Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/610/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207175
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913207175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa L.. P. V.,
advokáta, R. M. so sídlom K.. X/X, XXX XX E. F., proti odporcovi L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. č. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 469,26 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/298/2013-33 zo dňa 01. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 166,70 Eur
s príslušenstvo zamietol (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v
r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa
01. 10. 2013 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 302,56 Eur s 5,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 302,56 Eur od 21. 04. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (prvý výrok). Návrh v časti o zaplatenie sumy 166,70 Eur s 5,75 % ročným úrokom z
omeškania od 21. 04. 2013 do zaplatenia zamietol (druhý výrok). Odporcovi zároveň uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 8,10 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia

(tretí výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20. 05. 2013
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 469,26 Eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
469,26 Eur za dobu omeškania od 21. 04. 2013 do zaplatenia a zaplatenia trov konania predstavujúcich
súdny poplatok z návrhu. Návrh skutkovo odôvodnil tak, že dňa 17. 01. 2011 mu odporca udelil
písomnú plnú moc na zastupovanie v právnej veci proti V. M. a spol., o určenie vlastníckeho práva. Toto
konanie bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/56/2009. Následne uzavrel s

odporcom mandátnu zmluvu, v ktorej bola dohodnutá odmena za právne zastupovanie spolu s náhradou
hotových výdavkov a náhradou za stratu času. Spolu s návrhom predložil súdu plnú moc, mandátnu
zmluvu, vyúčtovanie trov, záznamy o poradách s klientom, ako aj dôkaz o tom, že odporcovi doručil
vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a poskytol mu lehotu na dobrovoľné plnenie.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a odcitoval
relevantné ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov - ďalej

len „Vyhl. č. 655/2004 Z.z. “ (§ 1 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 písm. a), § 14 ods. 8) a
ustanovenie § 18 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov a konštatoval,
že na základe citovaných ustanovení vec posúdil takto:„Dňa 17.01.2011 odporca ako splnomocniteľ udelil navrhovateľovi ako splnomocnencovi plnú moc na
zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/56/2009 o určenie
vlastníckeho práva.

Dňa 17.01.2010 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu mandátnej zmluvy, na základe ktorej sa navrhovateľ
ako mandatár zaviazal pre odporcu ako mandanta na jeho účet v jeho mene a za odplatu zariadiť právne
zastupovanie v právnej veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/56/2009.
Odplata bola dohodnutá ako tarifná odmena podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorá
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 57,- €, plus DPH za jeden

úkon právnej služby.
Vzhľadom na to, že konanie sp.zn. 8C/56/2009 bolo konaním o určenie vlastníckeho práva, súd dospel
k záveru, že navrhovateľ si správne vyčíslil tarifnú odmenu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, za úkony právnej služby vykonané v
roku 2011, odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 57,- € + 7,41 € režijný paušál + 20 % DPH a
za úkony právnej služby vykonané v roku 2012, odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 58,69

€ + 7,63 € režijný paušál + 20 % DPH.“
Ďalej okresný súd uviedol, že z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 8C/56/2009 mal za
preukázané, že navrhovateľ s náležitou odbornou starostlivosťou poskytol odporcovi právne služby
spočívajúcevpresnešpecifikovanýchúkonoch,zaktorémupatríodmenavpresnešpecifikovanejvýške,
pričom celková odmena za tieto úkony predstavuje sumu 302,56 Eur a preto v tejto výške považoval

návrh navrhovateľa za dôvodný a v tomto rozsahu mu vyhovel.
Pokiaľ si však navrhovateľ uplatnil odmenu i za ďalšie úkony právnej služby a to konkrétne za ďalšiu
poradu s klientom zo dňa 14. 05. 2012 a za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 17. 12. 2012, tak návrh v
tejto časti považoval okresný súd za nedôvodný a preto ho v tejto časti zamietol. V odôvodnení odvolania
v súvislosti s uplatňovanou odmenou za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom zo dňa 14.

05. 2012 okresný súd uviedol, že „zo záznamu obsahu tejto porady zistil, že sa týka skutočností o
zamýšľanom podaní ďalšieho návrhu a toho, že odporca trvá na podaní tohto návrhu aj napriek tomu,
že vo veci 8C/56/2009 podá návrh aj obec B.. Tento úkon súd vzhľadom na jeho obsah nepovažoval za
úkon vykonaný s náležitou odbornou starostlivosťou a odmenu zaň nepriznal, pretože jeho vykonanie
bolo zbytočné, pričom v čase tejto porady už bežalo konanie na základe návrhu podaného odporcom,

takže podanie ďalšieho návrhu v tej istej veci už nebolo možné.“ V súvislosti ďalšou neakceptovanou
uplatňovanou odmenou za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom zo dňa 17. 12. 2012 okresný
súd uviedol, že „zo záznamu obsahu tejto porady zistil, že sa týka prejavu vôle odporcu nepodať
odvolanie proti rozsudku vo veci 8C/56/2009 a prejavu vôle odporcu odkúpiť podiely od ostatných
spoluvlastníkov, ktoré skutočnosti nemali význam pre samotné konanie, hoci majú s týmto konaním

súvis, ale týkajú sa udalostí, ktoré majú nasledovať po skončení konania 8C/56/2009 a sú mimo tohto
konania.Napoučenieoodvolaníprotirozsudkuniejepotrebnáďalšiaporadasklientom,totopoučenieje
dané účastníkovi súdom po vyhlásení rozhodnutia. Preto tento úkon súd nepovažoval za úkon vykonaný
a náležitou odbornou starostlivosťou a odmenu zaň nepriznal.“ Z uvedených dôvodov preto návrh vo
zvyšnej časti, t.j. ohľadne sumy 166,70 Eur s príslušenstvom ako neodôvodnený zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
pričom presne špecifikoval spôsob výpočtu pomerného úspechu navrhovateľa v konaní a v dôsledku
toho i spôsob určenia výšky náhrady jeho trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým jeho návrh v časti o zaplatenie z sumy 166,70 Eur

s príslušenstvom zamietol (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) podal
navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
uvedených výrokoch „zrušil“ (čím pravdepodobne myslel „zmenil“ - poznámka odvolacieho súdu) a
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu i sumu 166,70 Eur s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť
mu trovy konania vzniknuté v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za návrh a za odvolanie.

V súvislosti s nepriznanou odmenou za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom zo dňa 14. 05.
2012 a v súvislosti ďalšou neakceptovanou uplatňovanou odmenou za úkon právnej služby - ďalšia
porada s klientom zo dňa 17. 12. 2012 uviedol, že okresný súd len odcitoval zo zákona o advokácii zo
znenia§15ods.5,žepriuvedenýchúkonochnepostupovalsodbornoustarostlivosťou,novodôvodnení
rozsudku to náležite nezdôvodnil. Uviedol, že klient mu dňa 14. 05. 2012 podpísal zápis o ďalšej porade

s klientom. Túto poradu inicioval sám odporca, pretože dňa 12. 05. 2012 mu zaslal kópiu listu, ktorý
zaslal na súd a teda táto porada bola o tomto liste a aj o ďalších skutočnostiach. Na porade sa preberali
aj skutočnosti, ktoré na súd oznámil účastník konania Obec B. listom zo dňa 28. 03. 2012. Žiadny
predpis neurčuje aký má byť zápis z porady s klientom. Jedine z ustálenej praxe súdov a disciplinárnychkonaní SAK vyplýva, že poradu s klientom je potrebné preukázať zápisom, ktorý klient podpíše. Takto pri
uvedenej porade postupoval. Pokiaľ sa týka porady s klientom zo dňa 17. 12. 2012, táto bola vykonaná
po vyhlásení rozsudku. Bola zameraná na to, či klient - odporca využije svoje právo a podá odvolanie.

Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 z ktorého vyplýva, že tak ako jedným z
prvotných úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie a príprava zastúpenia, má byť jedným z
jeho posledných úkonov v súvislosti s ukončením zastupovania úkon advokáta, v rámci ktorého podá
klientovi záverečnú informáciu o stave veci. Táto porada nebola zameraná na poučenie, respektíve
suplovanie súdu o poučení o možnosti podať opravný prostriedok proti rozsudku, ale záverečná správa

zameraná na zváženie, vyhodnotenie situácie, či klient mieni opravný prostriedok využiť alebo nie. Klient
na tejto porade ukladá advokátovi pokyn, akým spôsobom mal uplatňovať jeho práva. Zastáva názor, že
pri obidvoch poradách s klientom postupoval s odbornou starostlivosťou a preto mu prináleží odmena
za tieto úkony právnej služby.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa prezentoval výhrady k spôsobu jeho právneho

zastupovania zo strany navrhovateľa v predmetnom konaní. Uviedol, že žiada, „aby boli tieto výmysly
L.. V. v plnom rozsahu zamietnuté“, nakoľko „poškodeným sa cíti on a nie L.. V..“ Z uvedeného možno
vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa v časti o
zaplatenie sumy 166,70 Eur s príslušenstvo zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa §

219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré
je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v

ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd uvádza, že sa
plne stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorou odôvodnil neopodstatnenosť priznania
odmeny za uvedené dva úkony právnej služby (porada s klientom zo dňa 14. 05. 2012 a porada s

klientom zo dňa 17. 12. 2012), pretože s ohľadom na okolnosti, ktoré prvostupňový súd v odôvodnení
rozhodnutia presne špecifikoval, išlo z hľadiska ochrany potrieb klienta (odporcu) o neefektívne a vo
svojej podstate nadbytočné formálne úkony, čo jasne vyplýva i zo záznamov, ktoré boli navrhovateľom
ohľadom týchto porád spísané. Z tohto dôvodu je preto neprijateľné, aby odporca (ako klient) mal platiť
odmenu za z hľadiska ochrany jeho potrieb neefektívne a obsahovo neúčelné a formálne úkony právnej

pomoci.

Okremtohoodvolacísúdpoukazujenaustanovenie§18ods.4 zák.č.586/2003Z.z.oadvokáciivznení
neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že: „Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte

pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej
služby vykonať bezodkladne.“ Z predmetných záznamov z uvedených porád nevyplýva, že by bol
odporca (ako klient) navrhovateľom vopred informovaný o tom, že ide o úkony právnej služby, a už vôbec
z nich nevyplýva, že bol informovaný o výške odmeny za tieto úkony právnej služby. Keďže ani v jednomprípade sa nejednalo o úkon právnej služby, ktorý by bolo potrebné vykonať neodkladne, je zrejmé, že
navrhovateľovi za uvedené úkony právnej služby podľa prvej vety vyššie citovaného ustanovenia § 18
ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. odmena nepatrí.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 302,56 Eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania (prvý výrok), zostal
nedotknutý (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania

si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a keďže existenciu trov
odvolaciehokonaniaodporcunemalodvolacísúdpreukázanúanizospisu(§151ods.2O.s.p.),náhradu
trov odvolacieho konania mu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.