Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116211686
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116211686.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: M. J., bytom W., Q. XXX proti odporcovi: M. J., bytom
W., Q. XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie, na základe ktorého

by bol odporca povinný zdržať sa vstupu do rodinného domu a nehnuteľností zapísaných na LVXXXmX,,
kat. úz. U. R., okres W., obec W. ako pare. č. X/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 800m2, pare.
č. 8/23 zast. plochy a nádvoria o výmere 160 m2 a stavba na parc. č. 8/23 rodinný dom súpisné číslo
XXX a to až do právoplatného skončenia konania o obmedzenie, resp. úplné vylúčenie užívacieho práva
odporcu k rodinnému domu.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca M. J. ju a jej matku psychicky týral, podceňoval,

nadával im, v noci ich nenechal spať, chodil do jej izby, budil ju, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej,
že ju zabije, povedal jej , že „Vieš kto sú najlepší zabijaci, Čečenci, pretože stratili rodiny, smrťou sa
jej vyhrážal každý deň.
Ďalej uviedla, že po rozvode jej rodičov býval v dome 2 roky, nespolupodieľal sa na výdavkoch rodinného
domu / plyn, elektrina, voda, splátky úveru... / , všetko hradila a doteraz uhrádza jej matka, nakoľko ona
bola školopovinná a toho času je vedená na Úrade práce ako nezamestnaná. Navštevovala SPÚ, ktorú

musela ukončiť vzhľadom na jej zdravotný stav, nakoľko bola hospitalizovaná v skúškovom období .

Situácia sa vyhrotila dňa 05.10.2014, kedy ju navrhovateľ v dome prenasledoval, povedal, že ju zabije,
zahasil ohorok cigarety v jej tanieri s jedlom keď večerala . Zavolala policajnú hliadku, ktorá ich zobrala
na policajné odd. kde bola vypočutá aj so svedkom, ktorý bol prítomný keď k uvedenému incidentu došlo,
čo je vedené pod značkou I.Odporca bol uznaný vinným na priestupkovom oddelení v Nitre. V súčasnej

dobe sa neustále vyhráža ich likvidáciou pred každým jedným pojednávaním na Okresnom ide v Nitre.
Mám obavu o svoj život.

Z potvrdenia predloženého navrhovateľkou zo dňa 5.10.2014 bolo zistené, že navrhovateľka vykonala
oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
podala oznámenie na svojho otca M. J. ktorý jej dňa 4. XX. XXXX, v čase okolo 23 hod vulgárne nadával

a vyhrážal sa jej súdmi a že za ju zabije.

Ďalej pripojila výpisy esemesiek zasielaných jej odporcom v znení si Dianol zo dňa 12.4.2015, si bez
hanby by preber sa veľmi zle dopadneš, ktorá je zo dňa 13.1.2015, ako aj zrušila si mi trvalý pobyt na
dome, čo som ti daroval, toto čo si spravila ťa bude prenasledovať celý život, ktorá je zo dňa 13.1.2015.
Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 5.12.2014 , vydaného Okresným úradom Nitra, odboru

všeobecnej vnútornej správy , bolo zistené, že odporca za uznal vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o priestupkoch“) hrubým správaním, ktorého sa dopustil
tým, že dňa 4.10.2014 v čase asi o 23:00 hod. v RD na ulici Q. XXX/XXX, W. - R. vulgárne nadával
svojej dcére M. J., „že je piča a že i u zabije“, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 22,- eur .

Zo spisu 9 C XXX/XXXX a to zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 3. 2016 bolo zistené, že
odporca vo svojej výpovedi uviedol, že od rozvodu manželstva nebol v predmetnej nehnuteľnosti , matka
navrhovateľky ho nepustila do domu nemá absolútne žiadne veci, či hnuteľné alebo nehnuteľné .

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho

odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby

nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu
predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať

však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej
strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia
sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani

posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP preto postačuje, ak
je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí akonanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g) OSP
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) OSP je veľmi aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa

násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť
býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie
si obete.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj vyššie zisteného skutkového stavu mal za preukázané,

že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne , navrhovateľka svojim návrhom nepreukázala, že by
sa odporca voči nej dopustil násilia, navrhovateľkou predložené listinné dôkazy a to výpisy SMS správ
sú z januára 2015, listinný dôkaz o tom, že bola odporcovi uložená poriadková pokuta vo výške 20,-
eur, na základe Rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Okresným úradom Nitra, odboru
všeobecnej vnútornej správy je ešte zo dňa 5.12.2014.

Navrhovateľka takto starými listinnými dôkazmi neosvedčila naplnenie ustanovenia § 76 ods. 1 písm.g)
O.s.p. tým, že by bol odporca v súčasnej dobe vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, respektíve
že by sa dopustil násilia, a preto súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh
navrhovateľky zamietol .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.