Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200059
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816200059.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Mgr. Q. P., bytom N. O., T. XXX/X, proti odporcovi
PhDr. Y. W., bytom W., P. H. XXX/XX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. apríla 2016, č. k. 13C/1/2016-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala, aby súd v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. odporcovi nariadil, aby sa
v postavení znalca zdržal neoprávnených zásahov do práv navrhovateľky neodbornými vyjadreniami.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
uviedla skutočnosti, že odporca svojim konaním vážne ohrozuje a zasahuje do jej občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, opakovane ju očierňuje, poškodzuje jej meno, jej celkový osobnostný a morálny

profil a to nielen pred úradnými osobami, pričom takýmito neoprávnenými zásahmi do základných
ľudských práv navrhovateľky jej privodil závažné ujmy a tento stav aj naďalej udržiava. Navrhovateľka
poukázala na to, že odporca v znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom v trestnom konaní C.:
E.-XXX/OVK-PD-XXXX pre zadávateľa E. H. opakovane uvádza, že u maloletého existuje syndróm
zavrhnutého rodiča, ktorý u maloletého mala vybudovať a rozvinúť práve navrhovateľka a tiež tvrdí, že
navrhovateľka trpí pseudobludmi, nakoľko podľa odporcu prechováva voči otcovi maloletého negatívny

postoj a to najmä v tej rovine, že pripisuje otcovi maloletého konanie, ktoré navrhovateľka pomenováva
ako sexuálne obťažovanie, resp. zneužívanie maloletého, čo však vykonaným znaleckým dokazovaním
nebolo preukázané. Súd však z podaného návrhu nemal za preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu, navrhovateľka tiež neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a
ani potrebu dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania. Súd bol toho názoru, že v danom prípade
navrhovateľka súdu neosvedčila, že je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi tohto konania. V

tejto súvislosti poukázal najmä na zákonnú povinnosť znalca vykonať znaleckú činnosť pre zadávateľa,
pričom znalecký úkon nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať v zmysle § 12 ods. 1 zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Ak sa navrhovateľka predmetným návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia domáha, aby sa odporca ako znalec ustanovený v trestnom konaní
zdržal neoprávnených zásahov do práv navrhovateľky nepravdivými a neodbornými tvrdeniami, že u
maloletého syna navrhovateľky E. existuje a sa rozvinul syndróm zavrhnutého rodiča, ďalej aby sa zdržal

tvrdení o pseudoblude navrhovateľky v súvislosti so zločinom sexuálneho zneužívania maloletého syna
navrhovateľky, ďalej aby sa zdržal protichodných a navzájom sa vylučujúcich tvrdení v súvislosti so
zločinom sexuálneho zneužívania maloletého syna navrhovateľky a vyjadrení o tom, či maloletý syn
navrhovateľky bol alebo nebol sexuálne zneužívaný, žiada, aby súd v rámci občianskoprávneho konania
onariadeniepredbežnéhoopatreniaprejudikoval,resp.zaujalstanovisko(kpravdivosti,činepravdivosti,
resp. neodbornosti a odbornosti v trestnom konaní podanému znaleckému posudku), či hodnotil dôkazy

vykonané v trestnom konaní pre účely trestného konania, pričom dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotia orgány činné v trestnom konaní a súd podľa svojhovnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Aj z uvedeného dôvodu nie je možné, aby súd zakázal znalcovi, resp. aby prikázal znalcovi, aby sa

zdržal vykonania znaleckej činnosti v rámci trestného konania v zmysle zákonných kritérií pre znaleckú
činnosť stanovenými zákonnom. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004
Z. z.. Je na orgánoch činných v trestnom konaní a súdu, aby posúdili zákonnosť a teda aj odbornosť
predmetného znaleckého posudku odporcu vypracovaného v rámci trestného konania. S poukazom na
vyššie uvedené dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného

opatrenia za danej procesnej situácie nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Na záver poukázal na to, že
navrhovateľka má možnosť v rámci trestného konania využiť prostriedky na nápravu, a to domáhaním
sa nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, príp. využitia zákonnej lehoty na podanie námietky
proti znalcovi. Právne svoje rozhodnutie dôvodil podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, 8, § 76 ods. 1 písm.
f) O.s.p., § 12 ods. 1, § 16 ods. 1, 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov, §
2 ods. 12, § 115 ods. 2, § 146 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhala sa jeho zmeny
tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude vyhovené. Mala za to, že súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že má riešiť vec v rámci trestného konania, v
ktorom bol znalecký posudok odporcu č. 25/2013 vypracovaný. Dôvodila, že odporca ju ako iná fyzická

osoba závažným spôsobom a opakovane morálne poškodzuje, očierňuje, uráža na cti a zasahuje do
jej osobnostných práv, pričom ochrany osobnosti sa nemôže domáhať v trestnom konaní. Predmetné
vyjadrenia odporcu o syndróme zavrhnutého rodiča u maloletého dieťaťa svedčia o jeho vysokej
neodbornosti, keď diagnostikoval dieťaťu diagnózu, ktorá v odbornom a vedeckom svete neexistuje a
ktorú postupom lege artis nemožno stanoviť. Vyjadrenia odporcu o syndróme zavrhnutého rodiča sú

neodborné, neobjektívne tvrdenia a prevzal ich bez riadneho štúdia danej problematiky a dosiahnutého
stavu poznania v odbornom a vedeckom svete od amerického kontroverzného psychiatra a samovraha s
pedofilnými sklonmi R. A. L.. Nakoľko odporca ako znalec je povinný sústavne sa vzdelávať a vykonávať
odbornú znaleckú činnosť zákonným spôsobom a postupom lege artis, t. j. v súlade s najvyšším stupňom
vedeckého poznania a praxe, čo sa ale jednoznačne vylučuje s diagnostikovaním neexistujúceho

syndrómu zavrhnutého rodiča, potom tu vzniká dôvodné podozrenie, že odporca vypracoval vedome
nepravdivý znalecký posudok a dopustil sa trestného činu podľa § 347 Trestného zákona. Súd
prvého stupňa nesprávne posúdil jej návrh, keď v napadnutom uznesení uviedol, že sa domáha, aby
súd zakázal odporcovi odbornú znaleckú činnosť. Nič také od súdu nežiada, podaným návrhom sa
domáha nastolenia stavu súdom, aby ju odporca prestal urážať na cti neodbornými, neobjektívnymi

a nepravdivými vyjadreniami a prestal zasahovať do jej osobnostných práv. Šírenie neodborných,
neobjektívnych a nepravdivých tvrdení o neexistujúcom syndróme zavrhnutého rodiča odporcom nemá
nič spoločné s vykonávaním serióznej znaleckej činnosti, t. j. znaleckej činnosti v zmysle zákona a
postupom lege artis. Rovnako ani ostatné tvrdenia odporcu (uvedené v návrhu) nepochádzajú zo
zákonnej a odbornej znaleckej činnosti, z ktorej má odporca formálne vzdelanie, avšak napriek tomu sa

vyjadruje k problematike I., hoci sa tým pri znaleckom vyšetrení vôbec nezaoberal ani nemohol, nakoľko
je evidentne neznalý problematiky I. a jediné čím disponuje sú neprípustné predsudky o zločine I..
Dôvodila, že odporca jej svojím konaním spôsobil a naďalej spôsobuje ujmu morálnu a aj ujmu psychickú
a tieto ujmy naďalej zväčšuje.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa. K odvolacím námietkam navrhovateľky a na zdôraznenie správnosti

napadnutého uznesenia uvádza následovné:

Z dočasného charakteru predbežných opatrení /§ 74 a nasl. O.s.p./ vyplýva, že pred ich nariadením
nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie, a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Predbežné opatrenie možno nariadiť len z dvoch dôvodov.

Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho
rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Zmyslom každého predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú
ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu,
že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Je to procesný inštitút, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiťtakú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením
predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré
vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, pričom v právnych vzťahoch účastníkov sa

ňou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov
medzi účastníkmi.

V danom prípade sa navrhovateľka domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd v súlade s
§ 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. odporcovi nariadi, aby sa v postavení znalca zdržal neoprávnených zásahov

do práv navrhovateľky neodbornými vyjadreniami v tom zmysle, že u maloletého syna navrhovateľky
E. existuje a rozvinul sa tzv. syndróm zavrhnutého rodiča, nakoľko takéto vyjadrenia nie sú v súlade s
dosiahnutou úrovňou poznania v odbornom a vedeckom svete, ďalej, aby sa odporca zdržal vyjadrení o
pseudoblude navrhovateľky v súvislosti so zločinom sexuálneho zneužívania mal. syna navrhovateľky,
ďalej, aby sa odporca zdržal protichodných a navzájom sa vylučujúcich vyjadrení v súvislosti so zločinom
sexuálneho zneužívania mal. syna navrhovateľky a vyjadrení o tom, či maloletý syn navrhovateľky bol

alebo nebol sexuálne zneužívaný. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca v postavení
znalca vypracoval v trestnom konaní pre zadávateľa E. H. oddelenie všeobecnej kriminality, odbor
kriminálnej polície, v trestnej veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia znalecký posudok č.
XX/XXXX a následne opakovane pred vyšetrovateľom vypovedal v postavení znalca. Navrhovateľka má
za to, že odporca svojím konaním zasahuje do jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, opakovane ju

očierňuje, poškodil a naďalej poškodzuje jej meno, jej celkový osobnostný a morálny profil, a to nielen
pred úradnými osobami, pričom neoprávnenými zásahmi do jej základných ľudských práv a slobôd jej
privodil závažné ujmy a tento stav naďalej udržiava. Z návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia je zrejmé, že sa mieni vo veci samej domáhať podľa § 13 Občianskeho zákonníka ochrany
osobnosti a primeraného zadosťučinenia. S poukazom na to, že neoprávnene zásahy do práv

navrhovateľky sú zo strany odporcu opakované a pre navrhovateľku majú obzvlášť závažné dôsledky,
dôvodila, že je potrebná rýchla súdna úprava stavu právnych vzťahov medzi účastníkmi nariadením
predbežného opatrenia.

Nakoľko sa už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dôsledne zaoberal neopodstatnenosťou návrhu

navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v danej veci, odvolací súd v podrobnostiach na
tieto závery poukazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v danom prípade neosvedčila
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ani ňou namietanú dôvodnú obavu, že
odporca zasahuje do jej osobnostných práv, pretože skutočnosť, že konaním odporcu došlo resp.
dochádza k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv, by mohlo byť prípadne preukázané

jedine dokazovaním v konaní vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ bol odporca ako
súdny znalec ustanovený v trestnom konaní a zodpovedal na otázky vyšetrovateľa v podanom
znaleckom posudku a následne vypovedal pred vyšetrovateľom v postavení znalca, plnil si svoju
zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že navrhovateľka predmetným

návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiada, aby súd v rámci občianskoprávneho konania o
nariadenie predbežného opatrenia zaujal stanovisko k pravdivosti, či nepravdivosti, resp. odbornosti
či neodbornosti k podanému znaleckému posudku v trestnom konaní, pričom takýmto spôsobom by
hodnotil dôkazy vykonané v trestnom konaní pre účely trestného konania, čo je neprípustné. Už len z
tohto dôvodu nie je možné, aby súd prikázal znalcovi, aby sa zdržal vykonania znaleckej činnosti tak, ako

to žiada navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ navrhovateľka
nesúhlasí s tvrdeniami znalca uvedenými v znaleckom posudku a následne s jeho výpoveďou pred
vyšetrovateľom, má možnosť v rámci trestného konania požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie
posudku, prípadne sa domáhať nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Odvolacie námietky
navrhovateľky poukazujúce na to, že sa môže domáhať proti odporcovi ochrany svojej osobnosti

iba v rámci občianskoprávneho konania, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené vzhľadom na
charakter predbežného opatrenia. Posúdenie nepravdivosti a neobjektívnosti vyjadrení odporcu v
súvislosti s výkonom jeho znaleckej činnosti, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv
navrhovateľky a zakladali by prípadnú dôvodnosť žaloby na ochranu osobnosti, môžu byť preukázané
jedine dokazovaním v konaní vo veci samej a nie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Za tejto

situácie tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, neboli osvedčené predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia.Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.