Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/328/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233031
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112233031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: VEĽKÁ, občianske

združenie, so sídlom v Poprade, Scherfelova 80, IČO: 42234832, zastúpeného: JUDr. Ján Zoričák,
advokát, so sídlom v Poprade, Karpatská č. 3256/15 proti odporcom: Inžinierske stavby, a.s., so sídlom
v Košiciach, Priemyselná 7, IČO: 31651402, v 2. rade: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 45, IČO: 35919001, v konaní o zaplatenie sumy 1.341.386,76 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2012, doplneným dňa 9.7.2013 domáhal, aby súd
zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vo výške 1.341.386,76 EUR,
ktorá bola spôsobená vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 18.12.2009 až do zaplatenia.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že členmi občianskeho združenia navrhovateľa sú fyzické
osoby - poškodení vlastníci poľnohospodárskej pôdy, na ktorej došlo k výstavbe časti diaľnice D1 v

úseku Mengusovce - Jánovce a ktorá bola za odplatu či už vykúpená alebo prenajatá na dočasné
zábery zhotoviteľovi stavby na účel výstavby diaľnice. V priebehu výstavby vlastníci pôdy zistili, že
došlo k väčším záberom ich pôdy, než bolo dohodnuté a na túto skutočnosť viackrát ústne ako aj
písomne upozorňovali, bez kladného výsledku. Ing. Jaroslav Zuštiak, zástupca jednotlivých dotknutých
vlastníkov pôdy, preto požiadal o výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol uskutočnený v
dňoch 17. - 18.12.2009, pri ktorom bolo potvrdené, že odporcovia ako zhotovitelia stavby využívali
väčšie dočasné zábery poľnohospodárskych plôch, ako im bolo vlastníkmi pôdy na základe zmlúv

odovzdané. Na základe záverov štátneho stavebného dohľadu boli preto odporcovi v 1. rade
zaslané čísla pozemkov, ktoré boli využívané pre výstavbu diaľnice nad rámec dohody o trvalom a
dočasnom zábere poľnohospodárskej pôdy a ich hodnoty. Pre tieto účely boli využité geometrické
plány pre výstavbu objektu, ako aj vypracované znalecké posudky Ing. S. Lasicom, znalcom z odboru
stavebníctva, na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a nájomného za trvalý a dočasný záber
poľnohospodárskej pôdy. Pre jednoduchšiu komunikáciu s odporcami v 1. a 2. rade sa poškodení
vlastníci spojili v občianskom združení VEĽKÁ, ktoré vzniklo v marci 2012 a riešením kauzy poverili

predsedu združenia, Ing. Jaroslava Zuštiaka. Keďže k dohode s odporcami v 1. a 2. rade doposiaľ
nedošlo, navrhovateľ bol nútený uplatniť si svoj nárok podanou žalobou.Odporcovia v 1. a 2. rade namietali aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní. Mali za to,
že aktívne vecne legitimovaní by mohli byť len jednotliví dotknutí vlastníci pozemkov, pretože len týmto
subjektom mohla vzniknúť škoda alebo bezdôvodné obohatenie. Taktiež vzniesli námietku premlčania

uplatneného nároku, s poukazom na skutočnosť, že vlastníci pozemkov sa o tom, že im vznikla škoda,
mohli najneskôr dozvedieť pri výkone štátneho stavebného dozoru v roku 2009.

Súd na pojednávaní konanom dňa 29.5.2014 uložil právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby sa písomne
vyjadril k obrane odporcov najneskôr 7 dní pred ďalším pojednávaním. Právny zástupca navrhovateľa

sa k vyššie uvedeným námietkam odporcov nevyjadril.

Súd vo veci pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.9.2014 v neprítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Predvolanie bolo
právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 12.6.2014. Dňa 17.9.2014, teda deň pred
pojednávaním, bolo súdu doručené faxové podanie právneho zástupcu navrhovateľa so žiadosťou

o ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu z dôvodu, že konateľ
navrhovateľa, Ing.Jaroslav Zuštiak sa dlhodobo, od 9.7.2014 lieči na vysoký krvný tlak, najbližšie
kardiologické vyšetrenie má 1.10.2014, po ktorom oznámi súdu, kedy sa môže zúčastniť pojednávania.
Súd konštatoval, že neboli splnené podmienky pre akceptáciu ospravedlnenia neúčasti podľa ust. § 119
ods.1, 2 a 3 O.s.p., keďže dôvod na odročenie pojednávania nebol súdu oznámený bez zbytočného

odkladu, po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel, ospravedlnenie bolo zaslané deň pred pojednávaním,
napriek tomu, že podľa priloženého výpisu zo zdravotnej dokumentácie posledné lekárske vyšetrenie
absolvoval ešte dňa 10.9.2014. Správa lekára naviac neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa a oboznámením listinných
dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazov zistil skutkový stav veci:

Štatutárny zástupca navrhovateľa Ing. Jaroslav Zuštiak uviedol, že výstavba diaľnice v katastrálnom

území Veľká bola realizovaná v rokoch 2006-2009, pričom dodávatelia stavby pri výstavbe diaľnice
nedodržali vytýčené plochy pozemkov, ktoré mohli používať v zmysle zmlúv o trvalom zábere alebo
dočasnomzábere(nájme),uzavretýchsvlastníkmipozemkov.Tietozmluvyboliuzavretépredvýstavbou
diaľnice a to v spojení s príslušnými geometrickými plánmi, pretože niektoré pozemky boli rozdelené.
Odporca v 2. rade v zmysle týchto zmlúv platil jednotlivým vlastníkom dojednané nájomné. Štatutárny

zástupca navrhovateľa rozsiahlo komunikoval s príslušnými orgánmi, pričom v dňoch 17.-18. decembra
2009 bol stanovený kontrolný deň, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia jednotlivých príslušných orgánov
a výsledok kontroly potvrdil tvrdenia jednotlivých vlastníkov pôdy. O výsledku kontroly existuje rukou
písaný záznam, ktorým boli uložené úlohy pre odporcov v 1. a 2. rade a Ing. Zuštiak bol poverený
spracovať príslušnú dokumentáciu a to jednak zodpovedajúce plochy záberov, ako aj cenu nájmu

zodpovedajúcu jednotlivým záberom. Členmi občianskeho združenia navrhovateľa sú vlastne všetci
vlastníci pôdy v katastrálnom území Veľká- t.j. fyzické osoby, ktorých pôda bola využitá pri výstavbe
diaľnice D1 v úseku Mengusovce - Jánovce. Týchto vlastníkov je viac než 400. Združenie vzniklo v
r.2012. Jednotliví dotknutí vlastníci pôdy v tomto roku udelili navrhovateľovi plnomocenstvo, ktorým ho
splnomocnili na majetkové a finančné vysporiadanie, na vypracovanie všetkých podkladov potrebných

na vysporiadanie. Pri vyčíslení škody navrhovateľ vychádzal zo znaleckého posudku - z trhovej hodnoty
nájmu tak, ako bola dohodnutá v zmluvách o dočasnom nájme, ako aj z technických podkladov, ktoré
spracovával osobne štatutárny zástupca navrhovateľa po tom, čo osobne v teréne vykonal merania.
Dotknutí vlastníci pozemkov sa o neoprávnených záberoch dozvedeli v rokoch 2006-2007, avšak 4 roky
trvala komunikácia s príslušnými orgánmi a kompletizovanie správy, na základe ktorej by bolo možné

uplatniť nárok na súde. Uplatnená škoda bola vyčíslená za obdobie 3 rokov počas výstavby diaľnice,
do novembra 2009.

Odporca v 2. rade uviedol, že s jednotlivými vlastníkmi pôdy bola uzatvorená buď kúpna zmluva, ktorá
predstavuje tzv. trvalý záber alebo nájomná zmluva, ktorá predstavujú tzv. dočasný záber.

Z výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky súd zistil,
že občianske združenie VEĽKÁ vzniklo dňa 5.3.2012. Osobami oprávnenými konať v mene združenia
sú Ing. Jaroslav Zuštiak a Ing. Ján Madáč.Z listu Ing. Jaroslav Zuštiaka adresovaného Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo
dňa 16.11.2009 súd zistil, že Ing. Jaroslav Zuštiak podal dňa 16.10.2009 podnet na výkon štátneho

stavebného dohľadu na predmetnej stavbe.

Z listiny označenej ako Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu súd zistil, že na základe
poverenia č. 39-2300/2009 zo dňa 1.12.2009 vykonala zamestnankyňa sekcie cestnej dopravy a
pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR štátny stavebný dohľad na

stavbe diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce v dňoch 17. - 18.12.2009. Kontrolovanými subjektmi boli
odporca v 2.rade ako stavebník a odporca v 1.rade a spoločnosť Doprastav a.s. so sídlom v Bratislave
ako zhotovitelia. Na základe fyzickej obhliadky stavby bolo zistené, že počas výstavby diaľnice odporca
v 1.rade zabral pôdu vo väčšom rozsahu, než bola odovzdaná podľa zmlúv o dočasných záberoch.
Odporcovi v 2. rade bolo uložené iniciovať doriešenie príloh č. 1, 6 a 9, ktoré sú súčasťou podnetu Ing.
Zuštiaka a to v termíne do 15.2.2010. Odporca v 1.rade bol vyzvaný, aby na vstúpil do rokovania s Ing.

Zuštiakom v termíne do 31.1.2010 na doriešenie príloh č. 2,3,4,5,7 a 8, ktoré sú súčasťou jeho podnetu.
O výsledkoch oboch rokovaní mal stavebník informovať štátny stavebný dohľad v termíne do 28.2.2010.
Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia vlastníkov pozemkov Ing. Zuštiak, Ing. Švajka a Ing. Handzuš,
zástupcovia stavebníka a zhotoviteľov stavby.

Z listiny označenej ako Záznam z rokovania o doriešení prenájmu dočasne zabratých plôch počas
výstavby diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce zo dňa 9.2.2010, súd zistil, že rokovania sa zúčastnil
Ing.Zuštiak a zástupca zhotoviteľa stavby - odporcu v 1.rade. V zázname je uvedené, že zhotoviteľ
si je vedomý toho, že počas výstavby došlo k používaniu pozemkov nad rámec dočasných záberov
zabezpečených objednávateľom, t.j. Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. ako aj, že bol oboznámený

s prílohami podnetu Ing. Zuštiaka a plochami, ktoré boli používané resp. dočasne zabrané.

Z listu Ing. Jaroslava Zuštiaka adresovaného odporcovi v 1. rade zo dňa 7.2.2011 označeného ako
Dočasné zábery naviac dokumentácia, súd zistil, že podkladom k spracovaniu príslušnej dokumentácie,
ktorá dokladuje naviac zábery plôch, sú okrem iného rozsiahla písomná korešpondencia s oprávnenými

od roku 2006. Dokumentácia obsahuje jednak výkresovú a jednak písomnú časť, výkazy výmer, výpočty
jednotlivých dielov parciel zabratých k väčším dočasným záberom. Táto dokumentácia bola spracovaná
na základe zistení od roku 2006 a na základe upresnenia plôch so zhotoviteľom, vykonaného dňa
9.2.2010a26.3.2010vkat.úz.Veľká.Zlistujeďalejzrejmé,žecenanájmuza1m2pôdybolavypočítaná
za dobu záberu od mája 2005 (najskorší dátum záberu) do decembra 2009 (najneskorší dátum záberu).

Navrhovateľ predložil súdu plnomocenstvá v rozsahu cca 400 listov, udelených navrhovateľovi zo
strany fyzických osôb - vlastníkov pozemkov v rozpätí od februára 2012 do decembra 2012. Fyzické
osoby splnomocnili navrhovateľa na zastupovanie pri majetkovom a finančnom vysporiadaní dočasných
záberov, ktoré vznikli naviac oproti povoleným dočasným záberom na pozemkoch zapísaných na

príslušnom liste vlastníctva v kat. úz. Veľká. Zároveň udelili súhlas na zabezpečenie a vypracovanie
technických podkladov, grafických podkladov, výpočtu plôch dočasného a trvalého záberu, výpočtu a
kontrole cien súvisiacich so zábermi, výpočtu finančných úhrad, to všetko pre dosiahnutie cieľa, ktorým
je prislúchajúca finančná náhrada, ako aj na všetky činnosti s tým spojené, vrátane zastupovania v
súdnom spore, ak si to riešenie bude vyžadovať.

Z listu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky č. 4335/2009/1012/FZ-338 zo dňa 8.9.2009
súd zistil, že dňa 31.8.2009 zaevidoval podanie Ing. Jaroslava Zuštiaka, ktorým poukázal na
údajné porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri príprave a výstavbe diaľnice D-1
Mengusovce - Jánovce v kat. území Veľká s tým, že z jeho podania je zrejmé, že v uplynulých rokoch

je v nepretržitom písomnom kontakte s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, s Národnom
diaľničnou spoločnosťou a.s., ako aj s Geodetikou - geodetická kancelária Senica, ktorá je oprávnená
zastupovať v odborných veciach Národnú diaľničnú spoločnosť a.s.. O probléme koncom minulého
roka informoval aj Mesto Poprad. Najvyšší kontrolný úrad uviedol, že nie je oprávnený na všeobecné
vybavovanie sťažností; v prípade, že sa sťažovateľovi nepodarilo dosiahnuť dohodu s príslušnými

orgánmi a naďalej sa cíti dotknutý vo svojich právach ako vlastník pozemkov, ktorých sa týka výstavba,
kontrolný úrad Ing.Zuštiakovi doporučil obrátiť sa na súd.Navrhovateľ predložil výkresovú dokumentáciu vyhotovenú v júli 2009 Ing. Jaroslav Zuštiakom, znalcom
MS SR v odbore geodézia a kartografia, ktorej predmetom bolo zameranie a vytýčenie zabratých hraníc
pozemkov.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal.

Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia

štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v rokoch
2005-2009 prebiehala výstavba diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce. Stavebníkom bol odporca v 2.rade
a zhotoviteľom odporca v 1.rade. Pre účely zabezpečenia výstavby diaľnice odporca v 2.rade uzatvoril

v uvedenom období s jednotlivými dotknutými vlastníkmi pôdy v katastrálnom území Veľká či už kúpne
zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom (tzv.trvalý záber) na stavebníka
alebo zmluvy o nájme, predmetom ktorých bol nájom pôdy na dobu určitú (tzv.dočasný záber), za
dojednanú odplatu (kúpnu cenu alebo nájomné). V uvedenom období vlastníci pozemkov zistili, že
pri výstavbe diaľnice boli zabraté, resp. že boli užívané väčšie plochy pozemkov, než boli vlastníkmi

dané stavebníkovi k dispozícii v zmysle uzavretých zmlúv. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj záznam o
vykonaní štátneho stavebného dohľadu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, sekcie cestnej
dopravy a pozemných komunikácií v dňoch 17. - 18.12.2009.Primárnesasúdzaoberalposúdenímprávnehodôvoduuplatnenéhonárokuatovsúvislostisnámietkou
odporcov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a námietkou premlčania.

Navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku na náhradu škody. Súd však po posúdení všetkých
relevantných skutočností konštatoval, že jeho nárok je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Zvyššiecitovanéhoustanovenia§123Občianskehozákonníkavyplýva,žeobsahomvlastníckehopráva

je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na
užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je
oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v
rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká
užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.

Pokiaľ teda niekto bez právneho titulu užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, vzniká mu
bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho
dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide o prípady, kedy právny dôvod na užívanie
nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

V danom prípade je zrejmé, že dotknutí vlastníci pozemkov poskytli odporcom plnenie, spočívajúce v
tom, že nerealizovali svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať pôdu v takom rozsahu, v akom
by toto právo ako vlastníci mali. Za osoby, realizujúce užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu,
je potrebné považovať odporcov v 1. a 2. rade, ktorí sa vykonávaním im nepatriacich vlastníckych
oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli

vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad
z nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkmi pôdy.

Pre záver, že v danom prípade sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, svedčí aj
fakt, že sám navrhovateľ za škodu považuje trhovú hodnotu nájmu, pri určení ktorej vychádzal z

výšky nájomného dojednaného v zmluvách o dočasnom zábere. Výšku bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu aj súd určuje peňažnou sumou, ktorá
zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností,
spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej
zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide.

V danom prípade bolo v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať,

že na jeho úkor bolo (žalovanými) získané bezdôvodné obohatenie. Súd konštatoval, že nositeľmi
oprávnenia z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia môžu byť z hmotnoprávneho hľadiska len
jednotliví dotknutí vlastníci pôdy, ktorých pôdu odporcovia užívali bez právneho titulu, teda nad rámec
„zmluvou ošetrených“ plôch. Len títo dotknutí vlastníci pôdy sa teda môžu žalobou domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia a len oni sú aktívne vecne legitimovanými osobami v takomto konaní.

Takýmto subjektom nie je navrhovateľ vystupujúci v tomto konaní. Navrhovateľ je totiž občianskym
združením, teda samostatnou právnickou osobou, ktorá nemá žiaden vlastnícky vzťah k dotknutým
pozemkom a teda, neprislúcha jej žiadne z vlastníckych oprávnení, vrátane práva domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie pôdy bez právneho titulu od tretích osôb.K obrane navrhovateľa, že je v spore aktívne legitimovaným, pretože jednotliví vlastníci ho splnomocnili
na zastupovanie v konaní, je potrebné uviesť:

V danom prípade je zrejmé, že jednotliví vlastníci pôdy splnomocnili navrhovateľa jednak na: 1.
zastupovanie pri majetkovom a finančnom vysporiadaní, na zabezpečenie a vypracovanie technických
podkladov, grafických podkladov, výpočtu plôch dočasného a trvalého záberu, výpočtu a kontrole cien
súvisiacich so zábermi, výpočtu finančných úhrad a jednak

na: 2. zastupovanie v súdnom spore, ak si to riešenie bude vyžadovať.

Vo vzťahu k 1.bodu predmetu plnomocenstva je zastúpenie potrebné posúdiť ako hmotnoprávne
zastúpenie podľa ust. § 22 Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na hmotnoprávne úkony vymedzené
v plnomocenstve, ktoré je navrhovateľ oprávnený konať za vlastníkov pôdy v ich mene.
Vo vzťahu k 2.bodu plnomocenstva je potrebné uviesť, že plná moc, udelená splnomocniteľmi

na zastupovanie v konaní pred súdom, nevedie k prenosu resp.prevodu práva, vyplývajúceho z
hmotnoprávnych predpisov, ktorého nositeľmi sú vlastníci pôdy, na splnomocnenca (t.j. na zástupcu).
Občianske združenie ako zástupca, ktorému bola udelená plná moc na zastupovanie v konaní, teda
nemôže vystupovať v konaní priamo ako navrhovateľ.

Na základe plnomocenstva udeleného na zastupovanie v konaní pred súdom, by občianske združenie
mohlo vystupovať v konaní len ako zástupca navrhovateľov (jednotlivých vlastníkov pôdy), pokiaľ by
takéto zastúpenie zákon pripúšťal. Ide totiž o procesné zastúpenie, teda zastúpenie v konaní pred
súdom, ktoré sa posudzuje osobitne. Zastúpenie v konaní pred súdom v občianskoprávnom konaní
upravuje Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).

Podľa ust. § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde
o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľaust.§26ods.1O.s.p.,centrumpremedzinárodnoprávnuochranudetíamládeže môženazáklade
plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa
osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným
prvkom.

Podľaust.§26ods.2O.s.p.,odborováorganizáciamôženazákladeplnomocenstvavkonanízastupovať
účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa ust. § 26 ods.4 O.s.p., právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu
advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
Podľaust.§26ods.5O.s.p.,ináprávnickáosobaakovodsekoch1až4môženazákladeplnomocenstva

v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na základe plnomocenstva sa v konaní pred
súdom môže účastník dať zastúpiť len fyzickou osobou. Len výnimočne zákon v ust. § 26 O.s.p. pripúšťa
zastúpenie právnickými osobami. V danej veci však nejde o žiaden z prípadov vymenovaných v tomto

ustanovení.Vneposlednomradejevšakpotrebné opäťzdôrazniť,žeajkebyzákonpripúšťalzastúpenie
vlastníkov pôdy v konaní pred súdom občianskym združením, aj v takom prípade by ako navrhovatelia
museli v žalobe vystupovať jednotliví vlastníci pôdy, lebo len títo sú aktívne vecne legitimovaní na
podanie žaloby s daným nárokom a občianske združenie by mohlo byť označené len ako ich procesný
zástupca.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že navrhovateľ nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný
a preto návrh zamietol.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd konštatoval, že aj za predpokladu, že by navrhovateľ bol aktívne

vecne legitimovaný, súd by uplatnený nárok priznať nemohol, pretože je premlčaný a odporcovia v
konaní vzniesli námietku premlčania (ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Zvyššiecitovanéhoustanovenia§107ods.1a2Občianskehozákonníkavyplýva,žepripremlčanípráva
na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby a to subjektívnu
v odseku 1 a objektívnu v odseku 2 citovaného ustanovenia. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne

a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že
na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť iba v rámci

objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.

V danom prípade je zrejmé, že k bezdôvodnému obohateniu odporcov užívaním pozemkov vo
vlastníctve iných osôb bez právneho titulu a teda, k jeho získaniu dochádzalo v momente reálneho
fyzického záberu pozemku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, k reálnemu záberu pôdy, tak ako
postupovala výstavba diaľnice, dochádzalo u každého vlastníka v inom období, u všetkých však v rámci

rozpätia rokov 2005 až 2009. Taktiež nebolo sporné, že vlastníci pôdy ako oprávnení z nároku na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,maliodpočiatkuskutočnúvedomosťotom,ženaichúkordochádza
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, teda kto bezdôvodné obohatenie
získal; mali vedomosť o tom, kto je stavebníkom, keďže kúpne zmluvy a zmluvy o dočasnom zábere
uzavierali s odporcom v 2.rade. O vedomosti vlastníkov o týchto skutočnostiach svedčí rad dôkazov;

jednak list Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2009, podľa ktorého Ing.
Jaroslav Zuštiak, zástupca vlastníkov už vo svojom podnete zo dňa 31.8.2009 poukázal na porušovanie
všeobecne záväzných právnych predpisov pri príprave a výstavbe diaľnice D-1 Mengusovce - Jánovce
v kat. území Veľká, ďalej fakt, že Ing.Zuštiak už v júli 2009 vypracoval výkresovú dokumentáciu, ktorej
predmetom bolo zameranie a vytýčenie zabratých hraníc pozemkov, ďalej fakt, že Ing.Zuštiak už od

roku 2006 viedol rozsiahlu písomnú korešpondenciu s dotknutými subjektmi, v ktorej poukazoval na
neoprávnené zábery pôdy, ako aj fakt, že výkresová dokumentácia, ktorú pripravil na uplatnenie nároku
(výkazy výmer, výpočty jednotlivých zabratých dielov parciel) bola spracovaná na základe zistení od roku
2006, pričom cenu nájmu za 1m2 pôdy navrhovateľ uplatnil za dobu záberu od mája 2005 (najskorší
dátum záberu) do decembra 2009 (najneskorší dátum záberu).

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade je začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
a trojročnej objektívnej premlčacej doby zhodný.

Právo môže byť vykonané prvý raz (§ 100 ods.1 Občianskeho zákonníka), keď vznikne možnosť podať

na jeho základe žalobu, teda keď nastane tzv. actio nata. V prípade bezdôvodného obohatenia je
možné podať žalobu vždy za uplynulé obdobie neoprávneného užívania pozemku. Pokiaľ si navrhovateľ
uplatňoval nárok zaplatenie úhrady za užívanie neoprávnene zabratých pozemkov za obdobie od r.2005
do decembra 2009, dotknutí vlastníci mohli podať žalobu za neoprávnený záber, ku ktorému došlo
poslednom uplatnenom období, (t.j. v decembri 2009) najneskôr do dvoch rokov, teda do 1.1.2012.

V danom prípade bola žaloba podaná na súde až dňa 18.12.2012, po uplynutí premlčacej doby. Je
pritom irelevantná obrana navrhovateľa, že príprava podkladov a korešpondencia so zodpovednými
subjektmi trvala tak dlho. Z vykonaného dokazovania je naopak zrejmé, že minimálne od roku 2006 sa
vlastníci pôdy začali dovolávať ochrany svojich práv, že „už“ v roku 2009 mali vypracovanú výkresovú
dokumentáciu, zobrazujúcu rozsah neoprávnene zabratých pozemkov, ďalej, že vo vzťahu k výške

uplatneného nároku mali na základe uzavretých zmlúv o dočasnom zábere vedomosť o výške trhovej
hodnoty nájmu v danej lokalite a teda, že mali k dispozícii podklady, potrebné na uplatnenie nároku na
súde.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania v danom prípade súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia. Odporcovia mali v konaní úspech, preto by im patrilo právo na náhradu trov, potrebných
na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia si všakprávo na náhradu trov konania neuplatňovali, resp. sa práva na náhradu trov výslovne vzdali, preto súd
rozhodol tak, že im náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.