Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/581/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113209472
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113209472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a sudcov JUDr. Jarosalva Galla a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi 1/ Z. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. XX, O., zast. JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Prof. Sáru 38, 974 01 Banská Bystrica, o
zaplatenie688,27Eurspríslušenstvom,naodvolanieodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduvBanskej
Bystrici č. k. 16C/96/2013 - 157 zo dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 688,27 Eur, úrok z omeškania 582,70 Eur, ročný úrok z omeškania 10 % zo sumy 387,51 Eur od
12.10.2012 do zaplatenia m e n í tak, že návrh
z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný odporcovi
1/ nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške
41,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,72 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu JUDr.

Ondreja Sochora, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. , číslo účtu 33946580/0900, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý odporcovi 1/ nahradiť trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 41,00 a z trov právneho zastúpenia vo
výške 119,87 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Ondreja Sochora, vedený v Slovenskej
sporiteľni a.s., číslo účtu 33946580/0900, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 688,27

Eur, úrok z omeškania 582,70 Eur, ročný úrok z omeškania 10% zo sumy 387,51 Eur od 12.10.2012 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 82,00 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi 1/ uložil aj povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 356,26 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku dňa

22.10.2008 postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., s ktorou odporca 1/ ako dlžník dňa 21.01.2004
uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. (Odporca 2/, voči ktorému
bolo konanie pre späťvzatie návrhu zastavené, zmluvu podpísal ako ručiteľ). Posledná splátka úveru
mala byť uhradená dňa 20.01.2009, tým zároveň zmluva skončená. Právo požadovať nesplatené, dlžnésplátky vzniklo navrhovateľovi najskôr dňa 20.01.2009 a od prvého nasledujúceho dňa začala plynúť
premlčacia doba, ktorá v režime Obchodného zákonníka podľa § 397 je štvorročná (súd sa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu) teda ak navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17.04.2010, bolo

to v rámci plynutia premlčacej doby. Pokiaľ dňa 12.07.2010 odporca podpísal dohodu o uznaní dlhu,
kde ex lege prejavil vôľu uhradiť svoje záväzky voči navrhovateľovi v dodatočnej lehote, ktoré v čase
uznanie neboli premlčané, súd mal zato, že poskytnutím dodatočnej lehoty na splatenie sa odporcovi
nezhoršilo právne postavenie voči navrhovateľovi a súd uznanie považoval za slobodné dojednanie
medzi účastníkmi pôvodnej úverovej zmluvy nie za nekalú obchodnú praktiku.

Navrhovateľovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania, tak ako úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v
návrhu, je vyčíslený v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 O. s. p.), alebo aby rozsudok zmenil
(§ 220 O. s. p. ) a návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.
Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil, pretože s účinnosťou od 01.04.2015 sa v zmysle ust. §
52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou novely
a bolo účinné v čase rozhodovania prvostupňového súdu. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu, podľa ktorého premlčacia doba začala plynúť dňa 20.01.2009 resp. 21.01.2009,
keď návrh na súd bol podaný dňa 17.04.2013 a nie 2010 ako súd v rozhodnutí zjavne nesprávne uviedol

bol jednoznačne podaný po uplynutí premlčacej doby, či už trojročnej podľa Občianskeho zákonníka,
alebo štvorročnej podľa Obchodného zákonníka.
AbezohľadunaplatnosťaleboneplatnosťDohodyosplátkachaouznanízáväzkujenároknavrhovateľa
nedôvodný aj z dôvodu, že v časti istiny zanikol splnením (odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
1659,68 Eur pričom odporca uhradil navrhovateľovi sumu 1812,78 Eur - plnil navrhovateľovi mesačne

sumu 28 x 60 Eur a 2x 66,39 Eur) a v časti príslušenstva ide o nárok premlčaný. Predmetom uznania
v dohode je istina úveru vo výške 2 067,51 Eur, pričom takáto suma istiny úveru odporcovi poskytnutá
nebola a predmetom uznania nie je žiadne príslušenstvo pohľadávky (úroky, úroky z omeškania
pod. ). Týmito skutočnosťami sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal, jeho rozhodnutie je v tomto
neodôvodnené a nepreskúmateľné. Odporca zotrváva na svojom pôvodnom názore, že predmetná

sporná dohoda je neplatný právny úkon, k rovnakému záveru dospeli súdy aj v iných obdobných
prípadoch.
Navrhovateľ ani nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na vymáhanie žalobou
uplatneného nároku, že zmluva o postúpení pohľadávok je účinná. Ak sa odvolací súd nestotožní s
názorom odporcu, že sporná Dohoda je neplatná z dôvodu nekalej obchodnej praktiky, odporca má

zato, že Dohoda je neplatná preto, že v čase jej podpisu nebolo odporcovi oznámené postupcom
(Slovenskou sporiteľňou) žiadne postúpenie pohľadávky, potom účinky postúpenia nemohli nastať (§
526 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie

(§ 219) ani pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolací súd výzvou zo dňa 09.06.2016 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie v lehote do 5 dní od
doručenia výzvy, k možnému použitiu ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, najmäust. § 101 o premlčaní nároku, ktoré pri rozhodnutí vo veci na súde prvého stupňa neboli použité, avšak
jeho aplikácia je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca.
Uvedenú výzvu súdu prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 15.06.2016. Na výzvu súdu nereagoval.

Právny zástupca odporcu výzvu prevzal dňa 13.06.2016 a odpovedal na ňu dňa 14.06.2016 s tým, že
sa v celom rozsahu stotožňuje s možnosťou aplikácie Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad,
vrátane právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a právnej úpravy
premlčania. Odporca zotrváva na svojich právnych názoroch vyjadrených najmä v odvolaní odporcu
zo dňa 15.07.2015, v zmysle ktorých, v prípade ak sporná dohoda o uznaní záväzku bude odvolacím

súdom posúdená ako neplatná, tak žalobný návrh bol podaný po uplynutí všeobecnej premlčacej doby
3 rokov podľa Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu sú všetky navrhovateľom uplatnené
pohľadávky premlčané. Ak sporá dohoda o uznaní záväzku bude odvolacím súdom posúdená ako
platná, tak istina bola odporcom v celom rozsahu uhradená (nakoľko platby odporcu boli v súlade s
ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítavané na úhradu istiny), dohodou o uznaní záväzku
nedošlo k uznaniu príslušenstva a z uvedeného dôvodu nenastupujú žiadne právne účinky týkajúce sa

prerušenia premlčacej doby vo vzťahu k príslušenstvu. Z uvedeného dôvodu je akékoľvek príslušenstvo
uplatňované navrhovateľom v tomto súdnom konaní nárokom premlčaným. Odporca navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok
zmenil tak, že návrh zamietne v celom rozsahu a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového
aj odvolacieho konania podľa vyčíslenia predloženého súdu odporcom.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie je výsledkom ďalšieho procesného postupu okresného súdu potom,
čo na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok okresného súdu č. k. 16C/96/2015 zo dňa
16.09.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 16C/96/2013-102 zo dňa 13.11.2013 zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konane. Dôvody zrušenia rozsudku spočívali v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti, keď okresný súd návrh zamietol z dôvodu
premlčanianárokuzaloženomvýlučnenaskutočnosti,žeodporcamalpodľazmluvyoúvereúverzaplatiť
do 20.01.2009 a návrh na súd bol podaný dňa 17.04.2013 (po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka), hoci navrhovateľ svoj nárok od počiatku a aj v odvolacom konaní obhajoval
s poukazom na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú účastníkmi

dňa 12.07.2010, ktorou sa súd vôbec nezaoberal. V tomto spočívala nepresvedčivosť rozhodnutia
okresného súdu, nedostatok jeho odôvodnenia. Odvolací súd pritom vyslovil právny názor, že právny
vzťah účastníkov mal súd posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Aj v ďalšom konaní sa okresný súd prednostne zaoberal posúdením námietky premlčania nároku,

vznesenej v konaní odporcom. Výsledkom bol záver okresného súdu, že nárok navrhovateľa nie je
premlčaný. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, takýto názor nezodpovedá existujúcemu
skutkovému stavu.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu jednoznačne vyplýva, že k inému výsledku a k

opačnémuzáverunežvpredchádzajúcomrozhodnutí,pokiaľideopočítanieplynutiapremlčacejdobyod
splatnosti úveru, od 20.01.2009, resp. od 21.01.2009 prvého nasledujúceho dňa po splatnosti úveru do
podania žaloby (návrhu) navrhovateľom na súd prvostupňový súd zjavne a mylne dospel len v dôsledku
zrejmej chyby v písaní, kedy v odôvodnení rozhodnutia uviedol zjavne nesprávny rok podania žaloby na
súd „2010“, namiesto správneho roku „2013“ o čom vzhľadom na obsah spisu niet akýchkoľvek pochýb.

Teda návrh na súd nebol podaný dňa 17.04.2010, ale dňa 17.04.2013. Potom niet akýchkoľvek pochýb
o tom, že od 21.01.2009 uplynula doba viac než štyroch rokov, k akému záveru, nebyť uvedeného
pochybenia, by musel dospieť aj prvostupňový súd.

Odporcovi 1/ (odvolateľovi) treba potom dať za pravdu v tom, že bez ohľadu na posúdenie doby

premlčania, či už podľa Obchodného zákonníka (§ 397 štvorročná premlčacia doba), alebo podľa
Občianskeho zákonníka (§ 101 trojročná premlčacia doba), je nárok navrhovateľa vychádzajúc zo
splatnosti úveru jednoznačne a nepochybne premlčaný. Na správnosť takéhoto záveru, nemá potom
vplyv, že prvostupňový súd sa v ďalšom konaní riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v jeho zrušujúcom rozhodnutí, že otázka premlčania v danej spotrebiteľskej veci sa má riadiť režimom

Obchodného zákonníka, ktorý názor v čase rozhodovania a pri posudzovaní veci prvostupňového
súdu (17.06.2015) už platná právna úprava neumožňovala, keďže vzhľadom na novelu Občianskeho
zákonníka v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných
zákonov zo dňa 25.03.2014, účinnej do 01.04.2015, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdovv tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Pre úplnosť možno dodať, že zásadná zmena spočíva aj v tom, že v zmysle novely zákona č. 250/2007
Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto
prípade súd) rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na
premlčanie nároku (na rozdiel o úpravy § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje, aby
námietku premlčania účastník výslovne vzniesol).

Nakoľko v prejednávanom prípade bola účastníkmi uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.07.2010, pre výsledok rozhodnutia bolo treba posúdiť aj túto
dohodu, podrobiť ju kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p..

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý považoval uznanie záväzku v zmysle

tejto dohody za slobodné dojednanie medzi účastníkmi pôvodnej zmluvy, a nie za nekalú obchodnú
praktiku. Okresným súdom zistené skutočnosti ohľadom predmetnej dohody odvolací súd vyhodnotil
inak.
Názor prvostupňového súdu, že poskytnutím dodatočnej lehoty na splatenie úveru v dohode sa
nezhoršilo právne postavenie odporcu voči navrhovateľovi nie je správny. Predĺženie premlčacej doby

formou uznania dlhu v danom prípade, ktoré bolo včlenené do textu dohody predstavuje neprijateľnú
a neplatnú podmienku, takou praktikou si navrhovateľ zvýhodnil svoje zmluvné postavenie na úkor
spotrebiteľa. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že sám navrhovateľ v jeho podaní doručenom súdu
25.10.2013 výslovne uviedol, že v čase podpisu dohody t.j. v roku 2010 mal právo požadovať zaplatenie
19-tich nepremlčaných splátok po 1.140,- Sk, spolu sumu vo výške 718,98 Eur (21 659,99 Sk). Napriek

tomu dal navrhovateľ podpísať odporcovi uznanie dlhu v rozsahu „dlžná istina vo výške 2 067,51 Eur“ (s
odkazom na zmluvu o úvere, na základe ktorej bol právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi
poskytnutý úvere 50.000,- Sk). Predmetná dohoda o uznaní a splátkach, kedy výška sumy určenej
navrhovateľom, ktorú navrhovateľ chce aby odporca dobrovoľne plnil formou splátkového kalendára
bola zjavne uzatvorená v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, v dohode nie je špecifikované

ani príslušenstvo pohľadávky, ktoré mal odporca uznať (ktoré malo byť predmetom uznania) a ktoré by
malo byť súčasťou výšky splátky.
Navrhovateľom predložená „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je formulár,
ktorého obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie

premlčacej doby (v skutočnosti sa spotrebiteľovi predkladá pod zámienkou uzatvorenia splátkového
kalendára aj dohoda o uznaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom oslovené osoby
nerozumejú). Uzatvorenie tejto Dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona o
ochrane spotrebiteľa (č. 250/2007 Z. z.). Takáto formulárová Dohoda je doterajšou judikatúrou súdov
hodnotená ako nekalá obchodná praktika a absolútne neplatný právny úkon.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa
zamietol. Odvolací súd pritom zároveň postupoval podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p. , vo veci rozhodol po
oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania k možnému použitiu ustanovení zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, najmä ust. § 101 o premlčaní nároku, ktoré pri rozhodnutí vo

veci na súde prvého stupňa neboli použité, avšak jeho aplikáciu považoval odvolací súd vo veci za
rozhodujúcu (hoci, ako je uvedené vyššie, vychádzajúc aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
súdu, ak premlčacia doba začala plynúť dňa 20.01.2009, resp. 21.01.2009 a návrh na súd bol podaný
dňa 17.04.2013, potom bol jednoznačne podaný po uplynutí premlčacej doby, či už trojročnej podľa
Občianskeho zákonníka, alebo štvorročnej podľa Obchodného zákonníka).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O. s. p. (ak odvolací súd rozhodnutie
zmení, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa), ust. § 151 ods. 1 O. s. p. (ide o návrhové
konanie) a ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady úspechu účastníkov vo veci).

V konaní bol v konečnom dôsledku úspešný odporca zastúpený advokátom, preto mu patrí náhrada
trov konania - trov právneho zastúpenia na súde prvého stupňa aj v odvolacom konaní a náhrada trov
zaplateného súdneho poplatku.Podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (Vyhláška) v danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu tarifná odmena advokáta za
zastupovane a iné úkony právnej služby vo výške 51,45 Eur (bez DPH) za jeden úkon právnej služby,

vypočítaná podľa § 10 ods. 1 z tarifnej hodnoty 688,27 Eur - vymáhanej výšky istiny bez úroku z
omeškania.
Odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového a doterajšieho
odvolacieho konania vo výške 356,72 Eur v zložení:
odmena advokáta celkom 308,70 Eur a to za 6 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia

r. 2013, spracovanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 27.05.2013, účasť na pojednávaní
pred Okresným súdom Banská Bystrica dňa 16.09.2013, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa
21.11.2013, vyjadrenie zo dňa 28.05.2015, účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Banská
Bystrica dňa 17.06.2015) + režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového
základu celkom 48,02 Eur, t. j. od 01.01.2013 vo výške 7,81 Eur (4 x 7,81 Eur), od 01.01.2015 vo výške
8,39 Eur (2 x 8,39 Eur). Advokát nepreukázal že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Odporcovi 1/ patrí aj náhrada zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo
výške 41,00 Eur.

Odvolací súd oproti vyúčtovaniu trov zo dňa 16.06.2015 predloženému súdu právnym zástupcom
odporcu 1/ nepriznal náhradu trov za uplatnené 2 úkony a to doplnenie do spisu zo dňa 10.09.2013

a doplňujúce vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 01.10.2014, ktoré podľa názoru odvolacieho
súdu mohol právny zástupca spojiť resp. realizovať v rámci úkonov zo dňa 27.05.2013 a zo dňa
21.11.2013.

Odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania pozostávajúcich zo zaplateného

súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 41,00 Eur a z trov právneho zastúpenia celkom vo
výške 119,97 Eur v zložení: odmena advokáta celkom 102,90 Eur podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky
za 2 úkony právnej služby - za spracovanie odvolania zo dňa 15.07.2015 a za vyjadrenie k výzve súdu
zo dňa 13.06.2016, t.j. 2x po 51,45 Eur + režijný paušál k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky celkom
16,97 Eur t.j. 1x od 1.1.2015 vo výške 8,39 Eur a 1x od 1.1.2016 vo výške 8,58 Eur.

Odvolací súd oproti vyúčtovaniu trov zo dňa 16.06.2015 predloženému súdu právnym zástupcom
odporcu 1/ nepriznal náhradu trov za uplatnené 2 úkony a to doplnenie do spisu zo dňa 10.09.2013
a doplňujúce vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 01.10.2014, ktoré podľa názoru odvolacieho
súdu mohol právny zástupca spojiť resp. realizovať v rámci úkonov zo dňa 27.05.2013 a zo dňa

21.11.2013.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.