Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715205774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7715205774.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Milanom Mitterpákom, v právnej veci žalobcu A. H., N..H.., H.
H. D. X, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, V.. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa
10, 821 08 Bratislava proti žalovanému D. O., P.. XX.XX.XXXX, P. Y. Š. XXXX/XX, XXX XX D., X..Č..
P. P. D., zast. opatrovníkom Emíliou Popovičovou, pracovníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 168,59
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 168,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 168,59 EUR od 29. 3. 2013 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v
sume 16,50 EUR a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 168,59 €
s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj náhrady
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb

č. A6635417 zo dňa 29.6.2012, Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A6552276 zo dňa 12.10.2012
a č. A6635171 zo dňa 26.11.2012, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky.
V zmysle týchto zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Keďže žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie

11/2012 - 01/2013, porušil tým zmluvné povinnosti.

Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku zo dňa 14.3.2013, v ktorom mu oznámil sumu
neuhradených faktúr a zároveň ho vyzval na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o
pokonávku nereagoval. Následne v zmysle Článku 4 Všeobecných podmienok žalobca ukončil platnosť
zmluvy.

V zmysle článku 17, bod 17.4 Všeobecných podmienok, Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne
vzťahy medzi žalovanou a žalobcom, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne
upravené, sa riadia ustanoveniami zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, ktoré sú súčasťou zmluvy, a ak tieto nie sú upravené v citovanom zákone, tak sa
riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.Žalobca, si preto uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade s
podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 29.3.2013.

Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu podania žaloby, tak predstavuje sumu 168,59 €
pozostávajúcu z neuhradených služieb za obdobie 11/2012 - 01/2013.

Žalovanému na ochranu jeho práv v tomto konaní súd uznesením zo dňa 20.1.2016, č.k. 7C 161

2015-58ustanovilpodľa§29ods.2O.s.p.opatrovníčkuprekonanieEmíliuPopovičovú,zamestnankyňu
tunajšieho súdu.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a
opatrovníka žalovaného.

Na pojednávaní dňa 20.4.2016 sa súd oboznámil s podstatným obsahom spisu, návrhom na čl. 1-2,
prílohami k návrhu čl. 3-20, Všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 24-35, správou OO PZ v
Michalovciach čl. 50, uznesením na čl. 58 a zistil skutkový stav v súlade s tým, ako ho žalobca opísal
v podanom návrhu na začatie súdneho konania.

Na základe týchto predložených podkladov, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo
výške 168,59 €, keďže nezaplatením za poskytnuté telekomunikačné služby porušil dojednané zmluvné
povinností, t.j. riadne a včas zaplatiť cenu za poskytnuté služby.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik môže od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Žalovaný neuhradil poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas, preto sa s platením dostal voči
žalobcovi do omeškania.Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a prihliadajúc na skutočnosť, že žalovaný dlžnú
sumu nezaplatil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s peňažným plnením, súd preto priznal
žalobcovi voči žalovanému aj ním uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy

od 29.3.2013 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Vzhľadom na prevedené dokazovanie a zistené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca v priebehu
konania jednoznačne preukázal, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah na základe

uzavretej zmluvy, avšak žalovaný nedodržal podmienky dohodnuté v zmluve. Výšku svojej uplatnenej
pohľadávky proti žalovanému preukázal predloženými listinnými dôkazmi, preto o uplatnenom nároku
žalobcu súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému

žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo

každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom, žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom, a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej
strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je

nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec
(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie

týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej
strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
že by takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou

hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer

medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.Us988/2012, podľa ktorého typový
spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie
právnejpomoci,aleparazitovanienadrobnýchpohľadávkachvočiobčanom,ktorésúumelonavyšované

do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva
na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno
priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6

Co /443 /2014 zo dňa 29. 5. 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.