Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114227309.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Y. W. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v V. na Z. ul. č. XX proti odporcovi Ľ. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v V. na Z.
ul. č. XX zastúpenému JUDr. Martinou Hopferovou advokátkou Advokátskej kancelárie Hopferová s.r.o.
so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Ľ. W. nar. XX.XX.XXXX zastúpenému kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 15.5.2015 č.k. 18P 182/2014-46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po

rozvodezverilmal.Ľ.W.doosobnejstarostlivostinavrhovateľkystým,žeprávozastupovaťmaloletéhoa
spravovaťjehomajetokmajúobajarodičia.Odporcuzaviazalprispievaťnavýživumal.Ľ.280€mesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. Styk odporcu s maloletým neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného pre maloletého na čas po rozvode podal v
zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok v tejto časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal
z jeho príjmu 1.587 € v čistom mesačne napriek tomu, že jeho priemerný čistý príjem za rok 2014
bol 1.187 € mesačne. Podotkol, že jeho základný mesačný čistý príjem je okolo 900 €, vyššiu sumu

dostáva v prípade, ak vykonáva prácu nadčas, na čo poukazoval aj vo svojom vyjadrení. Táto suma
nie je garantovaná a nevie s ňou pri tvorení rozpočtu rátať. Ďalej má za to, že súd sa nedostatočne
zaoberal nevyhnutnými výdavkami u oboch rodičov maloletého, keď vychádzal len z tvrdení, ktoré boli
uvedené v návrhu navrhovateľky a v jeho vyjadrení a na pojednávaní konanom 15.5.2015. Súd napríklad
nebral do úvahy čiastku, ktorú musí vynakladať na cestovanie do práce, ktorá činí 100 € mesačne.
Súd vychádzal len zo skutočnosti, že sa s navrhovateľkou v podstate zhodli na výške výživného, avšak

on s touto čiastkou 280 € mesačne nesúhlasil. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že aj v súčasnej
dobe uhrádza pomernú časť výdavkov maloletého napríklad na doučovanie, mobilný telefón, ošatenie,
čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na rozvod manželstva nebude možné, aby
naďalej zotrvávali s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a keďže byt, v ktorom doposiaľ bývali,
je vo výlučnom vlastníctve rodičov navrhovateľky, v byte ostane bývať ona so synom a on si musí
zabezpečiť bývanie iným spôsobom. Súd pri určení výšky výživného nerátal s týmito výdavkami, ktoré

mu vzniknú a nezohľadnil ich pri svojom rozhodovaní a ani sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozsudku napriek tomu, že na ne poukázal. Zabezpečenie vlastného bývania znamená pre nehonepredstaviteľné výdavky a za obdobie, kým sa mu podarí uhradiť všetky výdavky s tým spojené, jeho
životná úroveň nebude dosahovať ani minimálny bežný štandard. Uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa je v tejto časti nedostatočne odôvodnený, predovšetkým pokiaľ ide o nevyhnutné výdavky oboch

rodičov, ako aj výdavky maloletého. Výživné určené súdom prvého stupňa považuje za neprimerane
vysoké, nezodpovedajúce jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, tak ako to vyžaduje
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Za primerané výživné považuje 150 € mesačne.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného
pre maloleté dieťa na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k

maloletému dieťaťu, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom výroku ako vecne správny
potvrdil. Zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúcich sa
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne podľa okolností

každého konkrétneho prípadu, sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti,
zdravotnéhostavu,spôsobuaobsahujehoprípravynabudúcepovolanie,záujmovejčinnostiapodobne.
Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb je daná schopnosťami a možnosťami
rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to,
že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú výlučne jeho bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú

mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie,
je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktorú sú vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej
úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na
zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich
predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a to
formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať
takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa,
súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich

ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa tým
ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné
určovať mechanickým výpočtom.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že maloletý bol v čase rozhodnutia súdu

prvého stupňa žiakom 8. ročníka Základnej školy na Krosnianskej ulici v Košiciach, bol zdravý a mal
výdavky primerané veku. Navrhovateľka mu uhrádzala stravu v škole 20 € mesačne, doučovanie z
matematiky 80 až 90 € mesačne a mesačník na MHD 5 až 10 € mesačne. Odporca platil maloletému
doučovanie angličtiny 50 € mesačne, dobíjal mu mobil za 15 až 17 € mesačne. Rodičia maloletého iné
vyživovacie povinnosti nemajú, bývali v byte patriacom rodičom navrhovateľky s tým, že navrhovateľka

uhrádzala inkaso 40 až 50 € mesačne, ostatné poplatky za byt 150 € mesačne platil odporca. Odporca
vlastní motorové vozidlo Seat Altea, štvorročné, ktoré si zakúpil z dedičstva za 17.000 €, ako aj
motorku za 5.000 €. Z opisov mzdových listov rodičov súd prvého stupňa zistil priemerný čistý príjem
navrhovateľky v roku 2014 451,23 € a u odporcu 1.587 € mesačne, pričom v tomto smere uviedol
nesprávne, že ide o čistý príjem odporcu, nakoľko išlo o jeho hrubý príjem, ktorý bol celkovo v roku

2014 19.053,65 €, t.j. priemerne 1.587 € a čistý príjem 14.140,40 €, čo je priemerne 1.178,36 €
mesačne. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie
o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému vzhľadom na výrazný nepomer v príjmoch
oboch rodičov, keďže príjem odporcu je viac ako dvojnásobne vyšší ako príjem navrhovateľky a zároveňsú lepšie aj jeho majetkové pomery, nakoľko z dedičstva si zakúpil a vlastní motorové vozidlo, ako
aj motorku. Pokiaľ odporca namietal, že súd neprihliadal na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k
dieťaťu formou úhrady doučovania z angličtiny a dobíjania kreditu na mobil, odvolací súd dodáva, že

súdom určený rozsah vyživovacej povinnosti má zohľadňovať všetky odôvodnené potreby dieťaťa s tým,
že povinnému rodičovi nevzniká ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek potreby dieťaťa, nakoľko rodič
oprávnený preberať výživné je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného
uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, teda v tomto prípade aj výuku angličtiny a náklady na
mobilný telefón. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že výživné v rozsahu

280 € mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom rodičov s tým, že otcovi po úhrade výživného ostáva priemerne 898 € mesačne, z
čohonepochybnemôžeuspokojovaťsvojepotrebynielenvnevyhnutnomrozsahu,atoajnacestovnédo
zamestnania,ktoréuvádzalvodvolaní,pričomnavrhovateľkaspolusdieťaťommákdispozíciipriemerne
sumu 731 € (spolu s výživným), čo činí na jednu osobu 365 € mesačne. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2

tohto ustanovenia sa i keď so stručným, ale výstižným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
stotožnil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.