Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221747
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114221747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUD. Moniky Juskovej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 7C/290/2014-54 zo dňa 19.01.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1 písm. d), ods. 2; 4 ods. 1 písm. a bod 1; 15 ods.
1; 16 ods. 1; 17 ods. 1,2; 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Humenné domáhala
náhrady majetkovej škody ako aj náhrady nemajetkovej ujmy titulom, že zo strany exekučného súdu
došlo k prieťahom v konaní tým, že nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Pri rozhodovaní o zmene exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného

spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých
nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho
vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

V exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode nemôže
dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného
konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody

a jej výšku. Žalobkyňa nepreukázala existenciu škody, ani jej výšku. Nároky, ktoré si uplatňuje, sú
hypotetické.Žalobkyňa v tomto konaní ani neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody. V žalobe
uplatnená majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s
vymáhaním pohľadávok. Žalobkyňa v žalobe v otázke preukázania vzniku škody neuniesla dôkazné

bremeno, keď nepreukázala vynaložené náklady na správu a vymáhanie pohľadávok. Nestačí samotné
tvrdenie žalobkyne o tom, že jej vznikli náklady, ktoré vyčíslila bez predloženia relevantného dôkazu o
vynaložení týchto nákladov.

Žalobkyňa vyčíslila uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré

spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uviedla správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou IS,
udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.
Žalobkyňa mala v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody predložiť dôkazy preukazujúce škodu
pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac žalobkyňa ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými

úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v období pred spornými
exekúciami i po nich. Požadované paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti nie sú
skutočnou škodou. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Skutočnú škodu je
potrebné preukázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade
by mohlo dôjsť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody. Súd potom nemôže preskúmať

predmetný nárok.

Žalobkyňa nepreukázala jednak vznik škody, ani samotnú výšku škody. Taktiež nebola preukázaná
zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený

musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady
trov exekúcie. Došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Žalobkyňasiuplatnilainemajetkovúujmu,priktorejnepreukázala,ževdôsledkunesprávnehoúradného
postupu došlo k ohrozeniu jej očakávaní, že došlo k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre

stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. V tomto prípade ide iba o hypotetické uvažovanie
žalobkyne bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobkyne.

Žalobkyňa nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu.

V priebehu konania žalobkyňa doručila súdu Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. V bode 2. Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol
vypracovanýzaúčelomsúdnehokonania,avšakniejevňombližšiešpecifikované,kuktorémusúdnemu

konaniu. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý bol vypracovaný na
konkrétnuprávnuvec,súdnanehoneprihliadal.ZnaleckýposudokbolvypracovanýZnaleckýmústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami
okresných súdov SR v exekučných konaniach. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne

veci,ideovšeobecnýposudok,ktorýsavzťahujenahromadnépodaniežalobkynevobdobnýchveciach.
Znalci sa navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku na
preukázanie vzniku škody, ktorý uplatnila v písomnom podaní zo dňa 16.01.2015, súd ho v celom

rozsahu ako nedôvodný zamietol z dôvodu hospodárnosti konania. Súd nemal v tomto konaní za
preukázané základné predpoklady zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu nesprávnym úradným
postupom, preto aj tento návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodný
s poukazom na zásadu hospodárnosti zamietol.

Majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujmy nezávisí automaticky len od konštatovania
nedodržania konštatovania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v
odôvodnení konštatované. Súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy.
Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyňa vychádzala z paušálnej sumy 663,88 euraza každý rok prieťahov. Takáto úvaha žalobkyne je nesprávna. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní
vychádza aj z významu sporu aj z toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje.

Navyše v tomto prípade je potrebné v celom rozsahu poukázať na podrobné odôvodnenie rozhodnutia

exekučného súdu, kde súd náležitým a výstižným spôsobom zdôvodnil, v čom videl neprípustnosť
vedenia exekúcie, prečo ju ako takú vyhlásil za neprípustnú a následne aj konanie zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Súd preto žalobu žalobkyne zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v

konaní, nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom podľa žalobkyne v tom, že
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a uplatnenou
majetkovou škodou, a nemajetkovou ujmou. Žalobkyňa nepreukázala svoj nárok, preto jej návrh súd v

celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..
Konštatoval, že v tomto konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná. Žalovanej žiadne trovy
konania nevznikli, preto ich náhradu účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,
že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti

a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne viazaný ust. §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a nemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny

proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne

rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,
aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozporeexekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.

Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že ako dôkaz vzniku škody predložila znalecký posudok č.
1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom
je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobkyňu negatívny dopad a
objektívne spôsobil zníženie jej majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli

žalobkyňou vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o to, že žalobkyňa
predložila znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobkyňa dáva do pozornosti
samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa zadala vypracovanie znaleckého posudku
dňa 1. marca 2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na
množstvo spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť

v súlade so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobkyne na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobkyne osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 24.11.2015 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
(§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci).

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu (§ 4 ods. 1 písm. a) bod

1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z).

Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na

náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri
uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z.).V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (44 ods. 8 Exekučného poriadku).

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie (§ 44 ods. 9 Exekučného poriadku).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci sa dôsledne riadil vyššie uvedeným,
preto vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj k

odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne v
tom, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých
malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia,
lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Uvedené ustanovenie bolo do zákona č.
514/2003 Z. z. zavedené zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013. Je ho preto možné

aplikovať len na právne vzťahy upravené síce zákonom č. 514/2003 Z. z., ale len tie, ktoré vznikli od
01.01.2013. Toto však nevylučuje, aby súd prvého stupňa nemohol v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť významné okolnosti uvedené aj v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Pri posudzovaní a
hodnotení otázky nesprávneho úradného postupu však prvostupňový súd jednoznačne vychádzal z ust.
§ 9 ods. 1 cit. zákona, účinného v čase, keď mal deklarovaný zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi

konania vzniknúť, a to v exekučnom konaní voči Z. J. uvedenom jednak v návrhu na začatie konania,
ako aj v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd uvádza, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné sp. zn. 15Er/657/2006
nedošlo k sťažnosti na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k

vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, kedy
by prieťahy v konaní boli konštatované.

Odvolacísúdsastotožňujesozáveromprvostupňovéhosúd,ževprípade,akoprávnenýnavrhnezmenu
súdneho exekútora, je potrebné, aby konajúci exekučný súd vykonal potrebné procesné úkony. Úkony

vykonávané v tejto súvislosti nemožno považovať za zbytočné prieťahy.

V danom prípade dĺžka konania od okamihu podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie
práva žalobkyne (v exekučnom konaní oprávneného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ani odvolací súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobkyňa v predmetnom
konaní neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t.
j. existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy,
ktorú žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala. Žalobkyňou nebol preukázaný ani jeden z dôvodov pre
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu zákonných podmienok na priznanie jej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o znalecký posudok, na ktorý poukázala žalobkyňa v odvolaní, odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa ohľadom jeho vyhodnotenia, uvedenom v
napadnutom rozsudku a na tento v celom rozsahu odkazuje.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa návrhu na prerušenie konania, odvolací súd

konštatuje, že zo spisu takýto návrh žalobkyne nevyplýva.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
za vecne správne a preto bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia

ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešná žalobkyňa takýto návrh tiež nepodala,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by jej nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo
strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o

návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.