Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204562
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814204562.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Q. F., K.. XX.XX.XXXX, O. A. XX, Y., v
konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60,
pod sp. zn. EX 20250/14, o vymoženie 2046,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.08.2014, č. k. 8Er/432/2014-103, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným
u súdneho exekútora dňa 23.04.2014, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre uspokojenie
peňažnej pohľadávky vo výške 2.046,82 Eur, úrokov z omeškania a trov konania, vyplývajúcej z
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp.

zn. II/2012-3098 zo dňa 04.04.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.05.2013 a vykonateľným dňa
26.05.2013. Dňa 12.05.2014 mu doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v rozsahu zaplatenia istiny 2.046,82 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
a uviedol, že z rozhodcovského rozsudku, Žiadosti o zmenu úverového rámca kreditnej karty KOZ a
Všeobecných obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s., zistil, že medzi účastníkmi (ISTROBANKA,
a.s., právny predchodca oprávneného) bol dňa 23.06.2005 uzatvorený Dodatok - Žiadosť o zmenu
úverovéhorámcakreditnejkartyKOZ(kZmluveovydaniekreditnejkartyKOZuzavretejdňa31.03.2014)
s výškou úverového rámca 40.000,00 Sk. Súd prvého stupňa posúdil predmetný Dodatok - Zmluvu

medzi predchodcom oprávneného a povinným z hľadiska jeho obsahu ako zmluvu spotrebiteľskú.
Právny predchodca oprávneného bol bankou a mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, teda
pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje
v dodatku ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z predmetného Dodatku - Zmluvy je evidentné, že táto bola uzavretá
na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal

možnosť meniť obsah Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť uzavretej Zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať Zmluvu ako celok.Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že oprávnený sa domáhal práv z uzavretej zmluvy proti povinnému
žalobou na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.

Rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
posúdil ako prijateľnú a vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka
- je upravená v Článku 34 Všeobecných obchodných podmienok, v tomto znení: „Banka a klient sa
podľa § 3 zák. 244/2002 Z. z. a § 67 zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku dohodli na rozhodcovskej
doložke za podmienok uvedených nižšie. Prípadný spor vzniknutý z platobného styku pri vykonávaní

prevodov medzi bankou ako vykávajúcou inštitúciou a klientom, ako aj prípadný spor vzniknutý
pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov medzi bankou ako vydavateľom
elektronického platobného prostriedku a klientom ako oprávneným držiteľom elektronického platobného
prostriedku, ktorý sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude predložený na rozhodnutie Stálemu
rozhodcovskému súdu Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“). Banka
klient berú na vedomie Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili. Spor

bude rozhodovaný trojčlenným senátom podľa platného Štatútu rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
nález bude pre banku a klienta konečný a záväzný.“ Súd prvého stupňa preskúmal vyššie uvedenú
rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v súlade s ust. §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť zmluvy dodávateľa - právneho
predchodcu oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy

a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými
štandardnými podmienkami. Povinný - spotrebiteľ mal možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo
podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom. Súd prvého stupňa
mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva

výhradne pred rozhodcovským súdom. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. §

53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná. Záverom konštatoval, že keďže
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne
neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný
titulvydanýnazákladetakejtodoložkynemálegitimituajemateriálnenevykonateľný.Súdprvéhostupňa
na základe uvedeného zamietol žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu.
Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Táto právomoc nevyplýva exekučnému súdu ani z rozhodnutia ASTURCOM,
ktorého nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia publikovaného
v Úradnom vestníku Európskej únie. Oprávnený poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. a uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a
tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na
vykonanie exekúcie. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku len vtedy, ak by slovenské procesné právo

umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania
ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. Podľa
slovenského hmotného práva je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy jedine súd,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom
ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

Vzhľadom na uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu ak porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že v rámci autoremedúry nemieni vyhovieť odvolaniu právneho zástupcu oprávneného.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
"O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2012-3098 zo dňa 04.04.2013. Z
predloženého spisu zároveň vyplýva, že oprávnený a právny predchodca povinného uzavreli dňa
31.03.2004 Žiadosť - zmluvu o vydanie kreditnej karty KOZ, v ktorej povinný požiadal o kreditnú kartu

s úverovým rámcom 1327,76 Eur (40 000,- Sk), pričom schválený mu bol úverový rámec 663,88 Eur
(20 000,-Sk), s povinnou mesačnou splátkou 19,92 Eur (600,-Sk). Dňa 23.06.2005 bolo povinnému
schválené zvýšenie úverového rámca kreditnej karty na sumu 1327,76 Eur (40 000,-Sk) s povinnou
minimálnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 Eur (1200,- Sk).

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací

súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistírozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Podobnevuznesenízodňa05.decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského
súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej.

Rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na Rozhodcovskej doložke obsiahnutej v článku
34. Všeobecných obchodných podmienok ISTROBANKY, akciovej spoločnosti (Úplné znenie), v tomto
znení:

„Banka a klient sa podľa § 3 zák. 244/2002 Z. z. a § 67 zák. č. 510/2002 Z. z. o platobnom

styku dohodli na rozhodcovskej doložke za podmienok uvedených nižšie. Prípadný spor vzniknutý
z platobného styku pri vykonávaní prevodov medzi bankou ako vykávajúcou inštitúciou a klientom,
ako aj prípadný spor vzniknutý pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov medzi
bankou ako vydavateľom elektronického platobného prostriedku a klientom ako oprávneným držiteľom
elektronického platobného prostriedku, ktorý sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude predložený

na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave (ďalej
len „rozhodcovský súd“). Banka klient berú na vedomie Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského
súdu, s ktorým sa oboznámili. Spor bude rozhodovaný trojčlenným senátom podľa platného Štatútu
rozhodcovského súdu. Rozhodcovský nález bude pre banku a klienta konečný a záväzný.“Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované ustanovenie

označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale

ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,
v danom prípade povinného, podrobiť sa v sporovom konaní výlučne rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred
všeobecným súdom.

Prvostupňový súd tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o
zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská
zmluva nebola osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade
si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti

alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci

rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.