Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213207244.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne Y. Y., L..
XX.X.XXXX, J. S. D. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Marta Šuvadová, Advokátska kancelária, Floriánska 16,
040 01 Košice, proti žalovanému I.. E.O. Q., S., K. O. XX, XXX XX J., o zaplatenie 4.000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.763,16 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 13.10.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o sumu 1.173,81 € z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia vo výške 1.521,94 € a iných trov vo výške 232,42 €, na účet jej právnej zástupkyne JUDr.
Marta Šuvadová, Advokátska kancelária, Floriánska 16, 040 01 Košice, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.9.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 4.000 € s prísl. Svoj návrh odôvodnila tým, že 23.7.2012 udelila plnomocenstvo žalovanému

ako advokátovi, aby v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ Svidník (ďalej len „OR
PZ Svidník“) pod sp. zn. ČVS: ORP-112/OVK-SK-2012 a následne v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 0 Tp 62/2012, zastupoval jej syna C. Y.. Podľa vyjadrenia žalobkyne
žalovaný toto právne zastúpenie prevzal a zároveň mu bola vyplatená záloha za poskytnutie právnych
služieb vo výške 5.000 € v dvoch splátkach, a teda dňa 23.7.2012 suma 500 € a dňa 31.7.2012 suma
4.500 €.

Keďže žalobkyňa neskôr prejavila nespokojnosť s právnym zastupovaním svojho syna, k 12.10.2012
vypovedala žalovanému plnomocenstvo udelené 23.7.2012 a žiadala ho o vyúčtovanie prevzatej zálohy.
Žalovaný reagoval takým spôsobom, že listom zo dňa 17.10.2012 oznámil, že vyúčtovanie zašle do 7
dní. Podľa žalobkyne žalovaný tak neučinil a listom z 23.10.2012 jej oznámil, že celú záležitosť považuje
za vybavenú a že medzi nimi neexistujú žiadne záväzky. Žalobkyňa uviedla, že tento list žalovaného

neobsahoval žiadne vyúčtovanie konkrétnych úkonov právnych služieb, z ktorého by bolo zrejmé aké
úkony a v akej hodnote žalovaný vykonal.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola spokojná s postupom žalovaného ako advokáta, dňa 6.12.2012
podala Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) sťažnosť, na ktorú táto reagovala listom zo dňa
26.6.2013, v ktorom jej oznámila, že vec bola postúpená Disciplinárnej komisii SAK.Žalobkyňa uviedla, že aj napriek výzvam žalovaný nevyúčtoval prevzatú zálohu vo výške 5.000 €,
aj napriek prevzatej zálohe nevykonával úkony riadne a včas a nespotrebovanú časť zálohy nevrátil.
Žalobkyňa si v konaní uplatnila sumu 4.000 €, pretože vzala do úvahy skutočnosť, že aj keď nevie presne

aké, ale predsa len niektoré úkony v trestnej veci jej syna žalovaný vykonal, a preto si voči nemu z titulu
bezdôvodného obohatenia neuplatňuje nárok na vrátenie plnej sumy, ale poníženej o 1.000 €.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
4.000 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.000 € od 13.10.2012 do zaplatenia a taktiež

aby ho zaviazal k náhrade trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 13.12.2013 Platobný rozkaz č. k. 4 Ro 309/2013-20, proti ktorému žalovaný podal
odpor, v ktorom dôvodil tým, že právne zastúpenie syna žalobkyne prevzal dňa 23.7.2012 a toho istého
dňa sa osobne na OR PZ vo Svidníku informoval na jeho trestnú vec, ale keďže išlo o obzvlášť závažný
zločin,C.Y.boleskortovanýdoPrešova,kdevycestovalajžalovaný.Dňa24.7.2012žalovanýzastupoval

obvineného v konaní pred Okresným súdom Prešov, kde sa rozhodovalo o väzbe menovaného, pričom
žalovaný uviedol, že na toto konanie pripravil sľub obvineného. Súd vzal obvineného do väzby, proti
čomu podal žalovaný ako obhajca sťažnosť, ktorú následne písomne zdôvodnil. Na žiadosť žalobkyne
dňa 2.8.2012 navštívil žalovaný jej syna vo väznici v Prešove, kde mu bola poskytnutá informácia, že
obvinený bol eskortovaný do väzenskej nemocnice v Trenčíne. V odpore žalovaný vymenoval ďalšie

úkony, ktoré v prospech syna žalobkyne vykonal v dňoch 9.8.2012, 13.8.2012, 15.8.2012, 23.8.2012,
4.9.2012, 7.9.2012, 13.9.2012, 14.9.2012 a 9.10.2012. Išlo o návštevy klienta, písomné podania vo veci,
nazretie do spisu a účasť pri výsluchu svedkov. Žalovaný tvrdil, že všetky úkony realizoval na základe
podrobnej konzultácie so žalobkyňou, ktorá bola pred a po každom úkone o všetkom informovaná.
Žalovaný vyslovil názor, že nespokojnosť žalobkyne sa prejavila vtedy, keď nedostala včas súhlas na

návštevu svojho syna, ktorá sa mala konať 8.10.2012 a taktiež aj potom, čo ľudia z okolia žalobkyne mali
údajnetvrdiť,žejejsynužmalbyťdávnodomazväzenia.Otýchtoskutočnostiachžalovanýinformovalaj
syna žalobkyne, ktorého navštívil vo väzení a ten mu 15.10.2012 udelil plnomocenstvo, pretože mal byť
s jeho obhajobou spokojný. Následne dňa 26.10.2012 žalovaný prevzal vypovedanie plnomocenstva zo
strany žalobkyne, na ďalší deň jej zaslal celý spis a 23.10.2012 vyčíslil trovy konania. Žalovaný súčasne

uviedol, že pri poskytovaní právnych služieb postupoval s náležitou starostlivosťou. Zároveň dodal,
že synovi žalobkyne poskytol kvalitnú obhajobu a psychickú podporu. Okrem toho žalovaný uviedol,
že v trestnej veci syna žalobkyne išlo o obzvlášť závažný zločin, a preto výšku odmeny považuje za
adekvátnuazároveňdojednanú.Navyšepodotkol,ženazákladejehosťažnostidošlokzrušeniudôvodu
kolúznej väzby jej syna.

K odporu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá argumentovala tým, že medzi ňou a žalovaným
nebola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnych služieb v písomnej forme a taktiež medzi nimi
neexistovala žiadna dohoda o zmluvnej odmene. Podľa vyjadrenia žalobkyne až v liste zo dňa
23.10.2012 sa žalovaný prvýkrát zmieňuje o akejsi zmluvnej odmene. Žalobkyňa dodala, že jej nie

známa výška zmluvnej odmeny a ani úkony, ktoré mali byť za túto odmenu poskytnuté. Žalobkyňa
dodala, že zmluvná odmena by mala byť z dôvodu právnej istoty dohodnutá v písomnej forme a mal
by byť zrejmý spôsob jej výpočtu. K tomu však medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo. Okrem toho
žalobkyňa zastáva názor, že vzhľadom na to, že žalovaný neposkytoval právne služby jej synovi do
úplnéhoukončeniaveci,malamubyťvyplatenálenpomernáčasť„dojednanejzmluvnej“odmeny.Okrem

toho žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uvádza, že na základe jeho sťažnosti zo dňa 4.9.2012
Krajský súd v Prešove zrušil dôvod kolúznej väzby jej syna, avšak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde
a z tohto dôvodu je potrebné vysloviť pochybnosti o starostlivom a zodpovednom prístupe žalovaného
pri poskytovaní právnych služieb.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámil
sa s obsahom listinných dôkazov a podstatným obsahom trestného spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 0 Tp 62/2012 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 23.7.2012 žalobkyňa ako matka obvineného C. Y. splnomocnila žalovaného ako advokáta na

obhajobu jej syna. Žalovaný od nej prevzal sumu 500 €, o čom vystavil žalobkyni príjmový pokladničný
doklad č. 25 s dátumom 23.7.2012. Dňa 31.7.2012 žalovaný vystavil žalobkyni ďalší príjmový
pokladničný doklad č. 26 na sumu 4.500 €.Skutočnosť, že žalobkyňa udelila plnomocenstvo žalovanému v trestnej veci jej syna vyplýva aj zo spisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 0 Tp 64/2012 (č. l. 6 spisu). Z predmetného spisu súd ďalej zistil, že
23.7.2012 žalovaný nazrel do súdneho spisu v čase od 15.35 do 15.55 hod. Dňa 24.7.2012 sa zúčastnil

výsluchu obvineného C. Y., ktorý na súde trval od 13.00 hod do 13.50 hod. Toho istého dňa obvinený
predložil písomný sľub. Žalovaný bol prítomný aj pri výsluchu D. C. v čase od 13.55 hod do 14.40 hod.
Dňa 30.7.2014 sudca pre prípravné konanie vydal príkaz na premiestnenie a eskortu C. Y. do Nemocnice
pre odsúdených a obvinených v Trenčíne, kde bol premiestnený dňa 31.7.2012 a po ukončení liečby bol
vrátený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove dňa 6.8.2012.

Dňa 14.8.2012 žalovaný ako obhajca podal sťažnosť proti uzneseniu z 24.7.2012 o vzatí C. Y. do väzby.
Dňa 23.8.2012 bol žalovaný prítomný na výsluchoch na Okresnom súde Prešov v čase od 9.00 hod. do
10.10 hod. a následne od 10.30 hod. do 10.55 hod. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 0 Tp
62/2012 z 23.8.2012 bol dôvod väzby u syna žalobkyne rozšírený aj o § 71 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku (kolúzna väzba). Dňa 5.9.2012 bola Okresnému súdu Prešov doručená sťažnosť žalovaného
protiuzneseniuz23.8.2012.OsťažnostirozhodolKrajskýsúdvPrešoveuznesenímsp.zn.8Tpo9/2012

zo dňa 6.9.2012 tak, že dôvodu kolúznej väzby C. Y. sa nedotkol, o čom svedčí aj oznámenie Krajského
súdu v Prešove zaslané Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa
6.9.2012, podľa ktorého u C. Y. trvajú dôvody kolúznej a pokračovacej väzby. Dňa 9.10.2012 žalovaný
nazrel do súdneho spisu v čase od 13.05 hod. do 13.30 hod. Dňa 23.10.2012 žalobkyňa splnomocnila
JUDr. Martu Šuvadovú na zastupovanie jej syna v danej trestnej veci.

Žalobkyňa vypovedala žalovanému plnomocenstvo ku dňu 12.10.2012 a dňa 17.10.2012 žalovaný
písomne prisľúbil, že vyúčtovanie za úkony právnej služby zašle do 7 dní.

Listom zo dňa 23.10.2012 žalovaný žalobkyni oznámil, že za poskytovanie právnych služieb v trestnej

veci jej syna stíhaného za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c),
d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona vedenej na OR PZ Svidník pod sp. zn. ČVS:ORP-112/OVK-
SK-2012 a následne na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 0 Tp 62/2012, bola podľa § 2 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) dohodnutá zmluvná odmena
vo výške 5.000 €. V uvedenom podaní žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa 11.10.2012 bezdôvodne
zrušila zastupovanie svojho syna, ktorý podľa jeho udania mal aj naďalej záujem o jeho služby. Navyše
podotkol, že na základe jeho podaní bola C. Y. zrušená kolúzna väzba. Žalovaný súčasne žalobkyni
oznámil, že tým považuje celú záležitosť za vybavenú.

Dňa 6.12.2012 žalobkyňa podala na žalovaného sťažnosť na SAK, v ktorej uviedla okolnosti prípadu, a
teda, že žalovanému odovzdala sumu 5.000 € ako zálohu na obhajobu jej syna. Keďže nebola spokojná
s jeho právnymi službami, plnomocenstvo vypovedala a žalovaného požiadala o vyúčtovanie trov, ktoré
jej však žalovaný nepredložil.

Na sťažnosť žalobkyne reagovala SAK, ktorá v liste z 18.4.2013 uviedla, že vec postúpila Disciplinárnej
komisii SAK na ďalšie konanie.

Na pojednávaní žalobkyňa trvala na dôvodoch žaloby a vyjadrila sa ku všetkým skutočnostiam za

účelom ozrejmenia súvislostí. Uviedla, že hoci pokladničné doklady na celkovú sumu 5.000 € boli zo
strany žalovaného vystavené 23.7.2012 a 31.7.2012, v skutočnosti k prevzatiu a odovzdaniu celkovej
sumy došlo aj v iných dňoch, a to tak, že 23.7.2012 bola žalovanému odovzdaná suma 500 €, dňa
24.7.2012 suma 3.000 € a dňa 31.7.2012 suma 1.500 €. Okrem toho uviedla, že s manželom poskytli
žalovanému na jeho požiadanie aj ďalšiu sumu vo výške 10.000 € za poskytovanie právnych služieb,

ale že tieto peniaze im žalovaný napokon dňa 17.10.2012 vrátil. Na túto sumu si museli vziať úver zo
Slovenskej sporiteľne, o čom predložili súdu dôkaz. Taktiež im žalovaný mal predtým oznámiť, nech
si pripravia ďalšiu sumu 20.000 € na obhajobu ich syna, ale k odovzdaniu a prevzatiu tejto sumy
už nedošlo. Žalobkyňa tvrdila, že medzi nimi nebola uzavretá žiadna písomná zmluva a ani nebola
dohodnutá žiadna zmluvná odmena a že dosiaľ nevie za čo žalovanému ako advokátovi platila, pričom

vždy,keďmuodovzdávalapeniazenepýtalasahonačobudúpoužitéaanižalovanýjuotejtoskutočnosti
neinformoval. Peniaze mu odovzdala, pretože šlo o jej syna. Po zrušení plnej moci sa snažila vec riešiť
zmierne, avšak bezúspešne. Jej právna zástupkyňa dodala, že žalobkyňa rešpektuje každý úkon, ktorýžalovanývykonalvprospechjejsyna,aledosiaľnevie,akéúkonytoboliaakáodmenazanežalovanému
patrí.

Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne. V zhode s ňou však tvrdil, že žiadna
písomná zmluva o poskytovaní právnych služieb nebola medzi nimi uzatvorená. Na rozdiel od žalobkyne
tvrdil, že táto bola o každom úkone vopred ako aj po ňom informovaná, ale keďže sa nedalo určiť koľko
bude obhajoba stáť, prevzal od nej a jej manžela celkovo sumu 5.000 € a taktiež aj sumu 10.000 €, ktorú
im neskôr vrátil. Okrem toho tvrdil, že dokáže vyšpecifikovať hodnotu úkonov, ktoré v prospech syna

žalobkyne vykonal, ale len v celkovej hodnote 5.000 €. Na pojednávaní dňa 15.10.2014 sa však nevedel
vyjadriť k odmene za každý jednotlivý úkon. Napokon súhlasil, že odmenu za úkony právnej služby, ktoré
poskytol C. Y., vypočíta podľa tarify v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalovaný súčasne tvrdil, že
listy, ktoré mu písal syn žalobkyne z väzenia svedčia o tom, že obvinený bol s jeho obhajobou spokojný.
Žalovaný o tom predložil súdu dôkazy zo dňa 17.8.2012 a 10.9.2012. Súd konštatuje, že obsahom týchto
listov je bežná komunikácia medzi obhajcom a obvineným.

V priebehu konania podaním doručeným súdu 4.11.2014 žalovaný predložil prehľad úkonov vykonaných
vtrestnejveciC.Y.súdajmiovýškeodmenyzaten-ktorýúkon.ŽalovanýpredložilsúduTabuľkuč.1(č.l.
60 spisu), v ktorej uviedol prehľad 18 úkonov vykonaných v období od 23.7.2012 do 9.10.2012 v celkovej
sume 1.287,60 €. Zároveň predložil súdu Tabuľku č. 2 (č. l. 62 spisu). V tejto tabuľke vyčíslil celkovú

odmenu na sumu 3.390,51 €, pričom za 18 úkonov vykonaných od júla do októbra 2012 účtoval odmenu
vo výške 858,60 €, za 10 úkonov od júla do októbra 2012 účtoval odmenu vo výške 477 € a za jednanie s
vyšetrovateľom a riaditeľom ohľadom nezaslania pozvánky na návštevu do väznice z 8.10.2012 účtoval
odmenu v sume 47,70 €. Okrem toho žalovaný v Tabuľke č. 2 účtoval 47 x režijný paušál v sume 7,63
€ za úkony od 1.1.2012 do 31.12.2012 v celkovej sume 358,61 €, náhradu cestovného za jednu cestu

Bardejov - Svidník - Prešov a späť a za zvyšné cesty na trase Bardejov - Prešov a späť (v počte 11 za
obdobie od 24.7.2012 do 15.10.2012) v celkovej sume 340,01 € a náhradu za stratu času v celkovej
sume 686,12 €.

Vpriebehukonaniažalovanýpredložilaj„Potvrdenieopredvedeníklienta“,zktoréhovyplýva,ževdňoch

9.8.2012, 15.8.2012, 23.8.2012, 30.8.2012, 14.9.2012, 26.9.2012, 9.10.2012 a 15.10.2012 vykonal 8
návštev obvineného C. Y. vo väzení a zároveň predložil súdu plnomocenstvo z 15.10.2012, ktoré mu
mal udeliť C. Y..

K Tabuľke č. 1 sa vyjadrila aj žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedla, že úkony,

ktoré v nej žalovaný spolu s odmenou za ne uviedol, vedia akceptovať, až na nesprávnosť výpočtu,
keď správne by mala odmena za tieto úkony predstavovať sumu 1.068,18 €, a nie 1.287,60 €. K tomu
predložila súdu dôkaz v podobe vlastných výpočtov.

Pokiaľ ide o Tabuľku č. 2, k tejto žalobkyňa uviedla, že neuznávajú 28 úkonov uvedených žalovaným,

ale že žalobkyňa sa s ním stretla len 8 krát a že len 4 z týchto stretnutí možno kvalifikovať ako rokovanie
s klientom. Ide o rokovania v dňoch 31.7.2012, 23.8.2012, 30.8.2012 a 14.9.2012, každý úkon po 31,79
€ vrátane režijných paušálov po 7,63 €, v celkovej sume 157,68 €. Pokiaľ ide o vyúčtované cestovné
náhrady a náhradu za stratu času, toto nespochybňujú s výnimkou cesty z Bardejova do Prešova a späť
dňa 2.8.2012, pretože ako vyplýva z potvrdenia väznice, v tento deň žalovaný neuskutočnil návštevu

C. Y.. Podľa žalobkyne by teda cestovné náhrady a náhrada za stratu času žalovaného mali spolu
predstavovať sumu 947,95 €.

Podľa vyúčtovania predloženého žalobkyni v priebehu konania táto uviedla, že celkovo by žalovanému
patrilo za poskytnutie právnych služieb 2.173,81 €. Zároveň uviedla, že zo sumy 5.000 € žalovali len

sumu 4.000 € a že návrh o sumu 1.173,81 € tým berie späť, s čím žalovaný súhlasil.

Žalobkyňa zároveň žiadala, aby jej bola priznaná plná náhrada trov konania, aj keď žalobu vzala
čiastočne späť. Bolo to však dôsledkom a zavinením správania žalovaného, ktorý vyúčtovanie trov
právneho zastúpenia syna žalobkyne predložil až v priebehu konania. Keďže pre tento nedostatok

nevedela ustáliť výšku žalovanej sumy, nemôže znášať trovy konania ani v časti späťvzatia žaloby a
čiastočného zastavenia konania.Žalovaný k uvedeným tvrdeniam žalobkyne uviedol, že odmenu, ktorú v predložených Tabuľkách č. 1
a č. 2 vyúčtoval v celkovej sume 4.678 € považuje za adekvátnu a zároveň v záverečnej reči dodal, že
suma 5.000 €, ktorú mu žalobkyňa odovzdala bola zmluvne dohodnutá, pretože ak by tomu tak nebolo,

žiadne peniaze by mu neodovzdala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania.

Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal z
tejto právnej úpravy:

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytovania právnych služieb
žalovaným výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len
„výpočtový základ“).

Podľa § 2 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže

advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na
vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote
veci(podielováodmena), d)tarifnouodmenoudohodnutouinakakozákladnousadzboutarifnejodmeny.

Podľa § 12 ods. 3 písm. c) citovanej vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1
je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno
uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

V danom prípade bol C. Y. obvinený z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. a) až d) a
ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu hrozil trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkonyprávnejslužby:a)prevzatieaprípravazastúpeniaaleboobhajobyvrátaneprvejporadysklientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri
oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným
orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez
ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo
na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d)

vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci, e) návrh na obnovu konania, odvolanie,
dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, f) vypracovanie
listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú
skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo
veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje
na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde
o odvolanie alebo obnovu konania.

Podľa § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak
nepresiahne jednu hodinu, b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu
hodinu.

Podľa§14ods.6citovanejvyhláškyakpoposlednejporadealeborokovanísklientomaleboprotistranou
nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena
za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.Podľa § 14 ods. 8 citovanej vyhlášky za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3,
patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v relevantnom čase (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát je povinný pri výkone advokácie
postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý
je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 24 ods. 1 a 3 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má
právo požadovať za ne primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Súd mal za preukázané, že žalobkyňa udelila 23.7.2012 žalovanému ako advokátovi plnú moc na účely

obhajoby jej syna stíhaného za obzvlášť závažný zločin. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná, takisto ani skutočnosť, že žalovaný prevzal od žalobkyne na tento účel celkovo sumu
5.000 €, o čom svedčia výpovede účastníkov konania, ako aj príjmové pokladničné doklady z 23.7.2012
na sumu 500 € a z 31.7.2012 na sumu 4.500 €.

Žalobkyňa nebola spokojná s poskytovaním právnych služieb zo strany žalovaného, a preto mu ústne
12.10.2012 vypovedala plnú moc a následne ho žiadala o vyúčtovanie trov za poskytnuté právne služby,
čo žalovaný 17.10.2012 prisľúbil, ale v liste z 23.10.2012 vyúčtovanie za poskytnuté právne služby
nepredložil, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že odmena vo výške 5.000 € bola dohodnutá a že
celú vec považuje týmto za vybavenú.

Vyúčtovanie právnych služieb žalovaný predložil až v priebehu konania dňa 4.11.2014.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola písomne uzavretá žiadna zmluva,
predmetom ktorej by bolo poskytovanie právnych služieb žalovaným.

Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka povahy, resp. charakteru odmeny za poskytnuté právne
služby, keď žalobkyňa tvrdila, že odmena nebola dohodnutá a žalovaný tvrdil, že odmena vo výške 5.000
€ dohodnutá bola.

Keďže v danej veci neexistuje písomná zmluva a žalovaný ako advokát po ukončení právneho
zastúpenia nevyúčtoval žalobkyni odmenu za poskytnuté právne služby a ani jej neuviedol, ktoré úkony
v prospech jej syna vykonal, keďže tak učinil až na pojednávaní, súd vychádzal z § 24 ods. 3 zákona o
advokácii, podľa ktorého ak nedôjde medzi advokátom a klientom k dohode, platí sa tarifná odmena.Vzhľadom na to, že otázka dohody o odmene bola medzi účastníkmi konania sporná, súd musel
vyhodnotiť tvrdenia účastníkov konania a zaujať svoj právny názor. V danom prípade prisvedčil

tvrdeniam žalobkyne o neexistencii dohody o zmluvnej odmene, pričom prihliadal na slabšie postavenie
žalobkyne, ktorá bola spotrebiteľom právnej služby. Tá pritom tvrdila, že ani do podania žaloby nevedela
za ktoré úkony právnej služby a v akej výške platila odmenu, ktorú vopred žalovanému zaplatila v
sume 5.000 €. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii
je advokát povinný spotrebiteľa právnej služby informovať vopred o úkone a odmene zaň. Žalobkyňa

v priebehu celého konania tvrdila, že o vykonaných úkonoch a odmenách zaň nebola zo strany
žalovaného informovaná. V prospech žalobkyne pritom vyznieva aj konanie samotného žalovaného,
ktorý jej nepredložil vyúčtovanie v liste z 23.10.2012. Napokon ani na pojednávaní dňa 13.10.2014
žalovaný nevedel špecifikovať úkony právnej služby vykonané v trestnej veci C. Y., pričom zároveň
nevedel uviesť výšku odmeny za ne.

Podľa názoru súdu uvedené zistenia svedčia jednoznačne pre záver o tom, že medzi žalobkyňou ako
klientom a žalovaným ako advokátom nedošlo k dohode o výške odmeny za poskytnutie právnych
služieb, pričom za dohodu v okolnostiach tohto prípadu nemožno považovať bez ďalšieho to, že
žalobkyňa odovzdala žalovanému sumu 5.000 €, ako tvrdil žalovaný. Odovzdanie tejto sumy žalobkyňou
žalovanému súd vyhodnotil ako preddavok v zmysle § 24 ods. 1 zákona o advokácii, aj keď o

primeranostitohtopreddavkumožnomať,atovzhľadomnakonečnévyúčtovanie,dôvodnépochybnosti.

Súd teda uzavrel, že odmena za poskytovanie právnych služieb nebola medzi účastníkmi dohodnutá,
a preto ju bolo potrebné ustáliť podľa tarify.

Súdzastávanázor,žežalobkyňabolavtomtoprípadespotrebiteľomprávnejslužby,čovyplývaztoho,že
ako fyzická osoba - matka obvineného C. Y. splnomocnila žalovaného k poskytovaniu právnych služieb.
Je nepochybné, že žalobkyňa nekonala v rámci podnikania, ale využitie právnej služby malo výlučne
súkromný a osobný charakter. Takáto definícia žalobkyne ako spotrebiteľa právnej služby zodpovedá aj
judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (napr. rozsudok vo veci C-464/01, Johann Gruber

v. Bay Wa AG z 20. januára 2005).

Hoci žalobkyňa je v tomto prípade spotrebiteľom, pri interpretácii znenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii
súd nepostupoval prísne formálne, ale vychádzal z materiálneho aspektu ochrany práv a v tej súvislosti
bral zreteľ na zmysel a podstatu tohto ustanovenia, ktoré má chrániť klienta ako slabšiu stranu vo

vzťahu k advokátovi, ktorý je znalý práva. To znamená, že súd neuzavrel, že žalovanému ako advokátovi
odmena za poskytnutie právnych služieb nepatrí vôbec, keďže nebolo preukázané, aby žalobkyňu
informoval o odmene za každý úkon. Na druhej strane nebol preukázaný ani opak. V záujme skutočného
hľadania spravodlivosti súd vzal do úvahy tvrdenia žalobkyne, ktorá nespochybňovala poskytnutie
niektorých úkonov právnej služby a nespochybňovala ani to, že za poskytnutie relevantných úkonov

právnych služieb žalovanému odmena patrí.

Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalovaný ako advokát mal nárok na odmenu za tieto
úkony právnej služby: Prevzatie a príprava zastúpenia z 23.7.2012, preštudovanie spisu na OR PZ
Svidník 23.7.2012, preštudovanie spisu na OS Prešov 23.7.2012, účasť na pojednávaní 24.7.2012,

vypracovanie a doručenie písomného sľubu 24.7.2012, účasť na pojednávaní 23.8.2012, výsluch
svedkov 13.9.2012, preštudovanie spisu na OS Prešov 9.10.2012 od 13.05 hod. do 13.30 hod. T. j. 8
x 95,37 € čo činí 762,96 €.

Tieto úkony si žalovaný vyúčtoval v sume 95,37 € vychádzajúc z § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č.

655/2004 Z. z., aj keď správne by mal nárok na vyššiu odmenu, a teda 1/6 výpočtového základu. Išlo
totiž o zastupovanie vo veci obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon umožňoval uložiť trest odňatia
slobody od 10 do 15 rokov. Žalovaný tak pri vyúčtovaní mal vychádzať z § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky.
Keďže žalovaný si výšku odmeny vyúčtoval vychádzajúc z § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky, teda v nižšej
sume, než by mu patrila, aj pri priznaní odmeny za ďalšie úkony právnej služby súd vychádzal z takto

určenej základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, teda zo sumy 95,37 €.

Žalobkyňa v tomto prípade namietala úkon vykonaný 9.10.2012 (nazretie do spisu) a tvrdila, že za
tento úkon odmena žalovanému nepatrí, pretože už bola vypovedaná plná moc. Akceptovala však úkonvykonaný toho istého dňa neskôr (rokovanie s klientom od 13.40 hod. do 14.15 hod.), a preto súd
žalovanému uznal vykonanie tohto úkonu, ako aj odmenu zaň. Navyše v konaní žalobkyňa tvrdila, že
k vypovedaniu plnomocenstva ústne došlo až 12.10.2012, to znamená, že až po poskytnutí právnej

služby, ktorú odmietala uznať.

Súd konštatuje, že žalovaný mal v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nárok na 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny za úkony: sťažnosť proti väzbe 13.8.2012 a sťažnosť proti kolúznej väzbe zo
4.9.2012, každý úkon po 47,70 €. T. j. 2 x 47,70 € čo činí 95,40 €.

Nárok na 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny mal žalovaný v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.zaúkony,ktorésámvyčíslilvTabuľkeč.1(doručenésúdu4.11.2014):rokovaniesklientom9.8.2012
od 11.17 hod. do 11.30 hod., rokovanie s klientom 15.8.2012 od 14.48 hod. do 15.35 hod., rokovanie
s klientom 23.8.2012 od 11.10 hod. do 11.28 hod., rokovanie s klientom 14.9.2012 od 10.35 hod. do
10.55 hod. a rokovanie s klientom 9.10.2012 od 13.40 hod. do 14.15 hod. Ide o úkony, ktoré žalovaný

realizovalvÚstavenavýkonväzbyavÚstavenavýkontrestuodňatiaslobody,čovyplývaajzpotvrdenia
tohto ústavu z 22.10.2014. Z tohto potvrdenia zároveň vyplýva, že žalovaný vykonal aj ďalšie rokovania
s klientom, avšak za tieto si nevyúčtoval odmenu, a preto sa nimi súd ďalej nezaoberal. Žalovaný si
vyúčtoval aj odmenu za úkon rokovanie s Y. a K. z 20.9.2012, avšak žalobkyňa tvrdila, že k tomuto úkonu
došlo 30.8.2012 a tento uznala. Žalovaný si vyúčtoval aj odmenu za úkon rokovanie s Y. a jasnovidcom

august 2012, avšak tento žalobkyňa neuznala. Uznala však odmenu za iné úkony, a teda rokovania
medzi ňou a žalovaným z 31.7.2012, 23.8.2012 a 14.9.2012 (jej vyjadrenie k Tabuľke č. 2, č. l. 77 spisu),
o ktorých sa žalovaný nezmienil, a preto súd nepristúpil k formálnemu posúdeniu tohto úkonu (rokovanie
v prítomnosti jasnovidca) a odmenu za tento úkon mu priznal berúc do úvahy aj skutočnosť, ktorá nebola
medzi účastníkmi konania sporná, a teda, že stretnutie v prítomnosti jasnovidca sa uskutočnilo. V tomto

prípade žalovanému patrila odmena za 7 úkonov x 31,80 €, čo činí 222,60 €.

Za tieto úkony v počte 17 patril žalovanému aj režijný paušál, a teda 17 x 7,63 €, čo činí 129,71 €.

Pokiaľ ide o cestovné náhrady za použitie motorového vozidla 1 x na trase Bardejov - Svidník - Prešov

a späť dňa 23.7.2012 a 11 x na trase Bardejov - Prešov a späť v dňoch 24.7.2012, 2.8.2012, 9.8.2012,
15.8.2012, 23.8.2012, 13.9.2012, 14.9.2012, 26.9.2012, 8.10.2012, 9.10.2012, 15.10.2012, tieto si
žalovaný vyčíslil v celkovej sume 340,01 € (pri základnej náhrade za 1 km vo výške 0,183 €, 7 l spotrebe
na 100 km a 1,40 € pri cene za liter pohonných hmôt).

Žalovaný síce nepredložil doklady potrebné k prevereniu tohto vyúčtovania (technický preukaz od
osobného motorového vozidla), ale žalobkyňa nespochybňovala vykonanie uvedených ciest a tieto
uznala, pričom napokon uznala aj cestovné náhrady žalovaného za cestu absolvovanú 2.8.2012, keď jej
syn bol v tom čase eskortovaný do nemocnice v Trenčíne, a teda vo väznici v Prešove sa nenachádzal.
Uznala však, že žalovaný cestu do Prešova absolvoval.

Žalobkyňa po predložení vyúčtovania žalovaným uznala aj právo žalovaného na náhradu za stratu času
za vyššie absolvované cesty v celkovej sume 686,12 € (pri 12,71 € za každú aj začatú polhodinu, čo je
1/60 zo 763 €, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal právo na zaplatenie sumy 2.236,84 € za poskytnutie právnych
služieb synovi žalobkyne. Z celkovej sumy 5.000 €, ktorú od žalobkyne žalovaný prevzal, si žalobkyňa
v konaní uplatňovala len nárok na zaplatenie sumy 4.000 €, neuplatňovala si nárok na zaplatenie sumy
1.000 €, keďže o tejto sa domnievala, že žalovanému titulom poskytnutia právnych služieb patrí.

V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu o sumu 1.173,81 € späť a v tejto časti žiadala konanie
zastaviť. Podľa názoru žalobkyne táto suma predstavovala odmenu, ktorá žalovanému popri sume 1.000
€ patrila. Žalovaný s tým súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) navrhovateľ môže vziať

za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie
nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po
právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa na druhom pojednávaní vzala svoj návrh čiastočne späť a žalovaný s tým
súhlasil, v súlade s § 96 OSP súd konanie v časti o sumu 1.173,81 € zastavil.

Zároveň súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 63,03 €. Táto suma predstavuje rozdiel medzi tou

časťou nároku, ktorú súd ustálil, že žalovanému patrila titulom poskytnutia právnych služieb a sumou,
ktorú žalobkyňa domnievajúc sa, že žalovanému patrí, vzala späť (1.236,84 € mínus 1.173,81 €).

Na základe uvedených skutočností súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.763,16
€, žalobu v časti 63,03 € zamietol a konanie v časti o sumu 1.173,81 € zastavil.

Súd považuje za potrebné dodať, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 2.763,16 € je
potrebné kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka vzniklo tým, že žalovaný prijal celkové plnenie v sume 5.000 € za poskytnutie
právnych služieb, avšak právny nárok mal len na plnenie v sume 2.236,84 €. Z tohto dôvodu je žalovaný
povinný sumu vo výške 2.763,16 € zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho

v plnení bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalobkyňa súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s 9 %
úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o počiatok omeškania 13.10.2012, ten počítala odo dňa nasledujúceho
po ústnom vypovedaní plnomocenstva, ku ktorému došlo 12.10.2012, keď žalovaného požiadala o

vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tá bola k

13.10.2012 vo výške 1%.

Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, prvej vety § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP.

Žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 1.521,94 €
a iných trov (súdny poplatok) v sume 232,42 €.

Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z, a to
z § 1 ods. 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal

zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1 OSP), pričom prisúdená žalovaná suma s
kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 3.304,13 € (t.j. istina vo výške
2.763,16 €, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.763,16 € od 13.10.2012 do
15.12.2014 vo výške 540,97 €), neprisúdená (zamietnutá) suma vo výške 63,03 € a čiastočné späťvzatie
v časti 1.173,81 €. Vzhľadom na to, že konanie v časti o sumu 1.173,81 € bolo zastavené pre správanie

žalovaného, ktorý až v priebehu konania vyúčtoval odmenu za poskytnuté právne služby, súd priznal
žalobkyni právo na náhradu trov konania aj v tejto časti.

Žalobkyňa tak bola v konaní úspešná v časti 98,42 % a žalovaný v časti 1,58 %.Vychádzajúc z uvedeného pomeru úspechu účastníkov vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku v rozsahu 96,84 % (98,42 % - 1,58 %). Trovy konania pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 240,00 € a z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby
po 151,05 € (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, podanie zo dňa 28.11.2013,
podanie zo dňa 07.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a dňa 27.11.2014), trikrát paušálnej
náhrady po 7,81 €, trikrát paušálnej náhrady po 8,04 €, to všetko zvýšené o DPH v sume 220,98 €, t. j. v
celkovej sume 1.325,88 €. Právna zástupkyňa žalobkyne si taktiež uplatnila cestovné náhrady vo výške

84,94 €, ktoré pozostávajú z cesty na pojednávanie trasa Košice - Bardejov a späť dňa 15.10.2014 vo
výške 42,80 € a dňa 27.11.2014 vo výške 42,14 € a náhradu za stratu času celkovo vo výške 160,80
€ (dňa 15.10.2014 - 6 polhodín po 13,40 €, dňa 27.11.2014 - 6 polhodín po 13,40 € v zmysle § 17
ods.1 vyhlášky). Trovy tak predstavujú sumu 1.521,94 € (96,84 % z 1.571,60 €) z titulu trov právneho
zastúpenia a sumu 232,42 € (96,84 % z 240,00 €) z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.