Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slavomír Ivanecký

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4P/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201125
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216201125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa Š.
N., nar. X.X.XXXX, bytom J. X, zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Nám.
Legionárov 5, Prešov, proti odporkyni D. N., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X, o rozvod manželstva
a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa a odporkyne, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré

je zapísané k knihe manželstiev Matričného obvodu N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j emaloleté Š. N., nar. X.XX.XXXX a D. N., nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti odporkyne, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, zastupovať ich a
spravovať ich majetok.

Styk navrhovateľa s maloletými n e u p r a v u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletej Š. mesačnú sumu vo výške
60 Eur a maloletej D. mesačnú sumu vo výške 60 Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci, k rukám odporkyne.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom, podaným na súde dňa 3.3.2016 a upravenom v priebehu konania
domáhal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, zveril maloleté Š. O. D. do osobnej starostlivosti
odporkyne, styk navrhovateľa s maloletými neupravil a určil navrhovateľovi mesačné výživné na obe
maloleté dcéry po 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných
predpisov. Odporkyňa s návrhom ohľadne rozvodu, zverenia maloletých a úpravy styku súhlasila,
navrhla výživné na obe dcéry po 100 Eur mesačne. Kolízny opatrovník maloletých detí sa pripojil k

návrhu matky.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, rodnými listami maloletých Š. O. D.,
sobášnym listom, ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja sú štátnymi občanmi SR a u

oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodili tri deti, dňa XX.X.XXXX I. K., dňa
X.XX.XXXX A. Š. a dňa X.X.XXXX A. D.. Nadobudli rodinný dom, avšak vzťahy medzi nimi sa
zhoršili, pretože odporkyňa sa neúmerne zadlžovala, vyberala finančné prostriedky zo spoločného účtua navrhovateľ sa dostatočne nevenoval rodine a záujmom detí. Všetci žijú v spoločnej domácnosti, až
na syna K., ktorý býva s priateľkou. Obe maloleté deti majú s oboma rodičmi dobrý vzťah, ale v prípade
rozvodu manželstva ich rodičov obe zhodne uviedli, že chcú ostať s odporkyňou. Príjem navrhovateľa

je okolo 350 Eur mesačne, platí na polovicu s odporkyňou mesačné náklady na televíziu, elektriku vo
výške 65 Eur, na stravu pre seba potrebuje 120 - 130 Eur mesačne, oblečenie a obuv 200 Eur ročne,
na hygienu 20 Eur mesačne, na mobil 6 - 12 Eur mesačne. Odporkyňa je zamestnaná, jej príjem činí
620 Eur mesačne, má mesačné náklady na Š. vo výške 20 Eur poplatok v škole, 15 Eur strava v škole,
5 Eur vreckové týždenne, 70 Eur strava v domácnosti, 40 Eur oblečenie a obuv, 20 Eur hygiena, 6 Eur

kredit na mobil a na D. vo výške 10 Eur poplatok v škole, 20 Eur umelecká činnosť, 60 Eur strava v
domácnosti, 50 Eur oblečenie a obuv, 20 Eur hygiena, 6 Eur kredit na mobil.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 18 Zákona o rodine muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Vzťahy medzi účastníkmi sú trvale rozvrátené, obaja spolu nechcú žiť v spoločnom manželstve, majú
voči sebe vzájomne negatívny vzťah, ich manželstvo je iba formálnym vzťahom, bez akéhokoľvek
obsahového naplnenia a významu, ktorý predpokladá zákon o rodine. Takéto manželstvo je už iba na

príťaž obom manželom, obaja ho chcú ukončiť a súd preto toto manželstvo rozviedol. Súd zároveň
zveril obe maloleté dcéry do osobnej starostlivosti odporkyni a styk navrhovateľa s nimi neupravil, keďže
tak navrhli všetci účastníci.

Výška výživného vychádza z možností navrhovateľa, ako rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej

starostlivosti a skutočnosti, že na obe maloleté dcéry sú približne rovnaké mesačné náklady, ktoré súd
určil na sumu okolo 110 Eur mesačne na každé dieťa. V tejto fáze konania obaja rodičia žijú s maloletými
deťmi v spoločnej domácnosti a obaja sa tak v podstate spoločne podieľajú na ich výchove a výžive, na
osobnej starostlivosti o ne, aj keď je pravdou, že odporkyňa sa o deti viac osobne stará, čo potvrdili nielen
maloleté, ale aj plnoletý syn K.. Preto súd rozdelil vyživovaciu povinnosť na oboch rodičov v pomere
otec 60 Eur mesačne, matka 50 Eur mesačne, pričom súd zároveň uvádza, že u navrhovateľa neboli

zistené také objektívne okolnosti, napr. zdravotný stav, pre ktoré by si nemohol každý mesiac zaobstarať
takétoprostriedkynasvojemaloletédeti.Akskutočnenemávyšší,neždeklarovanýpríjem,čoodporkyňa
spochybnila, je na ňom, aby si prostriedky na výživu pre svoje maloleté deti zaobstaral. Navyše pri
odčítaní výdavkov od príjmov navrhovateľa v zmysle jeho výpovede v tomto konaní je nepochybné,
že 120 Eur mesačne svojim 2 maloletým deťom dokáže poskytnúť, pričom súd do úvahy nemôže brať

náklady na záväzky, pôžičky a dlhy oboch rodičov, ktoré nemajú prednosť pred základnými životnými
potrebami maloletých detí. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že odporkyňa na pojednávaní sama
uviedla, že zarába viac, než navrhovateľ, v súvislosti s čím je nepochybné, že svojim deťom dokáže
prispieť na výživu tak, aby v spojení s príspevkom navrhovateľa boli zabezpečené potreby ich deti,
zodpovedajúce veku a možnostiam oboch rodičov. Odporkyňou deklarované výdavky na maloleté dcéry

niesúpodľanázorusúduvšetkyreálneasúdpriobjektívomzhodnoteníopätovneuvádza,žesúpribližne
110 Eur mesačne na každú z maloletých dcér.

Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno

odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať
nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty
podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie
odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov
od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde

preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To
platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Osoba oprávnená podať
odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení

rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.