Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/364/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221196
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513221196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobkyne: Obec Sady nad Torysou, so
sídlom Obecného úradu Sady nad Torysou 189, IČO: 00 324 680, zastúpenej JUDr. Máriou Tomčovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Tolstého 2, proti žalovanej: FELDOM s.r.o., so sídlom v Sečovciach,
ul. Sv. Cyrila a Metoda 154, IČO: 31 651 537, v konaní o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 01.12.2014 č.k. 7C/541/2013-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa v
znení jej doplnenia zo dňa 05.09.2004 domáhala, aby súd uložil žalovanej:
1/ povinnosť uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu v znení: „Predávajúci FELDOM s.r.o., Alešovo
nábrežie 6, Košice, IČO: 31 651 537 predáva kupujúcemu Obci Sady nad Torysou, IČO: 00324680, so
sídlom Obecný úrad Sady nad Torysou 189 nehnuteľnosť, parcelu registra „C“ s parc. č. XXX/X - U. O. Z.
Z. X.XXX m2, podiel pod K. Z. X/X, C..Ú.. J., obec Sady nad Torysou, okres Košice - okolie, zapísanú na
LV č. XXXX, Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor. Kupujúci uvedenú nehnuteľnosť kupuje do

svojhovlastníctva,kúpnacenaje 1,-euro,ktorújekupujúcipovinnýuhradiťpredávajúcemuvlehotedo3
dníodpovoleniavkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostípodľazmluvy.Kupujúcinadobudne
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností.“ Žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 607 ods. 1, 2,
§ 608 ods. 1, 2, § 609 ods. 1, 2, § 610 ods. 1, 2, § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzal za

preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná ako kupujúca uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bola parcela KNC č. XXX/X - U. O. Z. Z. X XXX M. Z. C..Ú.. J. vytvorenej
geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným M. E. - Geotoma, so sídlom
Záhradná 8, Valaliky, úradne overeným Správou katastra Košice - okolie XX.XX.XXXX pod č. XXXX/
XXXX, z parcely registra „N. O. Č. XXX/X - J. Z. Z. X XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX C.. Ú..
J. vo vlastníctve žalobkyne, za kúpnu cenu 1,- euro splatnú pri podpise zmluvy. Účelom kúpy bola
výstavba novostavby bytového domu s 2 x 9 bytovými jednotkami žalovanou na predmete kúpy.

V článku VI. kúpnej zmluvy bolo dojednané právo spätnej kúpy nehnuteľnosti predávajúcou, teda
žalobkyňou a tiež právo spätného predaja nehnuteľnosti kupujúcou, teda žalovanou. Dodatkom č. 1
kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX predĺžila predávajúca kupujúcej lehotu na predloženie právoplatnéhostavebného povolenia a záväzného časového harmonogramu prác na predmetnom obytnom dome do
XX.XX.XXXX.

V súvislosti so zisteným skutkovým stavom a aplikáciou vyššie cit. zákonných ustanovení súd prvého
stupňa uzavrel, že nič nebráni účastníkom konania dohodnúť právo spätnej kúpy k nehnuteľnosti, tak
ako toto bolo dojednané v predmetnej kúpnej zmluve. Takéto dojednanie neodporuje zákonu ani iným
platným ustanovením Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však potrebné
rozlišovaťmedziprávomspätnejkúpyvzmysle§607anasl.Občianskehozákonníkaaprávomspätného

predajavzmysle§610Občianskehozákonníka.Právospätnejkúpyzabezpečujepredávajúcemuprávo,
aby za určitých podmienok predanú vec mohol získať naspäť a právo spätného predaja umožňuje
kupujúcemu, aby za dohodnutých podmienok kúpenú vec mohol predať naspäť predávajúcemu.

Účastníci konania právo spätnej kúpy a právo spätného predaja predmetu kúpy dojednali v čl. VI
zmluvy ods. 6.2. až 6.3., podľa ktorých žalobkyňa ako predávajúca mala právo uplatniť spätnú

kúpu nehnuteľnosti v dvoch prípadoch, a to: 1/ ak v lehote do dvoch kalendárnych rokov odo dňa
vydania platného stavebného povolenia žalovaná (kupujúca) nezačne s realizáciou výstavby obytného
domu v zmysle vydaného stavebného povolenia alebo 2/ ak žalovaná (kupujúca) v lehote do 36
kalendárnych mesiacov odo dňa vydania platného stavebného povolenia na výstavbu bytového domu
neukončí realizáciu výstavby obytného domu v zmysle vydaného stavebného povolenia. Vykonaným

dokazovaním bolo zistené, že žalovaná nežiadala a ani nebolo vydané stavebné povolenie na výstavbu
bytového domu na predmete kúpy. Vzhľadom k týmto zisteným skutočnostiam súd prvého stupňa
uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky dojednané účastníkmi konania, za ktorých
žalobkyňa mohla uplatniť právo spätnej kúpy nehnuteľnosti. Preto pokiaľ žalobkyňa v prejednávanej
veci sa domáhala uloženia povinnosti uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu v nej navrhnutom znení na

základe uplatnenia práva spätnej kúpy nehnuteľnosti, súd prvého stupňa uzavrel, že takýto nárok nie je
opodstatnený a z toho dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K dôvodom svojho rozhodnutia ešte uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaná v zmluvne
dojednanej lehote, teda do XX.XX.XXXX nepredložila žalobkyni právoplatné stavebné povolenia,

záväzný harmonogram prác obytného domu tak, ako bolo dojednané v čl. VII ods. 7.2 kúpnej zmluvy
v znení jej dodatku č. 1, nezakladá právo spätnej kúpy žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v
tej súvislosti na čl. VI. ods. 6.2 kúpnej zmluvy, teda dohodnutú lehotu dvoch kalendárnych rokov od
uzavretia kúpnej zmluvy, ide o lehotu, v rámci ktorej žalovaná ako kupujúca mohla uplatniť právo
spätného predaja nehnuteľnosti, avšak nejde o lehotu na uplatnenie práva spätnej kúpy nehnuteľnosti

žalobkyňou ako predávajúcou. Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania
výsluchom štatutárneho zástupcu žalovanej, nakoľko skutočnosti zistené z listinných dôkazov a
výpovede štatutárneho zástupcu žalobkyne boli postačujúce na rozhodnutie vo veci samej.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov konania

nepriznal. Táto totiž v konaní náhradu trov konania ani neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Súd prvého stupňa totiž nevypočul žalovanú vo veci dohodnutého obsahu zmluvy o práve spätnej kúpy,
preto vec nesprávne právne posúdil. Obsahom predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola
aj dohoda medzi účastníkmi konania o práve žalobkyne ako predávajúcej, a to práve spätnej kúpy,
ktoré je žalobkyňa ako predávajúca mohla uplatniť aj v prípade, pokiaľ žalovaná ako kupujúca do dvoch

kalendárnych rokov odo dňa uzavretia zmluvy nezačne s výstavbou predmetného obytného domu. Toto
nedopatrenie nebolo uvedené v zmluve, ale zmluvnými stranami toto dojednanie bolo akceptované.
Na základe uvedeného žalobkyňa po dohode so žalovanou zaslala návrh kúpnej zmluvy na spätný
odpredaj, a to za dohodnutých podmienok. Žalovaná následne aj prisľúbila, že predmetný pozemok
prevedie späť na žalobkyňu. Až následne prestala so žalobkyňou komunikovať. Na pojednávanie sa

bez ospravedlnenia nedostavila. Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 01.12.2014 zamietol navrhnutý
dôkaz, a to vypočutie žalovanej. Žalobca však uvedené dojednanie nevie preukázať iným spôsobom.
Preukázaním tejto skutočnosti by mal súd tvrdenie žalobkyne za preukázané a toto by viedlo k ustáleniu,
že žaloba je dôvodná.Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených
v odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie
je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.04.2016 o 09.00 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 11.04.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p., t.j. že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy

účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už

v konaní pred súdom prvého stupňa.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobkyňou udávané dôvody nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Podľa § 607 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať
vrátenievecidourčitejdobypokúpeakvrátikupujúcemuzaplatenúcenu,máprávospätnejkúpy.Zmluva
o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.

Podľa § 608 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou
formou a ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak
právo spätnej kúpy zanikne. Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť vec bez
zbytočného odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej
zmluvy.

Odvolací súd je rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že právo spätnej kúpy tak, ako ho má na
mysli § 607 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka možno dojednať aj ohľadom nehnuteľnej veci s tým, že
zákon obligatórne vyžaduje písomnú formu takéhoto dojednania.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade nevznikol nárok žalobkyni uplatniť právo
spätnej kúpy, keďže neboli splnené podmienky, za ktorých v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
dojednanej medzi účastníkmi konania, žalobkyňa mohla právo spätnej kúpy uplatniť.

Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že medzi účastníkmi konania došlo k ústnemu dojednaniu práva

spätnej kúpy, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť v prípade, pokiaľ žalovaná ako kupujúca do dvoch
kalendárnych rokov odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy nezačne s výstavbou predmetného bytového
domu, takáto dohoda nevyplýva z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 607 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dojednanie o práve spätnej

kúpy vyžaduje obligatórne písomnú formu, preto odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere nemôžu
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Pokiaľ totiž Občiansky zákonník v ust. § 607 ods. 1, 2 vyžaduje obligatórne písomnú formu takéhoto
dojednania o práve spätnej kúpy, táto požiadavka nie je splnená, pokiaľ takéto dojednanie bolo učinené

ústnou formou. Dojednanie o práve spätnej kúpy ústnou formou preto nemôže založiť nárok žalobkyne
uplatniť právo spätnej kúpy. Absencia písomnej formy tohto dojednania spôsobuje jeho neplatnosť.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Ani navrhnuté dokazovanie z vyššie uvedených dôvodov výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného
by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v danej veci v prospech žalobkyne. Správny bol preto postup súdu
prvého stupňa, pokiaľ nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a to vypočutie štatutárneho zástupcu
žalovanej, keďže vykonanie tohto dôkazu nebolo právne významné. Z týchto dôvodov nebol ani

naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej, vrátane výroku o
trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a úspešná žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.