Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115220208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

V. - E. V. R., E.. A.. O.., E. E. G. F. X/A, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 013, proti
odporcovi: G. I., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. O. E., o zaplatenie 238,25 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 147,83 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne:
- zo sumy 76,03 eur od 17.07.2012 do zaplatenia a

- zo sumy 71,80 eur od 14.08.2012 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 90,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
90,42 eur od 12.06.2012 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 3,85 eur titulom náhrady súdneho

poplatku za návrh na začatie konania a v sume 16,80 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a
to všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 22.06.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
06.07.2015 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 238,25
eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 90,42 eur od 12.06.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 76,03 eur od 17.07.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy
71,80 eur od 14.08.2012 do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 24.06.2013 so spoločnosťou Telefónica
Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863 (ďalej len „TS“) ako s
postupcom nadobudla s účinnosťou od 24.06.2013 uplatňovanú pohľadávku. Ďalej navrhovateľ uviedol,
že odporca uzatvoril s postupcom zmluvu o pripojení podľa zákona č. 351/2011 Z. z., na základe
ktorej boli odporcovi poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne dňa 16.06.2009 v
rámci programu služieb O2 Fér s účastníckym číslom +XXXXXXXXXXXX. Postupca vyúčtoval odporcovi

cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami: č. XXXXXXXXXX v sume 90,42 eur so
splatnosťou dňa 11.06.2012, č. XXXXXXXXXX v sume 76,03 eur so splatnosťou dňa 16.07.2012 a č.
XXXXXXXXXX v sume 71,80 eur so splatnosťou dňa 13.08.2012. Postupca podaním zo dňa 23.07.2012
vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 166,45 eur. Odporca však uvedenú sumu do dňapodania návrhu neuhradil. Vzhľadom k tomu, že odporca neuhrádzal predmetné faktúry riadne a včas
odstúpil postupca ku dňu 25.08.2012 od zmluvy o pripojení písomným podaním zo dňa 26.07.2012,
pričom určil odporcovi dodatočnú lehotu na plnenie do 18.08.2012. Navrhovateľ si napokon uplatňoval

zo žalovanej istiny úroky z omeškania s odkazom na znenie ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť

aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne

vyhlásil tento rozsudok dňa 29.09.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli dňa 23.09.2015.
Súd na základe účastníkmi produkovaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom

v súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 16.6.2009
navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne
číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa aktivovať odporcovi účastnícky program „O2 Fér“, sprístupniť mu a
poskytovať mu v zmluve a špecifikované služby a odporca sa zaviazal platiť cenu za tieto služby.
TS vyúčtovala odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. č. XXXXXXXXXX v

sume 90,42 eur so splatnosťou dňa 11.06.2012, č. XXXXXXXXXX v sume 76,03 eur so splatnosťou dňa
16.07.2012 a č. XXXXXXXXXX v sume 71,80 eur so splatnosťou dňa 13.08.2012, t. j. celkovo sumu
238,25 eur.
Keďže v konaní nebol preukázaný opak, súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporca tak cenu
poskytnutých služieb celkovo vo výške 238,25 eur doposiaľ neuhradil.

TS listom označeným ako „Pokus o zmier“ zo dňa 23.07.2012 adresovaným odporcovi, tomuto
oznamovala, že eviduje neuhradenú pohľadávku vo výške 166,45 eur za poskytnuté služby, pričom ho
týmto žiada o okamžitú úhradu dlžnej čiastky.
TS listom označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 26.07.2012 adresovaným odporcovi, tomuto
oznamovala, že keďže aj napriek viacerým výzvam nedošlo z jeho strany do dňa 26.07.2012 k úhrade

dlžnej čiastky podľa ust. § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. a čl. 6.7 písm. a) Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete TS týmto ukončuje zmluvu o pripojení k službám vedeným pod ref. č. XXXXXXXXXX
odstúpením ku dňu 25.08.2012, a to v prípade, ak predmetnú dlžnú čiastku 166,45 eur neuhradí
najneskôr do 18.08.2012.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným písomnostiam súd však konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal doručenie
odstúpenia od zmluvy odporcovi (z doručenky na č.l. 4 spisu nie je zrejmé akú písomnosť navrhovateľ
odporcovi touto poštovou zásielkou zaslal), a teda nepreukázal, že došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy o pripojení.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s. r. o. ako

postupcom a CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o. ako postupníkom dňa 24.6.2013 došlo aj k postúpeniu
pohľadávok postupcu voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na CRIF- Slovak Credit
Bureau, s.r.o..
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona
č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka) nekoná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) zamestnania alebo
povolania, (napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a
autorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskoršíchpredpisov,zákonč.586/2003Z.z.oadvokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov), b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Cit. ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 prinieslo do právneho poriadku
účinného na území SR povinnosť orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj
súdu) prihliadať aj bez návrhu (ex offo) na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

jeho premlčania, ktoré bráni priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide tak o výnimku z pravidla podľa ust. § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, že na premlčanie práva prihliada súd vtedy, ak sa ho dlžník dovolá.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008,

spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia

alebo po uznaní.
Podľa ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.
V konaní si tak navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval nárok podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona
č. 610/2003 Z.z. na zaplatenie sumy 238,25 eur ako ceny za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o pripojení, ktorú poskytol odporcovi jeho právny predchodca spoločnosť Telefónica Slovakia, s. r.o.
Tento nárok prešiel na navrhovateľa podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka vyššie uvedenou zmluvou

o postúpení pohľadávok. K splatnosti jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených navrhovateľom v
konaní malo dôjsť v lehote uvedenej v jednotlivých faktúrach, ktorými bola odporcovi vyúčtovaná cena
poskytnutých služieb.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva,
že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu
priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú
povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového
základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Navrhovateľ je povinný v návrhu (ust. § 79 ods. 1 a § 120

ods. 1 O.s.p.) uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu,
ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho
skutkové tvrdenia. Súd nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v
konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré
neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok,

avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu.
Je možné nepochybne konštatovať, že v danom prípade išlo o navrhovateľom uplatnený nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorou nepochybne je aj zmluva o pripojení
uzavretá medzi podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu službu (právnym predchodcom navrhovateľa
- Telefónica Slovakia, s. r.o.) ako dodávateľom podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v

platnom znení [predávajúcim podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.], keďže právny
predchodca navrhovateľa pri uzatváraní a plnení zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a na druhej strane účastníkom (odporcom) ako spotrebiteľom podľa ust. § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení [tiež podľa cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 250/2007
Z. z.], keďže naopak odporca ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Súd tak musel ex offo v zmysle
už uvedeného ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. preskúmať navrhovateľom uplatnené právo
na zaplatenie sumy 238,25 eur, či toto právo nie je premlčané. Právo navrhovateľa na zaplatenie
ceny za poskytnuté telefónne služby sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho
zákonníka), ktorá začína plynúť v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa zročnosti ceny

za poskytnuté telefónne služby. Pokiaľ sa tak týka práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 90,42 eur,
t. j. práva na zaplatenie ceny za poskytnuté telefónne služby vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX,
došlo uplynutím 3-ročnej premlčacej doby plynúcej od prvého dňa po splatnosti ceny za poskytnuté
telefónne služby (t.j. 12.06.2012), t. j. ku dňu 12.06.2015 (00.00 hod.), k premlčaniu práva navrhovateľa
na zaplatenie tejto ceny, keďže navrhovateľ (resp. pôvodný navrhovateľ) návrh na súde podal až dňa

6.7.2015. K obdobnému záveru o premlčaní práva možno dospieť pri posudzovaní uplatneného nároku
navrhovateľom na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže pokiaľ sa týka premlčania práva na úroky
z omeškania možno vychádzať z úpravy danej ust. § 101 (začiatok plynutia premlčacej doby) a ust.
§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V kontexte tejto právnej problematiky si súd dovolí poukázať
na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo

682/2006 zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so
splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, kým povinnosť zaplatiť
istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa ktorého „úroky z omeškania
sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z
omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojím

názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti
splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo svojich dôsledkoch (v
rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania
dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcemu aže by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny
vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať
za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných

práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania na
splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne
absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká
samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v
omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej

uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. Je tak zjavné, že aj pri práve navrhovateľa na zaplatenie
úrokov z omeškania došlo v tomto prípade pri rovnakom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ako u práva
navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 95,07 eur, k jeho premlčaniu.
Premlčanie práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 90,42 eur s príslušenstvom tak súdu v zmysle
cit. ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. bránilo priznať navrhovateľom požadované plnenie aj s
príslušenstvom (úrokmi z omeškania) v tomto rozsahu, a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel iba v

časti uplatňovaných nepremlčaných nárokov, t.j. v časti o zaplatenie sumy 147,83 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 76,03 eur od 17.07.2012 do zaplatenia a zo sumy 71,80
eur od 14.08.2012 do zaplatenia. V časti o zaplatenie sumy 90,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 90,42 eur od 12.06.2012 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa z dôvodu ex
offo prihliadania na premlčanie zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ sa návrhom domáhal celkovo priznania:
- sumy 238,25 eur,
- úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 90,42 eur od 11.6.2012 do zaplatenia, vyčíslený
pre účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku

(29.9.2015) na sumu 26,88 eur,
- úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 76,03 eur od 16.7.2012 do zaplatenia, vyčíslený
pre účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku
(29.9.2015) na sumu 21,34 eur,
- úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 71,80 eur od 13.8.2012 do zaplatenia, vyčíslený

pre účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku
(29.9.2015) na sumu 19,67 eur,

100%- ným úspechom navrhovateľa by tak bolo priznanie sumy 306,14 eur (súčet vyššie uvedených
súm).

Navrhovateľ bol však v konaní iba čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní nasledovných
nárokov:
- sumy 147,83 eur,
- úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 76,03 eur od 16.7.2012 do zaplatenia, vyčíslený

pre účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku
(29.9.2015) na sumu 21,34 eur,
- úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 71,80 eur od 13.8.2012 do zaplatenia, vyčíslený
pre účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku
(29.9.2015) na sumu 19,67 eur,

Navrhovateľ bol tak úspešný čo do sumy 188,84 eur (súčet vyššie uvedených súm).

Vo zvyšnej časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý, t.j. v časti o zaplatenie sumy 90,42 eur
a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 90,42 eur od 11.6.2012 do zaplatenia, vyčíslený

pre účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku
(29.9.2015) na sumu 26,88 eur, t.j. spolu 117,30 eur bol navrhovateľ neúspešný.Z uvedeného je zrejmé, že z celkovo požadovanej sumy 306,14 eur (100%), úspech navrhovateľa činí
priznanie sumy 188,84 eur, čo je 61,68 % z celku a neúspech navrhovateľa činí nepriznanie sumy
117,30 eur, čo je 38,32 % z celku, čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 23,36 %.

Z tohto je jednoznačné, že úspešnejším účastníkom v konaní bol navrhovateľ, ktorého čistý úspech
v konaní (úspech - neúspech) je 23,36 %. Navrhovateľ tak má voči odporcovi právo na náhradu trov
konania v rozsahu 23,36 % z uplatnených trov.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie
konania v sume 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia celkom v sume 71,94 eur. Spolu
88,44 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 3 úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci;
2. úkon právnej služby- podanie na súd vo veci samej (návrh na vydanie platobného rozkazu);

Súdpreskúmalnavrhovateľomuplatnenýnárokapriznalmuprotiodporcovináhradutrovkonaniatitulom
zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,36 % z uplatnenej
sumy nasledovne:

a/ náhrada súdneho poplatku v rozsahu 23,36 % zo sumy 16,50 eur, tj. 3,85 eur.

b/náhradatrovprávnehozastúpeniavrozsahu23,36%zuplatnenejtarifnejodmenyarežijnéhopaušálu
za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §

10 ods. 1 vyhl., vo výške 5,04 eur (23,36 % zo sumy 21,58 eur), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
vo výške 1,96 eur (23,36 % zo sumy 8,39 eur);
2. úkon právnej služby: podanie na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na §
10 ods. 1 vyhl., vo výške 5,04 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 1,96 eur;

c) náhrady DPH z :

odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 2,80 eur (20 % zo sumy 14,- eur), a to v súlade s
ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že

právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Celkové trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, činia sumu 20,65 eur a
pozostávajú z náhrady pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 3,85 eur a náhrady
pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 16,80 eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi uvedené trovy konania vo výške vyčíslenej vo výroku tohto
rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP,
podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.