Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210118
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212210118.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, zast. Fridrichom Paľkom,
s.r.o., Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 15C/269/2012-7 zo dňa 10.10.2012 súd spojil na spoločné
konanievecivedenénaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.15C/269/2012,15C/278/212,15C/286/2012,
15C/294/2012, 15C/297/2012, 15C/298/2012, 15C/300/2012, 15C/303/2012, 15C/312/2012,
15C/324/2012, ktoré sa ďalej viedli pod sp. zn. 15C/269/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012, č.k. 1Nc/46/2012-13 boli sudcovia Okresného

súdu Prešov vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn.
15C/269/2012. Vec sa prikázala na konanie Okresnému súdu Bardejov. Na tunajšom súde je vec vedená
pod sp. zn. 7C/228/2012.

Žalobca sa podanými návrhmi na začatie konania doručenými súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 1/ 660,- eur, 2/ 385,- eur, 3/ 385,-
eur, 4/ 715,- eur, 5/ 440,- eur, 6/ 440,- eur, 7/ 440,- eur, 8/ 330,- eur, 9/ 330,- eur, 10/ 935,- eur, vo

vzťahu k namietaným zbytočným prieťahom v exekučných konaniach vedených ním ako oprávneným
proti povinným :
1. D. L., pod EX 4991/2010,
2. C. G., pod EX 13604/2010,
3. C. M., pod EX 7825/2011,
4. G. U. pod EX 3143/2010,
5. C. O. pod EX 8302/2008,

6. M. R. pod EX 8148/2008,
7. G. F. pod EX 7753/2008,
8. M. I. pod EX 4444/2009,
9. C. R. pod EX 11493/2008,10. G. E. pod EX 11395/2009.

Svoj návrh odôvodnil poukazom na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva

na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho :

- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný D. L.Č., pod EX 4991/2010,
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný C. G., pod EX 13604/2010,
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, kde bol dlžník - povinný C. M., pod EX 7825/2011,
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný G. U. pod EX 3143/2010,
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný C. O. pod EX 8302/2008
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný M. R. pod EX 8148/2008

- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný G. F. pod EX 7753/2008
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný M. I. pod EX 4444/2009
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný C. R. pod EX 11493/2008,
- zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, kde bol dlžník - povinný G. E. pod EX 11395/2009.

Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne,
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému okresnému súdu (Okresný súd Prešov, ďalej len súd ) a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho

povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom
ustanovenej dobe.

Vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie a vplyvu tejto úpravy na práva a právom chránené záujmy

žalobcu, žalobca považuje za nutné uviesť, že :

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, súd skúma žiadosť o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o
exekučné konanie vykonané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.

z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa neskúma. Ak súd zistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor, žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do
31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválený. Žalobca

upozorňuje, že disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v
zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a teda nejde o rozhodnutia rozhodcovskej
komisie ale rozsudky rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných
pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Žalobca poukázal taktiež na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do
31.05.2010 v zmysle ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby exekúciu vykonal. Ak zistí rozpor v žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
V exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi
exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu
na to, aký exekučný titul bol predložený.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniu arozhodnutiu (návrh,žiadosťspĺňalivšetkymateriálne
a formálne náležitosti predpokladané zákonom ), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia takto :

1. až dňa 4.5.2011 vo veci povinného D. L., pod EX 4991/2010, omeškanie viac ako 12 mesiacov,
2. až dňa 28.1.2011 vo veci povinného C. G., pod EX 13604/2010, omeškanie viac ako 7 mesiacov,
3. až dňa 7.12.2011 vo veci povinného C. M., pod EX 7825/2011, omeškanie viac ako 7 mesiacov,
4. až dňa 7.3.2011 vo veci povinného G. U. pod EX 3143/2010, omeškanie viac ako 13 mesiacov,
5. až dňa 15.12.2008 vo veci povinného C. O. pod EX 8302/2008, omeškanie viac ako 8 mesiacov,

6. až dňa 15.12.2008 vo veci povinného M. R. pod EX 8148/2008, omeškanie viac ako 8 mesiacov,
7. až dňa 15.12.2008 vo veci povinného G. F. pod EX 7753/2008, omeškanie viac ako 8 mesiacov,
8. až dňa 19.11.2009 vo veci povinného M. I. pod EX 4444/2009, omeškanie viac ako 6 mesiacov,
9. až dňa 15.01.2009 vo veci povinného C. R. pod EX 11493/2008, omeškanie viac ako 6 mesiacov,
10. až dňa 31.01.2011 vo veci povinného G. E. pod EX 11395/2009, omeškanie viac ako 17 mesiacov.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje účelne vynaložených nákladov - správa a vymáhanie
pohľadávok v období od doručenia žiadosti o udelenie poverenia po jeho rozhodnutie o nej - správa

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému - 70 eur, na udržanie a správu informačného systému 40 eur a
administratívne náklady - urgencie, publikačné náklady 15 eur, spolu 125,- eur ( v každej exekúcii ).
Táto suma by ho nezaťažila, ak by súd postupoval správne. Presnú škodu by bolo možné vyčísliť len

s ťažkosťami, preto ju paušalizoval.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol takej intenzity, že spôsobil zbytočné prieťahy spojené
so zásahom do jeho majetkových práv.Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne

porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu)
a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy:
a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti;
b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a j ej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata

zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho
majiteľov;
c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnejochranydôjdelenvtedy,aksanazistenýstavvecipoužijeústavnesúladneinterpretovaná,platná
a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02).

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12.
mája 2010).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov
garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných
súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné
právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
III. ÚS 271/05).

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej

ústavným súdom, podľa ktorej, ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, že každý
rok poznačený prieťahmi sa vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda cca 660 eur. Poukázal na
rozhodnutia ÚS SR týkajúce sa priznania zadosťučinenia pri zbytočných prieťahoch v civilnom konaní.Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie

vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky ( spôsobenej v priamej súčinnosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Uplatňuje si sumu po 55 eur za každý mesiac
prieťahov -omeškania exekučného súdu podľa doktríny ÚS SR - 660 eur za rok. Poukázal na vysoký
počet dní nečinnosti exekučného súdu.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,

deklarovať porušenie práva žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenom čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, deklarovať porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, nahradiť žalobcovi nemajetkovú
ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho práv

uvedených vyššie. Zároveň žiadal aj o rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p..

Na pojednávanie vo veci konané dňa 6.4.2016 sa nedostavili účastníci konania ani právny zástupca
žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili,

ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto vec v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a
rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov, tak ako
boli oboznamované na pojednávaniach ( návrhmi na začatie konania, uznesením o spojení vecí,

o vylúčení sudcov OS prešov a prikázaní veci na konanie, vyjadreniami žalobcu a žalovaného s
prílohami, obsahmi pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Er/415/2010, 15Er/852/2010,
3Er/1959/2011, 17Er/235/2010, 23Er/303/2012, 23Er/3223/2008, 23Er/3197/2008, 6Er/1825/2009,
23Er/23/2009, 27Er/358/2009, návrhmi na prerušenie konania, uznesením na čl. 118 - 119 ) a zistil tento
skutkový stav veci :

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V
žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani
len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum,

kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania,
vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje
na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno má znášať žalobca sám. Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu

škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe
akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z

titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti

v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje tiež na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na znenie § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, zák. č. 514/2003 Z.z., Z

ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na

náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že
napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných

žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na

náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote
poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica

alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na množstvo nezákonných exekúcií. Urýchlené
konanie v takýchto prípadoch by viedlo k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu. Zmluvné
podmienkyjemožnéskúmaťajvexekučnomkonaní(rozsudokSúdnehodvoraEÚC-40/08). Uvedené
vyslovil aj ÚS SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 60/2011, rovnako NS SR - povinnosť ex offo skúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, skúmanie
rozhodcovského konania ( ochrana spotrebiteľa ). Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Ustanovenie §41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených“. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová
lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto
znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.

z., čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe
nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá
žiadnu oporu v zákone. Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d)Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej
republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí
rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo
mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal
zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne

aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať
na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr.
rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“ Z uvedeného vyplýva, že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K existencii prieťahov v konaní žalovaný poukázal na znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2013.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Uviedol, že žalobca nepreukázal, aby podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom, konaní, právoplatné

rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v existencii prieťahov. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplýva z čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, pričom kompetentný o tom rozhodnúť je ÚS SR, ktorý v súlade s ustálenou judikatúrou vždy
skúma s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu podľa troch kritérií : zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu ( I. ÚS 41/02 ). Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je
podľa jeho názoru oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody, ale len ÚS SR na podklade
ústavnej sťažnosti., resp. predseda príslušného súdu na základe sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad
by znamenal, ženy existovalo viacero orgánov oprávnených preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. V uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre ( sp. zn. 9Co

285/2011).Došlobykabsurdnejsituácii,keďbyvšeobecnýsúdpreskúmavalpostupinéhovšeobecného
súdu. Mohlo by to smerovať aj k porušeniu inštančného princípu. Poukázal aj na § 53 ods. 1 zák. č.
38/1993 Zb. - využitie všetkých opravných prostriedkov na ochranu svojich práv. Ak by prieťahy v konaní
konštatoval všeobecný súd a priznal nemajetkovú ujmu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ÚS SR by už
o takom nároku nemohol konať, aky by sa predtým poškodená osoba nedomáhala nároku podľa cit.

zákona. Keďže ústavný súd skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
finančné zadosťučinenie priznáva ( bez skúmania, či bol nárok uplatnený aj podľa zák. č. 514/2003 Z.z. )
je zrejmé, že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne nemajetkovú ujmu.Žalobca preto nepreukázal existenciu prieťahov v konaní. Ako vyplýva zo skutkových okolností
uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Aktedamalažalobcovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 ( t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady škody v paušálnej sume 125 eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Uplatnená škoda je vyčíslená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Škoda ho zaťažila v období od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej. Vyčísľuje ju prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie, správu systému,
spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné. Žalobca neuviedol, či sa domáha skutočnej škody či
ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Paušalizácia vecných

nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý zisk, preto nie je
možné sa domáhať ich náhrady podľa cit. zákona. Žalobca by musel preukazovať vznik škody pri každej
pohľadávke. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad úverov a tento využíval nielen počas doby deklarovaných prieťahov, ale
aj pred týmto aj po tomto období, na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale aj takých

pri ktorých exekúcie neprebehli. Ich uplatnenie preto považuje za účelové. Vo vzťahu k udávanému
spracovaniu urgencií súdom a publikačné výdaje sú neprimerane vysoké. Tým viac, že sám žalobca
pri predbežnom prerokovaní nároku udával, že disponuje databázou návrhov v elektronickej forme a že
súdombolizaslanétieželektronicky.Suma125eur nakaždéhodlžníkajeneprimeranáanepreukázaná.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje ani množstvo podaných

žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či
dôverných informácii, teda skutočností, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje.

Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíjetohonázoru,ženemôženiesťzodpovednosťanahrádzať

žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 660,- eur
( výška, ktorú priznal ÚS SR za prieťahy za rok ) podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom

má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať každé
porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním všetkých návrhov na
začatie občianskeho súdneho konania. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. V prvom rade je potrebné uviesť, že finančné zadosťučinenie nieje automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Priznanie sumy 660,- eur za
každý rok prieťahov je nesprávna voľba. ÚS SR pri rozhodovaní o prieťahoch vychádza aj z významu
sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípad esa jedná o veľkú spoločnosť poskytujúcu spotrebiteľské

úvery. Prihliada sa, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok
nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa žalobcom udávaných
nálezov ÚS SR, pokiaľ predseda súd nemohol zjednať prípadnú nápravu. V druhom rade, je potrebné
poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné, keďže

náhradu si uplatňuje právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú
bližšie konkretizované. Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupyžalobcu.“ Žalobcazároveňzjavneopomína,žepriuplatňovanínárokunanáhradunemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia
vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní
záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí,
ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch
všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je
všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu

spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,

že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Súdna moc musí pozornejšie

skúmať akékoľvek podanie žalobcu, najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcii, kde zvyčajne
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa - povinného. Uvedené má vplyv aj
na otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, kde súdy v prípade návrhov žalobcu na vykonanie
exekúcie musia opatrne zvažovať, či sa poverenie vydá alebo nevydá, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Vzhľadom na uvedené považuje konanie žalobcu za

konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu škody voči štátu, ke´dže
uplatnená náhrada škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Už aj samotné konštatovanie porušenia práv žalobcu musí byť považované za
dostačujúce. Vylučuje to priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Zastáva názor, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,

ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu
(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnostiprípadnejujmyanásledky,ktoréžalobcovimoholnamietanýnesprávnyúradnýpostupspôsobiť,nemôže
byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden

jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal

vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že súd rozhodol o poverení
exekútorapouplynutí15dňovejlehoty)auplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Stav,v
ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené

a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.,považuježalobuzaprávneneopodstatnenúžiadajuzamietnuť.
Náhradu trov konania si uplatňuje. K podaniu predložil list Európskej komisie vo vzťahu k námietkam
voči žalobcovi a článok z denníka Sme.

Podaním zo dňa 15.2.2013 žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopismi návrhov na predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody podaného žalovanému, ktorý by obsahoval dátum podania.
Žalovaný potvrdil jeho prijatie na podateľni. Originály návrhom založil žalovaný do svojich spisov.
Navrhol, aby súd vykonal oboznámením s týmto spisom. Rovnopisy návrhov si nevyhotovil, aby nedošlo

k navýšeniu jeho materiálnej škody. Žiadna úprava mu neukladá povinnosť zabezpečiť si rovnopisy
návrhov na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody. Uviedol, že disponuje databázou
návrhov v elektronickej forme ( spolu 43.597 ). Súdom boli predložené potvrdenia MS SR o prijatí
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Poukázal na § 121 O.s.p..

Žalobca súdu predložil aj vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorý mal stanoviť výšku majetkovej škody
na jeho strane, ktorá je predmetom tohto konania, pričom majetková škoda v prípade neskorého
rozhodovania súdu o udelení poverenia je minimálne 30,76 eur, v prípade neskorého rozhodovania súdu
o zmene exekútora minimálne 31,68 eur.

Žalovaný s podaným znaleckým posudkom nesúhlasil a naďalej sa pridržiaval svojho písomného
vyjadrenia.

ZospisuOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.17Er/415/2010bolozistené,že bolovedenéexekučnékonanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému D. L. ( EX 4991/2010 ) o vymoženie 876,- eur s prísl.

na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 12.5.2010, sp. zn. SR 22142/09. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 12.5.2010. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou
zo dňa 25.5.2010, doručenou súdu dňa 19.7.2010. Dňa 4.5.2011 bol súdny exekútor JUDr. L. súdom
poverený na vykonanie exekúcie.

ZospisuOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.15Er/852/2010bolozistené,že bolovedenéexekučnékonanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnej C. G. ( EX 13604/2010 ) o vymoženie 740,03 eur s prísl.
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 12.7.2010, sp. zn. SR 05743/10. Oprávnený podal návrh na vykonanieexekúcie dňa 18.8.2010. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo
dňa 6.10.2010, doručenou súdu dňa 29.11.2010. Dňa 28.1.2011 bol súdny exekútor JUDr. L. súdom
poverený na vykonanie exekúcie.

ZospisuOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.3Er/1959/2011bolozistené,že bolovedenéexekučnékonanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému C. M. ( EX 7825/2011 ) o vymoženie 793,27 eur s prísl.
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.4.2011 sp. zn. SR 00818/11. Oprávnený podal návrh na vykonanie

exekúciedňa26.5.2011.SúdnyexekútorJUDr.A.L.požiadalsúdoudeleniepoverenia žiadosťouzodňa
26.7.2011, doručenou súdu dňa 3.8.2011. Dňa 7.12.2011 bol súdny exekútor JUDr. L. súdom poverený
na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením zo dňa 19.4.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil, voči čomu sa odvolal oprávnený. Uznesenie bolo odvolacím súdom uznesením zo dňa
24.8.2014 potvrdené, návrh na prerušenie konania bol zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.10.2014. Oprávnený podal aj návrh na prerušenie konania, povinný návrh na zastavenie a odklad

exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prešov , sp. zn. 17Er/235/2010 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému G. U. ( EX 3143/2010 ) o vymoženie 4.065,05
eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 27.1.2010, sp. zn. SR 21370/09. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 22.3.2010. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 1.4.2010, doručenou súdu dňa 30.4.2010. Dňa 7.3.2011 bol súdny exekútor JUDr.
Krutý súdom poverený na vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 23Er/3235/2008 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému C. O. ( EX 8302/2008 ) o vymoženie 78.240,-
Sk s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 13.6.2008, sp. zn. SR 04579/08. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 10.9.2008. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia

žiadosťou zo dňa 24.9.2008, doručenou súdu dňa 31.10.2008. Dňa 15.12.2008 bol súdny exekútor
JUDr. L. súdom poverený na vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 23Er/3223/2008 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému M. R. ( EX 8148/2008 ) o vymoženie 4.500,-

Sk s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.6.2008, sp. zn. SR 05454/08. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie dňa 10.9.2008. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 24.9.2008, doručenou súdu dňa 30.10.2008. Dňa 15.12.2008 bol súdny exekútor
JUDr. L. súdom poverený na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo exekútorom súdu vrátené dňa

9.3.2010 z dôvodu vymoženia pohľadávky.
Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 23Er/3197/2008 bolo zistené, že bolo vedené exekučné
konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnej G. F. ( EX 7753/2008 ) o vymoženie 17.002,-
Sk s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
- Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 15.5.2008, sp. zn. SR 04026/08. Oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie dňa 4.9.2008. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia
žiadosťou zo dňa 18.9.2008, doručenou súdu dňa 27.10.2008. Dňa 15.12.2008 bol súdny exekútor
JUDr. L. súdom poverený na vykonanie exekúcie. Následne povinná podala návrh na odklad exekúcie
a návrh na zastavenie exekúcie, ktoré boli zamietnuté uznesením súdu zo dňa 1.12.2009, voči
ktorému podala povinná odvolanie, rovnako námietky voči trovám exekúcie a námietku zaujatosti voči

exekútorovi. Uznesením súdu zo dňa 1.3.2010 súd odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia
o návrhu na zastavenie exekúcie, právoplatného dňa 8.6.2011. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
oprávnený. Po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu, bol spis dňa 9.3.2011
predložený Krajskému súdu v Prešove, ktorý potvrdil uznesenie súdu zo dňa 1.3.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Er/1825/2009 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnej M. I. ( EX 4444/2009 ) o vymoženie 661,24 eur s prísl.
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.5.2009, sp. zn. SR 01148/09. Oprávnený podal návrh na vykonanieexekúcie dňa 25.6.2009. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo
dňa 17.7.2009, doručenou súdu dňa 23.7.2009. Dňa 19.11.2009 bol súdny exekútor JUDr. L. súdom
poverený na vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 23Er/23/2009 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému C. R. ( EX 11493/2008 ) o vymoženie 5.200,- Sk s prísl.
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 26.9.2008, sp. zn. SR 09293/08. Oprávnený podal návrh na vykonanie

exekúcie dňa 10.12.2008. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo
dňa 30.12.2008, doručenou súdu dňa 09.01.2009. Dňa 15.01.2009 bol súdny exekútor JUDr. L. súdom
poverený na vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Er/358/2009 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie
vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému ( G. E. EX 11395/2009 ) o vymoženie 834,49 eur s prísl.

na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 20.8.2009, sp. zn. SR 12233/09. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 6.11.2009. Súdny exekútor JUDr. A. L. požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo
dňa 12.11.2009, doručenou súdu dňa 26.11.2009.2009. Dňa 31.1.2011 bol súdny exekútor JUDr. L.
súdom poverený na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo exekútorom súdu vrátené dňa 26.9.2011 z

dôvodu vymoženia pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. ( účinného od 01.01.2009 so zmenami účinnými od 01.01.2013
vyznačenými nižšie ) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 3 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 cit. zák účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepublikypri

výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenievybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak ( zmena účinná od 01.01.2013 - škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak
škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu ),

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa 16 cit. zák. účinného od 01.01.2013 zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,

ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie

je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nárokualebojehočastinasúde.Akžiadosťužbolaprerokovaná,príslušnýorgántútoskutočnosťoznámi
žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán
ďalej neprihliada. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr. Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie
návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 5 cit. zák uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 17 cit. zák. účinného od 01.01.2013 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

Podľa § 19 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia ( ods.
1 ). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému

doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 ( ods. 2 ). Lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov ( ods. 3 ).

Podľa§19ods.1cit.zák.účinnéhood01.01.2013právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zák. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzmyslecit.ust.zákonač.514/2003Z.z.predpokladmivznikuzodpovednostištátu zaškoduspôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci sú : 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávnyúradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti
pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia

zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

V tomto prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ust. zák.
č. 514/2003 Z.z. ( ďalej aj Zákona ) dôvodiac, že súd nepoveril súdneho exekútora JUDr. L., aby vykonal

exekúcie ( vyššie uvedené ) v lehote 15 dní od doručenia jeho žiadostí o udelenie poverenia ( teda
v rozpore § 44 ods. 2 Ex. Por. ). Týmto konaním súdu, nesprávnym úradným postupom mu mala byť
spôsobená škoda, ktorú si uplatnil aj návrhom na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1
Zákona pred príslušným orgánom konajúcim za štát - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa vyjadrenia žalovaného však žalobca svoj predbežný návrh neodôvodnil čo do dôvodu a výšky,
avšak uplatnenie nároku podľa § 15 ods. 1 Zákona potvrdil. Preto súd vychádzal z ich zhodných tvrdení,

že návrh na predbežné prejednanie nároku podaný bol. Lehota šiestich mesiacov už uplynula márne
( aj keď návrh na súd bol podaný pred jej uplynutím ). Žalobca namietal niekoľko mesačné zbytočné
prieťahy v konaní.

Exekučné konania sp. zn. 17Er/415/10, 17Er/235/10, 27Er/358/09, 23Er/23/09, 6Er/1825/09,

23Er/3197/08, 23Er/3223/08, 23Er/3235/08 začali po dni 1.6.2010, teda boli vedené podľa Exekučného
poriadku účinného do 1.6.2010.

Exekučné konania sp. zn. 15Er/852/2010 a 3Er/1959/2011 začali po dni 1.6.2010, teda boli vedené
podľa Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010.

Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania nárokov. Preskúmaním všetkých pripojených
exekučných spisov súd zistil, že návrhy na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia boli
podané aj pred aj po dni 27.09.2009 ( teda 3 roky spätne pred podaním samotnej žaloby ) event. Pred a
po dni 23.4.2009 (podania návrh o predbežne prejednanie nárokov ). Vzhľadom na cit. ust. §19 Zák. č.

514/2003 Z.z. má súd zato, že premlčané sú nároky žalobcu uplatnené na základe návrhov na vykonanie
exekúcií vo veciach

: 23Er/23/09, 23Er/3197/08, 23Er/3223/08, 23Er/3235/08, keďže k týmto dátumom mal žalobca
objektívne vedomosť, že mohlo dôjsť k porušeniu namietaných práv na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Preto v tejto časti súd vyhovel námietke žalovaného.

Ďalej sa súd zaoberal už len návrhmi žalobcu vyplývajúcimi z exekučných konaní : 17Er/415/10,
17Er/235/10, 27Er/358/09, 6Er/1825/09, 15Er/852/2010 a 3Er/1959/2011.

Vtomtoprípadejenutnéprisvedčiťžalobcovmutvrdeniu,žeexekučnýsúdnepoverilsúdnehoexekútora,
aby vykonal exekúciu v lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
( § 44 ods. 1, 2 Ex. Por. ), avšak táto lehota bola daná bez výnimky len pre exekučné konania začaté
do 31.5.2010 ( t.j. pre konania 17Er/415/10, 17Er/235/10, 27Er/358/09, 6Er/1825/09 ). Podľa Ex. Por.
účinného od 1.6.2010, v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), táto lehota neplatí

( t. j. pre konania 15Er/852/2010 a 3Er/1959/2011 ). Avšak vo všetkých prípadoch došlo k vydaniu
písomného poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie a tieto exekúcie pribiehajú,
okrem exekúcie vo veci sp. zn. 3Er/1959/11, kde došlo k jej právoplatnému zastaveniu. Teda možno
konštatovať, že súdom došlo k náprave.

Naviac vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenom v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 27Er/358/2009
neprichádza právo na náhradu škody podľa tvrdení žalobcu k úvahe, keďže došlo k vymoženiu
pohľadávky vykonaním exekúcie, teda u žalobcu ani nemohlo objektívne dôjsť k vzniku akejkoľvek
škody.

Avšak je nutné ďalej poukázať na skutočnosť, že ohľadne žalobcom tvrdeného prieťahu sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní , nerozhodoval ani Ústavný
súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. účinného v jeho súčasnom znení od 01.01.2003, by len takého podklady boli relevantné prepriznanie žalobcom uplatnených nárokov, samozrejme po preukázaní ďalších predpokladov náhrady
škody. Žalobca nepodal v týchto veciach ani informáciu o stave konania ako tvrdí.

Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním ústavnej sťažnosti v súlade s
ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázkou, či v konkrétom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, je

kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie pred iným všeobecným súdom nie je
oprávnený preskúmavať iný všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy v konaní podľa zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Pripustenie opačného výkladu by znamenalo

pripustenie, že konajúci súd o náhrade škody by mohol hodnotiť postup svojho alebo iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy
preskúmavajú postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Na záver je potrebné uviesť, že aj napriek zisteným skutočnostiam, ak by súd pripustil, že došlo v rámci
exekučných konaní k namietaným prieťahom ( nevydaním poverenia v 15 - dňovej lehote od doručenia
žiadosti exekútora ), súd by žalobcovi nemohol uplatnené nároky priznať a to z dôvodov, že ani v jednom

prípade nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci a to najmä :
1/ vznik a existencia škody; žalobca sa domáha náhrady materiálnej škody vo forme paušalizovanej
škody a nemajetkovej ujmy vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR. Tieto nároky sú
neodôvodnené čo do základu a výšky. Súd nepovažuje za postačujúce žalobcovo odôvodnenie vzniku

a výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Rovnako žalobca nepreukázal, že nie je dostačujúce
len konštatovanie porušenia práva. Nebolo zistené, aby nesprávny postup namietal na súde sťažnosťou
podľa zák. č. 757/2004 Z.z.. Ujmu, ktorá mu mala vzniknúť neodôvodnil dostačujúco čo do jej výšky či
vznikuvzmysle§17Zákona.Paušálnamateriálnaškodajelenhypotetickyvypočítaná,bezakéhokoľvek
reálneho základu. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani predložený znalecký posudok. Je vecou

posúdenia súdu, či sú splnené podmienky pre konštatovanie vzniku škody a jej následkov. Naviac, ak
exekúcie prebiehajú, na základe poverení vydaných súdom súdnemu exekútorovi. Žiadne zo žalobcom
udávaných rizík nevyplývajú z predložených exekučných spisov a na ich preukázanie žalobca neoznačil
ani nepredložil žiadne dôkazy. Za jeho namietanú prípadnú stratu vymoženia pohľadávky a pod. nie je
zodpovedný exekučný súd. Súd poukazuje aj negatívne vnímanie žalobcu v spoločnosti, ktorý používa

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ( čo bolo súdom aj konštatované v obdobných
veciach ) a záujem Európskej komisie o jeho činnosť.
2/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, ktorú vôbec neodôvodnil a ktorá ani nebola zistená.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania a návrh
žalobcu ako neopodstatnený pre nesplnenie podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č.
514/2003 Z.z. zamietol. K žiadosti žalobcu o vydanie medzitýmneho rozsudku je potrebné uviesť, že
neboli splnené podmienky na jeho vydanie ( § 152 ods. 2 O.s.p. ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142ods. 1 O.s.p. tak, že priznal ich náhradu úspešnému
žalovanému. Avšak žalovaný trovy konania nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote, súd preto postupom
podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal ich náhradu žalovanému. Súd v tomto prípade nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Podaním zo dňa 5.4.2016 podal žalobca ďalší návrh na prerušenie konania z dôvodov, ktoré udával
v skoršom návrhu na prerušenie konania zo dňa 20.11.2015, o ktorom súd právoplatne rozhodol
uznesením súdu zo dňa 8.12.2015, č.k. 7C/228/2012-118 a to tak, že ho zamietol. Súd poukazuje
na odôvodnenie cit. uzn. ( čl. 118-119 spisu ) a v plnom rozsahu odkazuje na tieto dôvody, pre ktoréopätovne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania aj v tomto prípade. Súd dospel k záveru, že nie
je dôvod na prerušenie tohto konania o náhradu škodu z dôvodov, ktoré udáva žalobca. Ako vyplýva
z obsahu spisu, v tomto konaní sa žalobca domáha náhrady škody pre nesprávny úradný postup súdu

dôvodiac, že príslušný okresný súd postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom pri rozhodovaní o
žiadosti o udelenia poverenia a to pre nedodržanie 15 - dňovej lehoty na rozhodnutie

o žiadosti súdneho exekútora a z dôvodu nesprávneho rozhodnutia súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to jej zamietnutie. Súd sa s dôvodmi podanej žaloby dôkladne vysporiada vo svojom rozhodnutí

vo veci samej s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k veci a s prihliadnutím na prípadne
zistené nedostatky v postupe exekučného súdu. Naviac predmetom konaní v oboch veciach sú odlišné
nároky vyplývajúce z úplne odlišných skutkových okolností ( porušenie práva Európskej únie a vydanie
bezdôvodného obohatenia a nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup súdu ). Rovnako
súd dodáva, že žalobca nie vo všetkých prípadoch využil svoje právo na preskúmanie rozhodnutia súdu
prvého stupňa v odvolacom konaní, resp. jeho odvolania neboli úspešné a rozhodnutia exekučných

súdov nadobudli právoplatnosť. Postup súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súd
postupuje podľa Exekučného poriadku a skúma formálnu a materiálnu vykonateľnosť predloženého
exekučného titulu. Uvedené konanie a postup exekučného súdu súd posúdi v rozhodnutí vo veci samej.
Súd je názoru, že v tomto konaní možno o veci rozhodnúť aj bez toho, aby bolo konanie prerušené
z dôvodov, ktoré udáva žalobca. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu neobsahuje dôvod, ktorý by

opodstatňoval prerušenie konania v zmysle cit. ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd jeho návrh na
prerušenie konania zamietol. Citované ustanovenie O.s.p. poskytuje súdu možnosť konanie prerušiť,
nie obligatórne konanie prerušiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.