedbateľný. On nevlastní
žiadny iný hnuteľný a nehnuteľný majetok, čo si možno ľahko overiť. Záverom uviedol, že nie je pravda,
že o svoju dcéru (navrhovateľku) neprejavuje záujem. Každý týždeň jej volá a keď má a neho čas, tak
sa aj spolu stretnú. S dcérou má celkom dobré vzťahy a má ju rád.
Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963
Zb . Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O. s. p.“) vec
prejednal v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky na určenie
vyživovacej povinnosti odporcu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008) odvolací súd
rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej
povinnosti v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, je vecne správne.
Odvolacísúdsastotožňujeisodôvodnenímjehorozhodnutia(§219ods.2O.s.p.),ktoréjesícestručné,
ale je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
uvádza, že z dôkazov nachádzajúcich sa v spise je nesporné, že v dobe rozhodovania okresného súdu
(rovnako ako v dobe rozhodovania odvolacieho súdu) možno navrhovateľku jednoznačne klasifikovať
ako nezaopatrené dieťa (§ 3 zák. č. 600/2003 Z. z.) a teda rodičia majú voči nej vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov
- ďalej len „ZR“). Keďže v tomto prípade je predmetom konania výživné, ktoré si navrhovateľka (ako
plnoleté dieťa) uplatnila voči odporcovi - svojmu otcovi, v súlade so zákonnými zásadami určovania
výživného bolo potrebné skúmať jeho (odporcovu) aktuálnu finančnú a sociálnu situáciu, teda jednak
jeho aktuálny finančný príjem, ale i všetky jeho opodstatnené náklady. Z obsahu spisu vyplýva, že
odporca mal v daňovom zúčtovacom období predchádzajúcom rozhodovaniu súdu, t. j. v roku 2013 čistý
príjem 3 937,12 Eur, čo predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 328,10 Eur. Iný jeho príjem zistený
nebol. V súvislosti s argumentom navrhovateľky uvedeným v odvolaní, že okresný súd „vôbec neskúmal
majetkové pomery“ odporcu odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania
na okresnom súde zo dňa 14. 05. 2014 (č.l. 16 p.v.) vyplýva, že navrhovateľka (resp. jej splnomocnená
zástupkyňa) žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere nenavrhovala. Uvedený
odvolací argument navrhovateľky je preto z hľadiska odvolacieho konania právne neopodstatnený
a irelevantný. Ak za takto zisteného skutkového stavu týkajúceho sa aktuálneho príjmu odporcu,
zohľadňujúc jeho najzákladnejšie výdavky určil okresný súd s účinnosťou od 14. 04. 2014 (t.j. od podania
návrhu na súd) výživné v sume 80,- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol,
ide o rozhodnutie, ktoré je vecne správne, pretože zohľadňuje aktuálne reálne schopnosti a možnosti
odporcu a zároveň i základné opodstatnené potreby navrhovateľky. Navrhovateľkou vyčíslené náklady
(výdavky) v sume 364,- Eur mesačne nemožno považovať za základné, pretože obsahujú i položky,
ktoré nemajú takýto charakter (napr. doučovanie z anglického jazyka a matematiky nie sú základné,
ale nadštandardné výdavky). I keď určené výživné bez pochyby nepokryje všetky základné potreby
navrhovateľky, je potrebné zdôrazniť, že na uspokojovaní jej oprávnených potrieb musí participovať ijej matka, ktorá dosahuje čistý mesačný príjem po odrátaní zákonných zrážok vo výške 711,74 Eur, čo
je vyšší príjem ako dosahuje odporca. Okrem toho matka navrhovateľky, na rozdiel od odporcu nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodnutí správne zohľadnil i počiatok určenia
vyživovacej povinnosti odporcu, keď uvedené výživné určil s účinnosťou od podania návrhu na súd t.
j. od 14. 04. 2014.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j.
vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách
konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvostupňového súdu o určení výživného a o zameškanom
(zročnom) výživnom zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa
vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však trovy
odvolacieho konania neuplatnil a existenciu konkrétnych trov odvolacieho konania nemal odvolací súd
preukázanú ani zo spisu (§ 151 ods. 2 O. s. p.), náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho
pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.